Počas mojej krátkej septembrovej návštevy Slovenska, som mala možnosť si tiež pozrieť výstavu Marek Jarotta: Načas v Galérii Čin Čin v Bratislave. Výstava začala vernisážou dňa 16.9.2026 o 18.00 a jej kurátorkou je Martina Bábinová.
Výstavu Načas môžete osobne navštíviť ešte do piatku 23.10.2026, od utorka do piatku v poobedňajších hodinách. Prečítajte si reportáž z výstavy, kde sa dozviete viac o vystavených maľbách Mareka Jarottu, ako aj o samotnom autorovi a jeho tvorbe a v neposlednom rade tiež o Galérii Čin Čin v Bratislave.
O výstave Marek Jarotta: Načas
Tranzitné priestory
Keď som vstúpila do Galérie Čin Čin, ocitla som sa v obklopení malieb zobrazujúcich tranzitné priestory. Výstava Marek Jarotta: Načas ponúka možnosť diváka preniesť do priestorov železničných staníc, letísk či staníc metra a ich atmosféry. Na jednej strane sú tu priestory, na strane druhej cestujúci.
Časť malieb sa tu venuje práve len architektúre týchto priestorov. Sú prázdne, vyľudnené. Takto bez ľudí vyzerajú zvláštne, priam sterilne. To zdôrazňuje monochromatická farebnosť obrazov. Beztak však podobne chladno môžu pôsobiť aj naživo. Osamotené rady sedadiel, ľudoprázdne chodby, schodiská, eskalátory či samotné nástupištia. Tieto priestory človek vidí len málokedy v tomto stave – snáď v noci. Vtedy tu možno stretnúť len pár ľudí. Od pár cestujúcich čakajúcich na nočný spoj cez človeka, čo sa príde do priestorov stanice ukryť pred nepriaznivým počasím, až po upratovaciu službu. Vtedy si vie človek možno lepšie uvedomiť architektúru daného priestoru, keď sa nikam neponáhľa a/alebo ho vidí s minimom ľudí.
Tranzitné priestory určujú ľuďom ich smer. Preto Marek Jarotta v monochromatických maľbách dáva farbu iba samotným ľuďom a niektorým prvkom, ktoré určujú smer cestujúceho. Sú ním zátarasy, koridory, informačné tabule. Napriek tomu, že obsah informačných tabúľ je tu abstrahovaný, ostáva len šum oranžovej farby svetla, ktoré vyžarujú. Podobne je to aj s hodinami, ktoré neukazujú čas. Diela na výstave Marek Jarotta: Načas nezobrazujú informácie o konkrétnom mieste a čase – typické prvky týchto miest, ale znázorňujú atmosféru daného priestoru, či už bez ľudí, alebo s nimi.
Cestujúci a stanice
Cestujúci ľudia sú dôležitým prvkom u Mareka Jarottu. Hoci pôsobia anonymne, podstatné je ich správanie v rámci daného miesta. Čakajúci muž opierajúci sa o stĺp. Ľudia stojaci v rade na kúpu lístka alebo počas letiskovej kontroly. Cestujúci nastupujúci do dopravného prostriedku. Ľudia na eskalátoroch, s kuframi či prechádzajúci stanicami rôznymi smermi. Cestujúca vo vlaku, ktorá sa pozerá von oknom na okolitý svet. Na výstave Načas môžeme vidieť tieto rôzne príklady spávania sa ľudí – cestujúcich. Marek Jarotta je tu dôkladným pozorovateľom. Zachytáva kontrastné správanie pasažierov – na jednej strane je tu pasívne čakanie, na druhej strane je tu aktívny pobyt. Sleduje trajektórie ľudí, ktorí idú vopred určeným smerom, avšak nik nevie, kam presne. Smerujú ku letiskovej bráne. Nastupujú do metra. Idú na vlak, na určité nástupište. Ale kam presne idú? To nevieme. Nevie to ani autor obrazov. Nevedia to ani ostatní ľudia, ktorí anonymne vedľa seba prechádzajú v týchto priestoroch. Vedia to však len oni sami. Jednotlivci. Iba oni poznajú svoj cieľ.
Tak ako Marek Jarotta zobrazuje verne vzorce správanie cestujúcich, podobne je to uňho tiež so zobrazovaním priestorov. Pri nich vychádza z reálnej architektúry. Na výstave Načas je možné nájsť niekoľko diel, kde môže divák spoznať priestory konkrétnej železničnej stanice. Takto som spoznala v diele Slepý prechod osobnú železničnú stanicu vo Zvolene. Človek tu môže natrafiť na známe miesta, avšak v novom šate. Miesta, ktorým väčšina ľudí nevenuje veľkú pozornosť a nimi len prechádzajú, sú povýšené na motív maľby. Tento moment môže tiež diváka donútiť zastať a pozrieť sa na dané miesto z inej perspektívy.
Načas
Výstava Načas je zaujímavá aj svojim názvom. Vystihuje presne ten moment, ktorý je spätý s cestujúcimi a tranzitnými priestormi. Všetci tam chcú byť načas. Nikto nechce zmeškať svoj spoj, hoci sa môže stať, že niekedy mešká vlak alebo lietadlo. Marek Jarotta na výstave Načas zobrazuje iba ľudí, ktorí sú dochvíľni. Nikde nevidieť unáhleného jednotlivca alebo skupinu utekajúcu na poslednú chvíľu za dopravným prostriedkom. Každý tu trpezlivo čaká. Niekto s telefónom v ruke, iný v rade.
Zastavenie v čase
Ako už bolo spomenuté, obrazy v rámci výstavy Marek Jarotta: Načas, zobrazujú momenty – akoby zastavenia v čase. Na jednej strane ide o momentky ľudí zachytávajúcich ich typické správanie cestujúceho. Na druhej strane sú tu miesta, ktoré akoby zamrzli v čase. Avšak v akom čase? Sú ľudoprázdne. Ale sú to miesta zachytené z minulosti, alebo odkazujú na budúcnosť? Ťažko povedať. Marek Jarotta sa pohráva s časom a odpoveď na otázku určenia času necháva na diváka. Lebo predsa len ten čas plynie na železničných staniciach či letiskách každému inak. Je fluidný. Ako v jeho maľbách.
Vytrácajúce sa spomienky
Okrem času sa autor pohráva takisto s ľudskou pamäťou a spomienkami. Tranzitné priestory ako „nemiesta“ sa nezvyknú osobám dlho držať v pamäti. A práve dobrým príkladom na výstave Marek Jarotta: Načas je dielo Transfer pamäti. Dielo pozostávajúce zo štyroch obrazov zobrazuje dvojrad sedačiek v tranzitnom priestore. Kým v prvom je motív znázornený realisticky a ostro, postupne sa toto zobrazenie vytráca, až v poslednej maľbe nie je možné rozoznať pôvodný dvojrad stoličiek. Marek Jarotta totižto vo svojich maľbách využíva akrylový transfer, kedy odtláčaním pôvodný motív postupne na plátne mizne. Pracuje taktiež s brúsnym papierom, kedy vrchnú vrstvu maľby zbrúsi. Obe techniky tak vytvárajú štruktúry, kedy sa ostrý obraz vytráca, čo asociuje ľudskú pamäť, v ktorej sa tiež spomienky na určité miesta časom vytrácajú, zahmlievajú, strácajú konkrétnu podobu. Transfer pamäti zobrazuje tento postupný proces vytrácania spomienky na dané miesto.
Avšak na výstave Načas je možné nájsť viacero malieb, ktoré sú akoby len spomienkami na dané miesto. Prezrádza to práve spomínaná technika, ktorá trochu „zahmlieva“ motív, ktorý autor zobrazuje. Tým nám zas pripomína momenty z takmer zabudnutých miest, ktoré sú pre mnohých ľudí samozrejmosťou, no nedoprajú im punc dôležitosti, ako to robí Marek Jarotta vo svojich maľbách.
O Marekovi Jarottovi
Marek Jarotta (1988) je slovenský umelec a maliar. V rokoch 2007–2013 absolvoval štúdium na Katedre Maľba a iné média na VŠVU v Bratislave, v Ateliéri mal+by u Doc. Mgr. art. Klaudii Kosziby ArtD.. Na konte má niekoľko samostatných a skupinových výstav na Slovensku, v Česku, Maďarsku, Taliansku, Bulharsku a v USA. V roku 2013 získal v súťaži Maľba roka Nadácie VÚB tretie miesto. Následne v rokoch 2016, 2017, 2020, 2021 a 2022 bol finalistom súťaže Maľba roka Nadácie VÚB.
Vo svojej tvorbe sa Marek Jarotta venuje skúmaniu tranzitných priestorov z rôznych pohľadov. Zobrazuje tzv. „nemiesta“ ako železničné stanice, letiskové haly, stanice metra, podchody, eskalátory a podobne. Na jednej strane znázorňuje tieto miesta ľudoprázdne a skúma ich architektúru. Na druhej strane zobrazuje ruch týchto miest – ľudí a ich vzorce správania ako cestujúcich. Rieši tu viacero problematík ako napríklad otázku času a priestoru, pamäť a spomienky, dynamiku pohybu, vzťah hmotného a virtuálneho prostredia, problematiku vizuálneho smogu. Po technickej stránke sa venuje maľbe a jej presahom. Vychádza z realistickej maľby, ktorú následne narúša brúsnym papierom alebo pracuje s odtláčaním akrylového transferu. Charakteristická je preňho monochromatická až redukovaná farebnosť.
O Galérii Čin Čin
Galéria Čin Čin, nachádzajúca sa na Podjavorinskej 4A v Bratislave, je pomerne priestorovo menšia, o to však svojimi výstavami, ktoré vidieť už z ulice, vždy rozžiari okolitú zástavbu. Od svojho založenia v roku 2010 galéria prešla obsahovo i formálne veľkými zmenami. Jej výstavný program je zameraný zväčša na mladú maľbu, ale je tu prezentovaný taktiež autorský šperk. Galéria zastupuje prevažne slovenských umelcov.
Záver z výstavy Načas
Maľby na výstave Marek Jarotta: Načas svojim zobrazením interiérov tranzitných priestorov a svojou farebnosťou skvelo vypĺňajú priestor Galérie Čin Čin. Ich prevažne monochromatická farebnosť a sterilita korešponduje s minimalistickým svetlým priestorom galérie.
Na obrazoch sú zobrazené miesta a momenty, ktoré pozná každý divák dôverne, ak cestuje. Blízky motív tak má šancu osloviť široké publikum. Téma, ktorú Marek Jarotta spracováva vo svojej tvorbe je však komplexná a na cestovanie/tranzitné priestory sa pozerá z viacerých pohľadov. Jednak sú tu samotnené priestory a ich architektúra, no je tu zachytený i cestovný ruch a čakanie na staniciach. Možno tu tiež nájsť problematiku anonymity a uponáhľaného konzumného sveta. Okrem zobrazenia týchto tzv. „nemiest“ a života v nich, autor rieši takisto otázku času, ktorý tu plynie inak. Zaoberá sa tiež momentom, ako si ich ľudia (ne)pamätajú. Tieto miesta – majoritou nepovšimnuté, ale brané za samozrejmosť, povyšuje na vyššiu úroveň, keď ich prenáša do média maľby.
Divák na výstave Marek Jarotta: Načas tak má možnosť pozrieť sa inak na známe prostredie a situácie, s ktorými sa často/denne stretáva. Prostredníctvom malieb sa môže na chvíľu zastaviť, spomaliť a bližšie preskúmať deje a priestory, ktoré počas bežných dní nevníma, len je ich súčasťou. Možno tu dokonca nájde „svoju“ stanicu, podobne, ako sa to stalo aj mne.
