Gravensteen, nazývaný aj ako Grófsky hrad, je ikonická pevnosť v belgickom meste Gent. Nechajte sa zlákať príbehmi o rytieroch, šľachticoch, či intrigách, ktoré vám vyrozpráva nezabudnuteľný hlas komika Woutera Depreza v obklopení starobylých kamenných múrov, ktoré vás prenesú mysľou rovno do stredoveku.
História hradu Gravensteen
Prvé osídlenia
V 9. storočí postavil gróf Baldwin II. opevnenia na všetkých strategických miestach vo svojej ríši, aby sa chránil pred útokmi zvonku. Jeho syn Arnulf I. pokračoval v tejto práci a postavil drevenú pevnosť s hlavnou budovou o dvoch poschodiach s niekoľkými hospodárskymi budovami, vrátane skladu obilia. Tak vznikli základy hradu Gravensteen.
V 11. storočí bola drevená konštrukcia nahradená kameňom. V ďalšom storočí sa z hradu stal vodný hrad. Okolo budovy bol vybudovaný násyp vysoký asi tri metre. Niekdajšie prvé poschodie sa tak stalo úrovňou prízemia. Okolo hradu bol vybudovaný aj kamenný múr. Odvtedy vrátnica oddeľovala vnútorné predhradie od vonkajšieho predhradia, ktoré je dnes známe ako Sint-Veerleplein.
Rodina z Alsaska
V 12. storočí sa Theoderic z Alsaska stal grófom Flámska. Počas jeho vlády a neskôr vlády jeho syna Filipa sa flámske mestá, najmä Gent a Bruggy, stali strategickými mestami na politickej mape Flámska. Vďaka svojmu vlnenému priemyslu sa Gent v tom období rozvinul na prosperujúce mesto. Odvtedy žili bohatí obchodníci v luxusných kamenných domoch z tournaiského vápenca. Bol to ich spôsob, ako ukázať svoju dôležitosť. Keď sa Filip z Alsaska vrátil domov zo svojej prvej križiackej výpravy, nemohol so svojim príbytkom zaostávať za poddanými a v reakcii na to, okamžite vydal poverenie premeniť grófsky hrad na impozantný kamenný hrad.
Filip, ovplyvnený križiackou výpravou, sa pri prestavbe hradu Gravensteen inšpiroval pravdepodobne pevnosťou Crac des Chevaliers v severnej Sýrii. Priekopu hradu dal zvýšiť a predĺžiť. Ústrednou budovou sa stala 30 metrov vysoká veža, ktorá bola upravená aj vo vnútri. Okolo hornej záhrady postavil múr s 24 strážnymi vežami a vyčnievajúcou bránou, na ktorej je dodnes tento nápis: „Tento hrad postavil v roku 1180 n. l. Filip, gróf z Flámska a z Vermandois, syn grófa Theoderika a Sibyly.“. Boli tu použité rôzne typy tehál, aby sa získala viacfarebná architektúra s bohatším vzhľadom. Inak výzdoba zostala celkom skromná.
Grófsky hrad ako administratívne sídlo, súd a väzenie
Gravensteen nikdy nebol trvalým sídlom grófov – len keď sa rodina trvalo nachádzala v meste. Hrad obývali len od roku 1180 do roku 1353. O definitívnom odchode rozhodol Ľudovít z Male, ktorý dvor premiestnil do neďalekého Hof ten Walle (Prinzenhofu).
Okrem ochrannej citadely mal Gravensteen zastrašovať mešťanov Gentu, ktorí často spochybňovali autoritu grófov. Pevnosť bola najmä administratívnym centrom župy. Sídlil tu grófsky správny úrad a bol tu aj súdny dvor. Od 14. storočia sa grófsky hrad stal epicentrom spravodlivosti vo Flámsku. Usadil sa v ňom Flámsky koncil, ktorý bol okrem iného oprávnený posudzovať závažné zločiny a urážku majestátu, no slúžil i ako odvolací súd. V 17. storočí na hrade fungovali štyri rôzne dvory.
Nachádzalo sa tu takisto väzenie. Polopodzemné cely boli vlhké, s prievanom a veľmi chladné, najmä v zime. Najobávanejšie boli podzemné kobky a samozrejme mučenie, ktoré bolo využívané najmä po Flámskom koncile.
Textilná továreň
Po tom, čo Gravensteen prestal byť sídlom flámskych grófov, hrad upadal. Až do 18. storočia slúžil ako súd a väznica. V čase priemyselnej revolúcie bol hrad vydražený.
Architekt Jean-Denis Brismaille kúpil jednu parcelu pozemku. Vedľa vstupnej brány Grófskeho hradu postavil rezidenciu vhodnú pre riaditeľa. Pevnosť premenil na priemyselný komplex, v ktorom boli bavlnené závody a dielňa na výrobu kovov. Na voľnej pôde pevnosti postavil obydlia pre asi päťdesiat robotníckych rodín.
Druhá parcela sa stala majetkom Ferdinanda Jana Heyndrickxa, priemyselníka a švagra Lievena Bauwensa. Taktiež otvoril továreň na bavlnu. Starý stredoveký hrad sa už tak veľmi nelíšil od ostatných typických štvrtí robotníckej triedy v Gente. Ostala len stará vstupná brána, ktorá slúžila ako pripomienka stredovekej minulosti Gravensteenu. Odvtedy bol Grófsky hrad známy ako Cité Hulin, po zaťovi Jean-Denis Brismaille, ktorý vtedy vlastnil väčšinu domov v Grófskom hrade.
Návrat stredovekého hradu
Koncom 19. storočia sa firmy presťahovali na okraj mesta. Padli návrhy, či schátranú budovu zbúrať a predať ako stavebný pozemok. Avšak mestská rada v Gente a belgická vláda sa rozhodli v niekoľkých etapách odkúpiť pozemok naspäť zo súkromného vlastníctva.
Architekt Jozef De Waele sa pri ďalšej obnove rozhodol pre interpretáciu hradu Filipa z Alsaska v romantizujúcom gotickom štýle.
Od roku 1907 je Gravensteen prístupný verejnosti. Svetová výstava v roku 1913 odštartovala reputáciu budovy ako najväčšej turistickej atrakcie v Gente.
Novodobá bitka o hrad Gravensteen
16.11.1949 hrad obsadilo 138 študentov univerzity v Gente kvôli novej dani z piva. Okrem toho, že zabarikádovali hradné brány a spustili padacie mreže, zajali jediného strážcu v službe a zavreli ho do skrine. Po vztýčení transparentov pozdĺž hradných múrov a hádzaní zhnitého ovocia na okolitých policajtov, boli nakoniec zadržaní a vyvedení z hradu. Tlak verejnosti viedol k tomu, že žiadny zo študentov nebol za svoje činy stíhaný. Ich kampaň proti dani z piva však bola neúspešná.
Architektúra hradu Gravensteen
Na úvod tu musím podotknúť, že dnešná podoba hradu Gravensteen, nachádzajúceho sa v centre belgického mesta Gent, je zo značnej miery výsledkom romanticko-gotickej prestavby, ktorá prebehla na prelome 19. a 20. storočia. Preto sa tu pokúsim trochu objasniť, ako hrad v minulosti vyzeral, aké zmeny sa na jeho pôde uskutočnili a ako vyzerá dnes.
Pôvodná drevená stavba
Archeológovia našli dôkazy, že prvé osídlenie na tomto mieste existovalo už v rímskych dobách, ale čoskoro bolo opustené.
Prvou stavbou na mieste dnešného komplexu bol pravdepodobne drevené opevnenie, postavené v 9. storočí Baldwinom II. Následne jeho syn Arnulf I. pokračoval v práci a na tejto vysokej pieskovej dune, prirodzene chránenej riekou Leie a jej močaristými brehmi, vybudoval drevenú pevnosť s hlavnou dvojposchodovou budovou ako i niekoľkými hospodárskymi budovami, vrátane skladu obilia.
Pôvodná kamenná stavba
Začiatkom 11. storočia drevenú stavbu nahradila kamenná rezidencia, pozostávajúca z troch veľkých sál, ktoré tvorili tri poschodia, prepojené kamenným schodiskom. Monumentálne kamenné schodisko, svetelné otvory, krby zabudované do stien a latríny boli v tých časoch znakmi značného luxusu a pohodlia. Pravdepodobne tam stála aj veža. Táto stavebná fáza sa pripisuje grófovi Baldwinovi IV. alebo grófovi Baldwinovi V..
O storočie neskôr bol postavený hrad typu motte-and-bailey, ktorý pozostával z vyvýšenej zemnice (motte) a uzavretého nádvoria (predhradia). Okolo hradu bola vykopaná priekopa a nakopaná zemina sa použila na vytvorenie približne trojmetrového kopca okolo kamennej centrálnej budovy. Následne sa prízemie stalo pivnicou a prvé poschodie novým prízemím, okolo ktorého bol vybudovaný kamenný múr. Odvtedy vrátnica oddeľovala vnútorné predhradie od vonkajšieho predhradia, ktoré je dnes známe ako Sint-Veerleplein.
V roku 1176 požiar spustošil hlavný hrad aj budovy na predhradí.
Éra Filipa z Alsaska
Na hradných pozostatkoch dal Filip z Alsaska v rokoch 1180 až 1200 postaviť novú pevnosť – hrad Gravensteen, o čom svedčí aj dodnes zachovaný hradný nápis. Pevnosť bola navrhnutá v hviezdnom štýle sýrskych križiackych pevností. Pahorok, na ktorom stála predošlá stavba, dal Filip zväčšiť. Ústrednou budovou sa stal mohutný donjon, vysoký asi 30 metrov, s dvomi suterénnymi poschodiami a dvoma veľkými nadzemnými podlažiami, z ktorých spodné bolo opatrené murovaným stropom s valenou klenbou. Horná sieň bola čisto obytná. Vyčnievajúca vstupná brána do grófskej pevnosti nadväzovala na kamennú ohradu, ktorá mala 24 vysunutých vežičiek s machikuláciami a cimburím na obranu. Na hrade boli použité rôzne typy tehál, aby sa získala viacfarebná architektúra s bohatším vzhľadom. Inak výzdoba zostala celkom skromná.
Približne v rovnakom čase prešlo dôkladnou rekonštrukciou aj celé predhradie. Staré drevené budovy obklopujúce hlavný hrad nahradili kamenné budovy. Bol tu takisto vybudovaný nový kamenný kostol Sint-Veerlekerk (Kostol svätej Pharaildy), ktorý bol vysvätený 30.6.1216.
Rôzne funkcie – rôzne premeny
Hrad Gravensteen nebol väčšinu svojho času sídlom grófov, keďže ho obývali len od roku 1180 do roku 1353. Po ich odsťahovaní mal hrad rôzne funkcie: bola tu administratíva, súd, väzenie, mučiareň, ale aj mincovňa. V tomto období, až do 18. storočia, sa môžeme viac ako o architektonických zmenách dočítať o postupnom úpadku Gravensteenu.
V čase priemyselnej revolúcie bol hrad vydražený. Jeho majitelia tu vybudovali textilnú továreň a postavili byty pre robotníkov. V druhej polovici 19. storočia už zastarané budovy nevyhovovali bezpečnostným predpisom, preto sa podniky museli presťahovať na okraj mesta.
Následne padli návrhy, či schátranú budovu zbúrať a predať ako stavebný pozemok. Avšak mestská rada v Gente a belgická vláda sa rozhodli pozemok odkúpiť naspäť.
V roku 1888 sa začali práce na demontáži. Prakticky všetko, čo nebolo vyrobené z tournaiského vápenca, bolo zbúrané. Odkryli sa tak zvyšky impozantného stredovekého hradu. Reštaurátorské práce sa začali v roku 1893 podľa vzoru francúzskeho reštaurátora Eugèna Viollet-le-Duca. Zodpovedný architekt Jozef De Waele sa pri ďalšej obnove rozhodol pre interpretáciu hradu Filipa z Alsaska v romantizujúcom gotickom štýle. V roku 1907 boli obnovené časti Gravensteenu sprístupnené verejnosti. Avšak mnohé detaily pridané počas tejto prestavby, ako napríklad ploché strechy a okná východnej prístavby, sa nepovažujú za historicky presné.
Súčasný stav
Kamenný komplex, len čiastočne obklopený vodou (riekami Leie a Lieve na severnej a západnej strane), pozostáva z vrátnice, kruhového múru s valom, polopodzemného priestoru, donjonu s hospodárskymi budovami a grófskeho domu.
Vrátnica
Vrátnica, umožňujúca vstup do nádvoria, sa považuje za najzachovalejšiu pôvodnú časť hradu. Vyčnieva 20 metrov mimo prstencového opevnenia. Pozostáva z podlhovastej chodby a štvorcovej vnútornej brány – obe dvojpodlažné. Predné priečelie s oblúkovou bránou je orámované dvoma osemhrannými, vystupujúcimi nárožnými vežami s cimburím. Nad bránou sa nachádza štvorlupeň s vytesaným latinským nápisom (dátumom a staviteľom), nad ktorým je okno v tvare kríža. Bočné steny majú dve-tri strieľne s kruhovým oblúkom so šikmým ostením, pod ktorými sú otvory na lešenie. Nad bočnými stĺpikmi vnútornej brány sú dva otvory v klenbe (rozstupy). Na najvyššie poschodie vedie točité schodisko. Nad vnútornou bránou je „het Vierkant“ (kde bola od 14.-18. storočia väznica) a nad chodbou „Suikerlade“ (podľa niektorých pôvodne kaplnka, keďže je tam krížové okno). V rohových vežiach je malá miestnosť s otvormi v podlahe.
Opevnenie
Eliptický kruhový múr s valom tvorí 24 vyčnievajúcich polkruhových, otvorených veží, spočívajúcich na podpere. Neprerušujú hradbu, s výnimkou väčšej, uzavretej hradnej veže oproti Burgstraat, pokrytej zaoblenou bridlicovou sedlovou strechou (strážnica pre bojovníkov v službe). Všetky veže majú dve podlažia: prvé (na rovnakej úrovni ako hradba) so strieľňami a vrhajúcimi otvormi v podlahe; druhé, cibuľovité, predtým vybavené okenicami. Iba jedna z nich má kamennú medzipodlahu, ostatné dostali vojnovú doskovú podlahu; trámy spočívajú v lešenárskych dierach alebo na rímsach.
Polopodzemný priestor alebo pivnica
Jeho fasáda pozostáva z ružového a modrosivého kameňa s románskymi dverami a oknom. Postavený je oproti obvodovému múru, sledujúc jeho zakrivenú líniu. Vnútri sú dve lode s ôsmimi poľami, kryté rebrovými klenbami, podoprenými siedmimi stĺpmi s listovými hlavicami a konzolami. Tento priestor obsahoval hnojisko, jamu na vodu a jamu na úhora. Slúžil ako konská stajňa grófa z Flámska, neskôr ako pivnica.
Donjon
Z veľkej časti bol donjon prestavaný počas obnovy na prelome 19. a 20. storočia. Väčšina pozostáva z kameňa Tournai, najvyššie poschodie bolo kompletne zrekonštruované kameňom Bray a Bluestone. Najväčšia budova komplexu je obdĺžnikového tvaru s dvoma ťažkými rizalitmi oproti čelnej (južnej) fasáde, navrchu označená tromi polkruhovými nárožnými vežami.
Nad prvým hradom z 9. alebo 10. storočia bol postavený hrad z 12. storočia, z ktorého zostali dve poschodia, ktoré sa okrem iného využívali ako pivnica pre novostavbu.
Na stenách s hrúbkou cca 1,7 metra, z tournaiského vápenca, vidieť na rôznych miestach vzor rybej kosti. V stenách strelnice vo výške 1,80 metra sú úzke okná, nad ktorými je rad trámových otvorov pre pôvodné medziposchodie. Na prvom poschodí vo východnej stene sú dva výklenkové kozuby a v západnej stene dve tmavé kóje. Súčasná podoba pochádza najmä z 13. – 14. storočia: na zvýšenom prízemí štyri stĺpy spojené segmentovými oblúkmi rozdeľujú sálu na dve lode (predtým nad nimi bola murovaná valená klenba, dnes je drevený strop). Veľkú dolnú sieň hradu čiastočne tvoria múry prvého hradu (z 9. storočia). V zadnej časti miestnosti sú dve klenby (nikdy nedokončené), vľavo zatvorená renesančná brána. Sála na poschodí je zo štyroch strán presvetlená okrúhlymi oblúkovými oknami s kamennými lavicami v ich výklenkoch na severnej strane a pozoruhodnou klenbou nad schodiskom. Vo východnej stene sa nachádza široký oblúkovitý prechod. Poschodia prepája točité schodisko.
Románska galéria postavená na východnej strane hradu v prvej štvrtine 13. storočia, je vybavená okrúhlymi vežami s kužeľovou strechou na oboch stranách. Obe podlažia so štyrmi veľkými okrúhlymi oblúkmi podopierajú štíhle stĺpy stojace na oporných múroch.
Vedľa galérie je časť budovy, ktorá sa rozpadla. Postavili ju na severnej strane pevnosti v 13. storočí. Značne ju upravili v 15. storočí. Dnes chátra.
Dom grófa
Tento dvojpodlažný dom so sedlovou strechou, ktorý je pokrytý bridlicovou škridlou, je stavba z prírodného kameňa z prvej štvrtiny 13. storočia. Tvoria ho predný a zadný stupňovitý štít a stenové otvory s kruhovým oblúkom.
Pivnica je tu s dvoma loďami a tromi poľami, ktorej bývalé klenby spočívali na štyroch štvorcových pilieroch. Pod tretím oddelením sa nachádza pivnica s murovanou valenou klenbou. Prízemie (na úrovni valu) obsahuje predĺženú prijímaciu sieň, ktorú kryje krížová rebrová klenba s dvoma stĺpmi s listovými hlavicami. Za ňou štvorcová miestnosť – podzemné väzenie s valenou klenbou a prieduchmi v tvare Z v severnej vonkajšej stene.
Na najvyššom poschodí je miestnosť grófa a grófky. Odtiaľ do hradu vedie spojovacia galéria s plochou strechou, vrúbkovaná, v spodnej časti podopretá veľkým hrotitým oblúkom, nad ktorým je chodba presvetlená tromi oknami.
Kde sa hrad nachádza a ako sa sem dostať
Hrad Gravensteen leží v centre belgického mesta Gent, konkrétne na adrese Sint-Veerleplein 11.
Čo sa týka dopravy, do Gentu sa môžete dopraviť autom, autobusom alebo vlakom. Následne sa môžete k hradu dostať mestskou hromadnou dopravou alebo pešo. Ak prichádzate autom, odporúčam ho odstaviť na bezplatných parkoviskách P+R, keďže Gravensteen sa nachádza v nízkoemisnej zóne, do ktorej potrebujete svoje auto najprv zaregistrovať a následne podľa typu auta zistíte, kam sa môžete autom dopraviť v rámci mesta.
Ak plánujete príchod vlakom, tak mesto Gent má 2 vlakové stanice: Gent-Sint-Pieters a Gent-Dampoort.
Z Gent-Sint-Pieters sa ku hradu Gravensteen dopravíte priamymi líniami električiek T1 a T3, kde vystúpite na zastávke Koophandelsplein. Cesta električkou trvá cca 12 minút a následná cesta od zastávky ku hradu taktiež 12 minút. Alternatívny spoj električkou je línia T4, kde vystúpite na zastávke Brugsepoort (Begijnhoflaan), kedy cesta električkou trvá cca 13 minút a následná cesta od zastávky ku hradu 11 minút. Ak by ste sa rozhodli ísť zo stanice Gent-Sint-Pieters peši, tak cesta by vám zabrala okolo 40 minút.
Z vlakovej stanice Gent-Dampoort sa môžete dopraviť autobusovými líniami 10 a 11, kedy po ôsmych minútach vystúpite na zastávke Korenmarkt a k hradu Gravensteen vám to odtiaľ peši potrvá ešte 6 minút. Pešo sa z tejto vlakovej stanice k hradu Gravensteen dostanete za 24 minút.
Avšak pokojne cesta k hradu vám môže zabrať viac času, takisto ako aj mne, keďže mesto Gent láka pohľadom na svoje malebné uličky a kanály.
Vstupné a otváracie hodiny Gravensteenu
Hrad Gravensteen ponúka možnosť kúpiť si vstupenku ako i na mieste, tak aj online. Ja som si kúpila vstupenku priamo na mieste a nečakala som ani dlho pri pokladni. Dá sa tu platiť v hotovosti, ale aj kartou.
Čo sa týka fotografovania, je zdarma, no nesmie sa používať blesk.
Cenník v skratke:
dospelí – 13€
skupiny nad 15 osôb a učitelia – 11€
študenti od 19 – 26 rokov, obyvatelia Gentu a držitelia mestskej karty UiTPAS Ghent – 8€
deti od 13 –18 rokov, obyvatelia Gentu vo veku 19-25 rokov po predložení občianskeho preukazu a/alebo študentského preukazu a držitelia rôznych kariet⁎ – 2,70€
deti do 12 rokov, obyvatelia Gentu do 18 rokov, držitelia rôznych kariet a iné⁎ – vstup zdarma
⁎Aktuálne informácie o cenách vstupného pre všetky kategórie nájdete na oficiálnej webstránke tu.
Otváracie hodiny:
Od pondelka do nedele: od 10.00 – 18.00
Posledný vstup do hradu je o 16.40.
Hrad Gravensteen je zatvorený v dňoch 24., 25., 31. decembra a 1. januára.
Prehliadka hradu Gravensteen
Hrad Gravensteen som navštívila v skorých poobedňajších hodinách v jednu aprílovú nedeľu v roku 2022. Najprv som si pevnosť poobzerala zvonku, keď som sa prechádzala centrom mesta popretkávaným historickými uličkami a kanálmi. Gravensteen obklopuje z časti vodná priekopa, čo mu dodáva dojem nedobytnosti. Avšak po prejdení niekoľkých mostov som sa dostala na pevnú kamennú dlažbu rušnejšej pešej zóny, po ktorej prechádza aj mestská hromadná doprava. Tu som vkročila cez hlavnú bránu do útrob pevnosti. Prešla som nádvorím, kde som si v interiéri kúpila vstupenku. K nej som dostala aj hlasového audiosprievodcu. Sadla som si tu na lavičku a pustila si prvé nahrávky z audiosprievodcu, ktorý ma milo prekvapil, lebo nerozprával monotónnym hlasom len nudné fakty, ale pútavo hovoril príbeh hradu a o živote grófa Filipa Alsaského sviežim hlasom, ktorý intonoval a sem-tam aj vtipne zamudroval. Sprievodcom tu bol fiktívny zajac – áno postava zajaca, s ktorým som sa stretla aj na kresbách od ilustrátora Randalla Casaera v rôznych častiach hradu, a ktorého hlas patril flámskemu komikovi Wouterovi Deprezovi. Počúvajúc hlas nahrávky som sa obzerala po rozsiahlej kamennej miestnosti, kde sa okrem niekoľkých pultov umožňujúcich kúpu vstupeniek nachádzal aj obchod so suvenírmi.
Obytné priestory hradu Gravensteen
Po vypočutí si úvodnej nahrávky, som znovu vyšla na denné svetlo, kde som nasávala energiu z mohutných kamenných múrov, ktoré boli bezprostredne vedľa mňa a zadívala som sa hore na vežu. Nasledovala som inštrukcie zo zvukového sprievodcu. Kráčala som po kamenných schodoch, kde som sa dostala k obytným miestnostiam hradu Gravensteen. Obklopená neomietnutým kamenným murivom som skúmala detaily architektúry a jej prvkov, ktoré tu boli neprehliadnuteľné. Hoci tu boli aj krby, kameň bol natoľko studený a sály natoľko veľké, že ich nedokázali plnohodnotne vyhriať, takže dlhodobo tieto priestory neboli grófmi obývané a pri najbližšej možnej príležitosti si zvolili iné sídlo. Gravensteen sa tak stal miestom rôznych využití – ako som sa dozvedela zo sprevádzajúceho hlasu. Pomaly som sa dostala k prvej expozícii a to zbierke stredovekých zbraní. Prešla som sa pomedzi vitríny s rôznymi zbraňami ako meče, sekery, oštepy, kuše a mnohé ďalšie. Meče a oštepy boli naozaj obrovské a ťažké, čo ma prinútilo uvažovať, akou silou disponovali vtedajší bojovníci.
Centrálna veža hradu Gravensteen
Od zbierky zbraní som schodmi vystúpila nad obytné priestory – na centrálnu vežu Gravensteenu. Tu sa mi naskytol dych berúci výhľad na historické mesto Gent. Pomedzi rôzne odtiene terakotovej a sivej farby striech domov tu vyčnievali kamenné, gotické veže neďalekých kostolov, ktorých je v Gente niekoľko. Za typickými flámskymi domami bolo možné v diaľke vidieť už aj budovy modernejšej architektúry, ktoré však nijako nenarúšali. Poprechádzala som sa popri cimburí a pokochala sa výhľadom na Gent z každej strany. Následne som pokračovala v prehliadke ďalej.
Prijímacia miestnosť a väznica
Prišla som do Grófskeho domu, konkrétne do prijímacej siene, ktorá mala bohatú históriu a uskutočňovali sa tu taktiež rôzne procesy a súdy. Najviac ma tu zaujal pohľad nahor – na krížové klenby s lomenými oblúkmi a rebrami, ktoré niesli stĺpy v strede sály a opticky ju delili na polovicu.
Potom som sa presunula ďalej – k tmavej a chladnej väznici. Tu sa za mrežami nachádzali rôzne mučiace nástroje, ktoré sa využívali v stredoveku. Bol tu zlomok z expozície mučenia, ktorá bola v minulosti jedným z hlavných bodov prehliadky hradu Gravensteen a ponúkala návštevníkom aj interaktívnejší zážitok. Avšak po rokoch ju najmä kvôli detským návštevníkom zrušili. Následne mučiace nástroje presunuli za mreže, kde ich návštevník môže vidieť len z diaľky.
Obvodové hradby a kaplnka
Z tmy som vyšla znovu na svetlo. Prehliadka pokračovala prechádzkou pozdĺž obvodu hradieb.
Sprava sa mi naskytal pohľad na vonkajšiu kamennú fasádu hradu Gravensteen. Našla som tu značne poškodenú časť hradu pod centrálnou vežou. Okrem tejto časti bola konštrukcia hradu vo vynikajúcom stave, dobre zachovaná. Tu som aj pekne videla časti, ktoré boli vybudované pri hradnej prestavbe spred vyše storočia dozadu – na fasáde Grófskeho domu s oknami lemovanými dvojitými oblúkmi, nachádzajúcej sa medzi dvomi okrúhlymi vežami o niečo ďalej od donjonu, na ktorý sa táto časť hradu súvisle napájala.
Zľava som sa prechádzala po hradbe popri cimburí, ktoré bolo prerušované bartizanmi. V jednom z nich sa nachádzal príklad stredovekej toalety, ktorá bola prispôsobená tak, aby výkaly padali popri vonkajšej strane muriva rovno do vodnej priekopy.
Následne som sa dostala k hradnej kaplnke, ktorej dominovalo okno v tvare kríža nachádzajúce sa v apside. Na bočných stenách v oblúkoch viseli ilustrácie od Randalla Casaera, na ktoré som taktiež natrafila v rôznych častiach Gravensteenu.
Po prehliadke kaplnky som sa znovu dostala na nádvorie, kde som sa ešte pokochala mohutnosťou kamenných hradieb Gravensteenu, vrátila som audiosprievodcu a rozlúčila sa s týmto miestom, kde z každého rohu na vás pôsobila energia stredoveku.
Záver
Návštevu hradu Gravensteen jednoznačne odporúčam. Je vhodná pre milovníkov nielen architektúry a histórie, ale aj pre rodiny s deťmi. Veľmi pozitívne hodnotím audiosprievodcu, ktorý je zahrnutý v cene vstupného a ponúka viacero cudzích jazykov na výber (holandčina, francúzština, angličtina, nemčina a španielčina). Audiosprievodca tu nie je nudný monotónny hlas, ako u väčšine audiosprievodcov, ale sprevádza vás tu hlas komika, ktorý rozpráva rôzne príhody, do ktorých zahŕňa fakty z minulosti alebo z miestností hradu, ktorým prechádzate.
Keďže sa hrad nachádza v strede mesta, je z neho taktiež pekný výhľad na okolitú architektúru. Expozícia hradu je trochu skromnejšia – sú tu vystavené dobové zbrane a vo väznici môžete z diaľky uvidieť aj mučiace nástroje. Avšak čo sa týka architektúry, je na čo sa pozerať, keďže samotná stavba nie je omietnutá, a tak možno vidieť typ muriva, ako i rôzne stavebné prvky. Tu však je potrebné podotknúť, že Gravensteen v minulosti prešiel rôznymi funkciami a prestavbami, takže väčšia časť z toho, čo je vidieť, nie je pôvodné, ale výsledkom romantickej interpretácie architekta Jozefa De Waele z konca 19. storočia, ktorý sa pokúsil obnoviť zašlú slávu stredovekého hradu.
Vstupné je to trochu drahšie, ako pri všetkých pamätihodnostiach v Belgicku a nie je tu možné uplatniť museumPASSmusées, ktorý vám vie zaručiť bezplatné vstupy v mnohých múzeách a galériách v Belgicku. Avšak si môžete zakúpiť CityCard Gent na 48 alebo 72 hodín, ktorá vám umožní bezplatný vstup do najvýznamnejších gentských pamiatok a múzeí, ako aj využívanie mestskej dopravy zadarmo.
A koľko času vám asi zaberie návšteva hradu? Určite si na ňu vyhraďte minimálne hodinu a pol až dve hodiny, aby ste si vypočuli nielen audionahrávky, ale aby ste sa takisto pokochali krásou hradu a jeho okolia.
Čo ešte navštíviť v okolí
Mesto Gent je prešpikované rôznymi historickými budovami, kostolmi, múzeami, či galériami. Gent má takú úžasnú atmosféru, že sa môžete túlať jeho historickými uličkami a stále môžete objaviť niečo nové.
Nekonečný príbeh
Ja som toto mesto navštívila dvakrát a istotne sa tu hodlám ešte vrátiť, lebo toto mesto je taký môj nekonečný príbeh na pokračovanie. 😀 Čo to znamená? Nuž pri prvej návšteve som nestihla uvidieť Gentský oltár, ktorý som mala v pláne vidieť po návšteve Gravensteenu. Keďže som prišla do Katedrály sv. Bava, kde sa oltár nachádza, pred záverečnou, hoci ešte v čase, kedy mal byť podľa webu sprístupnený, no vstup k nemu bol už však uzamknutý, tak som sa k nemu nedostala – jedine som si mohla pozrieť voľne prístupnú časť kostola. Na druhý deň som sa vrátiť nemohla, nakoľko som už z Belgicka odchádzala.
Takže pri mojej druhej návšteve Gentu o rok neskôr, som ako prvé navštívila kostol spolu s oltárom. Avšak v ten deň som chcela stihnúť aj návštevu miestneho múzea umenia – MSK, čo sa mi podarilo, ale len z polovice, nakoľko som prišla hodinu pred záverečnou a približne 15 minút pred koncom už strážnici uzatvárali jednotlivé miestnosti a návštevníkov posielali von, hoci ich tam v tom čase veľa nebolo. Mne sa tým pádom podarilo vidieť len polovicu vystavených diel v galérii a reštaurovanie Gentského oltára. Takže snáď nabudúce toho stihnem viac.
Ešte pár tipov…
Preto na návštevu mesta Gent vám odporúčam minimálne 2 dni. A čo tu teda vidieť? Ako som už spomenula najväčšou atrakciou okrem hradu Gravensteen je tu Gentský oltár, ktorý sa nachádza v Katedrále sv. Bava. Avšak zaujímavosťou je, že v katedrále sa nenachádza celý originálny oltár, hoci na prvý pohľad by sa to návštevníkovi mohlo zdať. Niektoré panely sú totižto nahradené vernými kópiami. Zvyšné originály sa do roku 2026 reštaurujú práve v spomínanej galérii MSK – Museum voor Schone Kunsten, kde môžete vidieť reštauračný proces naživo (čo sa pošťastilo aj mne). V MSK nájdete umenie od neskorého stredoveku do polovice 20. storočia, s dôrazom na flámske maliarstvo. Neďaleko galérie sa nachádza príjemný mestský park Citadelpark.
Pri prechádzke mestom neobíďte námestie Sint-Baafsplein a neďalekú zvonicu Het Belfort van Gent. Ďalej môžete pokračovať ku Kostolu sv. Mikuláša, k mestskej radnici a do uličky Graffiti Street, ktorá vás vráti z historických uličiek do moderného sveta pouličného umenia miestnych umelcov. Následne zamierte k rieke Leie a prejdite sa po promenáde Graslei, ďalej zamierte cez most sv. Michala na ďalšiu promenádu Korenlei a vychutnajte si pohľady na historické domy. Určite využite plavbu loďou po riečnych kanáloch, kde môžete vidieť mesto Gent inou perspektívou.
Gent má takisto mnoho múzeí. Čo sa výtvarného umenia týka, tak môžete navštíviť ešte Mestské múzeum súčasného umenia – SMAK. Z iných múzeí sú na výber: Múzeum mesta Gent – STAM, Priemyselné múzeum, Univerzitné múzeum – GUM, Opátstvo svätého Petra, Múzeum kina: Dom a mnoho ďalších.
Zoznam bibliografických odkazov:
Historische Huizen Gent; Home/Castle of the Counts/History and stories, [cit. 2024-10-11]. URL: <https://historischehuizen.stad.gent/en/castle-counts/history-and-stories/>.
Gravensteen, [cit. 2024-10-11]. URL: <https://de.wikipedia.org/wiki/Gravensteen/>.
Gravensteen, [cit. 2024-10-11]. URL: <https://en.wikipedia.org/wiki/Gravensteen/>.
GRAVENSTEEN; Ghent, Belgium, [cit. 2024-10-11]. URL: <https://www.spottinghistory.com/view/5389/gravensteen/>.
Inventaris; ERFGOEDOBJECT; Gravensteen, [cit. 2024-10-11]. URL: <https://inventaris.onroerenderfgoed.be/erfgoedobjecten/25890/>.
