„Bavorský Versailles“ – zámok Nymphenburg

  „Bavorský Versailles“ – aj tak možno nazvať barokový zámok Nymphenburg s rozľahlým parkom a priľahlými budovami nachádzajúci sa v nemeckom meste Mníchov.

  Navštívte tento barokový skvost, stúpte do jeho komnát, kde môžete obdivovať zbierku portrétov najkrajších žien tej doby a porovnať tak vtedajší a súčasný kult krásy. Nevynechajte ani expozíciu dobových kočiarov a saní, či rozmanitú zbierku nymphenburgského porcelánu, ktorá sa nachádza v priestoroch dvornej maštale. Poprechádzajte sa v parku, kde objavíte nielen ďalšie nádherné zámočky, ale ak aj nastražíte oči a budete mať šťastie, tak i zvieratká, ktoré areál obývajú, ako napríklad srnky, či veveričky.

História

Hlavná stavba – Nymphenburg

  S výstavbou zámku Nymphenburg sa začalo v roku 1664 podľa návrhu talianskeho architekta Agostina Barelliho, ktorého vybrala kňažná Henriette Adelaide Savojská. Tá obdržala darom veľký pozemok od svojho manžela kniežaťa Ferdinanda Mariu Bavorského ako poďakovanie k narodeniu ich syna a následníka Maxa Emanuela, ktorý sa narodil až po desiatich rokoch od ich svadby, ktorá sa uskutočnila v roku 1652. Keďže Henriette Adelaide prišla na bavorský dvor ako princezná z Turína veľmi mladá, tak si tu chcela vytvoriť svoj domov, ktorý by jej Turín pripomínal.

Prestavby a nové budovy

  V rokoch 1701 – 1704 nechal jej syn Max Emanuel zväčšiť a prestavať taliansku villu na poľovnícky letohrádok. Úpravou poveril švajčiarskeho architekta Enrica Zuccalliho, ktorý sa inšpiroval v Holandsku vtedajším moderným štýlom, čím stavba získala barokový charakter.   

  Následnícka vojna však zastavila stavebné práce na viac ako 10 rokov. Po návrate Maxa Emanuela z Francúzska v roku 1715 výstavbou poveril nemeckého architekta Josepha Effnera, ktorý letnú rezidenciu prestaval podľa vzoru Versailles a pridal k nej aj záhrady.

  V zámockom parku vznikli počas Effnerovho života dva zámočky. V rokoch 1716 – 1719 bol vybudovaný Pagodenburg a v rokoch 1718 – 1721 Badenburg. Aj výstavbou pustovne Magdalenenklause poveril Effnera, no dokončenia stavby sa už Max Emanuel nedožil. Výstavbu dal dokončiť jeho nasledovník knieža Karl Albert.

  Karl Albert dal postaviť zámoček Amalienburg, ktorého architektom bol bavorský dizajnér a architekt belgického pôvodu François de Cuvilliés der Ältere. Zámoček venoval svojej manželke habsburskej princeznej Marii Amalii. Knieža Karl Albert bol v roku 1742 korunovaný za cisára Svätej rímskej ríše a nemeckého národa ako jediný Wittelsbacher.

Interiéry a záhrady

  Jeho nasledovník Max III. Joseph dal Nymphenburgu malými prestavbami, vybudovaním oranžérie a doplnením sôch v parku, rozlohou takmer jeho súčasnú podobu. Vybudovanie a následné prestavby zámockého komplexu priniesli vysoké zadlženie a tak Max III. Joseph založil manufaktúru na výrobu porcelánu.

  Ďalší nasledovníci, už bavorskí králi, sa zamerali hlavne na interiérové úpravy. Až Ludwig I. pod vplyvom vtedajšej módy dal prebudovať symetrickú barokovú záhradu na anglický krajinný park. Poveril tým nemeckého záhradného architekta Friedricha Ludwiga von Sckella. Pri tejto prestavbe vznikol rozsiahly vodný systém. Ludwig I. dal aj pri Badenburgskom jazere vybudovať Monopteros.

Zoštátnenie

  Po revolúcii roku 1918 zámocký komplex pripadol do štátneho vlastníctva. Avšak potomok rodu Wittelsbacherovcov, a to Franz Bavorský, obýva Nymphenburg dodnes, hoci zámok je bežne sprístupnený verejnosti.

Architektúra zámockého komplexu Nymphenburg

  Zámok Nymphenburg sa nachádza v Nemecku, v západnej časti Mníchova, v mestskom obvode Neuhausen – Nymphenburg. Letná rezidencia bavorských panovníkov rodu Wittelsbacherovcov je jedným z najväčších palácových komplexov v Európe. Komplex je jedinečným spojením stavebnej a záhradnej architektúry, ktorý prechádza slohmi od baroka cez rokoko až po klasicizmus. Pozostáva zo zámku Nymphenburg, ktorý tvorí ústrednú časť parku s rozlohou 180 hektárov. V zámockom parku sa nachádzajú ďalej, v západnej časti od Nymphenburgu, zámočky ako Amalienburg a Badenburg, či Monopteros oddelené stredovým kanálom na južnej strane. Na severnej sú Magdalenenklause a Pagodenburg.

Park

  Park sa skladá z francúzskej a anglickej časti. Francúzsku časť navrhol v roku 1702 architekt Charles Carbonnel v štýle francúzskeho baroka. Symetrické fontány, presne odmerané vzdialenosti arkád, stromoradí, ciest a kanálov – to obklopuje dnes okolie zámku Nymphenburg.

  Anglickú časť, ktorá je viac západnejšie a susedí s francúzskou časťou, navrhol v roku 1799 Friedrich Ludwig von Sckell. Krajinný park tvoria lúky a lesíky poprepletané kanálovým systémom a jazerami. V južnej časti je Badenburgské jazero a v severnej Pagodenburgské jazero. Stredovú os parku tvorí kanál, kde na jeho najzápadnejšej časti je možné vidieť Veľkú kaskádu so sochami. Antické sochy sa nachádzajú taktiež vo francúzskej časti. Najvýznamnejšia socha je však skulptúra Pana na prameni nachádzajúca sa východne od Badenburgského jazera.

Zámok Nymphenburg

  Rozsiahly zámok Nymphenburg sa skladá z viacerých kvadratických pavilónov prepojených s galériami po oboch stranách. Hlavné stredové priečelie je poňaté v klasicistickom baroku. Od prízemia sa tiahne balustrádové schodisko na prvé poschodie. Nad ním sú stredové oblúkovité okná delené štyrmi pilastrami. Najstaršia stredová časť, ktorú navrhol Agostino Barelli, mala takmer štvorcový pôdorys a vzhľadom pripomínala talianske villy. Stavba dostala barokový charakter po prestavbe Henrica Zuccaliho, ktorý budovu predĺžil galériami a súkromnými komnatami panovníkov. Úpravy ďalej riadil Joseph Effner, ktorému vzorom pre návrh bola inšpirácia zámkom Versailles. Budovu možno rozdeliť na stredovú časť, severné krídlo a južné krídlo.

Stredová časť zámku Nymphenburg

  Stredovú časť tvorí slávnostná sála, tzv. Kamenná sála. Jej architektom je François de Cuvilliés der Ältere. Bohato zdobenú miestnosť presvetľujú okná z oboch strán s výhľadom na park. Rokokovú sálu dotvárajú bielo-zlaté stĺpy, štuková výzdoba, zo stropu visiace krištáľové lustre a v neposlednom rade fresky na stenách a strope od Johanna Baptistu Zimmermanna. Na strope je zobrazená bohyňa kvetov Flóra obklopená Nymfami, podľa ktorých je pomenovaný zámok.

Severné krídlo zámku Nymphenburg

  Severné krídlo sa skladá z apartmánu kniežat a severnej galérie.

  Apartmán kniežat tvorí predizba, audienčná miestnosť, spálňa a severný kabinet. Je zdobený prevažne maľbami s antickými motívmi, v audienčnej miestnosti sú však gobelíny. V spálni visí obraz Maxa III. Josepha s rodinou.

  Severná galéria pozostáva z Galérie krásy Maxa Emanuela, erbovej miestnosti, izby Karola – Theodora a samotnej severnej galérie, kde visia obrazy znázorňujúce Nymphenburg. Galéria krásy Maxa Emanuela ponúka 5 portrétov dám z dvora Ľudovíta XIV..

Južné krídlo zámku Nymphenburg

  Južné krídlo sa skladá z apartmánu kňažnej, južnej galérie a apartmánu princeznej.

  Apartmán kňažnej tvorí predizba, audienčná miestnosť, spálňa a Čínsky kabinet. V predizbe sú portréty cisára Karla VII. a jeho manželky Marie Amalie. Steny v audienčnej miestnosti sú pokryté červeným damaškom. V spálni na stropnej maľbe sa znovu objavuje bohyňa Flóra. Čínsky kabinet zas zdobia výjavy z čínskeho románu zo 16. storočia.

  K južnej galérii je pripojený pracovný kabinet Karla – Theodora. V nej sa nachádza 10 malieb okolitých kniežacích zámkov. Ďalej je tu možno vidieť aj Galériu krásy kráľa Ludwiga I.. Romantické, ľahko idealizované portréty namaľoval Joseph Stieler v rokoch 1827 – 1850.

  Okrem jedálne a salónika pozostáva apartmán princeznej z kabinetu, malej galérie, Modrého salónika a spálne. Apartmán v klasicistickom štýle dopĺňa francúzsky empirický nábytok.

Zámocká kaplnka

  Na vonkajšej strane severného pavilónu Nymphenburgu sa nachádza zámocká kaplnka obdĺžnikovitého tvaru so zložitými formami, kamennou klenbou, bohatou štukovou výzdobou na bielo-zlatých stenách, spolu s freskami zobrazujúce výjavy zo života Márie Magdalény. Spovednica, lavice a chór sú vyrobené z tmavého dubového dreva. Pozlátený vyrezávaný barokový oltár zdobia postavy Krista a Márie Magdalény v životnej veľkosti. Relikviár vpredu sa radí do neskorého rokoka.

Marstallmuseum

  Marstallmuseum, alebo v preklade koniareň, vo vonkajšej strane južnej časti zámku ukrýva zbierku bohato zdobených pozlátených kočiarov a saní, ako i expozíciu nymphenburgského porcelánu.

Magdalenenklause

  Magdalenenklause alebo Magdalénina pustovňa je ukrytá v malom lesíku, navrhnutá J. Effnerom. Zvonku neomietnutá budova s drážkovaním na stenách a zdanlivo zborenou omietkou pôsobí zanedbane. Bez zbytočných ozdôb – taký bol zámer pre túto budovu, kam chodili rozjímať pustovníci, ktorým okrem iného poskytla takisto nocľah. Oproti vestibulu sa nachádza skalná kaplnka, vzadu je kniežací apartmán pozostávajúci z predizby, kabinetu, jedálne so spacím kútom a priestoru na modlitby. Výzdoba je strohejšia, oltár zdobí krucifix s dvoma veľkými svietnikmi.

Pagodenburg

  Pagodenburg s centrálnym pôdorysom je takisto dielom J. Effnera. Belasá budova s konkávnymi a konvexnými tvarmi je delená vertikálne pilastrami s korintskými hlavicami, horizontálne zas rímsami. Nechýbajú ani balkóny s konzolami a štuková výzdoba. Interiér na prízemí zdobí viac ako 2000 bielo-modrých holandských maľovaných kachličiek s motívmi krajiniek a figúr a taktiež tu žiari aj vyrezávaný luster. Na poschodí pokrývajú steny červené lakované maľby na čiernom obložení a maľované čínske hodvábne tapety. Miestnosti sú vybavené parížskym nábytkom. Pagodenburg slúžil dvornej šľachte ako miesto na zábavu, hry, šport, či oslavy v intímnom kruhu.

Badenburg

  Badenburg vznikol taktiež podľa návrhov J. Effnera. V baroku mal úlohu kúpeľov pre obyvateľstvo šľachtického dvora. Na bielo-krémovej fasáde so štukovými prvkami dominujú priestranné okná, ktoré presvetľujú slávnostnú sálu. Jej steny sú pokryté maľovanými holandskými kachličkami. Na strope sa vynímajú mytologické postavy. Podzemné podlažie tvorí bazén a na poschodí sa nachádza galéria obložená červeným mramorom. V kúpeľoch sa zas nachádza kniežací apartmán tvorený z viacerých miestností, ktorého steny sú obložené tmavým drevom a čínskymi papierovými tapetami. Najmenšou miestnosťou je tzv. „Affenkabinet“ alebo „Opičí kabinet“.

Monopteros

  Monopteros alebo aj Apollónov chrám bol pôvodne drevený kruhový chrám, ktorý dal vybudovať Ludwig I.. Desať stĺpov klasicistického chrámu podopiera kupolovitú strechu. V strede sa nachádza zobrazenie Apollóna.

Amalienburg

  Amalienburg, tento rokokový poľovnícky zámoček, venoval svojej manželke Marii Amalii – vášnivej poľovníčke, Karl Albrecht. Jeho architektom je François de Cuvilliés der Ältere. Na jeho ružovo-bielej fasáde s konkávno-konvexnými tvarmi s priestrannými oknami, bohatou štukovou výzdobou, pilastrami a rímsami, sa na streche nachádza ešte malá kupola. Interiéru dominuje zrkadlová sála v bielo-modrých odtieňoch. Ďalej sú tu miestnosti ako oddychová miestnosť s citrónovožltými stenami, Modrý kabinet zdobený trofejami a drevorezbami, komora s kójami pre poľovnícke psy, poľovnícka miestnosť s otvoreným komínom a maľbami zobrazujúce lovecké scény, „Indiánsky kabinet“, ktorého steny sú obložené hrubým ľanom a na záver je tu kuchyňa, ktorá bola využívaná Mariou Amaliou.

Kde sa Nymphenburg nachádza a ako sa sem dostať

  Ako už bolo spomenuté, zámok Nymphenburg sa nachádza v Nemecku, konkrétne v spolkovej krajine Bavorsko, v západnej časti mesta Mníchov, v mestskom obvode Neuhausen – Nymphenburg.

  Do Mníchova sa môžete dopraviť zo Slovenska viacerými spôsobmi, či už lietadlom (asi tá najdrahšia možnosť, kdežto priame spoje sú len z Košíc), vlakom (s minimálne dvoma prestupmi) alebo autobusom (najlacnejší variant, kde chodia priame spoje z Bratislavy, no časovo najzdĺhavejšia možnosť).

  V Mníchove sa k Nymphenburgu môžete dopraviť mestskými spojmi ako metrom, autobusmi, či električkou. Prvé dve možnosti sú s minimálne dvoma prestupmi, ak idete od hlavnej autobusovej alebo vlakovej stanici. Cesta s nimi trvá ± pol hodinu. Čo sa týka električky, tak ide priamy spoj č. 17 z Hauptbahnhof na zastávku Schloss Nymphenburg, ktorý trvá 26 minút.

  Môžete zvoliť i dlhšiu prechádzku z hlavnej autobusovej stanici, ktorá trvá hodinu. Z hlavnej vlakovej stanice vám sem cesta pešo zaberie cca hodinu a štvrť.

  Najpohodlnejšie je, dostať sa sem autom. Cesta autom z Bratislavy do Nymphenburgu trvá niečo cez 5 hodín. Cesta k zámku vedie prevažne diaľnicou a rýchlostnými cestami v meste, pomerne priamo, s pár odbočeniami pred cieľom, takže sa nemusíte báť, že budete blúdiť Mníchovom. Parkovisko pred areálom je dostatočne veľké a bezplatné.

  Autom som sa v tomto prípade dopravila aj ja.

Vstupné a otváracie hodiny

  V Nymphenburgu ponúkajú viacero vstupeniek, ktoré sa dajú kúpiť online, ako aj fyzicky priamo v zámku. Tu odporúčam zakúpenie spoločnej vstupenky, ktorá zahŕňa vstupy do Nymphenburgu, Marstallmusea a priľahlých zámočkov v areáli. Avšak pozor, v zimnom období sú tieto zámočky zatvorené.

  Fotografovanie v interiéri je bezplatné a povolené len bez blesku.

  Audio-sprievodca je tu ponúkaný v anglickom, nemeckom, ruskom, talianskom, francúzskom, španielskom, portugalskom, čínskom a japonskom jazyku. Jeho cena je 3,50€.

Cenník v skratke:

deti do 18 rokov – vstup zdarma

Kombinovaná vstupenka – Nymphenburg, Marstallmuseum s múzeom porcelánu a zámočky v parku:

od 1.4. do polovice októbra:

dospelí – 15€

zľavnené – 13€

od polovice októbra do 31.3.:

dospelí – 12€

zľavnené – 10€

Samostatné vstupenky:

Zámok Nymphenburg:

dospelí – 8€

zľavnené – 7€

Marstallmuseum s múzeom porcelánu:

dospelí – 6€

zľavnené – 5€

Zámočky v parku:

dospelí – 5€

zľavnené – 4€

O zľavnenom vstupnom je dobré sa informovať priamo pri pokladni alebo na oficiálnej webstránke, kde nájdete všetky aktuálne informácie.

Otváracie hodiny:

  Otváracie hodiny sa líšia v závislosti od ročného obdobia. Avšak zámocký komplex je otvorený každodenne, okrem 1.1., fašiangového utorka, 24.12., 25.12. a 31.12., kedy je zatvorený.

Zámocký park (od novembra do marca) : 6.00-18.00

(apríl a október) : 6.00-20.00

(máj – september) : 6.00-21.30

Zámok Nymphenburg  a Marstallmuseum s múzeom porcelánu (od 28.3. do 15.10.) : 9.00-18.00

                                   (od 16.10. do 27.3.) : 10.00-16.00

Zámocká kaplnka (od apríla do 15.10.) : 9.00-18.00

Zámočky v parku: Amalienburg, Badenburg, Pagodenburg, Magdalenenklause

(od apríla do 15.10.) : 9.00-18.00

(od 16.10. do marca) : zatvorené

Posledné vstupy do objektov sú možné 30 minút pred ich zatvorením.

Viac informácií o zámku nájdete na oficiálnej stránke Nymphenburgu tu.

Prehliadka

Vstup

  Zámocký komplex Nymphenburg som navštívila prvýkrát v jedno nedeľné júlové predpoludnie ešte v roku 2020. Priľahlý park je obľúbeným miestom bežcov, ktorí sa v ňom nachádzali hneď ráno. Pri kúpe lístkov som zistila, že prehliadky tu nie sú so sprievodcom prístupné z hygienických predpisov kvôli pandémii korona vírusu, ale ponúkli mi ako náhradu audio-sprievodcov dostupných vo svetových jazykoch (audio-sprievodcovia však ostali aj po pandémii). Prehliadku som teda absolvovala s audio-sprievodcom, na ktorého som musela chvíľu čakať. Krátke čakanie som vyplnila prechádzkou vo francúzskych záhradách.

Zámok Nymphenburg

  Ako prvé vstupujem do Kamennej sály na poschodí a zapínam audio-sprievodcu, ktorý je pre mňa sklamaním. Nahrávky sú nudné a pomalé. Všetky potrebné informácie sa dozvedám z informačných tabúľ, ktoré sú v každej miestnosti. Takže kúpu audio-sprievodcu neodporúčam. Kamenná sála pôsobí naozaj veľkolepo a je z nej nádherný výhľad na obe strany parku.

  Postupujem ďalej do severného krídla. Prechádzajúc severným apartmánom vstupujem do galérie krásy Maxa Emanuela – malej miestnosti s pár portrétmi žien z dvora Ľudovíta IV.. V severnej galérii sa nachádzajú obrazy zachytávajúce dobový zámok Nymphenburg s jeho okolím a tak si môžem porovnať jeho minulý vzhľad s dneškom.

  Vracajúc sa naspäť Kamennou sálou sa ocitám v apartmáne kňažnej v južnom krídle zámku. Od súkromných komnát plných prepychu prechádzam južnou galériou s obrazmi okolitých pánskych sídel rodu Wittelsbacherovcov. Za ňou vstupujem tentokrát do väčšej galérie krásy, a to kráľa Ludwiga I.. Nachádza sa tu 36 portrétov žien, ktoré padli panovníkovi do oka. Nakoniec prejdem apartmánom kráľovnej a zámok opúšťam.

Park a jeho architektúra

   Vstupenka mi ponúka ešte návštevu interiérov Amalienburgu, Marstallmusea a Badenburgu.   Počas mojej návštevy však bohužiaľ nebolo možné si prezrieť interiéry všetkých stavieb, kvôli hygienickým predpisom v súvislosti s pandémiou korony, ako som už spomenula predtým. Takže som nebola v interiéroch Pagodenburgu, Magdalenenklause, zámockej kaplnky a nevidela som výstavu „Friedrich Ludwig von Sckell a Nymphenburg“, ako i historické čerpadlá v Brunnhäuserne. To však mi nebránilo si vychutnať stavby zvonku počas prechádzky parkom.

Amalienburg a Pavilón korunnej princeznej

  Prechádzajúc sa záhradami, tentoraz viac zaplnených turistami a rodinami s deťmi, hľadám Amalienburg. Ten je ukrytý v lesíku. V tomto rozkošnom zámočku s prepychovými miestnosťami ma najviac uchváti zrkadlová sieň. Cestou do Marstallmusea objavujem malú ohradenú drevenú stavbu, známu ako Pavilón korunnej princeznej, kde v jeho útrobách piknikujú mamičky s deťmi.

Marstallmuseum a Múzeum nymphenburgského porcelánu

  V priestoroch Marstallmusea, alebo aj bývalej zámockej stajne, na mňa čaká obdivuhodná zbierka kočov a saní panovníkov. Prepychovo zdobené kočiare, ukážka kráľovského záprahu, výstroje koní, no taktiež zmapovaná história stajne s obľúbenými koňmi – to všetko som mohla obdivovať.

  Nad touto expozíciou sa nachádza vystavený nymphenburgský porcelán, ktorý prevažne pozostáva z riadu, servisov a porcelánových figúrok.

Pagodenburg, Badenburg, Monopteros

  Od dvornej koniarne sa vydávam smerom k Veľkej kaskáde, teda až na koniec areálu. Prechádzka popri stredovom kanáli je dlhá, no krásna. Čím ďalej od Nymphenburgu kráčam, tým menej ľudí stretávam. Od zurčiacej kaskády sa zdá byť Nymphenburg maličký. Vyberám si jeden z chodníkov smerom k Pagodenburgu. Lúky sa tu striedajú s lesíkmi. Tu natrafím pomerne blízko chodníka na prvú pasúcu sa srnku. Ako kráčam, postupne sa pomedzi stromy vynára Pagodenburg. Táto elegantná centrálna stavba na mňa urobí najväčší dojem svojím zovňajškom z pomedzi ostatných stavieb. Bohužiaľ nedá sa nahliadnuť do jej útrob.

  Zastavím sa ešte pri jazere a pokračujem opačnou stranou k Badenburgu. Cestou natrafím na srnčiu rodinu, ktorá sa ukryje hlbšie v lese. Medzi stromami zas pobehuje veverička. Vychutnávajúc si zvuky prírody sa dostávam bližšie k stredovému kanálu, ktoré preruší ľudská vrava. Najviac návštevníkov sa koncentruje v okolí stredového kanála a zámockých objektov. Pri Badenburgu sa mi naskytá nádherný výhľad na veľké jazero a oproti stojaci Monopteros. Okolo Monoptera však prejdem o pár rokov neskôr, pri mojej druhej návšteve (doteraz poslednej), ktorá vlastne bola len príjemnou rannou prechádzkou v zámockom parku.

  No v roku 2020 si prezriem ešte interiér Badenburgu a vraciam sa naspäť. Parkovisko, ráno takmer prázdne, je teraz úplne plné. Niet divu, že pekné počasie láka ľudí na nedeľnú prechádzku.

Záver

  Návšteva Nymphenburgu určite nie je pre mňa poslednou, čo sa týka nielen jeho parku, ale i priľahlých budov. O tom svedčí už jedna moja krátka návšteva parku v roku 2022. Vždy je čo objavovať v obrovských záhradách, v rôznych ročných obdobiach.

  Musím povedať, že rozsiahly komplex Nymphenburgu ma očaril. Bola to totižto moja prvá návšteva takéhoto veľkého panovníckeho dvora. Ak si chcete vytvoriť obraz o dobe baroka a rokoka, či živote kniežat a kráľov západných panovníckych dvorov, tak jeho návštevu určite odporúčam. Pocit z prepychových a prezdobených interiérov zámkov vyváži následná prechádzka zámockým parkom. Ak si chcete návštevu viac spestriť, je tu aj ponuka plavby na gondole vodným kanálovým systémom. Určite sa oplatí raz za život navštíviť aspoň jeden obrovský panovnícky dvor a pocítiť tak aj v súčasnosti silu daného obdobia.

Čo ešte navštíviť v okolí

  Keďže sa Nymhenburg nachádza v metropole Bavorska – v Mníchove, tak je tu určite veľa možností, čo vidieť: od architektúry, cez rôzne galérie, až po múzeá všetkého druhu.

  Čo sa týka architektúry nevynechajte najznámejšie námestie Marienplatz. Na Marienplatz sa nachádzajú mnohé z najznámejších budov mesta vrátane Novej radnice so slávnou zvonkohrou, Starej radnice, kostola Frauenkirche a pamätníka Mariensäule. Ďalšie námestia, ktoré stoja za zmienku sú Karlsplatz, Odeonsplatz či Königsplatz.

  V okolí námestia Königsplatz, ktoré otvára monumentálna brána v gréckom štýle – Propylaea, sa nachádzajú Štátne múzeum egyptského umenia, Stará pinakotéka, Nová pinakotéka, Pinakotéka Moderny a Glyptotéka, kde si je možné prezrieť svetovo významné zbierky umenia. V Starej pinakotéke sa nachádzajú diela od 14. až do 18. storočia, napríklad od umelcov ako Rogier van der Weyden, Memling, Dürer, Cranach, Raffael, Tizian, Jan Brueghel starší, Rubens, Van Dyck, Rembrandt, Frans Hals a mnohých ďalších. Nová Pinakotéka, kde sa nachádzajú diela umelcov z 19. storočia, sa však v súčasnosti renovuje až do roku 2029, takže niektoré diela od romantizmu po začiatok moderny je možné vidieť v časti budovy Starej pinakotéky v rámci dočasnej výstavy. V Pinakotéke Moderny sa nachádzajú diela z obdobia po roku 1900 od významných umelcov ako Paul Klee, Pablo Picasso, David Claerbout, Dan Flavin, Katharina Grosse, Andreas Gursky, Jonathan Meese, Jeff Wall a ďalších.

  Z múzeí sa jednoznačne oplatí navštíviť BMW Museum alebo Deutsches Museum.

Zoznam bibliografických odkazov:

Schinzel Isabella, Mader Eric-Oliver: SCHLOSS NYMPHENBURG DAS LUSTSCHLOSS DER WITTELSBACHER, Hamburg (2008), ISBN 978-3-938722-31-2

Bayerische Schlösserverwaltung: Nymphenburg Schloss Marstallmuseum Museum »Nymphenburger Porzellan«Parkburgen und Park, Prospekt pre turistov získaný návštevou v Zámku Nymphenburg (2020)

Nymphenburg Palace [cit. 2020-08-27]. URL: https://en.wikipedia.org/wiki/Nymphenburg_Palace/