Peter Paul Rubens bol najvýznamnejší flámsky barokový maliar a taktiež diplomat, žijúci v rokoch 1577-1640. Maľoval biblické, mytologické, lovecké výjavy, krajiny, portréty, ako i robil návrhy sôch, titulných strán a tapisérií. Bol najžiadanejším umelcom svojej doby, o čom svedčí viac ako 3000 olejomalieb, ktoré vznikli jeho rukou, alebo v jeho dielni. Rubensovo dielo je charakteristické znalosťou renesančného umenia, živým realizmom, vysokým kontrastom svetla a tmy, dynamikou kompozícií a maľby s citom pre farebnosť, ako i telesnosť, a neskôr robustnosť postáv. Rubensova tvorba sa stala inšpiráciou pre mnohých umelcov mladších o niekoľko generácií neskôr.
Rubensovo narodenie a detstvo v Nemecku
Peter Paul Rubens sa narodil 28. júna 1577 v nemeckom meste Siegen rodičom Marii Pypelinkcx a Janovi Rubensovi.
Jan Rubens bol pred jeho narodím právnikom a štátnym úradníkom mesta Antverpy. Kvôli svojej kalvínskej viere nebol vo Flámsku v bezpečí, keďže v tom čase tu vládlo katolícke Holandsko. Tak v roku 1568 utiekol so svojou manželkou do Kolína nad Rýnom. Tam sa pustil do romániku s princeznou Annou Saskou, druhou manželkou Viliama Oranžského. Za tento mimomanželský pomer ho takmer odsúdili na smrť, no život mu zrejme zachránila mimoriadna štedrosť jeho manželky Marie, ktorá napriek všetkému stála pri svojom manželovi. Hoci po dvoch rokoch strávených vo väzení bol Jan Rubens v roku 1573 prepustený, bol však umiestnený do domáceho väzenia v Siegene.
O Rubensových detských rokoch v Kolíne sa vie len málo. Rodičia, ktorí boli relatívne bohatí, sa usadili v takzvanom Groensfelderhofe, elegantnom dome na Sternengasse 10, v ktorom neskôr žila a zomrela vyhnaná francúzska kráľovná Maria de Medici. Peter Paul Rubens bol pokrstený a prvé roky školskej dochádzky pravdepodobne absolvoval ešte v Nemecku. Rôznorodé kultúrne dojmy z metropoly Porýnia na neho nepochybne zapôsobili. Po smrti otca Jana v marci 1587 v Kolíne nad Rýnom sa o dva roky neskôr Maria Pypelinkcx vrátila so svojimi tromi deťmi: Blandinou, Filipsom a Petrom Paulom naspäť do Antverp. Ich najstarší syn Jan pravdepodobne odišiel do Talianska. Ďalšie tri deti zomreli.
Návrat do Antverp
V Antverpách bol Peter Paul nakrátko poslaný na latinské gymnázium. Následne vstúpil do domácnosti grófky Ligne ako páža. Tu sa dozvedel viac o mravoch medzinárodnej šľachty a zdokonalil svoje jazykové znalosti. Rubens ovládal niekoľko jazykov ako: holandčina, latinčina, taliančina, španielčina, nemčina a francúzština – čo bol vynikajúci predpoklad na politickú alebo diplomatickú kariéru.
Avšak Rubens sa rozhodol stať sa maliarom. Odkresľoval diela vtedajších majstrov, o čom svedčí jeho najstaršie nájdené dielo – skicár s množstvom výnimočných perokresieb diel Hansa Holbeina „Tanec smrti“. Rubens vytvoril sériu kresieb pravdepodobne okolo roku 1590 keď mal 12 alebo 13 rokov. Skicár sa aktuálne nachádza v Múzeu Plantin-Moretus v Antverpách.
V tých časoch sa maliari učili svojmu remeslu tvrdou prácou v majstrovom ateliéri: brúsením pigmentu a miešaním farby, montážou plátna na drevený rám, čistením majstrových paliet a štetcov… pričom majstra veľmi dobre sledovali a pozorovali. Rubens vstúpil v roku 1591 do dielne Tobiasa Verhaechta. O rok neskôr bol učňom v dielni Adama von Noorta. Následne o dva roky neskôr pokračoval vo vzdelávaní v dielni svojho najvýznamnejšieho učiteľa Otta van Veena. Van Veen sa podelil o svoje vedomosti a skúsenosti s Rubensom a ovplyvnil ho svojím klasickým štýlom, či záujmom o symboliku. V roku 1598 bol Rubens vo veku 21 rokov uvedený do Cechu sv. Lukáša ako majster. Cech bol antverpským združením umelcov a remeselníkov. Pravdepodobne do roku 1600 Peter Paul Rubens pracoval naďalej v ateliéri u Otta van Veena.
Peter Paul Rubens v Taliansku
Taliansko, ktoré dalo svetu renesanciu, bolo v tom čase veľmi populárne pre mnohých európskych umelcov. Peter Paul Rubens v tom nebol výnimkou. 9. mája 1600 odišiel do Talianska, kde žil nasledujúcich osem rokov. Študoval základy klasickej antiky a súčasného talianskeho umenia.
Jeho prvou zastávkou boli Benátky, kde sa osobne stretol s majstrovskými dielami Tiziana, Tintoretta a Veroneseho. Na jeseň toho roku vstúpil Rubens ako dvorný maliar do služieb Vincenza I. Gonzagu, vojvodu z Mantovy. Jeho hlavnou úlohou bolo robiť kópie renesančných malieb, najmä portrétov dvorných dám. Okrem toho portrétoval príslušníkov talianskej aristokracie. V októbri 1600 Rubens sprevádzal vojvodu do Florencie, aby sa zúčastnil svadby Gonzagovej švagrinej Marie de Medici s francúzskym kráľom Henrichom IV.. Hoci Peter Paul Rubens patril k vojvodovmu dvoru, mohol cestovať po celom talianskom polostrove.
V roku 1601 prišiel do Ríma, kde namaľoval oltárne obrazy pre Baziliku Svätého Kríža v Jeruzaleme. Rubens navštívil viacero talianskych miest. V jednom z nich sa stretol i so svojim bratom Filipsom, ktorý študoval v Ríme právo. Bratia sa v Taliansku združovali s intelektuálne živým okruhom priateľov.
V roku 1603 ho vojvoda z Mantovy poslal do Valladolidu ako vyslanca na dvor Filipa III. do Španielska, aby sprevádzal transport série obrazov. Rubens tam vytvoril ďalšie obrazy, vrátane slávneho jazdeckého portrétu vojvodu z Lermy Francisca Gómeza de Sandoval y Rojas.
Nasledujúci rok sa Peter Paul Rubens vrátil do Mantovy, kde sa zdržoval dlhšiu dobu. Namaľoval tri obrazy na počesť Najsvätejšej Trojice pre chór jezuitského kostola v Mantove.
V roku 1606 odišiel druhýkrát do Ríma. So svojím bratom Filipsom intenzívne študoval antické umenie a filológiu. Začal hromadiť rozsiahlu zbierku rímskych sôch, reliéfov, portrétnych búst a antických mincí. V Ríme vytvoril aj obraz nad hlavným oltárom Chiesa Nuova (alebo Kostola Santa Maria in Vallicella).
V roku 1608 sa Rubens dozvedel, že jeho matka je ťažko chorá a tak sa vracia naspäť do Antverp. Pobyt na Apeninskom polostrove však zanechal nezmazateľnú stopu v jeho umeleckej tvorbe.
Druhý návrat do Antverp
Avšak Rubens prišiel do Antverp neskoro. Hoci sa pôvodne chcel vrátiť naspäť do Talianska, po smrti svojej matky sa rozhodol zostať v meste, kde sprvoti žil v jej dome na Kloosterstraat.
Rubensov brat Filips bol začiatkom nasledujúceho roka vymenovaný za mestského tajomníka v Antverpách. V marci 1609 sa Filips oženil s Mariou, najmladšou dcérou mestského tajomníka Hendrika Moya.
V tomto roku postihlo šťastie aj Petra Paula. Nizozemskí arcivojvodskí pár Isabella a Albert sa rozhodli udržať talentovaného maliara v zemi a tak mu dali ponuku, ktorá sa len tak ľahko neodmieta. Rubens sa stal ich novým dvorným maliarom. Bol oslobodený od všetkých daní, cechových obmedzení a úradných povinností. Mohol zostať v Antverpách a vytvoriť si vlastný ateliér. V tom čase sa taktiež zamiloval do dcéry svojich susedov na Kloosterstraat – významného mestského úradníka Jana Branta – Isabelly Brant. 3. októbra 1609 sa Peter Paul Rubens s Isabellou Brant oženil. V tomto období vznikol známy portrét manželov Rubens a Isabella Brant v altánku zimolezu.
Rubensova stúpajúca umelecká kariéra
Rubens si založil dielňu, kde bol presne naplánovaný pracovný postup: majster realizoval svoje kompozície a vytváral návrhy, ktoré následne asistenti preniesli na veľkoformátové plátna. Aj veľké zákazky – napríklad na zariadenie kostola, či paláca – dokázal zrealizovať načas a k spokojnosti klienta. Zároveň nadviazal úzke pracovné vzťahy s ďalšími flámskymi barokovými majstrami vrátane Jana Brueghela staršieho, Fransa Snydersa, či Jacoba Jordaensa. Neskôr vo svojej dielni zamestnával umelcov, ako napr. Anthonisa van Dycka a Abrahama von Diepenbeecka, z ktorých sa následne stali významní flámski maliari.
Mnohé z najvýznamnejších diel Petra Paula Rubensa sú veľké oltárne obrazy, v ktorých sú vizuálne implementované teologické koncepty protireformácie. V roku 1610 Rubens namaľoval Vztýčenie kríža – jednu zo svojich prvých veľkých zákaziek po návrate do mesta, pre Kostol sv. Walburgy v Antverpách (kostol bol zbúraný v roku 1817). Na jeseň toho istého roku dostal zákazku namaľovať triptych pre cechový oltár v Katedrále Panny Márie, kde vytvoril dielo Vztýčenie kríža.
Medzičasom Rubensove diela sa stali natoľko populárne, že sa rozhodol zháňať rytcov, ktorí by dokázali preniesť jeho diela do tlače. Tým sa zaručilo široké rozšírenie jeho kompozícií po celej Európe.
V rokoch 1611–1614 namaľoval ďalší obraz pre antverpskú Katedrálu Panny Márie s názvom Snímanie z kríža.
Okrem náboženských obrazov maľoval taktiež diela s inými tematikami. K maľbám s mytologickou témou patria diela ako napríklad Zviazaný Prometeus (1611-1618), ktorá vznikla v spolupráci s umelcom Fransom Snydersom, alebo maľba Únos Leukippových dcér (1617-1618). Rubens taktiež vytváral diela s loveckými výjavmi. Medzi ne patria obrazy ako Lov na hrocha a krokodíla, či Lov na vlka a líšku (obe okolo r. 1616), kde majstrovsky zvládol i vyobrazenie zvierat.
Peter Paul Rubens a jeho život v období 1610-1620
Keďže manželstvom s Isabellou sa dostal do vyššej spoločenskej vrstvy a zároveň sa mu maliarsky darilo, potreboval tak väčší priestor na život a prácu. Takže v tom istom roku si Rubens kúpil pozemok na Wapperi, aby si tam postavil dom s ateliérom. V roku 1611 mali Peter Paul a Isabella svoje prvé dieťa, Claru Serenu. Ich šťastie však vykompenzoval aj smútok, keď v istom tom roku Petrovi Paulovi zomrel milovaný brat Filips.
V roku 1614 sa Petrovi Paulovi Rubensovi narodil prvý syn Albert. Pravdepodobne sa až nasledujúci rok rodina presťahovala do dokončeného domu na Wapperi, neďaleko Meir v Antverpách. V priebehu rokov nechal zrekonštruovať existujúci dom zo 16. storočia a rozšíril ho na talianske palazzetto – malý mestský palác s oddelenými obytnými priestormi a ateliérom, ktorý slúžil aj ako múzeum.
Peter Paul Rubens mal kontakty s humanistickými kruhmi v celej Európe. Bol taktiež vášnivým zberateľom a zaujímal sa ako i o históriu, tak aj o svojich súčasníkov. Jeho dom zdobili maľby od jeho vrstovníkov, či antické sochy. Práve v roku 1618 získal Rubens významnú zbierku antických sôch od anglického diplomata Sira Dudleyho Carletona.
V tom istom roku sa Petrovi Paulovi a Isabelle narodil druhý syn Nicolaas.
Spolu s Anthonym van Dyckom, ktorý sa stal v tom čase v Rubensovej dielni už majstrom, vytvorili 39 stropných malieb pre antverpský jezuitský kostol (dnešný Kostol sv. Karola Boromejského). Bohužiaľ boli zničené pri požiari v roku 1718.
Temné časy a diplomatická kariéra
Peter Paul Rubens nebol len skvelým a populárnym maliarom svojej doby. Hoci dielo od Rubensa chcel vlastniť takmer každý európsky panovník, či šľachtic, Rubens bol taktiež inteligentný, výrečný a spoločenský človek. Preto sa po smrti arcivojvodu Alberta v roku 1621 Rubens stal Isabelliným radcom. Napriek arcivojvodovej smrti, ktorá spôsobila znovu nestabilitu krajiny po takmer dvadsaťročnom mieri s okolitými krajinami, keď sa Nizozemsko dostalo znovu pod nadvládu katolíckeho Španielska, sa Rubens svojimi diplomatickými schopnosťami pokúšal vytvoriť stabilné politické prostredie.
V roku 1622 Peter Paul Rubens dostal pozvanie od francúzskej kráľovnej Marie de Medici – vdovy po Henrichovi IV., na francúzsky dvor, aby vyzdobil jednu z dvoch hlavných galérií jej novopostaveného Luxemburského paláca. Na 21 obrovských plátnach, ktoré vznikli v rokoch 1622 – 1625, sa snažil Rubens propagovať život a vládu Marie de Medici vo Francúzsku epickým spôsobom.
Medzičasom v roku 1623 zomrela Rubensova dcéra Clara Serena. Od tohto roku sa u umelca začala prejavovať aj artritída. O tri roky neskôr umrela jeho tridsaťštyriročná manželka Isabella, ktorá skonala pravdepodobne na mor. Hoci Rubensa táto strata milovanej manželky prudko zasiahla, venoval sa naďalej svojim diplomatickým povinnostiam a umeniu.
V rokoch 1625 až 1628 cestoval po Európe, aby sprostredkoval mierovú zmluvu medzi Španielskom a Holandskom, ktorá mala prípadne ukončiť i nepriateľstvo medzi severným a južným Holandskom. Okrem niekoľkých prestížnych poverení bol Rubens pri dvoch príležitostiach pasovaný za rytiera.
Počas niekoľkomesačného pobytu v Španielsku na dvore kráľa Filipa IV. Rubens okrem iného študoval Tizianove diela a vytvoril kópie niekoľkých jeho diel, namaľoval niekoľko obrazov pre kráľovskú rodinu a stretol sa i s mladým Velázquezom.
V roku 1629 odišiel do Anglicka ku Karolovi I.. Na univerzite v Cambridge mu udelili čestný titul magistra umenia. V rokoch 1629-1630 namaľoval dielo Minerva chráni Paxa pred Marsom (Alegória mieru a vojny), ktoré daroval anglickému kráľovi. Okrem toho navrhol stropné maľby pre banketovú sálu vo Whitehalle a vytvoril množstvo diel pre anglický dvor a šľachticov.
Nájdené šťastie a posledné roky života
V roku 1630 sa Peter Paul Rubens vrátil do Antverp s úmyslom oženiť sa. Jeho druhou manželkou sa stala Helena Fourment, ktorá pochádzala z buržoáznej rodiny a mala v čase svadby 4.12.1630 len 16 rokov, teda bola v rovnakom veku ako Rubensov najstarší syn Albert. Mali šťastné manželstvo, ktoré bolo požehnané piatimi deťmi: Clara (narodená r. 1632), Frans (narodený r. 1633), Isabella (narodená r. 1635), Peter Paul mladší (narodený r. 1637) a Constantia (narodená 1641 – necelý rok po Rubensovej smrti). Helena bola aj jeho múzou a modelkou, keďže jej podobizeň sa nachádza na viacerých alegorických obrazov, kde je znázornená ako Venuša.
V tomto období Rubens stále viac a viac trpel chorobou. Do značnej miery sa stiahol z diplomacie, prijímal len veľké zákazky. Po smrti infantky Isabelly v decembri 1633, navrhol rad víťazných oblúkov a pódií pozdĺž procesnej cesty Antverpami na privítanie jej synovca Ferdinanda, ktorý mal prevziať správu španielskeho Holandska.
V roku 1635 kúpil vidiecku usadlosť pri Elewijte medzi Mechelenom a Bruselom, nazývanú Het Steen, kde strávil posledné roky svojho života s rodinou. V tom období mal veľa zákaziek od španielskeho kráľa Filipa IV.. Jedna z najvýznamnejších a najväčších zákaziek bola výzdoba kráľovského loveckého zámočku Torre de la Parada v Madride, kde sa pri tvorbe návrhov prevažne inšpiroval Ovídiovými Metamorfózami.
V druhej polovici tridsiatych rokov 17. storočia trpel čoraz častejšie záchvatmi artritídy. Napriek tomu neprestával maľovať. V tomto období vytvoril významné alegorické dielo Hrôzy vojny ako reakciu na pustošenie európskeho kontinentu počas tridsaťročnej vojny. Uprostred vojnových nepokojov dokončil Rubens v roku 1638 Ukrižovanie Petra pre hlavný oltár svojho krstného kostola sv. Petra v Kolíne nad Rýnom, kde bol pochovaný aj jeho otec. Vo svojom sídle Het Steen namaľoval Rubens taktiež mnoho krajinomalieb, či portrétoval seba a svoju rodinu.
Postupne sa mu zdravotný stav natoľko zhoršil, že bol nútený prestať maľovať. 27. mája 1640 spísal svoju poslednú vôľu a 30. mája 1640 Peter Paul Rubens zomrel vo svojom dome. 2. júna 1640 sa mesto a jeho obyvatelia rozlúčili s majstrom Rubensom s najväčšou úctou. Pochovaný je so svojou rodinou v kaplnke v kostole svätého Jakuba v Antverpách.
Zoznam bibliografických odkazov:
RUBENS AT HOME; HOME/HIS LIFE, [cit. 2023-09-15]. URL: <https://rubenshuis.be/en/page/his-life>.
Britannica; Arts & Culture; Peter Paul Rubens Flemish artist, [cit. 2023-09-15]. URL: <https://www.britannica.com/biography/Peter-Paul-Rubens>.
THE NATIONAL GALLERY; Peter Paul Rubens 1577 – 1640, [cit. 2023-09-15]. URL: <https://www.nationalgallery.org.uk/artists/peter-paul-rubens>.
Peter Paul Rubens Biography, [cit. 2023-09-15]. URL: <https://www.peterpaulrubens.net/biography.jsp>.
Portal Rheinische Geschichte; Peter Paul Rubens Maler und Diplomat (1577-1640), [cit. 2023-09-15]. URL: <https://www.rheinische-geschichte.lvr.de/Persoenlichkeiten/peter-paul-rubens/DE-2086/lido/57cd23a05df528.23093631>.
ART IN WORDS; Peter Paul Rubens, [cit. 2023-09-15]. URL: <https://artinwords.de/peter-paul-rubens/>.
ART IN WORDS; Peter Paul Rubens: Biografie; Leben und Werk des flämischen Barockmalers, [cit. 2023-09-15]. URL: <https://artinwords.de/peter-paul-rubens-biografie/>.
