Jednou z posledných výstav, ktorú som v novembri minulého roka navštívila, bola výstava Helen Tóth: Come closer to see the radiant tree v A7 Gallery v Banskej Bystrici. Výstava začala vernisážou dňa 1.10.2024 o 17.00 a jej kurátorkou bola Kristína Hermanová. Come closer to see the radiant tree bolo možné vidieť do 12.12.2024.
Prečítajte si teda retrospektívny návrat na výstavu Helen Tóth: Come closer to see the radiant tree, kde sa dozviete viac o vystavených dielach, jej autorke a o A7 Gallery.
O výstave Come closer to see the radiant tree
V hlavnej úlohe – ihličnan
Už samotný názov výstavy – Come closer to see the radiant tree – pozýval návštevníka, aby vstúpil a pozrel sa bližšie na žiarivé stromy Helen Tóth.
Autorka sa už totižto niekoľko rokov venuje zobrazovaniu ihličnatých stromov. Avšak nie je to len také obyčajné zobrazovanie stromov. Ona ich portrétuje. Vyberá si zväčša poškodené jedince a ich časti, ktoré následne prenáša na plátno. Stavia ich do centrálnej pozície s novým, nejasným pozadím, aby mohli vyniknúť. Vdychuje im život, čo môže pôsobiť až surreálne. To podčiarkuje koloritom, keď mení ich naturálnu farebnosť alebo používa žiarivé pozadie. Niektoré jej obrazy tak možno považovať istým spôsobom takisto za abstraktné. Avšak tým, ako tieto ihličnany vo všeobecnosti znázorňuje, im vzdáva hold a poukazuje na to, že aj tieto jedince majú svoje miesto v ekosystéme.
Na výstave Come closer to see the radiant tree boli dve maľby, ktoré skôr zobrazovali realistické farebné zobrazenie kôry či konárov ihličnatých stromov so žiarivejším pozadím. Avšak v diele This is my enchanted pine sa objavila malá vetvička vo farbe parížskej modrej.
Parížska modrá
Parížska modrá sa vo vystavených dielach vyskytovala viackrát. Najviac tu vynikla na objektoch kresieb nakašírovaných na dreve zaliatych vrstvou živice.
Táto farba sa v tvorbe Helen Tóth nevyskytuje náhodne. Modrú a fialovú využívala najmä pri zhotovovaní objektov Twigs – konárov – ktoré si priniesla z lesa, použila na ne tieto farby a vrátila ich naspäť do prírody, avšak zväčša na iné miesto. Keďže sa farby ako modrá a fialová nevyskytujú voľne v prírode, tak pútajú najväčšiu pozornosť. Helen Tóth tým chcela upozorniť na tieto už „neživé“ stromy a ich miesto v ekosystéme.
Takisto, ako upozorňovala v objektoch prinavrátených do prírody, tak túto problematiku dáva na vedomie i na plošných dielach, ktoré bolo možné vidieť na výstave Come closer to see the radiant tree. Krehké kresby zaliate živicou menia svoj charakter a stávajú sa viac odolnými – vhodnými na dlhšie prežitie. To isté by sa dalo povedať o solitéroch zaliatych v modrej ako This is my enchanted pine alebo samotnom modrom fragmente v diele Na chrbte nosím paprade. Upozorňujú, že aj z týchto častí starého dreva v prírode môže vzniknúť nový, silnejší život – strom.
Avšak nedá sa povedať, že modrá je jediná charakteristická farba v tvorbe Helen Tóth. Práve naopak. Farebná paleta odráža i jej aktuálne prežívanie či túžby. Tým pádom sú obdobia, kedy preferuje inú paletu. Farebnú škálu ale nestrieda často, čo vidieť aj na výstave Come closer to see the radiant tree.
Spomienka v pohári
Súčasťou výstavy Come closer to see the radiant tree boli taktiež objekty, kde v zaváraninových pohároch boli živicou zaliate rôzne prírodniny – Florálne hybridy. Autorka si z návštev lesov často odnáša nielen spomienky a inšpiráciu, ale i „suveníry“ v podobe rôznych lesných porastov ako machy, lišajníky, alebo častí stromov ako kôra, konáre, vetvičky, ihličie, šišky, či vo forme kuriozít ako odlišných druhov ihličia prebývajúcich na jednej vetvičke. Podobne ako pri maľbách, tak aj tu flóru prenáša do iného, nového prostredia. Následne z prírodnín vytvára nové zoskupenia – ekosystémy, ktoré ukladá a konzervuje do zaváraninových fliaš. Týmto procesom ich tak uchováva ďalej nedotknuté, čím poukazuje na to, že príroda by mala byť tiež čo najmenej dotknutá, aby sa mohla zachovať pre ďalšie generácie – tak ako Helenine Florálne hybridy.
O Helen Tóth
Helen Tóth (1992) je slovenská umelkyňa a maliarka. Absolvovala Katedru Maliarstva na VŠVU v Bratislave, kde najprv navštevovala 4. ateliér u prof. Ivana Csudaia, akad. mal., následne Ateliér +-XXI u prof. Daniela Fischera, akad. mal. a nakoniec Ateliér „Dvaja“ u Mgr. art. Rastislava Podhorského a Mgr. art. Martina Špireca, ArtD. Vystavovala samostatne i skupinovo na Slovensku, v Česku, Rakúsku, Belgicku, Francúzsku a Taliansku. Zúčastnila sa taktiež niekoľkých rezidenčných pobytov, sympózií, či festivaloch umenia na Slovensku, v Taliansku, Francúzsku, Maďarsku a Rumunsku. V rokoch 2017, 2022 a 2023 bola finalistkou súťaže Maľba roka Nadácie VÚB. V roku 2022 bola na longliste medzinárodnej ceny STRABAG Artaward International. V tom istom roku bola nominovaná na cenu Piero D’Amore E Colore na The Others Art Fair v talianskom Turíne.
Helen Tóth sa vo svojej tvorbe venuje zobrazovaniu prírody – konkrétne ihličnatých stromov. Zväčša sa jedná o poškodené jedince a ich časti, ktoré portrétuje. Chce poukázať na fakt, že aj „mŕtve“ drevo má všetky práva zostať súčasťou ekosystému. Jej maľby pôsobia surreálne až abstraktne, keďže sú znázornené v kontrastných farbách. Okrem maľby pracuje s kresbou a analógovou fotografiou. Z lesov si taktiež odnáša rôzne spadnuté konáre stromov, či iné prírodniny, s ktorými pracuje ďalej: buď jej slúžia ako inšpirácia pri maľbe, alebo z nich vytvára objekty, ktoré umiestňuje aj naspäť do prírody. Prírodné vzorky z rôznych oblastí uzatvára v zaváraninových pohároch, čím vznikol projekt Zbierka lesov.
Viac o tvorbe Helen Tóth nájdete v archívnom rozhovore s ňou tu.
O A7 Gallery
A7 Gallery, nachádzajúca sa na prvom poschodí budovy 365.labb so sídlom na Lazovnej 5 v Banskej Bystrici, je galéria súčasného umenia založená v roku 2017. Jej činnosť je zameraná na propagáciu rôznych druhov umenia a organizáciu kultúrnych podujatí. Jej cieľom je poskytovať podmienky a podporu pre tvorivú prácu výtvarných umelcov z celého sveta. Zameriava sa na spoluprácu s umeleckými komunitami na ostrove Mallorca v Španielsku a New Yorku v USA.
Záver
Skromnú miestnosť A7 Gallery na prvom poschodí historickej budovy v centre Banskej Bystrici vyplnili diela menších rozmerov od Helen Tóth. Výstava Come closer to see the radiant tree tak mohla pôsobiť minimalisticky, avšak po obsahovej stránke to rozhodne povedať nemôžem. Nachádzala sa tu ukážka takmer celej tvorby Helen Tóth – od maľby cez kresbu zaliatu živicou až po objekty prírodnín v zaváraninových pohároch. Z každého rožku trošku.
Helen Tóth vo svojich dielach premyslene pracovala nielen po technickej stránke, ale i obsahovej, kde sa snažila uchopiť kolobeh (jedného) ekosystému. V pôvodne krehkých kresbách mení ich charakter zaliatím živicou, čo môže asociovať cyklus rastlinného života, kde sa tiež už staré konáre/drevo môže premeniť na odolnejšie, keď z nich po čase vznikne nová rastlina/strom. Zároveň pracuje so živicou – materiálom vyskytujúcim sa i v prírode (takisto z ihličnanov), ktorý môže v nej uchovať prírodniny na dlhé roky zakonzervované. Keď sa vezme len príklad jantáru – ten je až niekoľko miliónov rokov stará živica. Príroda zakonzervovaná v živici tak môže odolať ľudskému zásahu. To je zámer aj Helen Tóth, ktorá zvečňuje takto prírodniny nájdené v lesoch. Snaží sa uchovať/uchrániť niečo, čo môže byť človekom zničené. Zároveň tak nepriamo upozorňuje na zásahy človeka v prírode. Prírodninám, ale najmä ihličnanom sa snaží vzdať hold nielen ich fyzickým premiestnením do iného priestoru, ale aj ich prenesením na plátno, kde ich doslova portrétuje. Zobrazuje ich v inej polohe, na akú je divák zvyknutý. Zmenou pozadia, či farebnosti ich priam glorifikuje a stavia do surreálneho sveta, keď sa stávajú priam rovnocennými živými bytosťami.
Výstava Come closer to see the radiant tree tak bola poctou prírode, ktorú Helen Tóth vytrvalo vzdáva vo svojej tvorbe. Nekričí takisto ako samotná flóra, no svojou prítomnosťou upozorňuje, že má rovnako dôležité miesto na tejto planéte ako človek.
