Umením bola obklopená už v detstve. Ďalej pokračovala v jeho štúdiu až sa dostala ku grafike a ilustrácii. Reč je o Ivane Krištofovičovej, slovenskej grafičke a ilustrátorke, ktorá tvorí aj pod značkou Pikipaki spájajúcej detský svet s tým dospelým. V rozhovore Ivana Krištofovičová porozpráva o svojich začiatkoch, predstaví svoju tvorbu, no taktiež povie o svojich inšpiráciách, koníčkoch, ale i o aktuálnych témach, či plánoch do budúcna.
Ako ste sa dostali k výtvarnému umeniu?
Myslím, že výtvarné umenie ma odjakživa priťahovalo a volalo. Mám pocit, že prvé podnety – inšpirácia k maľbe a kresbe, boli doma, kde som videla, ako môj otec maľuje obrazy len tak do obývačky, pre mamku. 😊
Samozrejme som chodila aj do ZUŠ-ky a ďalej na Strednú priemyselnú školu drevársku, kde sme veľa kreslili a navrhovali.
Vyštudovali ste vizuálnu komunikáciu na Fakulte umení v Košiciach. Prečo ste si vybrali tento odbor?
Áno, priznám sa, že vtedy som ešte nemala presne určený smer, ktorým sa vydám. Dizajn mi bol veľmi sympatický, chcela som to vyskúšať. Neskôr som zistila, že vlastne viac inklinujem k 2D grafike – k ilustrácii a grafickému dizajnu.
Mohli by ste vysvetliť, čo si môžeme predstaviť pod pojmom študovať vizuálnu komunikáciu?
Vizuálna komunikácia je veľký priestor, v ktorom je všetko prepojené: obraz, typografia, dizajn, psychológia farieb, láska k umeniu. Charakterizovala by som to, ako taký grafický dizajn s pridanou hodnotou.
Štúdium je zamerané na všetky odvetvia grafického dizajnu. Pozostáva z naozaj širokého záberu, v ktorom sa človek mohol nájsť.
Vytvárali sme firemné identity, logá, plagáty pre divadlá, ilustrácie kníh… Mali sme konkrétne zadania, pri ktorých sme vlastne hľadali aj svoj výtvarný jazyk.
Vo svojom portfóliu máte mnoho grafických projektov. Postupne si môžeme niekoľko z nich bližšie predstaviť. Jedným z nich je napríklad spolupráca s telekomunikačným operátorom Orange. Môžete o nej povedať viac?
Už počas štúdia som pracovala v grafickom štúdiu. Neskôr som sa presťahovala do Bratislavy, kde sa mi podarilo zamestnať vo väčšej agentúre.
Takto nejako som sa dostala k Orangeu. Bol to vlastne náš klient, na ktorom sme pracovali celoročne. Poznali sme jeho identitu do detailu a hrali sa s ňou. Ja konkrétne som nevytvárala veľké kampane a spoty, skôr som sa podieľala na tej grafickej stránke. Taktiež sa mi podarilo spraviť nejaké ilustrácie. To ma vtedy veľmi bavilo. Bolo to pekné obdobie.
Ďalší projekt s väčšou organizáciou bola spolupráca s TESCOM. Čo o nej prezradíte?
Takisto ako v prípade Orangeu, výhoda práce vo väčšej agentúre je aj práca na klientoch, kde je široké pole pôsobnosti dizajnu a veľký objem práce, ktorej výsledok nakoniec uvidí mnoho ľudí v bežnom živote.
Je len plus alebo výhoda, ak môže byť práca na klientovi ako je Tesco zaujímavá a akčná. Ja som pracovala na rôznych podnikových kampaniach. Mala som taktiež pri sebe veľmi šikovných a inšpiratívnych kolegov, grafikov a copywriterov. Ďakujem tiež za nich a za takúto skúsenosť.
Následne máte na svojom konte spolupráce s menšími značkami ako víno Balla, Fajna čokolády/domáce krémy, Mama store a ďalšie. Môžete ich priblížiť o aké práce sa jednalo?
Tu najprv musím povedať, že niektoré veci prídu akoby samé – priveje ich vietor. Ale nie je to len tak. Mala som jednoducho potrebu pracovať takisto na nejakých úplne svojich veciach. Títo ľudia a ich značky boli super v tom, že mi dali, ako sa hovorí, voľnú ruku. Moja vnútorná kreativita si povedala „ wau, ďakujem“.
Naozaj prirodzená a pekná spolupráca, každá jedna. Spočiatku to boli logá pre značky, ktoré vlastne len vznikali. Potom to bola tvorba obalov a etikiet. Pri víne Balla som bola už oslovená pre svoj konkrétny štýl ilustrácií – pod značkou Pikipaki, ktorú tvorím doteraz.
Grafiku prepájate aj s tancom, ktorému sa taktiež venujete. Ako ste sa k tancu dostali? Bolo to ešte predtým, ako ste sa začali venovať výtvarnému umeniu?
Tancu som sa nikdy predtým nevenovala. Nikdy som si ani nemyslela, že ja ako osoba, ktorá si celý život len tak kreslí, môže zrazu pretancovať celú sálu za pol sekundy.
Prvé stretnutie s tancom – konkrétne súčasným tancom, bolo na predstavení zoskupenia Bodyngo v Divadle Lab. Bolo to predstavenie Let Me Die in My Footsteps, v roku 2015. Tam som si povedala, že to potrebujem skúsiť. Následne mi osud opäť privial združenie Human Art Space, ktoré robí kurzy súčasného tanca a úžasnú Kristínu, ktorá ten tanec proste ľuďom naleje do žíl.
Nápad prepojenia tanca s kresbou/maľbou vznikol tak spontánne, ako všetko dobré v živote. Bol to vlastne jeden workshop Telokresba. Neskôr som mala v pláne urobiť aj ďalšie, ale tie sa mi už nepodarilo zorganizovať. Avšak ešte sú v pláne.
Čomu sa ešte venujete vo voľnom čase?
Venujem sa naplno rodine, máme už dve deti a psa. 😊 Takisto sa snažím čo-to vytvoriť pod svojou značkou Pikipaki. Je to práca na dizajnoch väčšinou pre deti. Ďalej tvorím grafiku (návrhy patternov a log) pre značky Milash, Pískacie, Kotoloč a iné. Takisto navrhujem tričká a personalizované písmenka na mieru – pre bábätká. Avšak to všetko spadá pod hlavičku Pikipaki.
Ale vráťme sa naspäť ku grafike. Vytvorili ste niekoľko plagátov pre rôzne tanečné skupiny, dokonca aj diár. S akými skupinami ste spolupracovali?
Konkrétne som najprv spravila zopár dizajnov pre tanečné zoskupenia SKOK!, neskôr pre mimoOS, alebo pre sólo tanečníkov ako sú Juri Korec, Eva Priečková a ďalší.
Okrem grafiky sa venujete takisto ilustrácii. Ilustrovali ste pre nejaké časopisy alebo knihy?
Knihy som ilustrovala zatiaľ len tie svoje autorské. Z časopisov to boli detské periodiká ako Bublina a Slniečko.
Ako si volíte text z knihy alebo časopisu, z ktorého budete vychádzať pri ilustrácii? Môžete popísať vznik ilustrácie od počiatočného procesu až po finálnu ilustráciu?
Vždy tam je nejaká prvotná predstava, ktorá sa pri prvom, druhom prečítaní objaví. Tú si musím hneď naskicovať – jej rôzne varianty, kompozície. Finálnu podobu prekresľujem v tablete, kde si tiež určím farebnosť a nechávam to ešte trocha otvorené na prípadné pripomienky.
Spomenuli ste niekoľko autorských kníh. Môžete o nich porozprávať?
Práve v čase, keď som začala kresliť na mojej prvej materskej, veci sa začali meniť. Moje kresby úplne zmenili charakter, vyčistili sa a vzniklo Pikipaki. Začali vznikať aj malé knižočky a grafiky, ktoré by mohli byť súčasťou nejakej knihy. Prvá knižka, Cinky cinky cink, bola mini knižka o zaspávaní. Haló mama je zas ručne kreslená knižočka o materskom mliečku. Na záver kniha ušitá z látky pre bábätká s názvom Všetko zo všetkého je jednoduchá hravá „encyklopédia“ vecičiek a pekných tvarov pre tých najmenších. Tieto knižočky som tlačila len pár kusov ako risografiky, alebo to boli sólo kúsky.
Ak by ste si mali vybrať jednu knihu z Vášho detstva, ktorú ste mali najradšej, ktorá by to bola a prečo?
Babka na rebríku od Dušana Dušeka. Čítavala nám ju vždy babka na prázdninách. Zároveň je to aj taká spomienka na ňu.
Máte nejaký umelecký vzor, alebo niekoho, kto je pre Vás inšpiráciou?
Mám rada umenie v celej jeho šírke a nekonečnej dĺžke, preto mi je ťažko vymenovať konkrétne mená. Ale tak napríklad Louise Bourgeois, Keith Haring, z ilustrátorov Květa Pacovská, Eva Volfová, Laurent Moreau. Myslím si, že všetkých obdivujem kvôli sile odkazu a jednote ich tvorby. Sú sami sebou. To je najviac.
Váš najväčší projekt je Pikipaki, ktorý zahŕňa celú, nielen vizuálnu, identitu – ilustrácie, pohľadnice, riekanky, písmenka a rôzne výrobky. Môžete vysvetliť, čo Pikipaki znamená?
Pikipaki vzniklo v roku 2021. Bolo to vlastne v období, keď som už toho času začala mať naozaj málo až pramálo. Vtedy si človek uvedomí, do čoho chce venovať aj poslednú energiu alebo silu. No a vlastne to tak nejak pomaly vznikalo a vzniká. Pikipaki je len taký názov – detská nadávka. Myslela som si, že Pikipaki budú skôr také nejaké pohľadnice, také to „výtvarno“, ktoré mám rada ja. Vytvorila som aj pečiatky, ktoré akoby vychádzajú z typických tvarov alebo obľúbených spojení – illustamps. Skúšala som robiť taktiež nejaké tričká a predmety, vyrobila som si sama potlače. Vtedy mi to došlo, že Pikipaki je taký môj malý ateliér, v ktorom si skúšam, čo ma baví.
Na Pikipaki pracujete počas materskej dovolenky. Ako sa dá popri starostlivosti o dieťa venovať kreatívnej činnosti? Venujete sa okrem Pikipaki aj iným grafickým projektom alebo zákazkám?
Musím povedať, že práve Pikipaki mi otvorilo dvere pre nejaké zákazky alebo tvorbu pre iné značky. Často si kradnem čas, keď jedno dieťa zaspí a druhé je v škôlke, alebo v noci, keď všetci spia. Pikipaki ateliér, v ktorom si len tak tvorím, vymieňam za konkrétne zadanie, pri ktorom rozmýšľam trocha ináč, ale stále je to o tom nájsť tú esenciu a nápad.
Čo by ste poradili začínajúcemu ilustrátorovi, či grafikovi? Máte nejakú radu, ktorá by im mohla pomôcť ako sa dostať k zákazkám a ako oslovovať potencionálnych klientov?
V prvom rade si človek musí ujasniť, kým je a čo tvorí. Jeho podstatu a štýl. To je asi najdôležitejšie. Neprispôsobovať sa až tak trendom. Aj keď áno, je potrebné ísť s dobou, no napriek tomu si nájsť svoj štýl. Následne by si mal ten človek urobiť svoje portfólio – to je asi ďalší dôležitý krok.
Ovplyvňuje Vás ako grafičku/ilustrátorku súčasný stav v slovenskej kultúre?
Ovplyvňuje to nás všetkých. Len problém je v tom, komu na tom záleží. Nie všetci vieme, že umenie a kultúra sú súčasťou ľudskej identity. Mňa skôr vždy sklame to, kam až tento stav môže dôjsť. Momentálne som na materskej a teda ilustrujem. Potom by som chcela sa zamestnať v kultúre, ale obávam sa, že táto možnosť sa nateraz škrtá.
A posledná otázka. Na čom momentálne pracujete a aké plány máte do budúcna?
Pripravujem sa na sériu sieťotlačových workshopov. Niekedy na jar by som ich chcela uskutočniť. Ešte mám jednu peknú spoluprácu so značkou Pískacie. No uvidíme, čo ešte vietor priveje.
Ivana Krištofovičová (1983, Spišská Nová Ves)
je slovenská grafička a ilustrátorka.
Vyštudovala pod vedením doc. Jozefa Haščáka, ArtD., akad. mal. odbor vizuálna komunikácia na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach, kde v roku 2008 získala magisterský titul.
Pätnásť rokov pracovala v reklame.
Ivana Krištofovičová sa vo svojej tvorbe venuje grafike, dizajnu a ilustrácii. Charakteristická je pre ňu práca s farbou a používanie oblých tvarov, dodávajúcich jej obrázkom mäkkosť. Tvorí väčšinou digitálnu ilustráciu, ale taktiež využíva techniku sieťotlače. Jej ilustrácie možno nájsť v detských časopisoch Slniečko a Bublina. V rámci produktovej grafiky spolupracovala s menšími značkami ako víno Balla, Fajna čokolády/domáce krémy, Mama store, ale v reklame aj s veľkými spoločnosťami ako Tesco alebo Orange.
Od roku 2021 tvorí pod značkou Pikipaki, ktoré zahŕňajú ilustrácie, pohľadnice, pečiatky, tričká, riekanky a písmenka. Tie rozprávajú o živote malého človeka, ale aj veľkej kapely. Každý deň je témou, kde sa obyčajné stáva neobyčajným a trblietavým.
