Počas mojej minuloročnej novembrovej návštevy Slovenska som navštívila aj niekoľko výstav v Bratislave. Jednou z nich bola výstava Time to Pretend umelcov Kristíny Mésároš a Michala Mráza v Galérii Čin Čin, ktorá začala vernisážou dňa 5.11.2024 o 18.00, následne trvala od 6.11.2024-30.11.2024 a jej kurátorom bol Peter Megyesi. Výstava Time to Pretend tu prekvapivo spojila dvoch výrazných umelcov s rozdielnym umeleckým programom a našla tak paralely, z ktorých vytvorila nielen vizuálne, ale taktiež obsahovo zaujímavý zážitok.
Prečítajte si retrospektívny návrat na výstavu Kristína Mésároš a Michal Mráz: Time to Pretend, kde sa dozviete viac o vystavených dielach, jej autoroch a o Galérii Čin Čin v Bratislave.
O výstave Time to Pretend
Z idylky do reality tvrdej súčasnosti
Päť obrazov Michala Mráza, ktoré boli na výstave Time to Pretend, zachytávali kontrast dnešnej doby – na jednej strane rodinná idylka, na druhej strane krízy dnešnej doby ako informačná a ozbrojená vojna.
Ústredný motív malieb Michala Mráza tvoril prevažne harmonický figurálny výjav. V dielach Behind the Curve a Behind the Curve 2 to pravdepodobne boli matka a dcéra alebo učiteľka a žiačka. V ich kontraste sa na pozadí vypínala konšpiračná téma „plochej“ Zeme. Informačnú vojnu alebo dnešný „pretlak“ informácií zastupoval taktiež obraz Disconnected, ktorý zobrazoval človeka pohodlne sediaceho na gauči s ovládačom v ruke a s televízorom namiesto hlavy. V maľbách Breakfast in the Dark a Smoke and Ash bola zobrazená stolujúca rodina, kdežto v prvej spomenutej maľbe bol na pozadí temný panelák poznačený vojnou, a v druhej maľbe zas vyprahnutý les, ktorý mohol byť tiež poznačený vojnou, alebo inou katastrofou.
Obsah diel Michala Mráza na výstave Time to Pretend podčiarkovala aj technická stránka – viacero zobrazených motívov ako pretlak informácií, alebo monochromatická farebná paleta, ktorá informuje o spoločensky rozšírenom fenoméne čiernobieleho videnia sveta.
Únik do magického sveta
Diela Kristíny Mésároš prezentované na výstave Time to Pretend zachytávali prevažne vzťah človeka a krajiny.
Tri maľby sa vzťahovali na spomienky na detstvo. Kým v Life of a Dragon bolo jasne vidieť postavu dieťaťa hrať sa so šarkanom, v ďalších dvoch dielach Lost in Childhood a Red party bolo zobrazené len prostredie pripomínajúce detské hry – detská preliezka a rozbitý múr s tajomným lesom za ním.
Ostatné dve maľby Kristíny Mésároš Boat One a Searching Serberus znázorňovali posádku lode plaviacu sa do neznáma obklopenú magickou mesačnou krajinou.
Obe tematické okruhy malieb – spomienky na detstvo a plavba krajinou, niesli v sebe príbehy a nútili diváka k zamysleniu. Kým možno spomienky na detské časy charakterizovala viac významová jednoduchosť, tak snové zobrazenie plavby loďou mohlo mať viac významov: plavba neznámym životom, spomienky na dovolenku – keďže sama autorka hľadá inšpiráciu v exotických krajinách, či bezpečný návrat z cesty, alebo (v koncepte výstavy Time to Pretend) odkaz na neistú dobu nastupujúcich klimatických zmien v krajine.
Čo sa týka technickej stránky, Kristína Mésároš použila vo svojich obrazoch viacero vyjadrovacích prostriedkov – výjav delený jeho fragmentovaním, použitie rôznej mierky, hra s kontrastom jednoduchosti a prepracovanými maliarskymi plochami, či realistickým zobrazením a abstraktnosťou. To v konečnom dôsledku vytvorilo tajomné diela, ktoré bývajú mnohými prirovnávané k magickému realizmu.
Aktuálne globálne krízy
Tak, ako riešil Michal Mráz problémy súčasného sveta – pretlak informácií a dezinformácií, či vojny, takisto Kristína Mésároš zobrazila v náznakoch aktuálne globálne problémy poukazujúce na životné prostredie. Hoci len symbolicky, pri dielach s motívom plavby alebo mora, mohol divák vidieť nielen „plavbu“ ubiehajúceho života plného zvratov, ale i problematiku klimatického otepľovania spôsobeného ľuďmi, keď sa roztápajú ľadovce, zvyšuje sa hladina oceánov, no na druhej strane pribúdajú miesta, kde vodné zdroje vysychajú – čo môže mať ako jeden z následkov sťaženú, či neistú cestu lodnými dopravnými prostriedkami. Ako nestálosť ľudského života, tak i nestálosť našej planéty bolo možné čítať v obrazoch Kristíny Mésároš. Naopak u Michala Mráza boli priam jasne poukázané spomenuté problémy – dezinformácie, ktoré pochybujú o tvare planéty Zem, alebo vojnou zničená krajina, či mesto za oknami spokojne stolujúcej rodiny.
Spomienková nostalgia
Obaja umelci našli v rámci výstavy Time to Pretend ešte paralelu v spomienkovej nostalgii. U Kristíny Mésároš sa spomienková nostalgia vzťahovala pravdepodobne na osobné zážitky (či už detstvo alebo dovolenky). Michal Mráz však spomienkovú nostalgiu naznačil úplne inak – berie ju z doby päťdesiatych a šesťdesiatych rokov 20. storočia, keď vychádza z retro americkej propagandy znázorňujúcej idylku americkej rodiny žijúcej v blahobyte. Kým Michal Mráz pracoval s kolektívnou spomienkovou nostalgiou, Kristína Mésároš vychádzala z osobných spomienok.
Kontrastov v dielach oboch umelcov bolo jednoznačne viac ako spoločných prepojení. Napriek tomu sa maľby po vizuálnej, ale aj obsahovej stránke vynikajúco dopĺňali.
O vystavujúcich Time to Pretend
Kristína Mésároš
Kristína Mésároš (1981) je slovenská umelkyňa. Vyštudovala VŠVU v Bratislave, kde absolvovala i doktorandské štúdium na Katedre grafiky a iných médií u prof. Vojtecha Kolenčíka, akad. mal.. Na konte má niekoľko samostatných a skupinových výstav na Slovensku, v Česku, Rakúsku, Maďarsku, Slovinsku, Rumunsku, Nemecku, Francúzsku, Belgicku, USA, Singapure a ďalších krajinách. Taktiež získala niekoľko ocenení a bola nominovaná v prestížnych umeleckých súťažiach. Bola laureátkou Ceny Martina Benku za rok 2023. V rokoch 2015 a 2013 bola finalistkou súťaže Maľba roka Nadácie VÚB. V roku 2009 bola finalistkou Strabag Artaward Internetional. V rokoch 2009 a 2008 bola nominovaná na Maľbu roka v súťaži organizovanej MKSR s názvom Cena pre mladých umelcov. V roku 2002 získala 1. miesto v súťaži o najlepšiu ilustráciu pohľadnice k novému roku, Gas de France.
Hoci vyštudovala grafiku, venuje sa prevažne maľbe. Jej diela bývajú často prirovnávané k žánru magického realizmu. Vo svojej tvorbe preferuje imaginatívne námety podmienené vlastnými zážitkami a osobnými skúsenosťami. Inšpirácie nachádza v exotických krajinách, historických fotografiách, alebo ich fotoaparátom zachytáva v bežných momentoch okolitého sveta. Skúma vzťah človek-krajina, čo odkazuje k tradičným polohám ilustratívnej či symbolickej maľby. Významový minimalizmus však rozprávané príbehy znejasňuje a zdanlivo ustálenú poetiku výjavov vždy narúšajú nenápadné momenty, či nemožnosť presne lokalizovať dané výjavy v čase a v priestore. Po technickej stránke je jej tvorba charakteristická fragmentovaním daného výjavu, používaním rôznej mierky, hrou s kontrastom jednoduchosti a prepracovanými maliarskymi plochami, či realistickým zobrazením a abstraktnosťou.
Michal Mráz
Michal Mráz (1987) je slovenský umelec. V rokoch 2007-2009 študoval na Katedre sochárstva na VŠVU v Bratislave, najprv v ateliéri u prof. Juraja Meliša a následne v ateliéri u doc. Jána Hoffstädtera, akad.soch.. Na konte má niekoľko samostatných a skupinových výstav na Slovensku, v Poľsku, Nemecku, Francúzsku, Švajčiarsku, Dánsku, vo Veľkej Británii a USA.
Napriek štúdiu sochárstva sa Michal Mráz venuje maľbe. Jeho diela sa vyznačujú prebytkom informácií, detailov a zobrazených motívov, ktoré rozprávajú príbehy. Nadväzuje na kritiku konzumnej spoločnosti, ktorej dodáva ekologický a politický rozmer. Ústredný motív obrazu prevažne tvorí figurálny výjav zobrazujúci šťastných ľudí žijúcich v blahobyte – rodinnú idylku, ktorý vychádza z americkej reklamy z doby 50. a 60. rokov 20. storočia. Tieto idylické scény narušujú na pozadí prírodné katastrofy, vojna, či iné rušivé výjavy znázorňujúce krízu dnešného sveta, ktorá vyplýva (aj) z konzumného spôsobu života. Michal Mráz maľuje rozklad súčasného sveta prekrývaním obrazov spoločnosti, ktorá je jeho príčinou. Jeho diela sú tak i plné protikladov – idylické verzus tragické scény, osobné a kolektívne spomienky prelínajúce sa s obrazmi globálnych tragédií súčasnosti alebo budúcnosti. Obsahovú stránku svojich diel podčiarkuje takisto po technickej stránke – viacero zobrazených motívov ako pretlak informácií, alebo monochromatická farebná paleta, ktorá informuje o spoločensky rozšírenom fenoméne čiernobieleho videnia sveta.
O Galérii Čin Čin
Galéria Čin Čin, nachádzajúca sa na Podjavorinskej 4A v Bratislave, je pomerne priestorovo menšia, o to však svojimi výstavami, ktoré vidieť už z ulice, vždy rozžiari okolitú zástavbu. Od svojho založenia v roku 2010 galéria prešla obsahovo i formálne veľkými zmenami. Jej výstavný program je zameraný zväčša na mladú maľbu, ale je tu prezentovaný taktiež autorský šperk. Galéria zastupuje prevažne slovenských umelcov.
Záver
Na prvý pohľad malý a minimalisticky priestor Galérie Čin Čin rozžiaril okolitý priestor tmavej ulice výstavou Time to Pretend. Už zvonku bolo možné vidieť maľby Kristíny Mésároš a Michala Mráza, no keď som vstúpila do Galérie Čin Čin, bola som nimi obklopená. Výstava tu dala do kopy dvoch tvorbou odlišne zameraných umelcov, avšak v konečnom dôsledku boli vizuálne kompatibilní. Hoci diela Kristíny Mésároš sa zameriavali viac na snové výjavy, Michal Mráz zobrazil realitu kontrastmi – idylickú domácnosť verzus globálne problémy ako informačná vojna a ozbrojené konflikty. Výstava Time to Pretend bola zameraná viac na kontrasty, ako spoločné prieniky. Avšak napriek tomu sa aj po obsahovej stránke dalo nájsť niečo spoločné. Každý z nich sa pokúsil vyjadriť pomocou symboliky istým spôsobom krízy súčasného sveta. Takisto sa obaja snažili uchýliť k spomienkam, či už kolektívnym, alebo osobným.
Výstava Time to Pretend bola výnimočná tým, že spojila dvoch výrazných maliarov s rozdielnym umeleckým programom. Napriek odlišnosti našla niečo spoločné. Práve v tejto dobe, keď sa spoločnosť rozdeľuje viac, ako kedykoľvek predtým, je dôležité spájať aj na prvý pohľad nespojiteľné a hľadať v tom to pozitívne a to, čo nás všetkých dohromady spája.
