René Magritte bol belgický surrealistický umelec žijúci v rokoch 1898-1967, ktorý tvoril prevažne v médiu maľby, ale na konte má aj niekoľko gvašov, objektov, litografií, či sôch. Jeho dielo je známe tým, že vkladal bežné predmety do neznámych situácií spojených s tajomstvom. Charakteristické symboly v jeho dielach sú jablko, klobúk, fajka, schody, okná, kamene a iné. René Magritte ovplyvnil svojou tvorbou nasledujúce generácie umelcov a hnutí, prevažne pop-art.
Detstvo
René François Ghislain Magritte sa narodil v Lessines v Belgicku 21. novembra 1898 ako najstarší z troch chlapcov rodičom Léopolda a Réginy (rodenej Bertinchamps) Magrittovcom. Jeho brat Raymond sa narodil v roku 1900 a Paul v roku 1902.
Magritte vyrastal v jednoduchej a trochu tragickej domácnosti. Jeho otec bol krajčírom a obchodníkom. Jeho matka pracovala do svadby ako modistka. V dvanástich rokoch začal Magritte maľovať a kresliť. Navštevoval aj výtvarný krúžok.
V roku 1912 spácha jeho matka samovraždu utopením sa v rieke Sambre. René Magritte bol údajne prítomný pri tom, keď jej telo o niekoľko dní neskôr našli a vytiahli ju v košeli, ktorá jej zakrývala tvár. Tento zážitok sa pravdepodobne pretavil neskôr v jeho dielach z rokov 1927-1928, keď maľoval ľudí s látkou zakrývajúcou ich tváre, vrátane slávneho obrazu Les Amants (Milenci).
O rok neskôr sa zoznámi s Georgette Berger, ktorá sa mu stáva modelkou a neskôr aj partnerkou. Počas školských rokov sa Magritte zaujíma o filmy (Fantômas) a romány (od Roberta Louisa Stevensona, Edgara Allana Poea, Maurica Leblanca a ďalších), avšak najmä o kreslenie a maľbu.
Začiatky
Začiatkom prvej svetovej vojny, po vpáde nemeckých vojsk do Belgicka prestal René Magritte chodiť do školy. V novembri 1915 odišiel do Bruselu, kde absolvoval kurzy v Kráľovskej akadémii výtvarných umení do konca roka. Jeho najstaršie doposiaľ nájdené obrazy pochádzajú od roku 1910/1915⁎ a boli v impresionistickom štýle. V rokoch 1916-1920 navštevuje René Magritte Kráľovskú akadémiu výtvarných umení v Bruseli (Académie des Beaux-Arts de Bruxelles). Tu sa zoznámi s mnohými umelcami, ktorí ovplyvnili jeho štýl, medzi nimi boli ELT Mesens, Pierre Flouquet, Paul Delvaux a Piérre Bourgeois. Magritte v tomto období experimentuje s abstrakciou, je ovplyvnený futurizmom a kubizmom.
V rokoch 1920-1921 absolvuje René Magritte vojenskú službu. Následne pracuje ako grafický dizajnér v továrni na tapety Peters-Lacroix v Harene. V roku 1922 si zoberie Georgette Berger za manželku. Ich manželstvo je pokojné a šťastné, avšak bezdetné.
Stretnutie so surrealizmom
V tomto období Magritte uvidí obraz Pieseň lásky od talianskeho surrealistu Giorgia de Chirica, čo ho inšpiruje natoľko, že sa rozhodne urobiť z každého svojho obrazu vizuálnu báseň; vlastnosť, ktorú našiel v De Chiricových dielach.
Magritte a Mesens sú zapojení do mnohých avantgardných politických hnutí. Dada bolo reakciou proti politike, ktorá viedla k prvej svetovej vojne (1916) a zostalo populárnym umeleckým hnutím až do roku 1924. Obaja muži sa hlásili k dadaizmu a krátko po tom, ako sa stretli v roku 1920, študovali Marinettiho futurizmus. Koncom roku 1924 sa hnutie Dada spojilo so surrealizmom a Bretonovými publikáciami v októbri 1924.
V roku 1926 tri kolektívne texty oznamujú vytvorenie surrealistickej skupiny v Belgicku. Magritte a ELT Mesens pomohli vytvoriť jednotnú belgickú surrealistickú skupinu, ktorá zahŕňala Paula Nougého, Camilla Goemansa a skladateľa Louisa Scutenairea, raného kronikára Magrittovho umenia. Surrealisti, medzi ktorých patrili aj spisovatelia a skladatelia, prevrátili konvenčné predstavy tým, že uplatnili svoje nevedomé impulzy na tvorivý efekt. Magrittove obrazy často nadobúdajú bizarnú, snovú kvalitu. Pracuje rýchlym tempom a skúma nové neskutočné myšlienky.
V roku 1926 vzniká jeden z jeho najznámejších raných surrealistických obrazov s názvom Le jockey perdu (Stratený džokej). Svoju prvú samostatnú surrealistickú výstavu usporiada v Galérii Le Centaure v Bruseli na jar v roku 1927.
René Magritte v Paríži
Na jeseň toho istého roku sa Magritte so svojou manželkou presťahujú do Paríža. Tu začína rozvíjať svoj surrealistický štýl a experimentuje s maľovaním slov na plátno, čím vznikajú jeho prvé slovné obrazy. René Magritte tak vytvára jeden zo svojich základných konceptov: umenie je reprezentáciou obrazu, ale nie obrazom samotným. Preto na plátno so svoju slávnou maľbou fajky z roku 1929 píše „Ceci N’est Pas Une Pipe“ („Toto nie je fajka“), čo znamená, že v skutočnosti je to len maľba fajky a nie fajka samotná. Preto je maľba reprezentáciou obrazu, ale nikdy nie skutočným obrazom.
Začiatkom roku 1928 má Magritte samostatnú výstavu v galérii L’Epoque, čo svedčí o období jeho horúčkovitej tvorby. Aj keď sa Magrittovo dielo stávalo čoraz známejším, parížski surrealisti ho ešte stále neprijali do svojho okruhu. Situácia sa zmení až v lete, keď sa André Breton začne zaujímať o Magritta. Počas leta 1929 sa Magritte zdržiava v Cadaqués a stretne sa so Salvadorom Dalím. Magritte sa zúčastní na 12. vydaní surrealistického časopisu „La Révolution surréaliste“. V decembri sa rozchádza s Andrém Bretonom.
Medzinárodný hospodársky pokles v dôsledku Veľkej hospodárskej krízy zatvorí v roku 1930 galérie, ktoré vystavovali Magrittové práce. René taktiež prichádza o mesačné štipendium od svojho mecenáša Van Heckeho. Tieto všetky faktory, ako aj hádka s Andrém Bretonom, rozkol s parížskou surrealistickou skupinou a smútok po domove spôsobia, že René a Georgette sa v júli 1930 vrátia naspäť do Bruselu.
Návrat do Bruselu a tridsiate roky
Po návrate z Paríža si Magrittovci prenajímajú byt na prízemí so záhradou v radovom dome na Rue Esseghem/Esseghemstraat 135 na bruselskom predmestí Jette. Magritte tu žije so svojou manželkou a tvorí až do roku 1954.
Georgette pracuje v obchode s umeleckými predmetmi a René sa vracia ku komerčnej práci. V tomto roku zakladá René Magritte spolu so svojim bratom Paulom reklamnú spoločnosť Studio Dongo. Magritte teda v tomto období maľuje relatívne málo, keďže kvôli finančným ťažkostiam je nútený sa venovať reklamnej tvorbe. Napriek tomu má v tomto období niekoľko samostatných výstav v Palais des Beaux-Arts v Bruseli.
Postupne sa jeho domov na predmestí Jette stáva sídlom belgických surrealistov, kde sa stretávajú jeho priatelia a organizujú rôzne predstavenia, ktoré vyústia do mnohých aktivít, kníh, časopisov a traktátov. V roku 1933 Magritte prehodnocuje svoju koncepciu maľby a vznikajú jeho prvé pokusy s predmetmi. Cieľom jeho tvorby sa stáva skúmanie toho skrytého a prepájanie často osobnej príbuznosti medzi objektmi, a nie dávanie nesúvisiacich objektov vedľa seba. Magritte začína viac tvoriť vďaka sponzorstvu od Clauda Spaaka, dramatika, ktorý sa stáva na istý čas zberateľom jeho obrazov. V roku 1935 sa Mesens stáva hlavným propagátorom Magrittovej tvorby a jej autorizovaným predajcom. Keď Edward James okolo roku 1936 prevezme Dongo Studio, Magritte ukončí svoju reklamnú prácu v Dongu a začne sa plne venovať maľbe. Vďaka Jamesovi, Spaakovi a Mesensovi začne byť Magrittovo umenie uznávané na medzinárodnej úrovni.
V roku 1936 má René Magritte svoju prvú samostatnú výstavu v Spojených štátoch v Julien Levy Gallery v New Yorku. Nasledujúci rok Magritte zostáva s Edwardom Jamesom v Londýne, aby vytvoril tri obrazy na objednávku. Počas tohto obdobia prednáša v londýnskej galérii. V roku 1938 ELT Mesens a Roland Penrose zorganizujú Magrittovu retrospektívnu výstavu v londýnskej galérii. Magritte vystavuje v Európe i v zámorí.
„Renoirovo“ obdobie
Na začiatku druhej svetovej vojny, v máji 1940 René Magritte odíde s niekoľkými priateľmi bez manželky do Francúzska – najprv do Paríža a neskôr do Carcassonne. Do Bruselu sa vracia v auguste.
Melancholické a depresívne obdobie počas nemeckej okupácie spôsobí, že v apríli 1943 Magritte začne maľovať impresionisticky. Tento jeho štýl, ktorý trvá približne do roku 1948 a miestami sa objavuje aj neskôr, sa nazýva aj „Renoirovo“ obdobie, alebo „obdobie zaliate slnkom“, či „surrealizmus slnečných lúčov“. Pomenovanie „Renoirovo“ obdobie vzniklo na základe toho, že Reného Magritta inšpiroval obraz od Pierra Augusta Renoira s názvom Les baigneuses (Kúpajúce sa) z prelomu rokov 1918 až 1919. Na druhej strane obdobie „surrealizmu slnečných lúčov“, alebo spojitosť so slnečným svetlom, spomenul samotný Magritte, keďže jeho vtedajšie maľby vynikali žiarivejšími, svetlejšími a teplejšími farbami, ktoré boli podané v impresionistickom štýle.
Takisto v roku 1943 vydáva belgický surrealista Marcel Mariën prvú monografiu o Magrittovi, po ktorej nasleduje druhá kniha, René Magritte ou les images défendues, ktorú napísal Paul Nougé.
V roku 1945 René Magritte znovu vstupuje do komunistickej strany. Jeho politická angažovanosť je v podstate založená na duchu opozície. Magritte nebol veriaci a ani surrealizmus sa s vierou nespájal, čo svedčilo o hojnom počte surrealistov v strane. Medziinými v komunistickej strane boli i jeho priatelia. Avšak umelec nezniesol, že svoje umenie musí podriadiť ideologickej straníckej línii, aj keď tak široko koncipovanej. Vedenie strany z princípu odmietalo všetky jeho návrhy plagátov. Uvedomujúc si, že nemôže zmeniť svoju pozíciu a očakávajúc svoje vylúčenie, rýchlo z nej odišiel.
Vache obdobie
Po druhej svetovej vojne Magritte znovu vystavuje v zámorí. Zoznamuje sa s vtedajším riaditeľom Hugo Gallery v New Yorku – Alexandrom Iolasom, ktorý sa stáva Magrittovým agentom až do konca umelcovho života. V roku 1947 má Magritte v Hugo Gallery v New Yorku prvú výstavu.
V tomto období vznikajú obrazy s tematikou Šeherezády a ciceronem (sprievodcom turistov). Vracia sa tak pomaly od impresionistického štýlu naspäť k realistickému zobrazeniu predmetov vo svojich surrealistických maľbách.
Avšak ďalší dôležitý míľnik jeho tvorby nastáva koncom roku 1947 a začiatkom roku 1948, kedy maľuje špeciálne obrazy pre svoju prvú samostatnú výstavu vo Faubourg Gallery v Paríži. Roky čakajúci umelec na uznanie od surrealistov v Paríži sa tentokrát rozhodne „pomstiť“ a vyvolať tak svojimi maľbami pobúrenie. Séria obrazov a gvašov pre májovú výstavu v galérii Faubourg sa vyznačuje extrémnym štýlom pripomínajúci fauvizmus, žiarivejšími a krikľavými farbami, ako aj grotesknými a karikaturistickými scénami. Preto je toto obdobie pomenované „Vache“, čo v doslovnom preklade z francúzštiny znamená krava a vo francúzštine má toto slovo niekoľko významov, zväčša hanlivého charakteru. Po neúspechu výstavy sa nakoniec Magritte vracia aj na žiadosť svojej manželky a agenta naspäť k realistickému štýlu, ktorý používal v tridsiatych rokov.
Čas na retrospektívu alebo zrelá tvorba surrealistického umelca
Koncom štyridsiatych rokov 20. storočia stúpa záujem o Magritta a jeho úspešný maliarsky štýl. Vracia sa retrospektívne k svojim starším dielam, ktoré ho inšpirujú k ich ďalším reprodukciám. Opakovanie sa stáva preňho dôležitou stratégiou, ktorá môže byť aj psychohygienou vychádzajúcej z Freudovej psychoanalýzy, pre ktoré je opakovanie znakom traumy, ktorú zažil v detstve. Multiplikácia taktiež môže značiť, že na jeho tvorbu mala vplyv taktiež reklama, v ktorej dlhé roky pôsobil.
V tomto období takisto vytvára sériu obrazov, ktorá vychádza z kópií diel starých majstrov, avšak postavy vo svojich dielach nahrádza rakvami.
Začiatkom päťdesiatych rokov 20. storočia maľuje série obrazov, kde motívom sú kamene alebo skamenené predmety, či kde dominujú zväčšené predmety bežnej potreby v priestore. Taktiež sa ujme niekoľkých zákaziek na nástenné maľby. Jedna z najvýznamnejších bola pre Casino de Knokke-le-Zoute. V roku 1952 Magritte uvádza na trh časopis La Carte d’après nature, vydávaný vo forme pohľadnice, ktorý sa objavuje v nepravidelných intervaloch až do apríla 1956. V roku 1953 namaľuje jeden zo svojich najznámejších obrazov – La Golconde, kde zobrazuje z neba „pršiacich“ mužov v kabátoch s pinčami na hlavách na pozadí mestskej zástavby. Muž s pinčom (tvrdý čierny mužský klobúk) sa objavuje aj v neskorších Magrittových maľbách. V nasledujúcich rokoch vznikajú taktiež jeho slávne obrazy ako The Domain of Arnheim, alebo Empire of Lights (Ríša svetiel). Z tohto diela vzniká niekoľko podobných diel, kde Magritte spája nočné osvetlenie výjavu s denným svetlom.
V októbri 1956 si Magritte kúpi filmovú kameru, s ktorou začne nakrúcať filmy s manželkou a priateľmi ako hercami. V tom istom roku dostáva tento belgický surrealista Guggenheimovu cenu za Belgicko.
Posledné roky
V poslednej dekáde svojho života sa Magritte začína venovať litografii, pomocou ktorej znázorňuje svoje predošlé maľby. René Magritte je v tomto období medzinárodne uznávaným umelcom, ktorý žije „obyčajným“ životom vo svojej vile na Rue des Mimosas/Mimosasstraat 97 v bruselskej mestskej časti Schaerbeek/Schaarbeek. Jeho koníčkami sú amatérska kinematografia, šach a prechádzky so svojou manželkou a psom Lou-Lou.
V roku 1963 Magrittovi diagnostikujú rakovinu pankreasu. Napriek tomu sa zúčastňuje na otvoreniach výstav nielen v Európe, ale aj v USA. V roku 1964 namaľuje ikonický obraz The Son of Man (Syn muža), ktorý zobrazuje portrét muža v kabáte s klobúkom na hlave, ale tvár mu zakrýva jablko. Tento tajomný obraz má niekoľko rôznych interpretácií – založených aj na náboženskom podklade. Avšak podľa umelcových slov sa nejedná o viac, ako o to skryté, ktoré chce človek poznať – teda vedieť, aká tvár sa skrýva za jablkom. Jeho slová potvrdzujú taktiež iné portréty, kde tváre zakrýva inými predmetmi ako sú kvety, fajka, či holubica.
Návšteva refektára s Da Vinciho freskou Posledná večera inšpiruje Magritta k vytvoreniu maľby The Endearing Truth (Drahá pravda) z roku 1966, ktorá zobrazuje tehlovú stenu kláštora s maľovaným, vznášajúcim sa stolom so zátiším. Ako u Syna muža, takisto toto dielo vyvoláva tajomno a interpretácie s náboženským pozadím.
Začiatkom roku 1967 robí René Magritte na podnet Alexandra Iolasa návrhy na bronzové sochy, avšak ich dokončenia sa nedočká. Zomiera nečakane 15. augusta vo svojom dome v Bruseli. Maľoval až do svojej smrti, keď na svojom stojane nechal nedokončený obraz – zákazku pre nemeckého zberateľa umenia, ktorý chcel obraz na motív Empire of Lights. Nedokončený obraz zostal na svojom mieste až do smrti Georgette Magritte v roku 1986.
Kde nájdete najväčšiu koncentráciu diel Reného Magritta? No predsa v Magritte múzeu v Bruseli. Reportáž z Magitte múzea si môžete prečítať tu.
⁎ podľa článku jeden zdroj uvádza rok 1910, keď namaľoval svoj prvý obraz s motívom belgickej krajiny, iné zdroje v článku tvrdia, že jeho prvé obrazy pochádzajú až z roku 1915
Zoznam bibliografických odkazov:
Royal Museums of Fine Arts of Belgium; musée magritte museum; Biography; Timeline (PDF), [cit. 2023-07-13]. URL: < https://musee-magritte-museum.be/en/about-the-museum/biography >.
ART IN WORDS; René Magritte: Biografie; Lebenslauf des belgischen Malers, [cit. 2023-07-13]. URL: <https://artinwords.de/rene-magritte-biografie/?fbclid=IwAR0O-1tM50dXJgZD9eNwoo6qxWAR3d5ILTk2TCa7Q6yM81e1e__Dj9tqYQ8>.
Matteson Art; Rene Magritte; Biography; Early years- to 1925, [cit. 2023-07-13]. URL: <http://www.mattesonart.com/early-years–to-1925.aspx>.
Matteson Art; Rene Magritte; Biography; 1926-1930 Surrealism Paris Years- Gallery, [cit. 2023-07-13]. URL: < http://www.mattesonart.com/1926-1930-surrealism-paris-years.aspx>.
Matteson Art; Rene Magritte; Biography; 1930-1942 Back to Brussels; World War II, [cit. 2023-07-13]. URL: < http://www.mattesonart.com/1931-1942-brussels–pre-war-years.aspx>.
Matteson Art; Rene Magritte; Biography; Magritte Gallery 1943- 1946 Sunlit Period, [cit. 2023-07-13]. URL: <http://www.mattesonart.com/1943-1947-sunlit-renoir-period.aspx>.
Matteson Art; Rene Magritte; Biography; Magritte Gallery 1947-1948 Vache Period, [cit. 2023-07-13]. URL: <http://www.mattesonart.com/1947-1948-vache-period.aspx>.
Matteson Art; Rene Magritte; Biography; Gallery 1949-1960 Mature Period, [cit. 2023-07-13]. URL: <http://www.mattesonart.com/1949-1960-mature-period.aspx>.
Matteson Art; Rene Magritte; Biography; Gallery 1961-1967 Later Years, [cit. 2023-07-13]. URL: <http://www.mattesonart.com/1961-1967-later-years.aspx>.
BIOGRAPHY; René Magritte, [cit. 2023-07-13]. URL: <https://www.biography.com/artists/rene-magritte?fbclid=IwAR3TN0zLBkS_3z9tr5Qa47oZ7RDfWLIPGmPiokAfu14ZcaKtKMjmoJE1ZuI >.
Rene Magritte Biography, [cit. 2023-07-13]. URL: <https://www.renemagritte.org/biography.jsp>.
René Magritte, [cit. 2023-07-13]. URL: <https://fr.wikipedia.org/wiki/Ren%C3%A9_Magritte#cite_note-35>.
