Rubensov dom bol pre mňa jedným z miest, ktoré som musela v Antverpách, a celkovo v Belgicku navštíviť. Navštívila som ho pri mojej druhej návšteve Belgicka na jar v roku 2022 a urobila som dobre, keďže od januára 2023 je múzeum na pár rokov zatvorené kvôli kompletnej rekonštrukcii. Takže som mala možnosť vidieť, ako Rubensov dom vyzeral pred rekonštrukciou, a možno v budúcnosti – po nej, ho navštívim znovu, aby som si mohla porovnať zmeny, aké nastali. Zatiaľ vám v reportáži prinesiem pohľad, ako Rubensov dom vyzeral pred rekonštrukciou v roku 2022.
O Rubensovom dome
Rubenshuis, alebo Rubensov dom bol domovom a dielňou významného flámskeho maliara a diplomata Petra Paula Rubensa v belgickom meste Antverpy. Rubens nechal po zakúpení tento flámsky mestský dom zrenovovať a rozšíriť na základe svojich vlastných návrhov. Po rekonštrukciách mal dom a jeho dvorná záhrada vzhľad talianskeho paláca, ktorý odrážal umelecké ideály samotného Rubensa.
Dom okrem obytných miestností zahŕňa taktiež ateliér, galériu s dielami iných umelcov, či zbierkou antických sôch – ktorú Rubens vybudoval ešte za svojho života, a barokovú záhradu.
Rubensov dom a jeho história
Rubensov dom za života umelca
História tohto miesta začína v roku 1610, kedy Rubens kúpil dom s pozemkom pozdĺž ulici Wapper v Antverpách. Sám nakreslil plány jeho prístavby, čím sa splnili priania všestranného muža, akým Rubens bol. Výsledok bol veľkolepý: starý flámsky dom bol rozšírený o polkruhové múzeum sôch s kupolou a maliarskym ateliérom. Impozantný portikus prepojil existujúci dom s novým ateliérom a zároveň ponúkal krásny výhľad do záhrady a na záhradný altánok.
Nové krídlo domu stelesňovalo Rubensove umelecké ideály, teda grécko-rímsku antiku a umenie talianskej renesancie. Rubens mal počas osemročného pobytu v Taliansku dostatok času na to, aby sa s ním oboznámil. Budova s bohatou výzdobou, ktorá bola inšpirovaná antikou, sa stala dominantou Antverp. Rubensove zásahy – polkruhový „Panteón“, ateliér, portikus, záhrada a záhradný altánok – sa spojili a premenili jeho dom na taliansky „palác“ v Antverpách.
Pravdepodobne sa až o päť rokov neskôr, teda v 1615, rodina presťahovala do dokončeného domu na Wapperi, neďaleko Meir v Antverpách.
Viac o živote a tvorbe Petra Paula Rubensa sa dozviete tu.
Rubensov dom po smrti jeho majiteľa
Po Rubensovej smrti v roku 1640 tu žila jeho druhá manželka Helena Fourment ešte niekoľko rokov. Od roku 1648 do roku 1660 ho prenajala Williamovi a Margaret Cavendishovým. Cavendishovci sa presťahovali do Antverp počas anglickej občianskej vojny a otvorili si v maliarovom bývalom dome populárnu jazdeckú školu. Keď William a Margaret v roku 1660 uvoľnili priestory, Rubensovi dedičia dom predali.
S najväčšou pravdepodobnosťou sa Rubensov dom zachoval až do 50. rokov 18. storočia. Po tejto dobe bol dom dôkladne zrekonštruovaný. Fasády na strane ulice boli zbúrané a prestavané, odrážajúc súčasný vkus. Dom zo šestnásteho storočia bol tiež z veľkej časti zbúraný a nahradený novostavbou.
V roku 1798 Francúzi budovu zrekvirovali a dokonca ju používali ako väzenie pre členov kléru, ktorí boli odsúdení do vyhnanstva. Po napoleonskej ére prešiel dom opäť do súkromných rúk.
Cesta k vytvoreniu múzea
V priebehu 19. storočia sa rozprúdila myšlienka premeniť dom na pamiatku. V roku 1937 budovu získalo mesto Antverpy. Počas nasledujúcich rokov bola budova postupne prinavrátená do pôvodnej nádhery, ako v čase, keď tu býval Rubens. V roku 1946 Rubensov dom konečne otvoril svoje brány ako múzeum, ktoré mohli návštevníci vidieť až do januára 2023. Medzičasom v roku 1999 belgický architekt Stéphane Beel navrhol funkčný pavilón pred rezidenciou umelca. Moderný sklenený a oceľový doplnok bol oddelený od Rubensovho domu a stál centrálne na ulici Wapper. Boli tu inžinierske siete ako šatňa, predaj lístkov a obchod so suvenírmi, čím sa znížil tlak na dom a uvoľnil sa ďalší priestor v múzeu, vďaka čomu si mohli návštevníci viac užiť zbierku umenia a atmosféru majstrovského domu.
Z Rubensovho pôvodného dizajnu sa do značnej miery zachovali iba dva prvky: portikus a záhradný altánok v spodnej časti záhrady.
Prečítajte si viac o rekonštrukčných prácach Rubensovho domu tu.
Kde sa Rubensov dom nachádza a ako sa sem dostať
Rubensov dom sa nachádza na adrese Wapper 9-11 v centre belgického mesta Antverpy.
K Rubensovmu domu sa môžete dostať najlepšie pešo, či už z centrálnej vlakovej stanice alebo námestia Grote Markt, čo v oboch prípadoch trvá približne len 15 minút.
Môžete využiť taktiež mestskú dopravu. Najbližšie zastávky sú Meir, kde stoja linky 3, 5, 9 a 15; a Oudaan, kde zastavujú linky 4 a 7 – odkiaľ je to do múzea ešte 5 minút chôdze.
Ak by ste však cestovali autom, tak dbajte na to, že múzeum sa nachádza v nízkoemisnej zóne a nájsť parkovanie v blízkosti múzea môže byť problém, no neďaleko neho sa nachádza platené parkovisko Parking Horta.
Vstupné a otváracie hodiny Rubensovho domu
Ako som už na začiatku spomenula, Rubensov dom je dočasne zatvorený kvôli rekonštrukčným prácam, ktoré potrvajú až do roku 2030.
Rubensov dom som sa rozhodla navštíviť v posledný marcový štvrtok, keďže v pondelky bývalo zatvorené. Keď som prišla k miestu Rubensovho bydliska v marci 2022, nebola som si istá, či mám vstúpiť rovno do domu po mojej ľavici, alebo ísť sa opýtať do presklenej budovy, ktorá vyzerala na prvý pohľad ako obchod so suvenírmi vzťahujúcich sa na Rubensa.
Nakoniec vyhrala druhá možnosť, kde som hneď po vstupe zistila, že v jednej časti bola pokladňa, kde sa dala kúpiť vstupenka. Ja som využila môj Museumpass, v rámci ktorého som mala vstup zdarma. Lístok si bolo možné zakúpiť ako i kartou, tak aj hotovosťou. Pri pokladni som si mohla zobrať brožúru – sprievodcu múzeom, ktorá bola vo viacerých jazykoch. Taktiež v tejto presklenej budove sa nachádzali aj skrinky, kde som si mohla odložiť svoje veci pred návštevou Rubensovho domu.
Čo sa týka fotografovania, bolo zdarma, no nemohol sa používať blesk.
Cenník v roku 2022:
dospelí – 8€
mladiství od 12 do 26 rokov a osoby staršie ako 65 rokov – 6€
deti do 12 rokov, ZŤP a jeho sprievod, držitelia mestskej karty Antverpy, či Museumpassmusées, návšteva v poslednú stredu v mesiaci – zdarma
(ceny sú tu uvedené len informatívne, aké boli z roku pred rekonštrukciou, keďže Rubensov dom je zatvorený)
Otváracie hodiny:
Rubensov dom je dočasne zatvorený
Prehliadka Rubensovho domu v Antverpách
Prízemie
Kuchyňa a jedáleň
Po získaní vstupenky a odložení vecí som prešla z presklenej budovy cez ulicu rovno do tmavých priestorov Rubensovho domu.
Jednou z prvých miestností tu bola dobová kuchyňa, ktorá sa nachádzala naľavo od vstupu. Zaujímavým prvkom tejto miestnosti boli kachličky pripomínajúce portugalské azulejos, zobrazujúce malé postavičky v neurčitej prírode. Za zmienku tu stoja taktiež faksimile rytín od Jacoba Harrewijna z konca 17. storočia zobrazujúce vtedajší Rubensov dom.
Ďalej nasledovala malá skromná miestnosť na prípravu pokrmov, za ktorou bola bohato zdobená jedáleň – či už umelecky vyrezávaným dreveným nábytkom, alebo obrazmi.
Hneď pri vstupe sa nachádzala kópia portrétu z Rubensovej dielňe zobrazujúci jeho druhú manželku Helenu Fourment, ktorá mala len 16 rokov, keď sa vydala za Rubensa.
Po ľavej strane, medzi zátišiami nad kozubom bola vystavená olejomaľba od Jana I. Brueghela: Arcivojvodovia Albrecht a Isabella v záhrade svojho zámku Coudenberg v Bruseli. Tento panel zobrazuje arcivojvodov na prechádzke v parku ich bruselského paláca. Prečo je však tento pár v Rubensovom dome tak významný? Lebo arcivojvodovia Albrecht a jeho manželka Isabella v maliarových časoch vládli južnému Holandsku v mene španielskeho kráľa. Krátko po Rubensovom návrate z Talianska v roku 1608 dostal miesto ich dvorného maliara v Bruseli. Nezvyčajne mu však bolo umožnené zostať v Antverpách. Neskôr plnil aj diplomatické objednávky pre samotnú Isabellu.
Pri odchode z miestnosti naľavo pri dverách dominoval ďalší Rubensov portrét zobrazujúci Portrét dámy s náhrdelníkom pravdepodobne zo začiatku 17. storočia.
Umelecká komnata
„Constcamer“ v preklade umelecká komnata, či komora – tak sa kedysi nazývalo miesto, kde zberateľ uchovával svoje najkrajšie umelecké diela. V 17. storočí si mnohí bohatí Antverpčania vytvárali umelecké zbierky a ani Peter Paul Rubens v tomto nebol výnimkou. Rubensova zbierka sa zameriavala na talianske a flámske maliarstvo zo 16. a 17. storočia. Vlastnil aj vynikajúcu zbierku rímskych sôch. Ako umelec sa Rubens obklopoval svojimi obdivovanými vzormi, ktoré sa snažil napodobňovať, ale ako obchodník využíval svoju zbierku taktiež ako investíciu a tovar.
Maľby
Pri vstupe do tejto miestnosti ma na žltých stenách vítalo množstvo obrazov menších formátov – či už portréty, alebo olejové skice, ktoré slúžili ako návrhy pre maľby väčších formátov. Z nich možno spomenúť niekoľko Rubensových malieb ako olejovú skicu Svätej Kláry z Assisi, či portréty Cisára Aula Vitellia Germanicusa Augusta a Cisára Tita Flavia Vespasianusa v okrúhlych formátoch, alebo portrét od Tiziana s názvom Benátsky obdivovateľ, pravdepodobne Francesco Duodo.
Avšak jeden obraz sa tu vymykal z tejto schémy – dielo s názvom Umelecká komnata Cornelisa van der Geesta od Willema van Haechta. Obraz spadá do maliarskeho žánru, ktorý vznikol práve začiatkom 17. storočia a zobrazuje obraz/obrazy v galérii. Na tejto maľbe je zobrazenie umeleckej komory so zbierkou jedného z najvýznamnejších antverpských zberateľov a Rubensovho priateľa Cornelisa van der Geesta. Ten je tu znázornený v popredí prezentujúci dielo Madony s dieťaťom od Quintena Massysa arcivojvodskému páru Albrechtovi a Isabelle. Vpravo za arcivojvodom stojí Peter Paul Rubens, zatiaľ čo v mužovi za Van der Geestom možno spoznať Anthonisa van Dycka. Hoci maliarska zbierka Cornelisa van der Geesta je v súčasnosti roztrúsená po celom svete, zaujímavosťou je, že vedľa tohto obrazu sa nachádzala maľba, ktorá je na ňom namaľovaná. Jedná sa o dielo od Paula Brila s názvom Krajina so satirami (na maľbe od Willema van Haechta sa nachádza vpravo za postavou Cornelisa van der Geesta), čo znamená, že sa tieto dve maľby po takmer 400 rokoch znovu stretli.
Sochy a ostatné predmety
Okrem rímskych sôch nachádzajúcich sa na konci miestnosti v apside, ktoré tvorili prevažne busty a fragmenty sôch získané Rubensom, stáli v prednej časti miestnosti i sochy jeho súčasníkov. K nim patrili slonovinové sošky Adama a Evy od nemeckého sochára Georga Petela, ktorý žil v rokoch 1624 – 1628 v Antverpách a úzko spolupracoval s Rubensom. Ďalším príkladom je terakotová socha Herkula odetého do kože nemejského leva od Rubensovho žiaka a mladého priateľa Lucasa Faydherbeho, úspešného sochára a architekta z Mechelenu.
Miestnosť tu dopĺňal bohato zdobený dobový drevený nábytok a drobné predmety.
Prvé poschodie
Z umeleckej komory som sa presunula po schodoch na prvé poschodie. V prvej miestnosti dominovali obrazy a objekty. Z nich spomeniem dubovú skriňu dyhovanú ebenovým drevom a zdobenú maľovanými medenými panelmi s mytologickými výjavmi podľa Rubensových kompozícií od Victora Wolfvoeta – antverpského majstra, ktorý sa špecializoval na kopírovanie Rubensových kompozícií v malom formáte. Tento druh nábytku – umelecké skrine s mnohými zásuvkami a tajnými priehradkami, často vyrobené z drahých drevín slúžiace na úschovu malých predmetov z umeleckej zbierky alebo zbierok rarít, ako boli antické mince, fosílie a iné, sa nachádzal vo viacerých miestnostiach Rubensovho domu.
Ďalším predmetom tu bol domáci dubový oltár znázorňujúci vplyv Rubensa aj v úžitkovom priemysle. V jeho strede sa nachádza malý obraz Márie s Kristom v spoločnosti ich rodičov, svätej Anny a svätého Joachima. Ide o miniatúrnu kópiu Rubensovho diela z obdobia okolo roku 1630. Tá je obklopená 31 achátmi v pozlátených medených nástavcoch umiestených na ebenovom dreve zdobenom ďalšími medenými ornamentami.
Spálňa
Následne som prešla popri schodoch naspäť a vstúpila do izby, kde sa nad kozubom vypínala maľba od Matthijsa van den Bergha: Chlapec na smrteľnej posteli. Pre nás – súčasníkov možno morbídny výjav, avšak v temnej dobe baroka relatívne bežný jav, keďže vzhľadom na vysokú detskú úmrtnosť rodičia často nemali možnosť nechať svoje dieťa portrétovať počas jeho života. V tomto prípade bolo jedinou možnosťou dať namaľovať posmrtný portrét. Chlapček na tomto obraze drží v ľavej ruke kvet odrezaný v rozpuku symbolizujúci jeho skorú smrť. Prečo sa tento obraz nachádzal v Rubensovom dome? Hoci dielo neznázorňovalo žiadneho Rubensovho potomka, bolo len mementom na stratu mladého života, s ktorou bol konfrontovaný aj samotný Rubens, keď jeho dvanásťročná dcéra Clara Serena zomrela v roku 1623.
Naľavo od krbu sa nachádzala Rubensova posteľ s baldachýnom z dubového dreva. Posteľ by sa mohla zdať pre nás dosť nepohodlná a malá, no ľudia v tých časoch spávali v polosede, lebo sa verilo, že je to lepšie pre trávenie a krvný obeh.
Napravo od krbu tu bola ešte zavesená maľba Klaňanie mudrcov od Adama van Noorta – jedného z Rubensových učiteľov.
Práčovňa
Hneď vedľa spálne bola maličká miestnosť – práčovňa. Skôr ako na pranie, táto miestnosť slúžila na prípravu bielizne: na žehlenie, skladanie a lisovanie obrusov, aby sa mohli následne podľa záhybov napasovať na stôl. V tomto priestore som videla bohato zdobenú drevenú skriňu a lis na bielizeň, ako aj obrusy, obrúsky, uteráky a plátno – originály zo 17. storočia, ktoré boli dlhodobo zapožičané zo zbierky Sanny de Zoete z Delft.
Ostatné miestnosti prvého poschodia
Menšia miestnosť
Súvisle som prešla do ďalšej malej miestnosti, kde sediaci strážnik dával pozor na diela menších formátov visiacich na stene v okolí krbu. Priamo nad ním bolo dielo Sviatok svätého Martina od nástupcu Maartena van Cleveho prerobené Rubensom. To, že Rubens prerábal diela svojich žiakov bolo známe, no o čosi menej to, že prerábal aj diela starších majstrov ako i v tomto prípade. Rubens dodal výjavu svätého Martina, ktorý sa delí o svoj plášť so žobrákom, realistickosť tým, že premaľoval celý panel pravdepodobne žltou, bielou alebo hnedastou farbou.
Napravo od krbu sa vypínali dve malé maľby, ktoré svojim motívom nastavovali zrkadlo spoločnosti, alebo vtedajšiemu majiteľovi obrazu. Vrchné dielo Pijúci roľník bolo od Adriaena Brouwera, zatiaľ čo spodné s názvom Opičia hostina patrilo Janovi I. Brueghelovi. Druhé spomenuté dielo z 20. rokov 16. storočia je jedným z prvých známych príkladov žánru známeho ako „singerie“ alebo „opičia hostina“, ktoré je charakteristické zobrazením opíc napodobňujúcich ľudské správanie.
Naľavo od krbu bol ďalší obraz od jedného z Rubensových učiteľov, tentoraz od posledného – Otta van Veena: Portrét Nicolaasa Rockoxa. Pod ním sa nachádzal vystavený barokový golier, tzv. „portefraes“, ktorý bolo vidieť aj na portrétovanom Nicolaasovi Rockoxovi.
Väčšia miestnosť
Ďalej som prešla do nasledujúcej miestnosti, kde sa nad krbovou rímsou vypínalo dielo z Rubensovej dielne: Zámocký park v Ekerene. Na tejto krajinomaľbe sa v parku pred stredovekým hradom zabávajú mladí ľudia, ktorých pozoruje starší muž s mladšou ženou naľavo. Tí sa identifikujú ako Peter Paul Rubens a jeho druhá manželka Helena Fourment. Mimochodom keď mal Rubens 50 rokov, kúpil si tu v Ekerene vidiecke sídlo, ktoré sa žiaľ nezachovalo. V okolí tejto maľby sa nachádzalo ešte niekoľko menších.
Avšak významné portréty visia po mojej pravici medzi oknami. Sú na nich zobrazení Rubensovi starí rodičia z otcovej strany Bartholomeus Rubens a Barbara Arents, ktorých stvárnil Jacob van Utrecht. Tieto dva portréty boli namaľované v roku 1530, krátko po ich svadbe. Bartholomeus drží v ľavej ruke kúsok arabskej gumy. Je to odkaz na jeho povolanie lekárnika, bohatstvo a maliarske umenie. S touto živicou z akácie obchodovali lekárnici. Bola to vzácna surovina, o ktorej sa hovorilo, že má liečivé účinky, no používala sa aj ako spojivo na maľovanie gvašom. Dve fialky v pravej ruke Barbary Arents sú symbolom skromnosti. V ľavej ruke drží ruženec z krvavočerveného korálu, ktorý bol tiež vzácnou komoditou lekárnikov.
Oproti nim sa nachádzali Štyri ročné obdobia od Rubensovho súčasníka Abela Grimmera. V tom čase veľmi obľúbený motív, ktorý ľuďom pripomínal kolobeh prírody. Najvýznamnejší tu bol motív jari. Tento obraz znázorňoval každý jarný mesiac: marec – kedy sa vykonávalo prerezávanie a sadenie; apríl – kedy sa ovce vyháňali na pastvu; máj – keď záhradníci pracovali v palácovej záhrade, zatiaľ čo šľachta sa zabávala na trávniku pri hudbe.
Portikus
Otvorila som drevené dvere na konci miestnosti a dostala som sa ku schodisku, odkiaľ bol vynikajúci výhľad na portikus, ktorý navrhol samotný Rubens. Tento prvok obohatil Rubensov dom a zároveň bol preňho spomienkou na časy, ktoré strávil v Talianku na začiatku 17. storočia. Jeho tvar jasne vychádzal z rímskeho triumfálneho oblúka, zatiaľ čo pôsobivý centrálny priechod priamo nadväzoval na Porta Pia, slávnu mestskú bránu v Ríme od talianskeho renesančného umelca Michelangela. Rubens umiestnil na vrchol portika dve rímske božstvá: vľavo je Merkúr – boh obchodu a cestovania, a vpravo Minerva – bohyňa múdrosti, umenia a remesiel.
Prízemie
Schodmi som sa vrátila na prízemie a vkročila do tmavej miestnosti druhej časti budovy, ktorej dominoval Autoportrét Petra Paula Rubensa. Faktom je, že Rubens sa nikdy nezobrazil ako maliar – vždy ako pán s vysokým postavením a dôstojnosťou. Avšak tento konkrétny portrét je najneformálnejším z jeho autoportrétov. Pravdepodobne ho namaľoval pre seba ako predlohu pre skupinové portréty.
Pod autoportrétom stála stolička z orechového dreva potiahnutá kožou, na ktorej kedysi zlatým písmom stálo vytlačené meno PET. PAVL RUBENS. Rubens daroval cechu svätého Lukáša túto ozdobnú stoličku v roku 1633, keď bol vymenovaný za jeho čestného dekana, aby podľa starého zvyku skrášlila ich cechový dom na námestí Grote Markt. Keďže na stoličke kedysi sedával sám umelec na cechových stretnutiach, stala sa z nej kontaktná pamiatka, ktorej pestrá história dodnes vzbudzuje pozornosť. Korunované hlavy si na túto stoličku rady sadali, keď navštívili Antverpy. V roku 1794 francúzske okupačné jednotky tento jedinečný kus nábytku ukradli a na krátky čas ho previezli do Paríža. V 19. storočí bol antverpský maliar Gustaaf Wappers dokonca podozrivý, že zo stoličky vytiahol medené ozdobné klince, aby ich predal turistom.
Ateliér
Z malej tmavej miestnosti som vošla do vysokej, presvetlenej sály, v ktorej trónilo množstvo malieb väčších rozmerov. Priestor, do ktorého som vošla, bol Rubensov ateliér. V jeho dobách to bolo čulé miesto, v ktorom sa prestriedalo množstvo učňov a pomocníkov. Rubensov ateliér znamenal prestíž. Už v čase jeho vzniku mal Rubens množstvo medzinárodných zákaziek, pri ktorých potreboval pomoc asistentov. Kým najdôležitejšie zákazky realizoval len samotný Rubens, tak pri veľkých zákazkách dodával prípravné olejové skice, ktoré vo veľkom formáte realizovali rôzni asistenti. Majster spravidla prepracoval najdôležitejšie časti obrazu, ako napríklad postavy alebo fragmenty figúr. Nakoniec Rubens sám dotváral obraz rozsiahlymi revíziami a nastavovaním určitých akcentov. Preto mohol Rubens za svojho života vytvoriť až niekoľko tisíc diel.
Rubensove maľby
A hoci v čase mojej návštevy neboli v ateliéri všetky diela, ktoré tam vznikli, nachádzali sa tam však celkom zaujímavé skvosty. Dokonalým príkladom toho, ako Rubens pri maľbe rozmýšľal bol nedokončený obraz Henrich IV. v bitke pri Ivry, ktorý mi padol hneď do oka po vstupe do ateliéru. Vidieť tu, ako Rubens budoval svoje obrazy veľkými, voľne načrtnutými ťahmi štetca. Niektoré plochy boli prepracovanejšie, zatiaľ čo v iných boli formy len sotva naznačené. Rubens zjavne stále hľadal správnu kompozíciu. Vojak s prilbou v strede má stále tri ruky a dve zbrane. Na bojovú scénu v pozadí využil Rubens služby Pietera Snayersa – špecialistu na bojové maľby. Obraz mal byť súčasťou šesťdielnej série o živote francúzskeho kráľa Henricha IV., ktorá zostala z politických dôvodov nedokončená.
Ďalším pozoruhodným dielom nachádzajúcim sa vpravo dole bolo Adam a Eva, o ktorom by som nepovedala, že ho vytvoril Rubens. Štýl tohto obrazu je iný ako väčšina jeho diel. Toto dielo vzniklo v období medzi 1598-1600, teda keď skončil svoje štúdiá a začala sa jeho samostatná maliarska kariéra, ešte pred jeho odchodom do Talianska. Štýl mal stále silne ovplyvnený Ottom van Veenom, svojim posledným a najvýznamnejším učiteľom. Rubens tu ešte stále maľoval postavy a krajinu pomerne staticky a s ostrými kontúrami. Po pobyte v Taliansku sa jeho maliarsky štýl stával čoraz voľnejší a farebnosť expresívnejšia.
Nad Adamom a Evou viselo Rubensovo Zvestovanie, ktoré začal maľovať po pobyte v Taliansku. Taliansky vplyv tu možno vidieť v nápadne jasných farbách a uvoľnenom štýle maľby, ktoré prispievajú k pohybu zobrazenia.
Ostatné maľby
Naľavo od Zvestovania sa týčilo dielo od Gerarda Seghersa: Zapretie Petra, ktoré pôsobilo dojmom, akoby ho namaľoval taliansky umelec Caravaggio. Hoci ho namaľoval Gerard Seghers na začiatku svojej kariéry, ktorú strávil v rokoch 1608-1620 v Taliansku, bol silne ovplyvnený práve Caravaggiom, čím si vyslúžil prezývku flámsky Caravaggio.
Napravo od Zvestovania visela olejomaľba Roľníci na ceste na trh od Jana Boeckhorsta a Fransa Snijdersa. V Antverpách v 17. storočí nebolo neobvyklé, že na obraze pracovali dvaja alebo viacerí špecialisti na určitý žáner. Išlo o viac než len o efektívnu deľbu práce. V očiach súčasníkov to robilo obrazy ešte žiadanejšími. Na tomto veľkom plátne spojil svoje sily Jan Boeckhorst, neskorší Rubensov žiak a spolupracovník, ktorý vytvoril postavy a krajinu, s Fransom Snijdersom, ktorý sa postaral o zvieratá a zeleninu. Aj samotný Rubens niekoľkokrát spolupracoval okrem iných taktiež s maliarom zvierat a zátiší Fransom Snijdersom.
Pod obrazom Roľníci na ceste na trh bola maľba s mytologickou tematikou od Jacoba Jordaensa: Neptún a Amfitrité.
Oproti týmto dielam boli ďalšie tri maľby – jedna so svetským motívom a dve s náboženskou tematikou. Tá, ktorá stála v strede patrila najznámejšiemu a najtalentovanejšiemu Rubensovmu žiakovi – Anthonymu van Dyckovi. Zobrazovala Krista a šesť apoštolov. Tento žehnajúci Kristus obklopený úzkostlivými apoštolmi je fragmentom obrazu „Zázračné rozmnoženie chleba a rýb“, z ktorého sa zachovala len pravá horná polovica. Tento obraz vytvoril Anthony van Dyck, keď mal 18 až 19 rokov. Voľné, veľmi odvážne prevedenie dokazuje jeho ambicióznu snahu o nový revolučný štýl maľby.
Záhrada
Z ateliéru som vykročila do barokovej záhrady. Moje oči zažili trošku šok, keď vyšli na svetlo z pomerne tmavého Rubensovho domu. Po chvíli si oči zvykli a pohľad na zeleň bol po skúmaní diel v interiéri pre ne ako balzam. Záhrada v Rubensovom dome tvorila akúsi oázu pokoja a zelene v zastavanom susedstve budov. V čase mojej návštevy v marci nebola záhrada ešte v plnom rozkvete. Avšak bolo možné vidieť rozkvitať prvé jarné kvety, napríklad žlté tulipány. Ako pri každej barokovej záhrade, ani tu nechýbala symetrickosť – aspoň teda na prvý pohľad. Záhrada bola rozdelená na 4 štvorcové časti. Tie boli ohraničené živým plotom s malými drevenými bránami, vnútri ktorých sa nachádzali záhony so skupinami rastlín a kvetov. Naľavo, hneď vedľa domu, sa vypínal ihličnatý strom, ktorý trochu narúšal symetriu. Keď sa človek zahľadel do jednotlivých políčok s rastlinami, ani tam nevládla úplná súmernosť. Prešla som sa po záhrade, kde sa po obvode tvoreným živým plotom nachádzali lavičky slúžiace na oddych, až som sa dostala na opačnú stranu, kde sa v strede týčil kamenný altánok s niekoľkými replikami antických sôch.
Z opačnej strany sa mi vyskytol pohľad na Rubensov dom, kde bolo dobre vidieť rozdiel medzi pôvodným flámskym domom, ktorý slúžil ako obytná čas, a neskoršou prístavbou ateliéru, ktorý bol postavený v talianskom renesančnom slohu. Obe časti domu prepájal portikus, ktorý navrhol Rubens. Záhrada, ako i budovy boli za posledných 400 rokov výrazne zmenené. Veľa z toho, čo som videla, bola v skutočnosti historická evokácia z rokov 1937-1946, založená na archeologických štúdiách budov, na interpretácii ikonografických dokumentov a na vtedajších výberoch. Od altánku som sa vrátila hlavnou cestou cez bránu portiku na kamenné nádvorie, ktorým som prešla von na ulicu a rozlúčila sa tak s Rubensovým domom.
Záver
A čo dodať na záver? Návšteva Rubensovho domu splnila moje očakávanie. Prostredníctvom prehliadky som mala možnosť dozvedieť sa nielen to, ako Peter Paul Rubens žil, ale aj tvoril. Tento umelec bol vplyvným a zámožným občanom, o čom svedčilo zariadenie interiéru domu. Okrem toho, bol aj zberateľom umenia, čo som mohla vidieť takmer v každej miestnosti – antické sochy, maľby jeho učiteľov, súčasníkov, či žiakov, ako aj iné majstrovské umelecké predmety nesmiernej hodnoty. Samotných Rubensových malieb sa nachádzalo v dome pomenej. Bolo tu však zastúpené také spektrum, z ktorého bolo pekne vidieť, ako sa jeho maliarska tvorba vyvíjala, ako pri maľbe uvažoval. Návšteva Rubensovho domu mi vyvrátila skreslený názor týkajúci sa charakteristiky jeho maľby a utvrdila v myšlienke, že je potrebné vnímať umelca ako celok – od jeho začiatkov až po jeho koniec – a nie ho škatuľkovať na základe jeho najvýznamnejšej tvorby.
Prehliadku Rubensovho domu som absolvovala sama, čo mi v celku vyhovovalo. Mohla som si stanoviť vlastné tempo skúmania umeleckých diel a celého príbytku. Ako pomôcku som mala brožúru získanú pri kúpe lístka, ktorá mi napovedala niečo viac o tom, čo som videla, nakoľko pri dielach neboli popisky. Keďže väčšina miestností Rubensovho domu bola menších rozmerov, tak niekedy v ňom bola koncentrácia návštevníkov väčšia. No nemôžem sa sťažovať, že Rubensov dom bol preplnený ľuďmi, nakoľko boli miestnosti, v ktorých som sa nachádzala sama. Takmer v každej miestnosti boli aj lavičky – čo hodnotím ako pozitívum. Človek tak nemusel obzerať maľby postojačky, ale mohol si dopriať na ne viac času v sede.
V súčasnosti v Rubensovom dome prebieha rozsiahla rekonštrukcia a nie je ho možné navštíviť. Preto som vďačná za to, že som v roku 2022 mala možnosť navštíviť Rubensov príbytok. Dúfam, že som vám – čitateľom mohla aspoň takýmto spôsobom sprostredkovať tento zážitok a priblížiť tak, ako toto miesto vyzeralo pred rekonštrukciou. A ešte dúfam, že v budúcnosti sa mi naskytne príležitosť navštíviť ho, keď bude rekonštrukcia hotová, a priblížiť vám vynovený Rubensov dom.
Zoznam bibliografických odkazov:
RUBENS AT HOME; HOME/FROM ARTIST’S RESIDENCE TO MUSEUM, [cit. 2023-11-29]. URL: < https://rubenshuis.be/en/page/artists-residence-museum >.
RUBENS HOUSE; Museum in the former home of Rubens, [cit. 2023-11-29]. URL: <https://www.travelguide.de/en/rubens-house/>.
The Garden of the Museum Rubens House, [cit. 2023-11-29]. URL: <https://www.eghn.org/en/the-garden-of-the-museum-rubens-house/>.
