K umeniu mala už „našliapnuté“ od škôlky. Postupne prešla od grafiky a perfekcionizmu, ktorú jej toto médium zanechalo, k spontánnej a abstraktnej maľbe. Miriama Schniererová v rozhovore porozpráva o svojich začiatkoch, predstaví svoju tvorbu, ako aj to, akým technikám sa venuje, no taktiež prezradí, aké je to spolupracovať na obrazoch s 3-ročným dieťaťom.
Kedy ste sa začali zaoberať umením? Mali ste talent už v detstve?
Od škôlky. Všetky školské nástenky boli moja starosť. Moje diela boli skoro každý týždeň posielané na výtvarné súťaže. 😊 Nedalo sa inak, umenie bolo stále mojou súčasťou.
Na strednej škole ste študovali propagačnú grafiku. Následne ste sa rozhodli pre maľbu. Čím Vás oslovila maľba, že ste sa ju rozhodli študovať na vysokej škole?
Nie je to odbor zas až tak vzdialený od seba. Akurát v grafike mi akoby chýbala väčšia bezprostrednosť, farby a hmota. Grafiku som stále vnímala ako ,,čistú prácu“, no ja som potrebovala skôr robiť niečo voľnejšie.
Počas štúdia maľby na VŠVU v Bratislave ste sa venovali téme spomienok na detstvo. Ako ste následne túto tému rozvíjali?
Najprv som zobrazovala figúry a predmety, neskôr opustené priestory. Tato téma stále kulminuje v mojej hlave a snažím sa hľadať stále akúsi formu, ako ju zobraziť.
Ak by ste mali charakterizovať Vaše detstvo, aké bolo?
Dá sa povedať, že hravé, pokojné.
V tejto mojej téme, ktorej sa vo svojej tvorbe venujem, skôr išlo o rozpamätanie sa. Veľa chvíľ v živote zabudneme, alebo vytesníme. No taktiež si ich môžeme pamätať iba z rozprávania inej osoby.
Tému spomienok a pominuteľnosti podčiarkujete vo svojich obrazoch i technikami, ktoré pri ich tvorbe využívate. Môžete ich priblížiť?
Začala som hľadať formu, ktorú čiastočne s obmenami používam doteraz. Techniku odrývania, ako kedysi renesančné sgraffito, som vyvíjala sama, ibaže s inými materiálmi. Mydlo, sviečky, balíkovací vosk. Je to technika, pri ktorej vidieť spodné vrstvy farby, prerývaním vrchnej farby.
Je každý Váš obraz technologicky iný, alebo ste si našli odstupom času postup, ktorý využívate stále? Ako dlho Vám prípadne trvalo, kým ste našli svoju „overenú“ techniku?
Niekoľko rokov ma veľmi držala táto moja technika. Jej vývoj trval asi 4 roky. Teraz ju už obmieňam. Používam ju lokálne na maľbe, ale predtým sa objavovala aj celoplošne na obrazoch.
Teraz v mojej technike dominuje už v skôr v minoritne a najviac sa venujem kombináciám techník. Suchý pastel, tmel, cement, lepidlá, vosky, spreje, akryl,…
Po štúdiu ste sa odpútali od detstva, a začali skôr zaznamenávať Vaše spomienky na rôzne zážitky a udalosti. O aké momenty išlo?
Hľadala som, alebo hľadám akoby esenciu času a priestoru. Hľadám, ak nie z mojich fotiek a zážitkov, tak z fotiek s akoby podobnou aurou u iných ľudí. Ako prežívali ten moment, čo zobrazujem, iní ľudia, akoby som ho prežívala ja. Sú to vyprázdnené miesta v krajine, niekedy útesy, miesta bez stromov, ,,introvertné“ figúry. Ako keď sa ocitneme na neznámom mieste, ktoré skúmame.
Vo Vašich dielach sa nachádzajú opustené miesta, rôzne predmety, či zvieratá. Akú to má symboliku?
Veľakrát sú to miesta, ktoré pozná každý, alebo si ich zažil. Takisto predmety. Pamätáme si ch vôňu, povrch, charakter,…
Zvieratá spájané s nesmrteľnosťou a slobodou, esteticky mne blízke.
Neskôr sa vo Vašich maľbách objavujú rastlinné motívy. Prečo?
Tých motívov pre zobrazovanie, alebo pre inšpiráciu pribúda. Pri rastlinách ma zaujala myšlienka, že vedia pohltiť priestor a čas v ňom. Vedia regenerovať – ,,zobrať späť, čo im patrí“.
V novších dielach zapájate do malieb aj svojho 3-ročného syna. V čom sú tieto diela obsahovo, prípadne technicky iné na rozdiel od Vašej predchádzajúcej tvorby?
Pri našich spoločných chvíľach doma sme začali spoluvytvárať diela, pretože oboch nás to bavilo. Pre oboch to bol experiment a hra. Používam jeho kresby buď priamo, že ich domaľujem/dotvorím, alebo sa učím synovu kresbu, jeho spôsob vyjadrovania. Je to odlišné voči mojej predošlej tvorbe a kresbe. Naučilo ma to vyjadriť sa spontánne a abstrahovať.
Rýchly záznam a kontakt s materiálom má teraz pre mňa iný význam.
Od znázorňovania konkrétnych vecí, či fragmentov ste sa viac zamerali na abstraktnú maľbu. Aký je dôvod tejto zmeny?
Hlavný dôvod je čas, ktorého mám málo. Tým, že som študovala v minulosti grafiku, ma aj zdeformovalo nejakým spôsobom. Bola som detailistka. Všetko som chcela vždy dokončiť tip -top.
Prišli zmeny. Abstrakcia prináša veľkú slobodu, vzduch. Sú ale stále maľby, ktoré nedokážem nechať čisto abstraktné. Závisí to individuálne od plátna, čo si odo mňa pýta.
Kým vo Vašich raných maľbách prevládajú skôr tmavé a monochromatické odtiene, tie novšie sú viac pestrofarebné, no nie je to pravidlom. Na základe čoho volíte farebnosť svojich malieb?
Farebnosť volím podľa aktuálneho rozpoloženia, nálady. Ovplyvňuje ma svetlo, počasie, zážitky, ale aj móda a potlače.
Čo Vás najviac baví pri procese maľby, alebo všeobecne pri vzniku diela?
Momentálne náhoda. Neviem, čo vznikne a čo sa udeje na povrchu obrazu. Nemám dopredu v hlave, čo vytvorím. Skôr nadväzujem na vzniknuté diela náhodou. Najviac ma tiež baví kombinovanie technik. Ich spájanie, objavovanie stále nových a nových materiálov.
Akým médiám sa okrem maľby ešte venujete?
Čiastočne grafike, kolážam, malej soche.
Čomu sa momentálne venujete a aké plány máte do budúcna?
Momentálne som pracovne vyťažená kvôli svojim detičkám, ale maľujem stále. A do budúcna sú to výstavy, workshopy – aj v zahraničí, hlavne v Čechách.
Miriama Schniererová (1989, Nové Zámky)
je slovenská umelkyňa a maliarka.
Absolvovala Katedru maľby a iných médií u prof. Ivana Csudaia, akad. mal.. a neskôr u prof. Daniela Fischera, akad.mal. na VŠVU v Bratislave, kde v roku 2014 ukončila magisterské štúdium.
Na svojom konte má niekoľko kolektívnych a samostatných výstav, či workshopov na Slovensku, v Maďarsku a v Česku.
Miriama Schniererová vo svojej tvorbe prešla postupne od zobrazovania konkrétnych vecí akými sú figúry, predmety, či opustené priestory k abstrakcii. Tematicky sa venuje téme spomienok, prežitých zážitkov, či celkovo procesu spomínania. Pre jej tvorbu je charakteristické využívanie viacerých techník, napr. odrývanie, odtláčanie, valčekovanie, využívanie koláží; a materiálov ako tmel, cement, lepidlá, vosky, spreje, akryl, suchý pastel, ktoré možno vidieť na jej maľbách.
Do svojich najnovších malieb zapája aj svojho 3-ročného syna. Tieto maľby sú charakteristické svojou spontánnosťou a abstrahovaním.
Miriama Schniererová momentálne žije a tvorí v Bratislave.
