Andy Warhol

Detstvo

Andrew Warhola (neskôr známy ako Andy Warhol) sa narodil 6.8.1928 v Pittsburghu ako najmladší syn rusínskym rodičom Andreja a Júlie Varcholovcom, ktorí emigrovali do USA z malej dedinky Miková, nachádzajúcej sa na severovýchode Slovenska neďaleko mesta Medzilaborce.

Po smrti otca v roku 1942, ktorý pracoval ako baník, sa rodina dostala na hranicu existenčného minima, kedy musela matka Júlia uživiť synov Andrewa, Johna a Paula. Malý chorľavý Andy trávil veľa času doma v spoločnosti svojej matky, kým jeho starší bratia boli nútení ísť pracovať, aby rodina mohla prežiť. Čas strávený s matkou, ktorá dbala na dodržiavanie zvykov z kraja, z ktorého pochádzala, ale aj na výchovu v duchu pravoslávneho cirkevného poriadku, výrazne ovplyvní Andyho v jeho neskoršom živote a tvorbe. Toto všetko, ako aj choroba a chudoba, no zároveň i túžba po sláve a obdiv celebrít, formuje Andyho plachú osobnosť, ktorá pôsobí výstredne a tajomne.

Andy Warhol ako dieťa a s rodinou (vpravo), jeho matka Júlia (vľavo) (foto: archív MMUAW)

Začiatky

 V rokoch 1945-1949 študoval Pictorial Design na Carnegie Institute of Technology v Pittsburghu. Po ukončení bakalárskeho štúdia s titulom z vizuálnych médií odchádza do New Yorku, kde žije v skromných podmienkach. Tu začína ako aranžér výkladov obchodov. Vymýšľa ako zaujať. Medzi dokonalými, osvetlenými newyorskými výkladmi zaujme výkladom úplne jednoduchým, kde dominuje kaligrafia písma jeho matky. Šokuje a dostáva ďalšie zákazky. Pracuje ako grafik pre magazíny ako Vogue, Seventeen či New Yorker a pre firmy ako Tiffany, Bonwitt Teller či obchod s obuvou L. Miller a mnoho ďalších. Stáva sa z neho známy reklamný grafik, nie však umelec. Začiatkom 50-tych rokoch prichádza do New Yorku aj Andyho matka Júlia, s ktorou žil v jednej domácnosti až do jej smrti (zomrela v r. 1972).

Pop – art

 Koncom 50-tych rokoch sa začína zaujímať o prácu svojich kolegov Roberta Rauschenberga či Jaspera Johnsa, ktorí transformujú do svojich diel motívy vystrihnuté z kontextu každodenného života. Formuje sa nový umelecký smer, ktorý Lawrence Alloway nazval Pop artom. Tento smer, ktorý najprv vznikol v Anglicku, sa dostal začiatkom 60-tych rokov aj do USA, kde sa skôr vyvinul ako reakcia na action painting abstraktného expresionizmu.

V tomto období jedno z vydavateľstiev mylne vynecháva „a“ na konci Andyho priezviska. Stáva sa tak z neho Andy Warhol.

Pop-art Andyho Warhola vychádza z reklamy a zobrazuje veci každodennej potreby, ktoré sú prístupne všetkým, nezáležiac na spoločenskej vrstve. Riadi sa ideálmi Ameriky ako sú rovnocennosť a demokracia, no i konzumom, ktoré sú masovými záležitosťami. A preto aj umenie sa snaží posunúť do tejto roviny masovosti. Využíva techniku sieťotlače a svoje diela multiplikuje.

 Ale naozaj sa zrieka osobnej angažovanosti v dielach a ukazuje len obraz spoločnosti? Nie tak celkom. Jeho tvorba je ovplyvnená pôvodom, výchovou a prostredím, z ktorého pochádzal. Talent pravdepodobne zdedil po matke Júlií, ktorá ešte v Mikovej maľovala sokle a fasády budov rôznymi, prevažne kvetinovými ornamentami, ktoré sa opakovali. S opakovaním sa stretávame u jeho matky viackrát, kedy sama Andymu vravievala: „Andy, tak by som bola rada, keby si mal veľa synov a každý by mal meno Andy. Bol by to samý Andy, Andy, Andy.“ A do tretice sú to mačky, ktoré Júlia chovala v domácnosti. Všetky mali meno Sam. Ďalej dokumentačné fotografie Andyho izby dokazujú, že bola preplnená rôznymi predmetmi ako sú rôzne atrapy ovocia, či rovnaké hračky. To zase dokazuje všadeprítomné duplikovanie. Opakovanie bolo prítomné aj v tradícií rusínskych rodín, ktoré v časoch, keď neexistovala farebná fotografia, tak fotografie svojich príbuzných kolorovali – rovnaké fotky, v rôznych farebných prevedeniach.

Šesťdesiate roky

Okrem multiplikácie, ktorá bola v jeho tvorbe kľúčová, môžeme zaradiť aj niektoré témy, ktoré zobrazoval, do kategórie súvisiacej aj s jeho osobným životom. Celý život, už od detstva, ho fascinoval Hollywood. V roku 1962 začal s rozsiahlou sériou portrétov celebrít ako Marilyn Monroe, Elvis Presley či Elizabeth Taylor. V tomto roku vznikajú aj prvé obrazy dolárových bankoviek či konzerv Campbell´s Soup.

 V 60-tych rokoch vzniká aj jeho štúdio The Factory, kde tvoril svoje sieťotlače za pomoci svojich priateľov alebo platených asistentov. No The Factory je i obľúbeným miestom stretnutí slávnych ľudí a umelcov tej doby. Koncom 60-tych rokov sa tu udeje atentát na samého Andyho Warhola, ktorý spáchala psychicky labilná, feministická spisovateľka Valerie Solanas. Andy útok prežil, ale zo zranenia sa nikdy úplne nezotavil.

 V tomto desaťročí sa stáva aj filmovým tvorcom. V roku 1963 natáča svoj prvý film. Medzi tie najslávnejšie patria Sleep (Spánok), Kiss (Bozk) či Empire (Impérium). V roku 1965 v Paríži vyhlási, že sa chce vzdať maľovania a venovať sa len filmovej tvorbe. Stáva sa manažérom hudobnej skupiny The Velvet Underground. Expandoval aj do performance a divadelnej sféry prostredníctvom putovnej multimediálnej šou EPI (The Exploding Plastic Inevitable – Explodujúca plastická nevyhnutnosť), kde sa objavila skupina The Velvet Underground. EPI pridelili uznanie za objav halucinogénnej svetelnej šou ako zábavného prvku nočných klubov. Na konci 60-tych rokov Andy vydáva časopis Interview, ktorý sa zaoberá módou, filmom a populárnou kultúrou. Vydanie časopisu svedčí znovu o jeho posadnutosti filmovými hviezdami a celebritami. Interview funguje dodnes.

Andy Warhol, autoportrét, 1967 (foto: archív MMUAW)

Sedemdesiate roky

 Začiatkom 70-tych rokov sa vracia naspäť k vytváraniu svojich obrazov. Vzniká množstvo podobizní Mao C´Tunga, ako aj obrazy Lebky, Kladivo a kosáky, Torzá, Tiene… Začína experimentovať, vytvára 3 verzie sochy Stroj na dážď. V r. 1974 začína so sériou Časové tobolky, kde ukrýva do kartónových škatúľ svoje osobné predmety ako aj veci každodenného života, ktoré zhromažďoval. Tu sa zase prejavil zvyk starých rusínskych predkov veci uschovávať a nevyhadzovať. Odkaz na jeho pôvod a ovplyvnenie gréckokatolíckou vierou môžeme nájsť aj v inštaláciách jeho diel, ktoré komponoval za svojho života v sériách do jedného celku, zväčša na podklad tvorený tapetami s motívmi jeho diel, čo tvorilo pomyselný ikonostas, ktorý môžeme nájsť v pravoslávnych chrámoch. Taktiež môžeme v dielach, kde znázorňuje celebrity – ikony tej doby, ktoré multiplikuje v rôznych farebných variáciách, nachádzať podobnosť s ikonami, ktoré mohol vidieť v gréckokatolíckych chrámoch. Byzantské ikony, ako aj Andyho ikony, boli produkované vo veľkých množstvách.

Osemdesiate roky

 Na začiatku 80-tych rokov cestuje po svete. Naďalej tvorí veľké množstvo portrétov a autoportrétov. Kvôli portrétu Lenina ho podozrievajú z komunizmu a vypočúvajú. Spolupracuje aj s mladými umelcami ako sú Keith Harring, Jean – Michel Basquiat či Francesco Clemente, pri ktorých nakrátko upustil od techniky sieťotlače. Venuje sa tvorbe s náboženskými motívmi a reprodukciám renesančných diel, ktoré vyvrcholia jeho sériou malieb Posledná večera, ktorá bola vystavená začiatkom roka 1987.  Zomiera 22.2.1987 v New Yorku na následky komplikácií po operácií žlčníka.

Andy Warhol, autoportrét, 1986 (foto: archív MMUAW)

Zoznam bibliografických odkazov:

Bycko, Michal: Andy Warhol, Na striebornej ceste od kolísky po…, In:Andy Warhol Na striebornej ceste od kolísky po…, katalóg k výstave, vydalo Múzeum Mihálya Munkácsyho, Békéscaba, Maďarsko (2019)

Cubjak, Martin: Andy Warhol, In:Andy Warhol Na striebornej ceste od kolísky po…, katalóg k výstave, vydalo Múzeum Mihálya Munkácsyho, Békéscaba, Maďarsko (2019)

Bycko, Michal: Andy Warhol a krajina jeho rodičov, In: Andy Warhol a krajina jeho rodičov, vydalo Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach (2011)

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Scroll to Top