K umeniu sa priblížil až na strednej škole, kde sa postupne cez kreslenie dostal ku grafike, ktorú následne vyštudoval. Počas štúdia dokonca vynašiel špeciálny technologický postup v médiu grafiky – tzv. tekutú matricu. Martin Ševčovič sa v rozhovore vyjadrí k svojej tvorbe, vysvetlí, čo je to tá tekutá matrica, no porozpráva taktiež o svojich záľubách, či plánoch do budúcna.
Ako ste sa dostali k výtvarnému umeniu?
Postupne. 🙂 To že ma nejakým spôsobom baví výtvarná činnosť som si začal uvedomovať na strednej škole. Čmáranie po zošitoch nahradilo kreslenie perom na kancelársky papier. Kresby sa začali hromadiť a publikum tvorené z ľudí v mojom okolí na ne reagovali pozitívne. Tak som začal nechávať myšlienke venovať sa výtvarnému umeniu stále väčší priestor.
Hoci ste na strednej škole študovali hotelový manažment, rozhodli ste sa následne pre štúdium grafiky na vysokej škole. Prečo?
Ako som v prvej odpovedi naznačil, predpoklad venovať sa výtvarnému umeniu postupne u mňa naberal na intenzite. Napriek tomu, že som nenavštevoval žiadne kurzy, tak som sa ako samouk zaujímal o výtvarné umenie a realizoval som prvé práce, ktoré majú prvky surrealistickej kresby. V roku 1999 som dostal prvú možnosť tieto diela vystaviť v Mestskom kultúrnom stredisku v Piešťanoch. Moju prácu si všimol výtvarník, Dr. Grigory Gurevich, ktorý zrealizoval moju prvú zahraničnú samostatnú výstavu v C. A. S. E. Museum of Contemporary Russyan Art, Jersey, USA v roku 2000. V tej dobe, ako sedemnásťročný, som vycestoval na 2 týždne priamo do New Yorku. Mal som vtedy prvýkrát možnosť zoznámiť sa s dielami významných svetových autorov vystavených v galériách na Manhattane.
Moja práca sa začala dostávať do širšieho povedomia môjho okolia, ale aj komunity z mesta Piešťany, kde som vyrastal. Charakter čiernobielych kresieb najviac konotoval na výstupy tvorené pomocou grafického média, preto ma to nasmerovalo na štúdium grafiky. Priznám sa však, že o čom grafika je, som mal možnosť zistiť až počas štúdia na VŠVU.
Čím Vás oslovila grafika? Ktoré grafické techniky preferujete vo Vašej tvorbe?
Čaro grafického média som začal objavovať od začiatku štúdia grafických techník pod vedením odborného asistenta Petra Augustoviča na Katedre grafiky a iných médií, ktorú viedol prof. Róbert Jančovič. Oslovila ma svojou nekonečnou možnosťou variácií a úžasnou jemnosťou detailov, ktoré nám dovoľuje realizovať. Je to náročné remeslo, ale jedinečné svojimi výrazovými možnosťami. Osobne som najviac času venoval rozvíjaniu zručností v oblasti hĺbkotlačových grafických techník. Tie často kombinujem a tlačím aj spôsobom tlače z výšky, čím získavam ďalšie možnosti odtlačku.
Za zmienku stojí, že ste počas doktorandského štúdia vynašli špeciálny technologický grafický postup. Môžete ho priblížiť, ak to nie je výrobné tajomstvo?
Tajomstvo to nie je, postup som aj publikoval v odbornej literatúre. Počas doktorandského štúdia som sa zameriaval na sledovanie nových, experimentálnych polôh grafického média u slovenských autorov, nakoľko sám som rád posúval hranice realizácie odtlačku. Z obsahového hľadiska som sa sústredil na hľadanie spôsobu, ako vytvoriť odtlačok, ktorý by bol procesuálny. A k tomu mi pomohli minerálne roztoky. Z toho dôvodu som využitie spomínanej technológie pomenoval názvom Tekutá matrica.
Pri realizácii odtlačku sa väčšinou realizuje reliéf do pevných materiálov ako kov, kameň, plast, či drevo. Alebo na druhej strane rozvojom počítačových technológií a ich využitím pre realizáciu obrazu a jeho následnú tlač pomocou hardvérových zariadení, hovoríme o takzvanej nehmotnej, či elektronickej matrici.
Tá moja má tekuté skupenstvo, preto tekutá. Tekutá matrica funguje na báze vlastností chemických prvkov, takzvané Beketovo radenie kovov. Mohli by sme povedať, že sa jedná o netradičný spôsob vytvárania odtlačku z minerálnych roztokov, vďaka ktorým získavame odtlačok, ktorý je v procese. Práve proces zmeny je kľúčovým v prepojení na obsahovú stránku môjho výtvarného programu. Hlavným cieľom je vytvorenie abstraktných zobrazení – vizuálnych znakov, ktoré odkazujú na takzvané Stavebné prvky mentálnych individualít. Jedná sa o výtvarné zobrazenie ľudskej osobnosti, ktorá má možnosť zmeny, tak ako sedimenty odtlačkov z tekutej matrice, ktoré sú neustále v procese transformácie.
Akými témami sa zaoberáte, príp. zaoberali vo svojej umeleckej tvorbe? Od začiatku ste vedeli, čomu sa budete v tvorbe venovať, alebo to bola cesta hľadaním?
Napríklad Cesta bol názov cyklu grafických listov, ktoré boli súčasťou mojej bakalárskej práce. Témy, ktorým sa venujem by sme mohlo pomenovať ako hľadanie prieniku medzi tým, čo žijeme v hmotnom svete a tým, čo tvorí tú druhú, duchovnú stránku človeka. A hlavne význam toho celého. V grafickom cykle s názvom Horizont som sa zaoberal pomyslenou viditeľnou hranicou a svetom za ňou. Spomínaný cyklus Cesta riešil otázku zmyslu života a rastu, čo vyústilo do rozsiahlej kolekcie s názvom Sondy. V nej hľadám výrazové prostriedky so snahou vizualizovať nehmotný, duchovný svet, ktorý tvorí podstatu človeka.
Váš vyjadrovací prostriedok v grafike je zväčša abstraktný, no nájdu sa u Vás grafické a kresebné diela, ktoré sú surrealistické. Čo v nich zobrazujete?
Tie práce so surrealistickými prvkami som spomínal už na začiatku a dali pôdu pre môj ďalší rozvoj v otázke vizuálneho umenia. To sa preklopilo do tém, ktoré som spomínal vyššie.
Vo svojej tvorbe sa tematicky venujete hľadaniu a pátraniu v rámci kolobehu života a smrti. Vytvorili ste niekoľko zaujímavých tematických cyklov, ktoré si postupne rozoberieme. Začnem cyklom Horizont. Na čo sa v ňom zameriavate?
V grafickom cykle s názvom Horizont som sa zaoberal pomyslenou viditeľnou hranicou a svetom za ňou. Svetom, ktorý existuje, ale ho nevidíme. Podobne ako pri duchovnom svete, kedy nám zostáva možnosť len veriť, že tam niečo je. Rád som sledoval a študoval krajinu tvoriacu rozsiahle polia a v pozadí horizont tvoriaci pohorím Malé Karpaty. Táto téma úzko súvisí s mojim detstvom. Vyrastal som v Trebaticiach pri Piešťanoch, kedy sa v tom období ľudia viac venovali poľnohospodárstvu. Boli zapájaní do práce na poli a ja s nimi. Tam som získal vzťah k prírode, pôde, rastlinám, zvieratám, cyklom dňa a celému tomu úžasnému zázraku, ktorý sa denno-denne deje. Bohužiaľ, my ho už ani možno nedokážeme vnímať a byť zaň vďační.
Vnútro človeka a jeho hĺbku duše zaznamenávate v cykle diel s názvom Sondy. Môžete priblížiť tento cyklus?
Z pohľadu doby a objemu prác je to môj najrozsiahlejší cyklus prác, či už vo forme grafických listov rôznych formátov, alebo presahov do priestoru vo forme grafických objektov, až po objekty, ktorých povrch tvoria procesuálne odtlačky zo spomínaných tekutých matríc.
Z obsahového hľadiska sa práce snažia vizualizovať pomyslený kód človeka. To, čo nás tvorí po vnútornej, duševnej stránke. Geometrické tvary majú odkazovať na racionálnu stránku a tie ostatné na tú inú, iracionálnu…
Rôznorodosť vrstvenia sa mi darilo vytvárať pomocou kombinácií rôznych grafických techník. Vertikálna forma objektov zas podporuje zámer odkázať na potrebu vnútorného rastu človeka a celkový zmysel žitia. Pri využití klasických grafických techník som získal len statický odtlačok. Preto som sa vydal cestou hľadania odtlačku, ktorý by bol v procese a lepšie by odkazoval na meniaci sa vnútorný svet človeka, ktorý je stvorený na zmenu, teda proces.
Vnútrom človeka ste sa zaoberali i v prácach Stavebné prvky mentálnych individualít, Duša, alebo Cesta. V čom sú tieto diela iné od spomínaných diel z cyklu Sondy?
Z obsahového hľadiska sú úzko prepojené. Cesta patril medzi skoršie cykly, kedy som sa na problematiku duševného rastu pozeral zo širšieho uhla. Neskôr som sa jednotlivým problematikám začal venovať detailnejšie. Cyklus Sonda sa venuje zobrazeniu vizuálneho kódu duše, vnútra človeka, mentálnym vlastnostiam. Práce z cyklu Stavebné prvky mentálnych individualít už ponúkajú bližší obraz jednotlivých sedimentov, ktoré „Sondy“ odhaľujú.
O čom pojednáva séria prác s názvom Vrstvy?
Súbor prác s názvom Vrstvy je súčasťou môjho výtvarného programu. Vznikal pred cyklom Sondy, s ktorým úzko súvisí. Bol vlastne základom, na ktorom nový cyklus vyrástol. Aby som sa neopakoval, dovolím si citovať text od výtvarnej teoretičky Dr. Vrbanovej z katalógu výstavy Vrstvy – Monitus:
„V tematických rámcoch takto abstraktne postaveného programu vyjadruje autor symboliku vnútra človeka ako obrazu kondenzovaných životných procesov a ich vizuálnych nánosov (cyklus Vrstvy/Kniha života, od roku 2010). Kondenzácia času a udalostí z pozície postupnej, cyklickej premeny matérie človeka a prírody nesie existenciálny význam. Vrstvy zároveň predstavujú metaforu formovania, narúšania a transformácie subjektu. Farebne tlmená skladba grafík, robustnosť jej dynamických štruktúr a kompozícií kontrastujú s výrazom melanchólie. Asociatívna rovina vnímania Ševčovičovej tvorby tak otvára priestor pre intenzívne, až fenomenologické vnímanie diel.“
Z Vašich novších diel stojí za zmienku súbor prác s názvom Explikujú interpretáciu. Môžete ho bližšie popísať?
Znovu si dovolím zacitovať text, tentoraz môj, z katalógu výstavy Vrstvy – Monitus:
„Cyklus z obsahového hľadiska vychádza z delenia vied, na silné a slabé. Medzi silné, napríklad prírodné vedy, radíme tie, čo majú zákon, na základe ktorého vedia predvídať. Postupujú od mnohoznačnosti k jednoznačnosti. Napríklad: rozsiahla rovnica s viacerými neznámymi, ale len jeden výsledok. Ich nástrojom je explikácia.
Medzi slabé vedy radíme tie, ktoré zákon nemajú, teda nevedia predvídať. Postupujú od jednoznačnosti k mnohoznačnosti. Napríklad: jedno umelecké dielo, ale viacero možných foriem jeho chápania a vnímania. Ich nástrojom je interpretácia.
Autor si uvedomuje rozmanitosť ľudského vedenia, vedomia, poznania, či rôznorodosť uhľov pohľadu a hlavne význam prínosu subjektu z rozmanitosti. Preto citlivo vníma radikalizáciu spoločnosti a presadzovanie len jedného názorového prúdu, kde absentuje diskusia, dialóg, či akceptácia iného názoru, či poznania. Čo je najznepokojivejšie, že túto aroganciu sledujeme hierarchicky radenú vertikálne, smerom zhora dole, čo má za príčinu rozpad spoločnosti ako takej, možno už len formálne založenej na demokratickom princípe, ktorého súčasný stav by sme skôr nazvali neuromarketingovo manipulovaný.
Obsah vizualizovaného znaku vo forme textu, znejúceho EXPLIKUJÚ INTERPRETÁCIU upozorňuje na skutočnosť, kedy sa spoločnosti predstiera len jediná možná cesta, jediný výsledok (expilkácia), napriek tomu, že existuje viacero, iných aj lepších a efektívnejších. Tie ale nie sú cieľom záujmových skupín, preto do jednej možnej interpretácie investujú nesmierne prostriedky v rôznych formách, aby spoločnosť oklamali, že sa jedná o explikáciu, teda jediné možné riešenie. Význam viacerých farebných a tvarových mutácií grafických listov autor vidí v rôznorodosti subjektov a snahe priblížiť im na ich vlastnej emočnej frekvencii varovanie vložené do slovného spojenia explikujú interpretáciu. Povzbudzuje diváka, aby sa vydal ku koreňom problematiky a hľadal odpovede tam a nie v lákavo naservírovaných manipuláciách.“
Pre Vašu tvorbu je charakteristické prepájať médium grafiky s inými médiami, ako inštaláciami, či objektmi. Ako príklad spomeniem dielo Liberta. Prečo ste si vybrali práve bicykel ako objekt?
Ja sám by som prácu Liberta nenazval dielom. Jedná sa skôr o súkromnú záležitosť, kedy som zreštauroval bicykel, ktorý dostal môj brat k 10 narodeninám. Reštaurovať bicykel som sa rozhodol po bratovej smrti, pričom som na rám aplikoval tekutú matricu. Skôr to beriem ako taký pokus prepojiť abstraktnú formu na konkrétnu vec, ktorá bola úzko spojená s konkrétnou osobou, ku ktorej som mal jeden z najbližších vzťahov.
Čomu sa venujete v súkromí okrem umenia? Aké sú Vaše záľuby?
Rád sa venujem učeniu nových vecí – všetkému, čo ma zaujme. V súčasnosti sa prioritne venujem popri práci najmä rodine a synovi. Vidiecke prostredie, v ktorom som vyrastal, nezapriem. Rád sa venujem pestovaniu rastlín. Veľmi rád varím. Baví ma byť kutil, rekonštruujem chalupu z 1888 roku. Zamiloval so si lyžovanie, cyklistiku a športovú streľbu. To sú aktivity, kedy viem myseľ odpútať od pracovných povinností.
Na čom momentálne pracujete a aké máte plány do budúcna?
Momentálne okrem iného pracujem na úspešnom rozbehnutí zimného semestra, čomu predchádzala príprava akreditácie a s tým spojených povinností. Priznám sa, že je pre mňa popri zamestnaní veľmi náročné získať čas pre výtvarnú činnosť. O to viac si vážim, keď sa k matrici a lisu dostanem. Než ale pristúpim k realizácii navnímaného do materiálu, predchádza tomu proces nasávania podnetov, ich vstrebávania, analýzy a iných činností, ktoré predchádzajú samotnému zhmotneniu, aj keď len možno do minimalistickej formy monochrómnej línie.
Martin Ševčovič (1983, Piešťany)
je slovenský umelec a grafik.
V roku 2010 ukončil magisterské štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, v Ateliéri voľnej grafiky a iných médií pod vedením prof. Róberta Jančoviča, akad. mal..
V rokoch 2010-2014 absolvoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, doktorandské štúdium v odbore výtvarné umenie u doc. Rastislava Trizmu, akad. soch. na Katedre socha, objekt, inštalácia.
Počas štúdia absolvoval v roku 2007 zahraničnú stáž na Akadémii krásnych umení v poľskom meste Poznaň.
Jeho práce boli vystavené na viacerých samostatných a desiatkach skupinových výstavách doma a v zahraničí.
Jeho práce sú súčasťou viacerých medzinárodných zbierok, napríklad v Zbierke China Printmaking Museum, Guanlan v Číne, alebo iných zbierkach v Južnej Kórei, USA, Brazílii, Mexiku, Egypte, Belgicku, Fínsku, Grécku, Španielsku a Portugalsku.
V roku 2011 bol ocenený na I. International Biennial of Drawing and Graphic Arts v maďarskom meste Györ.
V roku 2013 získal Cenu primátora mesta Piešťany v kategórii kultúrna osobnosť Mesta Piešťany.
V roku 2013 sa umiestnil na 3. mieste v The International Small Engraving Salon v regióne Maramureş v Rumunsku a následne v roku 2014 tu získal špeciálnu cenu.
Martin Ševčovič sa vo svojej tvorbe venuje téme hľadania prienikov medzi hmotným a nehmotným svetom človeka, ako i téme života a smrti. Skúma osobnosť človeka, jeho vnútorné prežívanie a dušu. Primárne tvorí v médiu grafiky, ktorú prepája aj s inými médiami, ako napríklad objekty, či inštalácie.
V súčasnosti pôsobí ako prodekan pre umeleckú činnosť a vedúci Katedry výtvarnej výchovy na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Žije a tvorí v Bratislave.
