Výstava Blažej Baláž: New Normal

  Hoci som plánovala navštíviť Galériu Jána Koniarka (GJK) v Trnave dňa 17.11.2024 – na Deň boja za slobodu a demokraciu, no keďže kvôli sviatku bola galéria zatvorená, tak som sa ju trochu v časovej tiesni rozhodla navštíviť ešte v sobotu poobede. Takže som si v predvečer Dňa boja za slobodu a demokraciu pozrela vtedy dve aktuálne výstavy v GJK, ktoré boli s demokraciou a Slovenskom dosť úzko prepojené. Prvou z nich, ktorú tu na blogu predstavím, je výstava Blažeja Baláža: New Normal, ktorej kurátorkou bola Miroslava Urbanová. Za architektúru výstavy bol zodpovedný Peter Liška a vizuálnu komunikáciu CUBE studio s.r.o.. Výstava New Normal začala vernisážou dňa 26.9.2024 o 18.00 a trvala od 27.9.2024-24.11.2024.

  Prečítajte si teda retrospektívny návrat na výstavu Blažeja Baláža: New Normal, kde sa dozviete viac o vystavených dielach, jej autorovi a o Galérii Jána Koniarka.

Výstava Blažej Baláž: New Normal, Galéria Jána Koniarka, Trnava
Výstava Blažej Baláž: New Normal, Galéria Jána Koniarka, Trnava (foto: KUNSTARTUM)

O výstave New Normal

Od Slovenských problémov k svetovým

  Názov výstavy New Normal sa pohrával s významom slovného spojenia rovnako, ako Blažej Baláž s významom slov vo svojich dielach. Pojem New Normal – v preklade nová normálnosť alebo norma, označuje prevažne obdobie, ktoré zväčša prichádza po kríze. Avšak je tomu naozaj tak? Vo výstavnom koncepte mohol tento pojem ukazovať na to, že sa istým spôsobom nachádzame v kríze a to sa stalo našou normou – zmierili sme sa s javmi a udalosťami, ktoré by nemali byť normálne, no napriek tomu s nimi spolunažívame a považujeme ich za normálne. Zvykli sme si.

  Zvykli sme si na to, že minulosť sa vracia a opakuje. Zvykli sme si na znovu vracajúcich sa politikov, ktorí rozkrádajú našu krajinu v rámci vlastného sebaobohacovania. Zvykli sme si na uzurpujúce Rusko. Zvykli sme si na konšpirácie. Zvykli sme si na vojnu. Zvykli sme si na konzum.

  A práve na to, že sme si zvykli, kriticky poukazoval a pripomínal vo svojich dielach na výstave New Normal umelec Blažej Baláž.

Blažej Baláž: New Normal
Z výstavy Blažej Baláž: New Normal, Galéria Jána Koniarka, Trnava (foto: KUNSTARTUM)

Vracajúca sa minulosť, zhoršujúca sa budúcnosť?

  O vývine minulosti Slovenska po súčasnosť, na väzby s Ruskom minulé i súčasné, ukázal Blažej Baláž v dielach ako TISOBRÚSILKOSUHUSÁKKOSÁKFICOVŠETKOTROŠKU 2 alebo DUBČEKOVROŽOKVYSTRIEDALBREŽNEVOVKOKOT. Na uzurpatívnu vlastnosť Ruska tu poukazovalo napríklad dielo PRIŠLI RUSI BUDE VOJNA. To, že Rusko si uzurpuje nielen územia, ale aj mysle ľudí, mohol návštevník vyčítať v diele PREMONTUJEMTVOJUHLAVUNAKLADIVO.

  Autor tu však nebol kritický len k Rusku. Na výstave New Normal poukázal aj na vojny vo svete, napríklad v diele 12 spôsobov zabíjania, alebo na negatíva konzumnej spoločnosti. Kam peniaze môžu smerovať, bolo vysvetlené v prácach ako TVOJEPENIAZESUVMOJEJHLAVETVOJEPENIAZESUVMOJOMZALUDKU, ktorej význam ešte viac zvýraznil použitý podklad – kartón z pizze. Peniaze a moc hýbajúce svetom, boli zosobnené v dielach MONEY a POWER 2, ktoré podčiarkovali súvisiace pojmy na trajektóriách prepájané mincami. Blažej Baláž nezaprel ani svoj záujem o environmentálnu problematiku, ktorej kontext sa dal okrajovo čítať na obraze ČOSIDNESZOŽRALZABILOTRÁVIL.

Blažej Baláž
Diela Blažeja Baláža, hore, zľava: PEOPLELIKEOURSELVESALWAYSFEELLIKETHAT, 2019, syntetická farba, ceruza, ľanový olej na papieri, 102,5×91 cm; ČOSIDNESZOŽRALZABILOTRÁVIL, 2019, digitálna tlač, ľanový olej na papieri, 118,5×84 cm. Dole, zľava: STRANGEISTHISWORLD 3, 2019, farba, ľanový olej na papieri, 124,8×89,5 cm; POREVOLÚCIISAOBJAVILINOVÉVALÉRYČERVENEJRUŽOVEJAHNEDEJ, 2019, farba na papieri, 90×128 cm (2 časti). (foto: KUNSTARTUM)

Keď nerozprávajú len slová…

  Pojmy neboli to jediné, ktoré sa dali čítať na dielach Blažeja Baláža na výstave New Normal. Význam spomínaných fráz rozširoval taktiež už spomenutý materiál.

  Nielen obal od pizze, ale všeobecne kartón – tak príznačný podkladový materiál často nesúci rôzne heslá na protestoch, bol tu často použitý, aby demonštroval to, čo obsahoval. Blažej Baláž teda recykloval materiál nielen z environmentálneho hľadiska, ale aj po jeho pamäťovej stope a menil jeho ďalší význam, či cestu.

  Ďalším z recyklovaných materiálov boli obálky. Toto informačné médium, ktoré prenášalo/prinášalo ľuďom dôležité informácie prostredníctvom listov, umelec znovu oživil. Niekedy na ne poznačil novú trefnú frázu alebo kritickú poznámku viažucu sa na odosielateľa, ako napríklad ALMUŽNA (na listovej obálke Ministerstvo financií SK), SVET NIE JE POISTENÝ (na listovej obálke Sociálna poisťovňa Bratislava), MŔTVYUMELECDOBRÝUMELEC (na listovej obálke SNG Bratislava), Slovensko nemá zmysel opravovať, treba ho celé prerobiť (na listovej obálke Ministerstvo školstva SR)… Inokedy na nich boli odkazy, či komentáre, ktoré mali priniesť nový význam – znovu kriticky informovať o niečom: Premontujem ti hlavu na kladivo (na listovej obálke Sociálna poisťovňa), Putin is an i/rational MadMan (na listovej obálke Bytové družstvo v Trnave), Človek je veľmi krutý tvor (na listovej obálke Trnavská vodárenská spoločnosť) a iné.

  Okrem podkladových materiálov diel na výstave New Normal, by mohli viac povedať aj ďalšie použité materiály či technika. Koláž a kombinované techniky ako mix informácií. Alebo mnohokrát použité lepidlo, ktoré v hlbšom zmysle mohlo umocniť „nalepenie“ informácií na konzumenta.

Blažej Baláž
Detail z diela POWER 2, 2020, akryl, mince, lepidlo, kolážovaný papier na plátne, 150×150 cm (foto: KUNSTARTUM)

Výstava, miesto, čas

  Skrytých významov, či prepojení výstavy New Normal by tu divák našiel mnoho. No čo som tu spomenula, nie je všetko.

  Obsah výstavy New Normal bol okrajovo prepojený s jej miestom – Koppelovou vilou, ktorá je historicky zaťažená, keďže bola arizovaným židovským majetkom. Hoci na tento jav Blažej Baláž poukázal na svojej výstave Dobrý deň pani Kopplová už v roku 1997, na výstave New Normal sa vyskytli autorove diela pripomínajúce aj vojnu, ako i to, čo môže vyvolať. Boli tu Balážové práce z minulosti, ktoré boli aktualizované z dôvodu boja proti zabúdaniu.

  V neposlednom rade tu zohralo dôležitú úlohu aj časové obdobie, kedy bola výstava sprístupnená. Výstava bola k videniu ešte v čase, keď sa pred 35 rokmi začala na našom území Nežná revolúcia, čo ešte viac umocňovalo obsah výstavy New Normal.

Galéria Jána Koniarka, Trnava
Z výstavy Blažej Baláž: New Normal, Galéria Jána Koniarka, Trnava (foto: KUNSTARTUM)

O Blažejovi Balážovi

  Blažej Baláž (1958) je slovenský umelec a pedagóg. Absolvoval VŠVU v Bratislave, kde navštevoval oddelenie grafiky u Oresta Dubaya a Vladimíra Gažoviča. Na konte má niekoľko samostatných a skupinových výstav nielen na Slovensku, ale aj v mnohých štátoch Európy, či Ázie a Ameriky. Taktiež získal mnoho ocenení, ako napr. Čestné uznanie, Súčasná slovenská grafika IX, Banská Bystrica (1987), Award of Excellence, 6th International Miniature Print Biennale, Seoul (1990), Cena Unie výtvarných umělců České Republiky, 9. Mezinárodní bienále kresby Plzeň (2014), Special Award by the Jury – Osten Biennial of Drawing, Skopje (2016) a ďalšie.

  Vo svojej tvorbe sa venuje maľbe, mediálnemu obrazu, kresbe, ilustrácii, grafike, performance, intermediálnemu a konceptuálnemu umeniu, objektu, či inštalácii. Čo sa týka tematiky a štýlu, tak tie sa postupne menili. Na začiatku jeho tvorby v 70. rokoch prevládala abstrakcia. V 80. rokoch sa venoval najmä neoexpresívnej tvorbe so silným spoločensko-kritickým postojom. Na prelome 80. a 90. rokoch boli jeho diela inšpirované ľudovým umením a začínal pracovať s konceptuálnym textom. Začiatkom 90. rokoch pracoval s textilom. V tomto období vytvoril lingvistické grafiky najprv prostredníctvom zničených matríc svojich predchádzajúcich (školských) prác, ktoré boli tlačené aj za pomoci opilníkovaných mincí. Tento princíp naplno využil i neskôr, keď ho obohatil o novú stratégiu – vedomé a kontrolované plesnutie papiera. Princíp tlače z malých mikromatríc – opilníkovaných mincí, ktorý autor sám nazval „rozkmitaná matrica“, sa stal jeho autorskou technikou.

  Baláž ďalej rozvrstvuje tvorbu aj do oblasti, ktorá vzniká s konceptuálnym uvažovaním, ale môže byť zaraďovaná skôr do postminimalizmu. Realizuje niekoľko akčných výstupov s ekologickým, politickým alebo sociálno-kultúrnym kontextom.

  V súčasnosti okrem umenia pôsobí aj ako profesor na Katedre pedagogiky výtvarného umenia Trnavskej univerzity v Trnave.

O Galérii Jána Koniarka v Trnave

 Galéria Jána Koniarka v Trnave zahŕňa dve, resp. tri miesta prezentujúce výstavnú činnosť. Hlavným sídlom je Koppelova vila, nachádzajúca sa na Zelenom kríčku č. 3, ktorá pozostáva z pôvodnej budovy a Nového krídla. Ďalšie výstavné miesto, Synagóga – centrum súčasného umenia, stojí na Halenárskej ulici č. 2.

  GJK bola založená v roku 1976, vtedy pod názvom Okresná galéria. V roku 1981 galéria získala budovu bývalej synagógy. Počas nasledujúcich rokov sa názov galérie niekoľkokrát zmenil a prešla aj mnohými delimitáciami. Od 1.4.2002 je zriaďovateľom GJK Trnavský samosprávny kraj.

  Stále expozície sa nachádzajú na viacerých lokáciách v Koppelovej vile. Najväčšia z nich – Ján Koniarek a figurálne tendencie, je prístupná v Novom krídle a okrem tvorby sochára Jána Koniarka ukazuje ďalších 15 umelcov a umelkýň, ktorí nadväzujú na Koniarkovu tvorbu. Ďalšia stála expozícia s názvom Skulpturpark sa nachádza na nádvorí galérie. Stále expozície zamerané na maľbu a grafiku ako Galéria portrétov a Obraz Trnavy v čase (1920 – 2020) sú k videniu na vstupnom schodisku a schodisku smerujúcom k Novému krídlu.

  Dočasné výstavy prezentujúce slovenských a zahraničných umelcov môže návštevník vidieť v priestoroch na prvom poschodí Koppelovej vily a v priestoroch Synagógy.

Záver

  Musím hneď na úvod tu skonštatovať, že výstava New Normal bola dosť kritická. Hoci sa výstava orientovala na slová, bola pestrá nielen po obsahovej stránke, ale aj technickej. Výstava New Normal pokrývala niekoľko miestností v Koppelovej vile, kde divák mohol vidieť diela malých, ale i veľkých formátov – od maľby/kresby po koláže na rôznych materiáloch ako plátna, kartóny, či rôzne poštové obálky, ktorým Blažej Baláž vdýchol nový život. Po obsahovej stránke sa diela zameriavali na aktuálnu spoločenskú situáciu nielen na Slovensku, ale taktiež vo svete. Autor tu pracoval s kolektívnou pamäťou, lebo pripomínal udalosti, ktoré sa opakujú aj dnes, čím zároveň apeloval na to, aby sa nezabúdalo. Taktiež kriticky spracoval pojmy, ktoré sú v dobe konzumu „normálne“, ako bohatstvo či moc.

  Blažej Baláž mal súbežne okrem výstavy New Normal prezentovanej v Koppelovej vile takisto výstavu NeNormal, ktorá bola v Synagóge – Centre súčasného umenia. Obe výstavy na seba nadväzovali. Kým New Normal sa zameriavala na kritiku aktuálnej doby konzumu, ktorá sa vracia naspäť k normalizácii a zobrazovala novšie diela Blažeja Baláža, tak výstava NeNormal predstavovala skôr ranné diela spadajúce do začiatkov autorovej tvorby od 70. a 80. rokov, zaoberajúce sa samotnou normalizáciou.

  Hoci som z časových dôvodov si nestihla pozrieť druhú výstavu Blažeja Baláža NeNormal, tak musím povedať, že obe výstavy, menovite New Normal boli veľmi aktuálne v kontexte súčasnej doby a taktiež správne načasované – v období, keď bol sviatok Deň boja za slobodu a demokraciu 17. novembra, kedy by sme si mali pripomínať hodnoty slobody a čerpať z našej minulosti, poučiť sa, neopakovať chyby a nepodliehať prílišnému konzumu a moci, aby sme zas o tú nadobudnutú slobodu neprišli.

Blažej Baláž a tri panely s jeho 106 listovými obálkami, 2020-2023, kombinovaná technika na rôznych poštových obálkach, rôzne rozmery (foto: KUNSTARTUM)

Obrázok 1 z 29

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Scroll to Top