Maľba a pohyb sú pre ňu dva vyjadrovacie prostriedky, ktoré sa rozhodla spojiť dokopy. Ako? To prezradí v interviewe Monika Ferenčáková. V rozhovore ešte Monika Ferenčáková porozpráva o tom, ako sa dostala k umeniu, ale aj k štúdiu na Akadémii umení, predstaví svoju minulú i súčasnú tvorbu, ale prezradí aj čo-to o svojom živote.
Čo sa týka tvojej tvorby, zaoberáš sa prevažne maľbou, najmä figurálnou. Aká bola tvoja cesta k maľbe a výtvarnému umeniu?
Odmala som mala rada kreativitu. K umeniu som sa dostala približne keď som mala 9 rokov. Moja staršia sestra ma vtedy vzala so sebou na základnú umeleckú školu, kde som našla svoje miesto a radosť. Od vtedy až po súčasnosť maľujem a tvorím výtvarne umenie.
Pár rokov si študovala na Fakulte umení TU v Košiciach. Následne si prestúpila na AU v Banskej Bystrici, kde sa momentálne nachádzaš v poslednom ročníku bakalárskeho stupňa v Otvorenom ateliéri maľby. Prečo si sa rozhodla prestúpiť? Ako vnímaš túto zmenu?
Štúdium na Fakulte umení v Košiciach, presnejšie v Ateliéri súčasného obrazu, mi počas prvých dvoch rokoch dalo určite obrovský prínos v maľbe. Avšak vzhľadom na to, že v treťom ročníku sa moje názory a predstava štúdia zmenila, potrebovala som opustiť tento priestor. Témy mi nesedeli, zasekla som sa. S vedúcim ateliéru sme nenašli spoločnú reč. Jeho výučba a konzultácie boli monológ, veľmi ho nezaujímali moje myšlienky a moja predstava o maľbe. Samozrejme tento tlak vyvolal vo mne bariéru. Nedokázala som prekonať tieto pocity. Moja kreativita ma na nejaký čas opustila.
Avšak príchodom na Akadémiu umení sa mi začali vracať moje túžby a nápady. Priznávam, nebolo to pre mňa jednoduché nasadnúť na vlak, kde som nepoznala kam idem. Bola to teda obrovská zmena. Vyššie nároky, noví ľudia a učitelia. Neskôr prišla covid pandémia a výučba doma, z čoho som bola smutná. Rozbeh bol pre mňa náročný, keďže som navštevovala Otvorený ateliér maľby u pána doc. Mgr. art. Rastislava Podobu, ArtD.. Potrebovala som nájsť v sebe hlas umenia. Za to ďakujem svojmu vedúcemu, pretože vďaka jeho konzultáciám a trpezlivosti som konečne spokojná a sebavedomá v tvorbe.
V roku 2015 a v roku 2019 si absolvovala študijný pobyt na Cypre. Čo ti táto zahraničná stáž priniesla?
Stáž na Cypre bola počas môjho štúdia na Strednej umeleckej škole v Kežmarku. Následne som v roku 2019 vycestovala sama, kde som spoznala umelkyne z rôznych kútov sveta. Rozšírilo mi to obzory v umení, keďže som si mohla vyskúšať vytvoriť tradičnú keramiku, tradičnú výšivku, nástennú maľbu, maľbu v plenéri, ale aj mozaiku, ikonu a mnoho ďalšieho. Som toho názoru, že umelec potrebuje spoznávať a prežívať, aby mohol tvoriť objektívne diela.
Ako som na začiatku spomenula, venuješ sa prevažne maľbe. Tvoja tvorba si prešla istým vývinom, kde si sa venovala viacerým témam. Tie možno rozdeliť do viacerých sérií. Začnem tými najstaršími. V cykle Zdanlivá nečistota pracuješ s priestormi, kde sa zbavujeme „nečistoty“, akými sú umývadlo, či toaleta. Na čo si chcela týmito obrazmi poukázať?
Tieto diela som tvorila, keď som začala študovať na Fakulte umení v Košiciach. Pracovala som symbolicky. Vyjadrovala som svoje vnútorné nepokoje, akoby som sa potrebovala osobne očistiť od svojich „hriechov“. Určite má každý z nás nejaké svoje skryté myšlienky. Tie vedú naše zmýšľanie k slovám ako: „Som odporný, pretože som niečo spravil/ublížil niekomu.“ Nepovie to, ale cíti to. Ja som sa prostredníctvom maľby týmto spôsobom zmierovala, očisťovala som sa. Takéto pocity a myšlienky vnímam zdanlivo, ako naše osobné nečistoty.
S priestorom, ale inak, si pracovala i v sérii Completely empty void. O aké priestory sa jednalo?
V roku 2018 som navštívila Maroko, kde som sa stretla s obrovskou chudobou a povrchnosťou zo strany cestovateľov. Zasiahlo ma to natoľko, že som to potrebovala dostať zo seba von cez svoje umenie. Tak som vytvorila túto sériu. Chcela som poukázať na našu vyspelú spoločnosť preplnenú zbytočnosťami, ktorá je v skutočnosti prázdna. Vybrala som si priestor, výklad v obchode, ktorý som štylizovala a zabstrahovala. Vo vyprázdnených priestoroch hľadáme plnosť, v preplnených výkladoch obchodov nachádzame radosť. Ale len na krátko. Plníme sa prázdnymi vecami, čo nám pocit šťastia prinesú len nakrátko.
Následne už pracuješ s figúrou. Diela zo série Otvorenie hraníc identity so znázornením postavy s havranom pôsobia priam symbolisticky, či surrealisticky. Čo symbolizujú?
Podobne, ako v sérii Zdanlivá nečistota, som pracovala aj v tomto prípade so symbolmi. V tomto prípade s figúrou, ktorá vyjadrovala môj osobný boj voči prežitým skúsenostiam. Štylizovaním figúry som zobrazila vnútorný nepokoj. Havranom som vyjadrila osamelosť, smútok, ktorá tu so mnou bola.
Ďalej sa zaoberáš už viac telom a pohybom. Diela z cyklu Vnútorný nepokoj sú zamerané na emócie. O aké emócie sa jedná?
Je to príbeh o vnímaní svojho tela, s ktorým sú spojené emócie. Neistota z pohľadov ľudí a hodnotenia, ktoré spoločnosť má a potrebuje riešiť. Keď sa človek nedokáže cítiť sebavedomo taký, ako je. Problém so svojím telom niekedy prežívame odmalička. Ten sa potom môže ťahať s nami niekoľko rokov. Niekedy to utíchne, inokedy to vyjde na povrch – stále dookola. Cez umenie sa snažím zbavovať svojich nepokojov.
Po technickej stránke je zaujímavé zoskupenie diel s názvom Pominuteľnosť, kde si kreslila ohňom na fotografický papier. Ako vznikli tieto diela?
Odtlačok sadze vytvára plameň, ktorý je jedinečný, prchavý, nekontrolovateľný. Pohyb je pominuteľný a prítomnosť, ktorú prežívame, sa stáva minulosťou tak, ako oheň. Ten je prítomný, hasne. Taktiež je nepredvídateľný. Niekedy nekontrolovateľne vytvára pohyb, obrazce, rôzne fragmenty, ktoré v práci spájam s pohybom tela, s jeho nestálosťou. Pri vytváraní tejto série som pracovala s ohňom ako s kresliacim nástrojom. Neskôr som s rôznymi nástrojmi, ale aj štetcom, do tejto sadze vstupovala a vytvárala už dané kresby. Niekedy som do kresby zasa vstupovala ohňom. Tento proces som opakovala. Človek potrebuje byť pri tom veľmi trpezlivý.
Hľadanie identity je séria, kde sa zameriavaš na pohyb, ktorý vytvára nejaké gestá. Poukazuješ tu na nejaké konkrétne gestá?
Gestom rozumieme hnutie, ktorému sa prisudzuje určitý význam. V sociálnom vedomí je spojené s určitým pohybom, ktorý sa vo vneme hneď vybavuje. Cesty, ktoré vo svojom vlastnom vesmíre ukazujú naše bádanie po identite tela a duše. Naše hĺbky intimity vnímame len na povrchu našej pokožky, cez ňu hľadáme ozajstné farby svojho tela. Naše telo sa potrebuje vyjadrovať.
V mojej práci to je napríklad päsť, ktorá poukazuje na bojovnosť. Okrem toho sa stretneme aj s gestom ukrývania vlastného tela.
Povedala by som, že tento cyklus nadväzuje k sérii Vnútorný nepokoj.
Následne si tému pohybu posunula ďalej, kde v Miere hnutia sú telá a ich fragmenty navzájom poprepletané a vytvárajú tak chaotické kompozície. Čím ťa vlastne zaujal pohyb ako taký, že si sa ho rozhodla skúmať?
Fascinuje ma, pretože pohyb je základom pre život. Hnutie je život. Pre túto tému som začala pracovať s telom ako námetom pre pozorovanie. To som potom riešila svojim farebným videním. Následne som kresby tlačila na fólie, ktoré som cez seba ukladala. Vytvorila som veľký počet kompozícií. V dielach skúmam pohyb, fázu tela, dynamiku. Telo a fragment tela využívam ako znak, kde v kombinácii s anonymným pozadím evokuje mentálny priestor samotných figúr. Mierka je rozličná a stvárňuje nekonečný priestor, ktorý skúma jadro identity.
S pohybom súvisí aj aktuálna téma, ktorej sa venuješ a tou je mentálny život ženy, stereotyp a interrupcie. Ako ju spracovávaš?
Cyklus malieb s názvom Moje telo patrí mne pozostáva z viacerých malieb, ktoré sa zaoberajú zobrazením a chápaním tela ako znaku. Je ponímané farebnou výstavbou vyjadrujúcou interný svet. Skrumáž postáv predstavuje vnútorný svet ženy, prežívajúcej každodennosti. Psychológiu farieb vo vzťahu k expresívnemu jazyku reprezentuje môj vnútorný rozhovor medzi vonkajším svetom, spoločnosťou, no na druhej strane vlastným duševným nekonečným priestorom. Život preplnený pocitmi, ktoré zaplavujú myšlienky zo získaných skúseností počas dospievania a dôvody rozhodnutí, ktoré ovplyvnili ženskú identitu a intimitu. Časťou práce je komentár k stereotypom v rodine a vplyv na život dospievajúcej ženy. Boj o svoj osobný rozvoj, svoj postoj, svoje telo.
Bakalárska práca spracováva témy ženskej telesnosti, intimity, strasti, názoru v médiu maľby. Zaoberá sa politikou tela. Pracujem s akvarelovými farbami, v ktorých som našla smerovanie. Pri samotnej figúre využívam interný hlas a imagináciu, ktorú premietam na prázdne plátno. Je to hra s dynamikou, s estetickým prejavom a v neposlednom rade s energiou, ktorú vytvárajú aj samotné figúry, ale i práca s akvarelovou maľbou. Plátno má v mojich očiach svoj príbeh. Farba, ktorá vstupuje na plátno spolu s vodou, ktorá je niekedy nepredvídateľná, rozvíja svoju existenciu. Žijem s farbou a farba má svoj priestor na plátne. Usmerňujem a ukazujem jej smer. Obraz/telo mnohokrát ukazuje svoju zraniteľnosť. Cyklus sa skladá z deviatich malieb.
V tvojich maľbách sa vyskytuje prevažne ženské telo. Pracuješ s telom fiktívnym, alebo sa jedná o tvoje telo?
Pracujem so svojim telom. Moje maľby sú veľmi osobné, preto využívam práve to svoje.
Kým na začiatku tvorby pôsobili tvoje diela ponuro a používala si skôr tmavšiu paletu farieb, tie novšie diela priam naopak sršia farbami. Prečo takáto zmena? Na základe čoho vyberáš farebnosť svojich diel?
V dielach spomenutých vyššie spomínam svoje bolesti, preto som počas práce pocitovo siahala farebne do tmavších odtieňov. Plynutím rokov som sa zbavovala týchto emócií, respektíve som sa s nimi vyrovnávala. Bolo to veľmi prirodzené. Tým, že som nadobúdala sebavedomie a svoje myšlienky som upokojila, súbežne sa moja paleta očistila. Dnes už tvorím hlavne tieto energické plátna. Pracujem nasledovne: čisté plátno potrebujem rýchlo vyplniť, jednoducho mám nutkanie. Vezmem paletu a veľmi automaticky pracujem. Potrebujem to. Niektoré najnovšie diela sú spracované počas jedného či dvoch dní.
Čo pre teba znamená maľba? Aké pocity pri nej sprevádzajú?
Maľba mi pomohla vyrovnať sa so sebou a svojou osobou. Veľmi veľa premýšľam, kým začnem tvoriť. Všetko musí niečo reprezentovať. Moje diela potrebujú názor, vyjadrovať sa k niečomu. Maľba mi priniesla upokojenie a pocit, že sa dokážem vyrovnať so sebou.
Máš nejaký umelecký vzor, alebo niekoho, kto je pre teba inšpiráciou v maľbe? Ak áno, koho a prečo?
Určite existuje veľa autorov, ktorí sú pre mňa obrovským vzorom. V každom vidím niečo iné. Dalo by sa povedať, že naozaj veľmi obdivujem ľudí a autorov, ktorí tvoria. Vždy sa dá nájsť niečo vťahujúce. Ja osobne práve v tomto období vidím veľký vzor v umelcovi menom David Deweertd. Je pre mňa inšpirujúce ako pracuje s farbami a s dokonalo zvládnutou figúrou. Niektoré jeho diela dokážu vo mne vyvolať emócie. Maľuje figurálne kompozície, ženy, či mužov. Farebná výstavba obrazu, ktorý spracuje a utajená technika sú pre mňa fascinujúce.
Čomu sa okrem maľby venuješ v súkromí? Aké sú tvoje záľuby?
Rada športujem. Je to pre mňa terapia, takisto ako maľovanie. Behám, cvičím, niekedy som rekreačne tancovala. Rada skúšam nové veci. Veľmi rada cestujem. Nejaký čas som sa venovala aj animáciám, kde som tvorila choreografie, moderovala som, vytvárala kostýmy a program. Rada sa nachádzam medzi ľuďmi a ešte radšej komunikujem a filozofujem 😀 .
A otázka na záver. Keďže si v poslednom ročníku bakalárskeho štúdia, už vieš, či plánuješ ďalej študovať maľbu? Aké máš plány do budúcna?
Som otvorený človek. Rada skúšam nové veci. Neviem, kde sa budem nachádzať o pár mesiacov, možno na Akadémii umení. Uvidím kam ma zanesie život.
Monika Ferenčáková (1998, Kežmarok)
Je slovenská umelkyňa a maliarka.
Momentálne je študentkou bakalárskeho programu na Akadémii umení v Banskej Bystrici v Otvorenom ateliéri maľby u doc. Mgr. art. Rastislava Podobu, ArtD..
Absolvovala študijný pobyt na Cypre.
Na konte má niekoľko kolektívnych výstav v slovenských mestách ako Brezno, Topoľčianky a mnohé ďalšie.
Monika Ferenčáková sa vo svojej tvorbe zaoberá figurálnou maľbou, v ktorej rieši pohyb, fázu tela a jeho dynamiku. Pri zobrazovaní tiel vychádza z vlastných emócií a pocitov zhmotňujúcich do gest, či postojov tela. Pre jej súčasnú tvorbu je typická energická, žiarivá farebnosť. Tematicky sa zaoberá vnútorným mentálnym životom ženy, stereotypom s nim súvisiacim, či téme interrupcií.
Momentálne žije a tvorí v Bratislave.
