2026

K výtvarnému umeniu mala blízko už od detstva. Postupne záľuba vyústila do smerovania, kedy sa rozhodla študovať umenie najprv na strednej škole, následne na vysokej. Okrem maľby ju vždy zaujímali aj presahy do priestoru. Tematicky vyprofilovala svoj záujem na prostredie, ktoré jej bolo blízke už v detstve – rybník v Malom Záluží, a (nielen) s ním spojenú vodu, ktorá je v jej tvorbe kľúčová v rôznych podobách. Reč je o slovenskej umelkyni menom Lucia Žitnayová. V rozhovore porozpráva nielen o tom, ako sa dostala k umeniu, ale aj o vývine svojej tvorby – od jej začiatkov po súčasnosť, povie o svojich inšpiráciách, vzoroch, záľubách a plánoch do budúcna, ale vyjadrí sa taktiež k aktuálnemu stavu v slovenskej kultúre.

Fantázia ju sprevádzala od detstva. Inšpirovaná literatúrou si vytvárala vlastné svety, až kým sa ako tínedžerka nedostala k výtvarnému umeniu, kde svoje predstavy mohla zhmotniť. Pri imaginácii ostala aj počas štúdia vizuálneho umenia, no tematicky jej tvorba začala poukazovať na aktuálne problémy dnešného sveta ako politika identity na sociálnych sieťach či klimatická kríza. Reč je o českej umelkyni menom Iva Davidová. Tá v rozhovore porozpráva o tom, ako sa dostala k umeniu, predstaví svoju tvorbu a povie o dôležitých míľnikoch v nej, ako aj o svojich inšpiráciách, vzoroch, záľubách a plánoch do budúcna.

Vyrastala v kreatívnom prostredí. Preto bolo pre ňu logické študovať umenie. Rozhodla sa pre odbor grafika, kde jej grafické techniky poskytujú nielen disciplínu, presnosť a trpezlivosť, ale v niektorých nachádza aj spontánnosť, jedinečnosť či uvoľnenosť. Reč je o slovenskej umelkyni a grafičke menom Jozefína Fujašová, ktorá je aktuálne ešte študentkou. V rozhovore porozpráva o svojich začiatkoch, prečo sa rozhodla pre grafiku, predstaví svoju tvorbu, ale aj povie o svojich inšpiráciách, vzoroch, záľubách. Taktiež sa vyjadrí k tomu, ako vníma aktuálny stav v slovenskej kultúre, ale aj prezradí svoje plány do budúcna.

Jej cesta k umeniu nebola priamočiara. Po technickej stránke si prešla rôznymi médiami, hoci dnes sa zaoberá primárne maľbou. Takisto jej rukopis sa priebehom rokov zmenil. Od expresívneho vyjadrenia prešla viac k surrealistickému, hoci ako sama hovorí, nie zámerne. Nakoniec aj jej obsahová tvorba sa zmenila, od človeka k prírode prešla k čisto rastlinnému svetu, pomocou ktorého vyjadruje (nielen) svoje pocity z klimatickej krízy. Reč je o slovenskej umelkyni menom Kristína Navrátil (rodená Bukovčáková), ktorá v rozhovore porozpráva nielen o tom, ako sa dostala k umeniu, ale aj o vývine svojej tvorby – od jej začiatkov po súčasnosť, povie o svojich inšpiráciách, vzoroch, záľubách a plánoch do budúcna, ako i o tom, ako vníma aktuálny stav v slovenskej kultúre.

V detstve výtvarné umenie najprv krotilo jej temperament. Neskôr sa pre ňu stalo potrebou a smerovaním. Hoci sprvu študovala grafiku, následne presedlala na maľbu. Tá sa pre ňu stala médiom, pomocou ktorého zaznamenáva osobnú výpoveď ako ženy a jej pohľadu na vnímanie ženského sveta spoločnosťou. Tento reálny svet prenáša do sveta flóry a fauny, kde situácie zaznamenáva pomocou metafory a mnohokrát s iróniou, sarkazmom či trpkosťou. Reč je o slovenskej umelkyni menom Beáta Bencová. V rozhovore porozpráva nielen o tom, ako sa dostala k umeniu, ale aj o vývine svojej tvorby – od jej začiatkov po súčasnosť, povie o svojich inšpiráciách, vzoroch, záľubách a plánoch do budúcna, ale vyjadrí sa taktiež k aktuálnemu stavu v slovenskej kultúre.

Už v detstve vyhlasovala, že chce byť ilustrátorkou. Avšak až neskôr v dospelosti sa rozhodla ňou stať. Reč je o slovenskej grafičke a ilustrátorke menom Kristína Babulicová. V rozhovore porozpráva o svojich začiatkoch, predstaví svoju tvorbu, v ktorej vyvracia mýtus, že ilustrácia je len pre deti, no taktiež prezradí niečo o sebe a svojich záľubách, ale i o aktuálnych témach, či plánoch do budúcna.