Druhá výstava, ktorú som v novembri v Galérii Jána Koniarka v Trnave navštívila, bola výstava Matúša Maťátka: Čas kostlivcov (Biela-Modrá-Červená epopej). Výstava začala vernisážou dňa 26.9.2024 o 18.00, následne trvala od 27.9.2024-24.11.2024 a jej kurátorom bol Vladimír Beskid. Podobne, ako bolo spomenuté v predchádzajúcom článku, tak aj táto výstava poukazovala kriticky na dobu, v ktorej žijeme, ale načrtla i dôležité míľniky minulosti, z ktorých mnohí Slováci vychádzajú.
Prečítajte si teda retrospektívny návrat na výstavu Matúša Maťátka: Čas kostlivcov (Biela-Modrá-Červená epopej), kde sa dozviete viac o vystavených dielach, jej autorovi a o Galérii Jána Koniarka.
O výstave Čas kostlivcov (Biela-Modrá-Červená epopej)
Biela-Modrá-Červená epopej putujúca Slovenskom
Ako hovorí samotný kurátorsky text, tak výstava Čas kostlivcov (Biela-Modrá-Červená epopej) je akási encyklopedická obrazáreň slovenských dejín. Preto aj motív výstavy tu nie je prvým, ktorý mohol divák vidieť. Výstava bola voľným pokračovaním výstav s titulom Biela-Modrá-Červená epopej, ktoré boli prezentované v Novej Cvernovke v Bratislave (rok 2019) a v Liptovskej galérii P.M.Bohúňa v Liptovskom Mikuláši (rok 2019).
Hoci sa motív výstavy opakoval, nie je to z toho titulu, že samotný umelec nemá v tvorbe dostatok námetov. Práve naopak. Matúš Maťátko mapuje bohaté dejiny Slovenska, ako tie vzdialenejšie, tak i tie pomerne nedávne. Dejiny majú mnoho udalostí, o ktorých sa učia už deti v školách. To, že sa učia, znamená, že by mali vedieť, čo sa stalo a čo formovalo náš národ – zobrať si z udalostí ponaučenie, aby nežili v opakovanej minulosti. Preto je potrebné si dejiny a udalosti stále pripomínať, aby sme takisto my – dospelí, nezabudli. Spomienky na minulosť – či už prežitej alebo prerozprávanej, by mali byť našou motiváciou v živote robiť čokoľvek, aby sa chyby z histórie neopakovali.
To je dôvod, prečo by sa mala výstava Biela-Modrá-Červená epopej stať putovnou a teda opakujúci sa motív by v žiadnom prípade nemal byť výčitkou, ale jej prednosťou, aby ju mohlo vidieť čo najviac ľudí z rôznych kútov našej krajiny.
Z obrazovej encyklopédie slovenských dejín
Z tých dávnejších historických momentov sme mohli na výstave Čas kostlivcov (Biela-Modrá-Červená epopej) nájsť interpretáciu obrazu od Petra Michala Bohúňa zobrazujúcu Jána Francisciho. Tento obraz mohol tvoriť pomyselne najstarší okamih slovenských dejín – keď sa chceli Slováci oslobodiť spod nadvlády Uhorska. Zobrazenie Jána Francisciho sa teda neodmysliteľne spája so slovenskými dobrovoľníckymi výpravami, ktoré boli v rokoch 1848-1849.
Historické momenty vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov sme mohli vidieť v diele Viribus unitis – Spojenými silami (1918), kde heraldický lev (znak Československa) dusí orla (súčasť znaku Rakúsko-Uhorska).
Následne maľba Memento (1939-1945) so židovským svietnikom menora s dymiacimi komínmi namiesto sviečok pripomínala udalosti, ktoré sa odohrali počas 2. svetovej vojny, keď boli Židia deportovaní do koncentračných táborov. Tento obrez je spomienkou nielen na globálnu udalosť, no taktiež na slovenskú, keďže z nášho územia v dôsledku transportovania do koncentračných táborov zahynulo viac ako 70 000 Židov.
Dielo Na horách, horí vatra – SNP (1944) so zdvihnutým povstaleckým samopalom pod Kriváňom sa spájalo s udalosťami Slovenského národného povstania, ktoré vypuklo 29. augusta 1944 ako reakcia domáceho odbojového hnutia na vstup nemeckých okupačných vojsk na územie Slovenskej republiky.
Éru komunizmu na našom území pripomínal drevený reliéf Hviezdna budúcnosť (1948-1989), ktorý zobrazoval interpretáciu odhodlaného robotníka a družstevníčku z československej 100 korunovej bankovky s červenými hviezdami namiesto očí a kosákom a kladivom v rukách.
Vedľa neho dielo Sľúbili sme si lásku (1989) poukazovalo zas na pád komunizmu – na Nežnú revolúciu. Gesto víťazstva – zdvihnutá ruka ukazujúca prstami písmeno V s odťatými článkami prstov tu kriticky poukázala na stratu tejto vybojovanej slobody, ktorú aktuálne mnohí ľudia dnes zažívajú.
Ku kritike novodobých dejín Slovenska
Z tej nedávnej histórie tu Matúš Maťátko v reliéfoch a maľbe väčších rozmerov nadhodil kauzu Gorila, s hlavou gorily so zašnurovanými ústami. Alebo v maľbe Tanec smrti (1918-1920-2020-?), kde tanec kostlivca s človekom s maskou a medzi nimi sa vznášajúcim vírusom štruktúrou podobnému covidu, pripomenul aj obdobie, keď pandémia covidu na isté obdobie znemožnila normálny život.
Nedávne udalosti a kauzy, ako napríklad zmocnenie sa STVR slovenskou vládou, vyhlásenie generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva kultúry, že Zem je plochá, alebo kampaň na prezidentské voľby 2024, boli zaznamenané na grafikách menších rozmerov.
Kritiku doby sme mohli nájsť ako i v dielach zobrazujúcich staršie udalosti našich dejín, tak i novších, avšak v tých novších ju mohol divák vnímať prísnejšie. Matúš Maťátko ako v diele Kostlivci v skrini (1848-2018), tak celou výstavou, zdôraznil návrat pomyselných kostlivcov ukrytých v skrini. Metaforou výstavy Čas kostlivcov poukázal na znovu vracajúcu sa minulosť v podobe udalosti a ľudí, ktorí by mali zostať zamknutí v minulosti.
Nielen udalosti, ale aj gestá
Okrem plošných diel sa na výstave Čas kostlivcov (Biela-Modrá-Červená epopej) nachádzali aj objekty. Tie prevažne zobrazovali dôležité symboly spájajúce sa so Slovenskom, ako napr. diela Kríž I. a Kríž II.. Symbol háku, na ktorom bol potrestaný zbojník Jánošík, spájajúci sa s legendou odohranou na našom území, bol znázornený v diele Keď ste si ma upiekli, tak si ma aj zjedzte. V neposlednom rade gestá rúk, ktoré sa viažu s rôznymi protestami či revolúciami, sme mohli nájsť na objektoch Revolucionár III., after Jozef Jankovič.
Rukopis prihovárajúci sa každému
Výstava Čas kostlivcov (Biela-Modrá-Červená epopej) sa svojimi témami a štylizovaným jazykom prihovorila každému. Tak ako Biblia pauperum, tak aj výstava Čas kostlivcov (Biela-Modrá-Červená epopej) rozprávala pomocou obrázkov príbehy a udalosti zrozumiteľné každému – dovolím si povedať taktiež ľuďom, čo sa do umenia nevyznajú. Hoci v dielach sa nachádzalo mnoho symbolov, myslím si, že pre ľudí žijúcich na Slovensku poznajúcich aspoň základy našich dejín a sledujúcich aktuálne kultúrno-spoločenské a politické dianie, nebolo ťažké ich prečítať.
Témy podčiarkuje výtvarný rukopis Matúša Maťátka, kde grafickými líniami zvýraznil podstatu zobrazeného. Priam jazykom dneška (pop-artom zmiešaným s komiksovými prvkami až street-artom) sa snaží svojimi maľbami, reliéfmi, grafikami a objektmi osloviť aj mladú generáciu divákov.
O Matúšovi Maťátkovi
Matúš Maťátko (1984) je slovenský umelec. Absolvoval VŠVU v Bratislave, kde navštevoval Ateliér voľnej grafiky a ilustrácie u prof. Dušana Kállaya, akad. mal.. Na konte má niekoľko samostatných a skupinových výstav nielen na Slovensku, ale taktiež v mnohých štátoch Európy, či Ázie. Získal niekoľkonásobne ocenenie Najkrajšia kniha Slovenska v rámci ilustrácií, ktorú organizovala Bibiana – dom umenia pre deti v Bratislave.
Vo svojej tvorbe sa venuje veľkoplošnej grafike, ilustrácii, soche a maľbe. Grafický štýl, ktorý uplatňuje aj v maľbách, tvorí simulovaný jazyk drevorytu spravidla dovedený do najmenšej možnej lineárnej skratky. Jeho diela majú vizuálny nádych pop-artu s komiksovými prvkami a sú plné symboliky. Tematicky sa zaoberá kolektívnou pamäťou a slovenskou históriou, ktorú prepája aj do aktuálnych spoločenských tém. Čo sa týka ilustrácie, tak ilustroval desiatky kníh a množstvo časopisov, ako napr. detské časopisy Včielka, Zornička, Slniečko, ale aj pre periodiká ako Pravda, alebo časopis Príbehy 20. storočia, ktoré vydáva spoločnosť Post Bellum.
Matúš Maťátko absolvoval viacero rôznych výstav, avšak jednu z nich som spracovala do reportáže:
O Galérii Jána Koniarka v Trnave
Galéria Jána Koniarka v Trnave zahŕňa dve, resp. tri miesta prezentujúce výstavnú činnosť. Hlavným sídlom je Koppelova vila, nachádzajúca sa na Zelenom kríčku č. 3, ktorá pozostáva z pôvodnej budovy a Nového krídla. Ďalšie výstavné miesto, Synagóga – centrum súčasného umenia, stojí na Halenárskej ulici č. 2.
GJK bola založená v roku 1976, vtedy pod názvom Okresná galéria. V roku 1981 galéria získala budovu bývalej synagógy. Počas nasledujúcich rokov sa názov galérie niekoľkokrát zmenil a prešla mnohými delimitáciami. Od 1.4.2002 je zriaďovateľom GJK Trnavský samosprávny kraj.
Stále expozície sa nachádzajú na viacerých lokáciách v Koppelovej vile. Najväčšia z nich – Ján Koniarek a figurálne tendencie, je prístupná v Novom krídle a okrem tvorby sochára Jána Koniarka ukazuje ďalších 15 umelcov a umelkýň, ktorí nadväzujú na Koniarkovu tvorbu. Ďalšia stála expozícia s názvom Skulpturpark sa nachádza na nádvorí galérie. Stále expozície zamerané na maľbu a grafiku ako Galéria portrétov a Obraz Trnavy v čase (1920 – 2020) sú k videniu na vstupnom schodisku a schodisku smerujúcom k Novému krídlu.
Dočasné výstavy prezentujúce slovenských a zahraničných umelcov môže návštevník vidieť v priestoroch na prvom poschodí Koppelovej vily a v priestoroch Synagógy.
V Galérii Jána Koniarka v Trnave som navštívila ešte jednu výstavu, ktorú som spracovala do reportáže:
Záver
Výstava Čas kostlivcov (Biela-Modrá-Červená epopej) bola jednou z tých výraznejších výstav, ktorú by mal divák určite navštíviť. Ak to nestihol, tak by nebolo na škodu, aby motív výstavy, tak ako som to už spomenula, bol niekedy v nejakom inom kúte Slovenska zopakovaný. Čas kostlivcov prepojil naše minulé dejiny so súčasnými, čím výstava istým spôsobom ponúkla edukatívny obsah, avšak poukázala aj na kritiku doby, ktorú žijeme a kam smerujeme.
Výstava Čas kostlivcov (Biela-Modrá-Červená epopej) bola taktiež vynikajúco architektonicky spracovaná – dokonca prepojila niektoré diela zo stálej zbierky GJK s tvorbou Matúša Maťátka. Objekty tu vynikajúco dopĺňali maľby a reliéfy. Jednoduchosť v líniovej skratke a vo farebných plochách používajúcich najmä bielu, modrú a červenú na dielach, ako aj v interiéri, poukázala na naše štátne farby. Každopádne výstava Čas kostlivcov (Biela-Modrá-Červená epopej) si dala záležať na každom detaile, nielen na tom vizuálnom, ale aj obsahovom.
Diela Matúša Maťátka zľava: Znepokojivé signály STaR-STVR, 2024, pigmentová tlač na papieri, 50x70 cm; Nebezpečné obilie, 2024, pigmentová tlač na papieri, 50x70 cm; Záhada čiernych okuliarov, 2024, pigmentová tlač na papieri, 50x70 cm; Plochý mozog, či plochá zem?, 2024, pigmentová tlač na papieri, 50x70 cm (foto: KUNSTARTUM)
