Už v detstve vyhlasovala, že chce byť ilustrátorkou. Avšak až neskôr v dospelosti sa rozhodla ňou stať. Reč je o slovenskej grafičke a ilustrátorke menom Kristína Babulicová. V rozhovore porozpráva o svojich začiatkoch, predstaví svoju tvorbu, v ktorej vyvracia mýtus, že ilustrácia je len pre deti, no taktiež prezradí niečo o sebe a svojich záľubách, ale i o aktuálnych témach, či plánoch do budúcna.
Ako si sa dostala k výtvarnému umeniu?
Umenie je so mnou prítomné celý život. Ako dieťa som deväť rokov navštevovala ZUŠ, kde som vždy hovorila, že chcem byť ilustrátorka. 😀 Počas strednej školy som sa venovala fotografii a potom som sa rozhodla pre štúdium dizajnu médií. Práve na vysokej škole som začala výraznejšie inklinovať k ilustrácii, hlavne vďaka profesorovi Tomášovi Klepochovi, ktorý ma vtedy dosť výrazne nasmeroval k tomu, ako k ilustrácii pristupovať.
Študovala si Dizajn médií na Paneurópskej VŠ. Prečo si si vybrala práve toto zameranie?
Nechcela som študovať striktne umelecký odbor, pretože som sa v tom čase ešte profilovala a nevedela som na sto percent, kam budem chcieť smerovať. Tento odbor mi ponúkal kombináciu dizajnu, vizuálnej komunikácie aj konceptuálneho uvažovania. Postupne som si mohla vyskúšať rôzne oblasti, zistiť, čo ma nenapĺňa a naopak, kam ma to prirodzene ťahá. Veľmi dôležité boli takisto presahy do praxe, napríklad účasť na projekte Dizajn na kolesách, kde som sa naučila možno viac než v škole – hlavne vnímať realitu zadania, čas a spoluprácu v tíme.
Po štúdiu si nastúpila do reklamnej agentúry. Venovala si sa tam dizajnu?
Po škole som cítila, že potrebujem nabrať praktické skúsenosti a pochopiť fungovanie trhu. Reklamná agentúra je v tomto smere „intenzívna škola“. Začínala som ako social media manager, no postupne som sa dostávala taktiež ku kreatívnym a grafickým zadaniam. Bola to fáza, ktorá ma naučila pracovať rýchlo, efektívne a obhájiť si svoje riešenia, čo je pre dizajnéra kľúčové.
Neskôr si sa ako grafička a ilustrátorka osamostatnila. Prečo? Môžeš porozprávať o tomto období?
Dostala som sa do bodu, keď som si chcela vedome vyberať klientov a projekty. V agentúrnom aj korporátnom prostredí sa často opakujú podobné zadania. Človek pritom môže časom cítiť stagnáciu. Komerčným spoluprácam sa nevyhýbam, no potrebujem, aby mi dávali zmysel a aby som mala nad výstupom určitú mieru kontroly. Chcela som pracovať s klientmi, ktorí mi dôverujú. Prechod na freelance mi toto umožnil.
Aktuálne popri freelance pracujem pre jednu bratislavskú organizáciu, ktorá je pre mňa výnimkou potvrdzujúcou pravidlo. Mestské organizácie sa často neboja zveriť plnú dôveru kreatívcom, a keď je na druhej strane rešpekt, vznikajú hodnotné projekty.
Tvoje portfólio je celkom pestré. Postupne si ho rozoberieme. Začnem asi produktovými dizajnmi. Najväčšie zastúpenie v tejto kategórii tvorí spolupráca s pražiarňou Aurelica Coffee z Liptovského Mikuláša, kde tvoríš dizajny na kávové obaly. Povieš o tejto spolupráci viac?
Spolupráca s Aurelicou je pre mňa srdcovka. Ich kaviareň v Liptovskom Mikuláši som navštevovala ešte počas služobných ciest. Raz som sa rozhodla im napísať. Z jedného mailu vznikla dlhoročná spolupráca. Za ten čas sme prešli tromi dizajnmi packagingu (obalového dizajnu) a verím, že nie sú posledné. Veľmi si vážim, že moje ilustrácie prirodzene prenášajú taktiež do merchu či priestoru kaviarne. Pracujú s nimi ďalej aj bez môjho priameho zásahu. To je pre dizajnéra krásny moment, keď vizuál začne žiť vlastným životom. Je to pekné….a nedostávam z toho použitia infarkty. 😀
Taktiež si minulý rok vytvorila vizuálnu identitu pre najväčší festival kávy na Slovensku – Two Coffee Champs. Prezradíš o tomto projekte viac?
Projekt začínal niekoľkými ilustráciami, no postupne prerástol do komplexnej vizuálnej identity. Dostala som takmer voľnú ruku, čo ma vždy motivuje k odvážnejším riešeniam. Základ identity vychádzal z jednoduchých ilustrácií archetypov návštevníkov, ktoré som kombinovala so štruktúrou odkazujúcou na textúru pomletej kávy. Spolu s organizátorom sme následne pracovali s priestorom festivalu a hľadali spôsoby, ako identitu dostať priamo do diania. Mojím obľúbeným prvkom boli life-size ilustrácie v priestore. Reakcie ľudí a množstvo fotografií s nimi boli pre mňa potvrdením, že vizuál funguje. Aktuálne pracujem na ďalšom ročníku, kde chcem identitu ešte viac prepojiť s priestorom a atmosférou podujatia.
Keďže káva sa v tvojej tvorbe vyskytuje viackrát, na mieste je otázka, aký máš vzťah ku káve?
So smiechom o sebe hovorím, že som kaviarenský povaľač. Kaviarne boli dlhé roky mojím pracovným prostredím, takže káva bola prirodzenou súčasťou môjho tvorivého procesu. Neskôr sa zo záľuby stala i práca. O tom svedčí moja pozícia ako head of design v magazíne Roast Different či identita pre kaviareň Kauka, kde mimochodom veľmi rada trávim čas… Určite tam zbehnite na dobrú kávu a vegan nabombený koláčik 😊
Káva pre mňa znamená upokojenie, ale taktiež objavovanie. Na cestách skôr než mapu otváram European Coffee Trip. Každý deň začínam malým rituálom, kávou na gauči s partnerom. Víkendové prechádzky zas takmer vždy končia v kaviarni, kde sa neťuká do telefónu, ale vedú rozhovory a brainstormingy.
Spolupracuješ prevažne s lokálnymi a menšími značkami. Môžeš spomenúť ešte nejaké projekty zamerané na produktový dizajn, ktoré si vytvorila?
Nedávno som pripravovala vizuálnu identitu a packaging pre značku Rare Catch, čo bol pre mňa pohľad do úplne iného sveta, o ktorom som doteraz ani netušila. Bol to projekt, pri ktorom som vystúpila zo svojej komfortnej zóny. Dovolila som si pri ňom odvážnejšie, experimentálnejšie riešenia. Opäť som sa na tomto projekte stretla s umelcom Rišom (známym ako A ty chuje). Veľmi si cením tieto presahy medzi autormi, keď sa prepájajú rôzne prístupy a vzniká niečo nové.
K tvojim väčším spoluprácam patria projekty pre Bratislavu – Staré mesto, pre ktoré si vytvorila napríklad merch. O čom táto participácia pojednáva?
Spolupráca so Starým Mestom začala vysúťaženým merchom. Postupne sa pretavila do dlhodobej spolupráce na viacerých projektoch. Ideovo sme si s tímom veľmi sadli, čo je základ. Vedia, čo môžu odo mňa očakávať. Na druhej strane, ja si veľmi dobre uvedomujem ich identitu a potreby.
Navyše ako Staromešťanka sa s výstupmi stretávam denne v reálnom priestore. To je pre dizajnéra obrovská spätná väzba, na ktorej okamžite vidím, čo funguje a čo sa dá posunúť.
Taktiež si vytvorila grafiku pre Čierne diery. Čo znázorňovala?
Pre Čierne diery som vytvorila risografiku Kochovho sanatória. Napriek technickému charakteru zadania sa mi podarilo prepojiť architektonickú presnosť s mojím vizuálnym jazykom, farebnosťou. Veľmi ma potešili reakcie ľudí, že v nej našli môj rukopis a že sa im veľmi páčila.
Vrátim sa naspäť k festivalom. Two Coffee Champs nebol jediný festival, pre ktorý si vytvorila vizuálnu identitu. Tú si navrhla aj pre Pride Košice. Povieš o tom viac?
S Pride Košice som začala spolupracovať v období, keď sa situácia na Slovensku opäť vyhrocovala a queer organizáciám sa škrtali dotácie. Cítila som potrebu prispieť tým, čo viem robiť najlepšie.
Identita vznikala veľmi organicky v dialógu s organizátormi, cez workshopy a otvorené diskusie s členmi komunity, z ktorých som vždy dostávala spísané reakcie. Bolo pre mňa cenné dostávať priamy feedback komunity. Výsledkom bola nielen vizuálna identita, ale aj obľúbený merch a grafiky, cez ktoré sa im podarilo vyzbierať peniažky.
Téma sexuality a vzťahov sa v tvojej tvorbe objavuje dlhodobo. Spolupracovala si so značkou Primeros Condom Czech alebo si ilustrovala N Magazín zaoberajúci sa tým, ako hovoriť o sexe. Takisto pravidelne obrazovo dopĺňaš niektoré články ženského online časopisu Kurník. Dostala si sa k týmto zákazkám náhodne alebo si sa zámerne rozhodla spolupracovať na projektoch, kde umelecky riešiš spomenuté témy? Môžeš prípadne bližšie porozprávať o týchto projektoch?
Vždy som mala pocit, že ilustrácia je u nás často vnímaná ako niečo vyslovene detské a farebné. To mi nikdy neprišlo úplne správne. Je to médium, ktoré dokáže veľmi citlivo komunikovať aj náročné, tabuizované či intímne témy. Dôležité je uchopiť ich s rešpektom a jemnosťou.
Komerčne som sa k týmto témam dostala najskôr cez Kurník, následne ma oslovili z redakcie N-ka. Postupne som si uvedomila, že sa tejto oblasti chcem venovať viac. Niektoré projekty si našli mňa, iné som aktívne vyhľadala. Vo voľnej tvorbe sa rovnako často vraciam k ženským a intímnym témam, pretože ilustrácia nemusí byť vždy len „cute“ a pestrofarebná.
Pre aké časopisy ešte si tvorila ilustrácie?
Ilustrovala som pre N magazín, časopis Slniečko, Relax magazín, Staromestské noviny. Pravidelne prispievam ilustráciami do magazínu Roast Different, kde som začínala ako ilustrátorka. Neskôr ma oslovili, aby som prebrala kompletný dizajn magazínu.
Na konte máš takisto niekoľko ilustrovaných kníh. Môžeš o nich porozprávať?
Mojou prvou knihou bolo Porozumenie dieťaťu očami detskej zubnej lekárky, pri ktorej som zastrešovala aj celý dizajn. Bola to pre mňa dôležitá skúsenosť, niesť zodpovednosť za vizuál od konceptu po tlač.
Ďalej som ilustrovala knihu Biele mesto od Dominiky Sakmárovej, autorky, ktorej tvorbu som mala veľmi rada. O to viac ma potešilo jej oslovenie. Výzvou bola časová aj farebná limitácia. Pracovala som výlučne s čiernobielou paletou. Nakoniec práve toto obmedzenie pomohlo dotvoriť atmosféru knihy.
Ako si volíš text z knihy, z ktorého budeš vychádzať pri ilustrácii? Ako vzniká taká ilustrácia? Môžeš popísať jej vznik od počiatočného procesu po celkovú realizáciu?
Proces vždy závisí od času a rozsahu zadania. Mojou výhodou je schopnosť rýchlo vstrebať atmosféru projektu. Začínam definovaním „moodu“ a farebnej palety. Pracujem s redukovaným počtom farieb, ktoré musia presne podporovať emóciu výstupu.
Pri ilustráciách k textu si vyberám silný moment, ktorý vtiahne do deja. Často pracujem so symbolikou, aby ilustrácia neprezrádzala príliš konkrétne detaily.
Ak by si si mala vybrať jednu najobľúbenejšiu knihu alebo komiks z tvojho detstva, čo by to bolo a prečo?
Z detstva si výrazne spomínam na ilustrácie Miroslava Cipára a klasické rozprávky, napríklad Dunajskú kráľovnú. V pamäti mi utkveli farby, ako i mierne temná atmosféra postáv. Paradoxne ma vždy priťahovali skôr temnejšie príbehy a povesti. Dodnes si občas kupujem detské knihy od obľúbených ilustrátorov, najmä ak spracúvajú netradičné témy.
Čo sa týka tvojej vizuálnej tvorby, spomenuli sme tu rôzne spolupráce a témy, ktorými sa zaoberáš. Avšak ako by si charakterizovala svoju tvorbu?
Moja tvorba je citlivá, ženská, založená na navodení správnej atmosféry. Pracujem s limitovanou farebnosťou, štruktúrami a emóciou. Snažím sa, aby vizuál nebol len estetický, ale aby niesol pocit.
Čomu sa venuješ vo voľnom čase? Aké sú tvoje záľuby?
Moja práca je často aj mojou voľnočasovou aktivitou, no učím sa nastavovať si hranice. Ak sa mi to podarí, rada si sadnem s knihou do kaviarne alebo trávim čas so svojím psom.
Ovplyvňuje ťa ako grafičku/ilustrátorku súčasný stav v slovenskej kultúre?
Súčasný stav kultúry na Slovensku vnímam ako demotivujúci pre všetkých ľudí, ktorým na kultúre záležalo, pracovali v nej a snažili sa ju posúvať na svetovú úroveň. Často dochádza k dehonestácii umenia a dizajnu, čo má určite dopad na celé kreatívne prostredie.
Čo by si poradila začínajúcemu ilustrátorovi, či grafikovi? Máš nejakú radu, ktorá by im mohla pomôcť ako sa dostať k zákazkám a ako oslovovať potencionálnych klientov?
Začala by som tým, že túto prácu si netreba romantizovať. Ilustrátor alebo dizajnér netrávi celé dni „kreslením pekných vecí“. Samotná tvorba je len časť práce. Veľa času zaberajú maily a komunikácia, brainstormingy, administratíva či neslávna freelancerská klasika – „naháňanie faktúr“.
Na začiatku je dôležitá proaktivita. Oslovovať, skúšať, nebáť sa odmietnutia. Hlavne počúvať intuíciu. Ak už na začiatku cítiš, že na projekte niečo nesedí, je v poriadku ho pustiť a investovať energiu inde. Začiatky sú náročné, ale s časom sa veci začnú diať.😊
Na čom aktuálne pracuješ a aké plány máš do budúcna?
Aktuálne pracujem na nových projektoch so Starým Mestom, ktoré čoskoro uvidia svetlo sveta. Popri tom mám rozpracované viaceré vizuálne identity, spoluprácu s kaviarňou a jednu vysnívanú zákazku – grafiku na skateboard dosky. Na tú som si dlhé roky nenašla čas proaktívne, napokon si ma našla sama. S príchodom jari je projektov tradične viac, no veľmi sa na toto obdobie teším.
Kristína Babulicová (1994, Topoľčany)
je slovenská grafička a ilustrátorka.
Vyštudovala odbor Dizajn médií na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave, kde získala v roku 2016 bakalársky titul.
Kristína Babulicová sa vo svojej tvorbe zaoberá grafikou, dizajnom a ilustráciou. Tvorí prevažne v digitálnom médiu, no nie je jej cudzia ani remeselná grafika – risografia, linoryt či sieťotlač. Charakteristická je pre ňu práca s limitovanou farebnosťou, štruktúrami, symbolikou a emóciou. Jej tvorbu možno označiť ako citlivú, ženskú, založenú na navodení správnej atmosféry. Tematicky sa prevažne venuje náročným, tabuizovaným či intímnym témam ako sexualita a vzťahy, ktoré spracováva s rešpektom a jemnosťou. Ilustrovala niekoľko knižiek ako PorozUMENIE dieťaťu očami detskej zubnej lekárky od Beáty Polivky Marčanovej alebo Biele mesto od Dominiky Sakmárovej. Jej ilustrácie možno nájsť v časopisoch Slniečko, ženský online časopis Kurník, N magazín, Relax magazín, Roast Different či Staromestské noviny. V rámci produktovej grafiky má na konte spolupráce s Bratislava – Staré mesto, ale taktiež so značkami ako Aurelica Coffee, Rare Catch, Primeros Condom Czech a iné. Takisto sa podieľala na vizuále niektorých festivalov, ako napríklad Pride Košice alebo Two Coffee Champ.
Kristína Babulicová aktuálne žije a tvorí v Bratislave.
