Ďalšou z výstav, ktoré sa mi podarilo navštíviť minulý týždeň, počas mojej krátkej návštevy Slovenska, bola výstava Beáta Bencová: Burina v galérii VD Laboratórium súčasného umenia v Banskej Bystrici. Výstava začala vernisážou dňa 10.9.2026 o 18.30 a jej kurátom je Vlad Vakov. Výstavu Burina je možné vidieť naživo ešte do utorka 13.10.2026 cez pracovné dni v poobedňajších hodinách od 14.00–17.00, prípadne po ohlásení vopred. V utorok 13.10.2026 bude zároveň aj finisáž a komentovaná prehliadka výstavy s autorkou v časovom rozmedzí od 17.30–19.30.
Prečítajte si reportáž z výstavy Beáta Bencová: Burina, kde sa dozviete viac samotnej výstave a o vystavených dielach, jej autorke a o VD Laboratóriu súčasného umenia.
O výstave Burina
Prenesená záhrada
Keď som vstúpila hneď do prvej miestnosti, kde sa nachádza výstava Beáta Bencová: Burina, tak som sa ocitla medzi dielami pripomínajúce mi záhradu. Krhly na polievanie rôznych farieb, rozmerov či tvarov – avšak nie sú to len „obyčajné“ krhly. Podobne som tu našla aj slimáka a drobný hmyz, ktorých pozná každý, kto má čo-to dočinenia so záhradkou. Tieto drobné bytosti sú mnohokrát samotnými záhradkármi vnímané ako škodcovia – čo dosvedčuje najväčší, tu vystavený obraz Žltá doska alebo Sadli na lep I.. Ale keď sa človek dielam prizrie bližšie, zistí, že to nie je „len“ o záhrade. Krhly sú poskladané zo štylizovaných častí ženského tela a medzi hmyzom je možné nájsť tiež fragmenty ženského tela alebo samotné ženské hybridné postavičky.
A práve prenesená záhrada, rovnako ako som to mala možnosť naživo vidieť na výstave Burina, je typická pre tvorbu slovenskej umelkyne a maliarky Beáty Bencovej. Umelkyňa vo svojej tvorbe berie záhradu a flóru ako svoj vizuálny jazyk, pomocou ktorého spracováva tému ženy – ženského sveta. Hľadá skryté významy vo flóre a predmetoch súvisiacich so záhradou – prostrediu jej blízkemu. Potom ich pretvára do podoby, ktorá nesie ženský princíp. Je to určitá hra s formou, predstavivosťou a významom. Každý objekt je nositeľom príbehu a poskytuje divákovi možnosť psychologickej sondy.
Podobne som to mala možnosť vidieť aj v druhej miestnosti výstavy Burina, ktorej dominuje inštalácia pozostávajúca z pletiva, na ktorom sú nainštalované vysušené rastliny a maľby Beáty Bencovej. Práve táto inštalácia umocnila dojem záhrady ešte viac. Zároveň tiež rafinovane predeľuje výstavný priestor. Ten na ľavej strane zobrazuje viac temnú stranu a na pravej zas svetlú. Návštevník výstavy Burina to tak môže vidieť najlepšie na dielach zo série Tmavý herbár a Svetlý herbár.
Diela plné metafor
Už samotný názov výstavy Burina prehovára na návštevníka viacerými významami. Burina ako taká sa považuje pre pestovateľov úžitkových plodín za škodnú rastlinu. Berie vlahu a živiny ostatným rastlinám, čím dodáva sebe väčšiu silu, hlbšie a silnejšie korene. Aj keď sa burina odstráni s koreňom, znovu narastie… Na jednej strane môžeme o burine hovoriť ako o zlej rastline, príživníčke. Na strane druhej zas o jej schopnosti neustále sa povzniesť napriek prekážkam a znovu vyrásť. Tieto vlastnosti môžeme pokojne prisúdiť aj človeku. V neposlednom rade burinu možno vnímať najviac práve na jeseň, v čase výstavy Burina. Vtedy už ju niektorí ani nevytrhávajú, nechávajú ju pokojne rásť a bujnieť, nakoľko už majú plody svojej záhrady dávno mimo nej a je pre nich neškodná. Nechávajú tak zimu, aby si s ňou poradila.
Mnoho prác vystavených na výstave Burina má trefné názvy, ktoré nie sú len sarkastické, ale nesú tiež rôzne významy a prípadne vedia divákovi napovedať viac o samotnom diele. Napríklad už spomínaná maľba Žltá doska alebo Sadli na lep I. zobrazujúca lepiacu dosku, ktorá má za úlohu chytať hmyz a chrániť pred ním rastliny. Avšak v tomto kontexte môže hovoriť (aj podľa názvu) o ženách (predstavujúce hmyz), ktoré „sadli na lep“ a „chytili sa“ do pasce, prípadne na niečo, čo sa im zdalo lákavé, ale nakoniec ich to zničilo. Ďalšie dielo VYSTRČ ROŽKY! zobrazuje slimáka v ulite, ktorého sa pomocou nebezpečenstva – ohňa snažia donútiť vykuknúť von – „vystrčiť rožky“. Tento slovný pojem možno aplikovať tiež na človeka, o ktorom chceme povedať, že by mal ukázať svoju zlú stránku alebo drzosť. Obraz menšieho formátu zobrazujúci orech s názvom Tvrdý oriešok môže zobrazovať niekoho s ťažkou povahou, ktorý môže byť pre niekoho „tvrdým orieškom“. A takto podobne by sa dali čítať aj ostatné diela a hľadať v nich skryté významy…
Osobný herbár, v ktorom sa môže nájsť každá žena
Výber diel na výstave Beáta Bencová: Burina, ako aj tvorba samotnej autorky, sa dá zhrnúť do jedného celku. Ten tvorí akúsi zbierku povahových čŕt, vzťahových situácií, ktorá sa dá nazvať aj herbárom. Práve herbár je to správne pomenovanie, lebo samotný herbár – zbierka rastlín, je tak podobne pre Beátu Bencovú zbierkou ľudských individualít prenesených do rastlinného sveta.
Taktiež herbármi nazýva svoje diela aj samotná autorka, viď zarámované maľby akrylom na papieri ako Tmavý herbár a Svetlý herbár.
V týchto herbároch zobrazuje pestrú paletu typov žien, ich vlastností a situácií súvisiacimi so vzťahmi alebo hodnotami. V pózach hybridných rastlinných postavičiek môžeme nájsť hrdú ženu, ktorá hľadá samu seba, „krehkú kvetinku“, ale aj jednoducho takú, čo nevie, čo si obliecť na seba. Taktiež v herbároch možno nájsť poukázanie na rôzne problémy vo vzťahoch medzi ženou a mužom, ako napríklad otázky slobody vo vzťahu, mieru rovnosti pohlaví či pohľad na ženu len z hľadiska sexuálneho objektu.
Uzavretý kolobeh?
Ako hovorí tiež samotný kurátorský text, výstava Beáta Bencová: Burina zaznamenáva jednu životnú etapu autorky, ktorú zhmotnila do diel. Reflektovala vzťah, v ktorom strácala vlastnú identitu, žila s pochybnosťami a zažívala rôzne zraňujúce situácie, no napriek tomu sa nevzdala a začala hľadať vlastnú identitu a sebavedomie. Napriek traumatizujúcemu obdobiu však jej diela na prvý pohľad nevyzerajú negatívne – podobne ako žena, ktorá prežíva zlé obdobie, ale navonok sa snaží zapadnúť do spoločnosti a vyzerať dobre. Obsah jej prác je autentickou výpoveďou, v ktorej sa môže nájsť každá žena. Tento príbeh však končí so šťastným koncom. Podobne ako je to v rastlinnej ríši, aj tu si autorka prešla všetkými ročnými obdobiami, aj keď zima tu mohla trvať hádam najdlhšie. Po zime však znovu nastane jar, kedy všetko rozkvitne. Dokonca aj tá nezlomná burina… Avšak naskytá sa otázka: Ak autorka ukončila tento životný cyklus, ktorý sa odrážal takisto v tvorbe, ako bude jej tvorba ďalej pokračovať?
O Beáte Bencovej
Beáta Bencová (1970) je slovenská umelkyňa a maliarka. V rokoch 2012–2016 absolvovala bakalárske štúdium na AU v Banskej Bystrici v odbore Grafika pod vedením doc. Igora Bencu, akad.mal.. Následne tu pokračovala v magisterskom štúdiu, avšak v odbore Maľba pod vedením prof. Ľudovíta Hološku akad. mal, ktoré ukončila v roku 2018. Na konte má niekoľko samostatných a kolektívnych výstav na Slovensku a v Česku. V rokoch 2021 a 2022 bola finalistkou súťaže Maľba roka Nadácie VÚB.
Vo svojej tvorbe sa Beáta Bencová venuje výsostne ženskému svetu. Skúma, ako sa konštruuje identita, telesnosť a hodnota ženy v napätí medzi spoločenskými normami, stereotypmi a individuálnym prežívaním jednotlivca. Zároveň je jej tvorba vysoko introspektívna – je osobnou výpoveďou, ale i psychologickou sondou. Ženské telo sa stáva rovnako subjektom, ako i objektom – symbolom prežitku, krásy, zraniteľnosti, ale aj sily. Jej diela sa vyznačujú bohatou metaforou, personifikáciou, ale taktiež iróniou, trpkosťou, či sarkazmom. Ako vyjadrovací prostriedok využíva rastlinný svet či záhradu, kde ženy dostávajú podobu kvetov, hmyzu alebo predmetov. Vytvára herbár, kde analyticky skúma rozdielne vlastnosti žien. Tvorí prevažne v médiu maľby, ale pracuje aj s inštaláciou alebo objektom.
V skorších dielach sa Beáta Bencová venovala viac vzťahovej rovine medzi mužom a ženou s určitou dávkou hravosti a irónie, najmä v kontexte lásky, sexuality a pudovosti. Skrz hybridné postavičky so zvieracími prvkami zosobňovala ženy v prostredí zväčša spájaných s mužmi, aby poukázala na hegemonický model maskulinity a na pretrvávajúcu mužskú rolu lovca a ženskú úlohu lovenej alebo obete.
Viac o tvorbe Beáty Bencovej nájdete v archívnom rozhovore s ňou tu.
O VD Laboratóriu súčasného umenia
VD Laboratórium súčasného umenia je nezávislá galéria, nachádzajúca sa na ulici Horná 36 v Banskej Bystrici, so vstupom na ľavej strane, smerom do nádvoria. Sídli v prízemnej časti budovy renesančného meštianskeho domu.
Od svojho vzniku v roku 2019 sa galéria zameriava na prezentáciu súčasného umenia prevažne mladej generácie slovenských umelcov a umelkýň. Okrem prezentácie nových umelcov dáva priestor stálym umelcom, ktorí sa objavujú s novým výstavným programom. Za zmienku stoja aj charakteristické skupinové výstavy ako každoročný Fotografický salón, Sochársky salón či Malý ART MARKET, ktorý prezentuje tvorbu regionálnych umelcov a remeselníkov prevažne vo vianočnom období.
Záver z výstavy Burina
Vždy ma poteší, ak mám možnosť vidieť naživo diela umelca či umelkyne, s ktorými som robila rozhovor. Rovnako to bolo i v tomto prípade. Rozhovor s Beátou Bencovou som robila na jar tohto roku. Keď som sa dozvedela, že bude mať výstavu v čase, kedy budem na Slovensku, vedela som, že ju musím navštíviť.
Výstava Beáta Bencová: Burina sa nachádza vo dvoch výstavných miestnostiach VD Laboratória súčasného umenia v Banskej Bystrici. Kým v prvej miestnosti sú vystavené maľby, v druhej miestnosti dominuje inštalácia z pletiva a rastlín, ktorá pekne prepája záhradu s Bencovej dielami. Maľby tu tvoria prierez tvorby Beáty Bencovej za posledné dva roky, v ktorých tematicky rieši identitu, telesnosť a hodnotu ženy v napätí medzi spoločenskými normami a stereotypmi. Tieto témy personifikuje do sveta rastlín a profánnych predmetov súvisiacich so záhradou. Vychádza z vlastnej skúsenosti, ktorá sa dá preniesť do všeobecnej roviny.
Na záver by som výstavu Beáta Bencová: Burina odporučila každému, kto rád pátra, čo je za zobrazenými motívmi skryté. Hoci na prvý pohľad vyzerajú obrazy Beáty Bencovej jednoducho, hravo či pripomínajú priam naivnú až detskú kresbu, nenechajte sa zmiasť. Autorka diváka láka príjemnými motívmi zo záhrady, avšak ich posolstvo je hlboké a rieši v nich vážne psychologické témy dotýkajúce sa ženy a spoločnosti. Vlastnosti ľudí, vzťahy, telesnosť a sexualitu personifikuje do záhrady a rastlinného sveta, ktorý je jej blízky. Aj tematicky vychádza z vlastnej negatívnej vzťahovej skúsenosti, kde sa ako žena snaží nájsť svoje miesto v spoločnosti, neustále sa povznáša napriek životným prekážkam a snaží sa znovu vyrásť. Týmto jej schopnosti možno čiastočne prirovnať k burine – nie nadarmo výstava nesie rovnomenný názov Burina. Výstava Burina je osobným herbárom umelkyne, ktorý zobrazuje pestré vzťahové situácie alebo rôzne typy žien, v ktorom sa môže nájsť každá žena alebo ten, kto sa aspoň trochu zaujíma o ženský svet.
