Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach, ako aj vtedy prebiehajúcu výstavu Pax Britannica/ Pekelný mier, som navštívila v jednu minuloročnú septembrovú stredu.
Múzeum moderného umenia Andyho Warhola som už mala v hľadáčiku dlhšie, keďže múzeum v Medzilaborciach bolo ako prvé svojho druhu na svete, ktoré okrem vystavených Warholových diel mapuje aj jeho život a život jeho rodiny. Avšak múzeum ukrýva nielen Andyho diela a predmety s ním úzko súvisiace, ale i diela iných svetových autorov či už pop-artu alebo street-artu.
Budova Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach (foto: KUNSTARTUM)
Kde sa nachádza Múzeum moderného umenia Andyho Warhola a ako sa sem dostať
Múzeum sa nachádza na severovýchode Slovenska v Medzilaborciach, pomerne blízko k poľským hraniciam.
Dopraviť sa sem môžete viacerými spôsobmi. Najpohodlnejší a najrýchlejší dopravný prostriedok je auto, najmä ak prichádzate z väčšej diaľky, ako napr. zo stredného či západného Slovenska. V tom prípade si naplánujte niekoľkodňový výlet po východnom Slovensku, ktorý môžete spojiť s návštevou Múzea moderného umenia A. Warhola v Medzilaborciach a to najmä v prípade, ak cestujete verejnou dopravou. Spojenia z väčších miest východného Slovenska sú relatívne dobré, hlavne cez pracovné dni. Viete sa sem dopraviť vlakom aj autobusom.
Ja som cestovala z Košíc. Vlaky chodia každé dve hodiny, autobusy vo frekventovanejších hodinách častejšie. V oboch prípadoch rátajte s minimálne jedným prestupom. Ja som šla ráno autobusom, naspäť som sa vracala vlakom a prestupovala som v Humennom. Cesta verejnou dopravou trvá cca 3 hodiny, vlakom o niečo kratšie, no autobusom dlhšie.
Keďže som šla týmto smerom prvýkrát v živote, v autobuse som s malou dušičkou oslovila rusínsky hovoriace ženy, ktorých nárečiu som nerozumela, ale ony mi ochotne odpovedali spisovnou slovenčinou a poradili, kde mám vystúpiť (Medzilaborce majú 2 autobusové zastávky). Vystúpila som na druhej zastávke a budova múzea sa nachádzala hneď po mojej pravici. Dobrým orientačným bodom je aj budova Tesca nachádzajúca sa oproti múzeu pri hlavnej ceste.
Naspäť som sa šla vlakom. Cesta na vlakovú stanicu trvala cca 10 minút, išla som sa po hlavnej ceste tým istým smerom, ako som prichádzala autobusom, cestou od múzea som míňala čerpaciu stanicu.
Vstupné a otváracie hodiny Múzea moderného umenia Andyho Warhola
Ja som si objednala telefonicky deň vopred lektorský výklad, takže dokopy som platila aj so vstupným pre dospelých 14 eur.
Cenník v skratke:
dospelí – 4€
žiaci, študenti SŠ a VŠ, seniori a ZŤP – 2€
žiaci a študenti v organizovaných skupinách – 1,50€
rodinné vstupné (2 dospelí a 1-4 deti) – 8€
deti do 6 rokov, sprievodcovia ZŤP, držitelia preukazov(na bezplatný vstup, novinárskych, zlatej diamantovej Janského plakety a Kňazovického medaily z územia SR, pedagogický dozor školskej skupiny) – vstup zdarma
lektorský výklad v slovenskom jazyku – 10€
mimoriadny vstup (počíta sa k cene vstupného) – 25€
Čo sa týka fotografovania v budove, je zakázané, až na pár výnimiek a jedná sa hlavne o prízemie, kde sa môže fotografovať. V týchto miestach môžete fotiť bezplatne bez použitia blesku. V iných častiach budovy platí zákaz. Avšak vždy pri návšteve sa opýtajte pri pokladni, kde a čo môžete fotografovať, personál múzea vám ochotne poradí.
Otváracie hodiny:
v letnej sezóne (máj – september) od pondelka do nedele od 10.00 – 16.00
v zimnej sezóne (október – apríl) od utorka do piatku od 10.00 – 16.00
cez víkend od 12.00 – 16.00
Aktuálne informácie na oficiálnej stránke múzeá MMUAW.
Prehliadka Múzea moderného umenia Andyho Warhola
Diela Keitha Haringa
Hneď po zaplatení vstupného, som si išla v rámci čakania na lektorku pozrieť diela z portfólia Keitha Haringa – Ikony, ktoré sú vystavené hneď vedľa pokladne na prízemí. Po vstupe do miestnosti ma zaujala inštalácia Haringových diel, najmä farebné prevedenie stien, vrátane podlahy a stropu, kde boli diela inštalované. Celý ten priestor pôsobil živo vďaka maľovaným postavičkám, ktoré miestami na mňa pôsobili ako optický klam.
Street – art vs. Pop – art
Po pomerne rýchlom príchode lektorky sme sa vydali hore schodmi, kde sme sa dostali k expozícii Street – art vs. Pop – art, ktorá predstavuje diela významných umelcov, ktorí buď Andyho Warhola osobne poznali, alebo sa jeho tvorbou inšpirovali. Lektorka mi všetkých umelcov predstavila, ako aj čo je typické pre ich tvorbu. Výklad obohatila o zaujímavosti z ich života alebo tvorby.
Život Andyho Warhola
Prechádzame od viacerých umelcov k jednému a to Andymu. Konkrétne k expozícií venovanej jeho rusínskemu pôvodu. Tu sa nachádzajú jeho osobné predmety ako krstná košieľka, ktorá patrí medzi najcennejšie artefakty múzea. Ďalej tu môžeme vidieť jeho oblečenie, okuliare, či fotoaparát a mnoho ďalšieho. Expozíciu dopĺňajú fotografie Andyho a jeho rodiny ako aj rôzne dokumenty. Od lektorky sa dozvedám veľa zaujímavostí z jeho života, ako aj o jeho rodine. Okrem iného mi tu lektorka objasňuje vznik tohto múzea, ktoré založili John Warhola spolu s Nadáciou Andyho Warhola v New Yorku a Dr. Michalom Byckom ako aj s mnohými ďalšími v r. 1991.
Diela Andyho Warhola
V ďalších častiach múzea sa už nachádzajú samotné Warholové diela. Prekvapuje ma, aký široký záber mal Andy Warhol, hoci som čo – to vedela o jeho živote aj tvorbe ešte pred návštevou múzea. Nachádzajú sa tu diela od jeho rannej tvorby, kedy pôsobil v reklame až po jeho najznámejšie diela ako napr. Cambell´s Soup či portréty známych osobností. Videla som i menej známe diela. Prekvapilo ma, že znázorňoval aj svätcov, ako napr. sv. Apolóniu, či robil reprodukcie známych renesančných diel. Keď prejdeme všetky jeho vystavené diela v múzeu, lektorka pomaly končí výklad. Na jeho konci mi dá priestor na otázky, no mne pri takom kvante nových informácií v danej chvíli nič nenapadá. Celá komentovaná prehliadka prebiehala v rýchlejšom tempe a tak po odchode lektorky si ešte vo svojom pomalšom tempe prezerám vystavené diela. Miestnosťami sa nesie príjemná hudba z doby, kedy Andy žil. To umocňuje môj zážitok z návštevy múzea a oživuje prezeranie diel, keďže vo väčšine mnou navštívených galérií a múzeí som sa s hudbou nestretla a miestnosťami sa len roznášalo ticho a prípadná vrava návštevníkov.
Viac o živote a tvorbe Andyho Warhola si môžete prečítať v samostatnom článku – jeho biografii: Andy Warhol tu.
Pekelný mier / Pax Britannica
V miestnosti, kde prehliadka skončila, mám možnosť ešte vidieť výstavu Pekelný mier / Pax Britannica, ale čo to o nej aj počuť, keďže v čase, keď som tam bola, natáčali o nej reportáž. Táto čerstvo nainštalovaná výstava s vyše 20-imi dielami britských umelcov je inšpirovaná 100 ročným mierom vo Veľkej Británii. Avšak tento mier, ktorý trval do začiatku 1. svetovej vojny, nebol mierom v pravom slova zmysle, keďže v tom čase mali vojnové konflikty skôr charakter studenej vojny. Vystavujúci umelci spolu protestovali v r. 2004 proti vojne v Iraku a násiliu. Mnohé diela z kolekcie sú provokatívne. Venujú sa rôznym témam. Spomeniem karikatúry politikov tej doby ako napr. Georgea Busha či Tonyho Blaira, ale aj mnohé iné. Videla som diela významných umelcov ako Richarda Hamiltona, Petra Kennarda, Sira Anthonyho Caira či vtedy začínajúceho Banksyho.
Po vzhliadnutí diel sa pomaly vraciam naspäť na začiatok k dielam Keitha Haringa, ktoré si ešte raz popozerám a čosi o nich prečítam. V múzeu natrafím na niekoľko návštevníkov, nielen zo Slovenska, ktorí si prezerajú diela vlastným tempom bez lektorky, čo je tak trochu na škodu, lebo prichádzajú o zaujímavé informácie, ktoré sa z výstavných tabúľ nedozvedia.
Záver
A moje dojmy ? Návštevu Múzea moderného umenia Andyho Warhola vrelo odporúčam, najmä s lektorským výkladom, kde sa máte možnosť dozvedieť fakt veľa informácií, ktoré sa len tak ľahko inde nedozviete. Oceňujem to, že ľudia v múzeu sú veľmi ochotní a nápomocní a robia všetko preto, aby bol návštevník spokojný. Obohacujú stále expozície o rôzne sezónne výstavy svetového významu (napr. výstava Pax Britannica), ktoré stoja za návštevu aj menej známeho a pokojného kraja, v ktorom sa Medzilaborce nachádzajú. Nedajte sa však zmiasť starším vzhľadom budovy, to podstatné sa nachádza v jej vnútri. Okrem toho samotnú budovu čaká v najbližšej dobe kompletná rekonštrukcia, takže pokiaľ to bude možné, poponáhľajte sa s jeho návštevou ešte pred tým, ako zatvoria svoje brány. Múzeum bolo pre mňa veľkým pozitívnym prekvapením, kde vidieť, že v ňom pracujú ľudia, ktorých práca baví. A ja sa už teraz teším na jeho ďalšiu návštevu, ktorú plánujem po rekonštrukcií, aby som si mohla porovnávať čo sa zmenilo a čo nové pribudlo.
