Kreativitu mala v sebe už v detstve. Tá ju dostala na dráhu umenia, kde svojimi dielami získava medzinárodné ocenenia. V rozhovore česká umelkyňa a grafička Lenka Falušiová porozpráva o svojich začiatkoch, predstaví svoju tvorbu, prezradí, čo ju inšpiruje, aké má záľuby, či svoje plány do budúcna.
Ako ste sa dostali k výtvarnému umeniu?
Už ako malá som veľa kreslila. Bola som schopná kresliť celý deň a nevnímať čas okolo mňa. Na základnej škole, na výtvarnej výchove, sme raz dostali šablónu mačky a mali sme ju vyfarbiť. Ja som ju nevyfarbila, ale nakreslila ju ako srdce – lampičku, ktorá žiari. Učiteľke sa to tak páčilo, že mi dohovorila schôdzku na ZUŠ-ke v neďalekom meste, kde som začala jazdiť…
Potom ste pokračovali s umením na strednej škole…
Áno, následne som sa dostala na Strednú umeleckú školu v Ostrave, kde som si vybrala odbor propagačná grafika. Bola to celková práca s grafikou – od voľnej tvorby po grafický design. Som však spätne rada za toto štúdium, keďže si celkový design svojich webových stránok robím sama. I technická príprava voľnej grafiky bola na škole dobrá a čerpám z nej doteraz. Stredná škola pre mňa bola predovšetkým o osvojení si rôznych techník a experimentovaní s nimi.
Ďalej ste študovali grafiku na Akademii výtvarných umění v Prahe. Čím Vás zaujala grafika, že ste sa ju rozhodli študovať?
Grafika na AVU bola predovšetkým o kresbe. Študovala som u prof. Jiřího Lindovského, po ktorom v priebehu môjho štúdia prevzal ateliér jeho asistent prof. Dalibor Smutný, u ktorého som taktiež získala diplom. Obaja kládli dôraz na kresbu, skrze ktorú umelec hľadá svoj vlastný výraz. Intenzívnym kreslením sa dostáva bližšie k sebe samému a postupne dostáva na povrch to, čo má vnútri. To, čo je autentické a kým vlastne skutočne je.
Vo svojej tvorbe sa venujete zobrazovaniu krajiny. O akú krajinu sa jedná konkrétne?
Nikdy nekreslím konkrétne miesta. Mnoho ľudí si na prvý pohľad myslí, že sú to reálne miesta, ale nie je tomu tak.
Väčšina mojich vízií je kreslená po pamäti. Ide mi o sprítomnenie vecí neviditeľných. Stromy majú len v obrysoch reálny tvar, ale vnútri sa odohráva iný príbeh – nereálne napojenie vetiev, ktoré vytvárajú dojmy iných bytostí, v lese ukrytých. Čerpám len zo spomienok na krajinu. Občas sa mi prepojí niekoľko spomienok naraz.
Kde hľadáte inšpiráciu? Máte nejaké miesta, ktoré v rámci tvorby navštevujete?
Vyrástla som v krajine Jeseníckych hôr, takže väčšina skúseností prúdi práve odtadiaľ.
Jeseníky majú svoju temnejšiu energiu a s tou sa snažím pracovať. Ich história je zapísaná v ľuďoch, ktorí sú iní – ostrejší v jednaní. Človek, ktorý tam žije len chvíľu, toto úplne nerozpozná.
Vraciam sa však na mnoho miest, ktoré mám rada. Aktuálne sa stali mojim srdcovým miestom Dolomity.
Okrem skál, stromov a detailov prevažne tajomnej lesnej flóry, znázorňujete i zvieratá, ktoré možno nájsť v sérii diel s názvom Tajná zahrada. Môžete o týchto dielach niečo povedať?
Zvieratá sa pre mňa momentálne stávajú ústrednou témou. Stretavám ich v lese denne. Všetky svoje skúsenosti s nimi sa snažím dať do obrazov a grafík.
Stretla som napríklad niekoľkokrát bielu laň. Bolo to zvláštne stretnutie v zahmlenom lese. Stála a dívala sa na mňa asi minútu. Pozerali sme si obe do očí, nebála sa. Po chvíli otočila hlavu a len pomaly odkráčala preč.
Momentálne žijem kúsok za Prahou, v krajine Posázaví, kde je veľa lesných tvorov. Asi je to dané i menším priestorom lesa, že ich človek stretáva všade. Nedávno mi nad hlavou preletela sova – nebolo ju vôbec počuť, cítila som iba vietor a potom som ju uvidela…
Vaše grafiky sú tvorené veľkým množstvom rôznych línií a čiar, čo vytvára na danom obraze hromadu skrytých detailov. Skrýva sa za týmito čiarami nejaká symbolika?
Obraz pre mňa nie je len to, čo vidím okolo seba. Vždy v sebe niečo snového ukrýva, niečo znepokojivého, čo by malo pohnúť ľudskou dušou a evokovať otázky, či neexistuje i iná realita, alebo či sa dá od sveta dozvedieť niečo nadzmyslového… Aký prízrak môžem stretnúť v lese, keď sa skutočne dívam?
Je to príbeh o vnútornej krajine, o napätí medzi prítomným a neprítomným.
Strom vládne trojsilou – prvá je tá, ktorá rozpráva (koreň), druhá je tá, ku ktorej sa rozpráva (kmeň) a tretia je tá, o ktorej sa rozpráva (koruna). Strom sa pre mňa stal symbolom nekonečne rastúcej ľudskej duše – psyché.
Paleta Vašich diel je monochromatická, keďže pracujete najmä s čierno farbou. Prečo?
Mám pár prác aj vo farbe a zatiaľ nezverejnený cyklus farebných tlačovín, ktorý bude na jeseň vystavený v Pražskom dome v Bruseli.
Potreba farieb a svetlejších tónov vo mne narastá, pretvára mi postupne vnímanie. Kľúčový moment pre mňa bolo zimné svitanie na horách. Všetko bolo ožiarené matným svetlom a vytváralo pastelové odtiene na zasnežených stromoch, svetelný priestor. Bol to pre mňa magický moment.
Obrazy, ktoré vytváram farbou sú len imagináciou o farbách krajiny. Nepoužívam zámerne všetky tóny, ktoré tam uvidím, keďže sa snažím od tej reality vymaniť a vytvárať ďalej „snové“ vízie.
Môžete spomenúť, aké grafické techniky používate vo svojej tvorbe?
Venujem sa predovšetkým technike tlače z hĺbky – líniovým leptom, mezotinte, suchej ihle a momentálne aj ich kombinácii. Grafika je intímna záležitosť, vyžaduje väčšiu precíznosť už od samotného začiatku – chystanie matrice, práca s farbou, ktorá má špecifickú vôňu. Drží ma v neustálom napätí, či sa všetko podarí, ako sa má.
Tlač je pre mňa dôležitý moment, keďže môžem zasiahnuť priamo do priebehu – meniť obraz na matrici, dotknúť sa ho a experimentovať. Hrať sa s formou a tým meniť i čiastočne obsah. Nedokážem si predstaviť, že by moje hĺbkotlače tlačil niekto iný. Matrice majú pre mňa až „posvätný“ charakter.
Venujete sa aj iným médiám okrem grafiky?
V posledných rokoch sa pre mňa stáva hlavným médiom veľkoformátová tušová kresba a maľba. Keby som mala kresbu porovnať v kontexte s grafikou, tak má pre mňa grafika hodnotu osobného denníku. Je dôležitým sprievodcom veľkých kresieb, v ktorých zas človek nie je limitovaný a cíti väčšiu slobodu prejavu. Ale grafika je ich súčasťou.
Akú zo spomenutých techník najviac preferujete a prečo?
Je to práve zmienená tušová kresba, v ktorej cítim väčšiu slobodu prejavu. Do veľkých formátov sa človek môže viac ponoriť a predať intenzívnejší zážitok. Taktiež proces tvorby je úplne iný, voľnejší než u grafiky, ktorá je technologicky presná.
Na konte máte i niekoľko medzinárodných ocenení. Ak by ste si mali vybrať jedno, ktoré je pre Vás najcennejšie a prečo?
Veľmi si cením uznanie na výstave mini tlače v Cadaqués. Je to výstava s 44 ročnou tradíciou, v nádhernom meste, kde maľoval Salvádor Dalí i Pablo Picasso. Tento rok v júli som tu mala výstavu malých mezotínt z cyklu „Tajná zahrada“.
Keďže sme už spomenuli miesta, čo Vás inšpirujú, tak sa vráťme k inšpirácii vo všeobecnosti. Máte niekoho, prípadne niečo, čo je pre Vás inšpiráciou?
Momentálne na mňa veľmi pôsobí denník od Agnes Martin, ktorý som čítala niekoľkokrát. Predovšetkým veta „Pozri medzi kvapky dažďa.“, ktorá sama o sebe hovorí za všetko.
Vždy na mňa pôsobili viac minimalisti. Asi je to dané tým, že vytváram sama štruktúrou plné obrazy, takže potom vyhľadávam opak.
Čomu sa venujete vo voľnom čase, okrem spomínaných umeleckých aktivít?
Posledné dva roky veľa behám. Beh mi napomáha v myslení a zvyšuje mi aktivitu, kedy zvládam viac práce.
Na čom momentálne pracujete a aké plány máte do budúcna?
Momentálne pripravujem už zmienenú výstavu v Pražskom dome v Bruseli a po nej budem mať zatiaľ svoju najväčšiu výstavu v Artiu KKCG centra v Prahe, kde budem mať niekoľko metrové kresby. Pracujem na nich už rok a pol bez akéhokoľvek zverejnenia priebehu, tak som sama zvedavá, ako ich ľudia príjmu…
Lenka Falušiová (1988, Vrbno pod Pradědem)
je česká umelkyňa a grafička.
V rokoch 2012 – 2016 študovala na Akademii výtvarných umění v Prahe, v Ateliéri grafiky I. u prof. Jiřího Lindovského. Následne v rokoch 2016 – 2017 pokračovala v Ateliéri grafiky I. avšak už pod vedením prof. Dalibora Smutného, kde získala aj magisterský titul.
Vystavovala samostatne i skupinovo v Českej republike, Poľsku, Bulharsku, Nemecku, Švajčiarsku, Veľkej Británii, Španielsku, Kanade, USA, Mexiku a Taiwane. Zúčastnila sa niekoľkých sympózií v rámci Česka.
Je držiteľkou ocenení Grafika roku 2014 – Hlavná cena v študentskej kategórii a Grafika roku 2020 – Cena za techniku tlače z hĺbky. Od roku 2014 bola každoročne (okrem roku 2018) nominovaná cenu Grafika roku. V 2014 získala Ateliérovú cenu za celoročnú prácu na AVU. V roku 2017 bola nominovaná na Cenu Josefa Hlávky za diplomovú prácu. V roku 2019 získala Cenu Nadace Hollar v rámci XXV. Festivalu komorní grafiky organizovanej v Galérii Hollar v Prahe. V rokoch 2022, 2023 a 2024 bola nominovaná na Cenu Vladimíra Boudníka. V roku 2023 získala v Španielsku Cenu za tlač „Aurora“ na 43. International mini print v Cadaqués a Cenu za grafiku na výstave Alma grafika v Palacio de Congresos Calatrava v Oviede. Taktiež získala Cenu Art Prague Young Award 2023 na veľtrhu umenia Art Prague v Clam-Gallasovom paláci.
Lenka Falušiová sa v tvorbe zaoberá grafikou. Využíva grafické techniky ako líniový lept, mezotinta, či suchá ihla, ktoré navzájom aj kombinuje. V posledných rokoch sa viac venuje veľkoformátovej tušovej kresbe a maľbe. Vo svojich dielach zobrazuje krajinu a les, avšak nevychádza priamo z reality, ale zo spomienok. Pôsobia tak magicky, tajomne a miestami abstraktne, keďže jej práce sú tvorené množstvom línií a čiar, zamerané na detail. Okrem flóry znázorňuje aj faunu – lesné zvieratá. Pracuje so symbolikou. Jej diela sú zväčša monochromatické v odtieňoch čiernej.
Lenka Falušiová aktuálne žije a tvorí v Hradových Střimelicích.
