Fantasy svet Martiny Pilcerovej

Už od detstva túžila byť ilustrátorkou, no cesta k jej vysnívanému povolaniu nebola ľahká. Svet fantasy a sci-fi ju očaril natoľko, že v ňom zotrvala, čo jej prinieslo okrem práce snov pre veľké svetové štúdia aj niekoľko ocení. V rozhovore Martina Pilcerová porozpráva o svojich začiatkoch, čo-to prezradí aj o svojom živote, ale hlavne predstaví svoju tvorbu – ako vznikajú také ilustrácie pre MTG karty, či ako vznikli ilustrácie pre knihy od  Georgea R. R. Martina, ktorého romány Pieseň ľadu a ohňa boli inšpiráciou pre seriál Game of Thrones.

Ste svetoznáma ilustrátorka a umelkyňa sci-fi a fantasy.  Ilustrovali ste karty pre projekty ako Game of Thrones, World of Warcraft či Magic The Gathering. Spolupracovali ste s rôznymi filmovými štúdiami v USA či v Nemecku. Poďme k začiatkom. Ako ste s dostali k výtvarnému umeniu?

Maľovala som vlastne od útleho detstva, takže som ním v podstate žila. Je to to jediné, čo som stále chcela robiť. Musela som si síce prejsť mnohými kľukatými cestičkami, pretože v tom čase fantasy a science fiction neboli u nás natoľko populárne žánre, ale nemienila som robiť nič iné, takže dôležité bolo hlavne zotrvať.

Ako ste sa dostali k fantasy a sci-fi? Čo Vás zaujalo na týchto žánroch a prečo ste sa rozhodli tvoriť v týchto štýloch?

Na začiatku ma viac fascinovali Indiáni a kone, ale k sci-fi ma priklonili hlavne staré Hviezdne vojny, aj keď vesmír ako taký ma zaujímal už od začiatku základnej školy. Potom rôzne ruské knihy, pretože na gymnázium som chodila ešte počas tvrdej totality, no a po Nežnej revolúcii prišli konečne aj knihy zo západu, ktoré sa dovtedy viac-menej k nám pašovali načierno. A samozrejme, mojou ďalšou posadnutosťou sa stala kniha Duna.

Keď si spomeniete na svoje začiatky, aké motívy ste zobrazovali a aké techniky využívali?

Už ako dieťa som chcela ilustrovať knihy. Ale cesta k nim nebola priamočiara. U nás sa počas mojich gymnaziálnych rokov dali v novinových stánkoch kúpiť plagáty od Borisa Valleja, a to bol asi prvý krok k maľbám, ktoré som sa v začiatkoch snažila napodobňovať. V tom čase som sa pokúšala aj dosť písať. Poviedky, romány a ku komiksom som sa dostala len vďaka nim. Keď som riešila čo ďalej s poviedkami, niekto ma poslal za Ferom Mrázom, ktorý práve začal vydávať časopis Bublinky. Takže motívy v začiatkoch boli akousi zmiešaninou tohto všetkého, keď som ešte nemala predstavu ani svoj štýl. Často namaľované len temperovými farbami, prípadne len čiernym guľôčkovým perom a anilínovými farbami.

Kedy a kto začal publikovať Vašu tvorbu? Čo to bolo? Pamätáte si aj na Váš prvý publikovaný výtvor?

Úplne prvý publikovaný výtvor bol tuším čierno-biely komiks uverejnený v nejakých novinách v Žiline a následne v Novohradských novinách v Lučenci, kam sme robili krátky mini komiks o mimozemšťanoch spolu s kamarátkou. Ale to už bolo v čase, keď som robila prvé komiksy pre Fera Mráza a Bublinky. Prvá maľba na obálke knihy, tú si už vážne nepamätám, ale bolo to pre niektoré české vydavateľstvo.

Potom prichádzali rôzne ocenenia. Môžete spomenúť niektoré? Ktoré z ocenení si najviac ceníte?

Ako dieťa som dostávala mnohé ocenenia ešte počas Ľudovej školy umenia. Neskôr to boli Ceny akadémie sci-fi a fantasy udeľované v Prahe, Istrony v Bratislave, Gaughan Award v Bostone, a najviac si asi cením cenu za Najlepšieho európskeho výtvarníka sci-fi a fantasy za rok 2010. Všetky si asi cením rovnako.

Napriek oceneniam a publikovaným veciam už v začiatku Vašej tvorby ste mali problém dostať sa na VŠVU v Bratislave. Prečo?

Myslím, že hlavne kvôli žánru. Sci-fi vtedy naozaj na školách nebol populárnym žánrom. Ďalším dôvodom bol fakt, že v 90. rokoch u nás  existovala len jediná vysoká výtvarná škola a odbor grafika mal vždy veľa záujemcov. Tak som to skúšala každý rok, a na piatykrát ma konečne zobrali. 

Aký odbor ste tam študovali? Čo Vám štúdium pri spätnom pohľade dalo?

Ako som už spomenula, študovala som grafiku v ateliéri KR.E.S.BA u profesora Vladimíra Popoviča, ktorý mal sci-fi rád. Názov ateliéru je skratka z „Kreatívne experimentálne štúdio Bratislava“. Takže človek si tam mohol skúsiť akékoľvek techniky. Popri tom som jeden rok chodila na animovanú tvorbu na VŠMU, kde som si mohla vyskúšať prácu s klasickou animáciou a kamerou. Štúdium mi dalo iný pohľad na tvorbu, iný prístup. Človek sa tam učil pracovať s vlastnou tvorbou. Veci naplánovať, pracovať na nich dlhšie a pripraviť si celý projekt a myšlienku.

Na začiatku ste sa venovali najmä komiksovej tvorbe. V akých časopisoch boli uverejnené? Ako dlho ste sa venovali tejto tvorbe?

Väčšinu komiksov som robila pre časopis Bublinky. To bolo ešte počas štúdia na strednej škole. Bola to pre mňa prvá možnosť vôbec niečo svoje publikovať, navyše mi komiksy poskytli priestor skĺbiť maľovanie a písanie. Avšak dosť ma nebavilo prekresľovať jednu vec viackrát, čo je pri komiksoch nevyhnutnosťou.

Potom ste ilustrovali knižné obaly a ilustrácie. Prečo takáto zmena?

Vlastne ani nie veľmi zmena. Ja som vždy chcela robiť obálky a ilustrácie. Ale to nie je také jednoduché k nejakej sa dostať, aj keď som sa dlho pokúšala. Tá cesta bola zdĺhavá a poriadne tŕnistá. Komiks sa proste vyskytol v mojom živote náhodou a bol to práve dostupný spôsob tvorby. Ale postupne som sa presúvala k maľovaniu malieb a obálok, kam som mala po celý čas aj tak namierené.

Kedy ste začali spolupracovať s veľkými zahraničnými spoločnosťami? Oslovili najprv oni Vás alebo naopak? Ktorá bola prvá a čo ste pre ňu vytvorili?

Asi niekedy pred nástupom na vysokú školu som dostala prvé ponuky pre jedno zahraničné vydavateľstvo sídliace v tom čase v Prahe. Bolo to pre hru Waste World. To boli časy, keď ešte internet nebol poriadne rozbehnutý. Ukážky som musela posielať poštou a báť sa, ktoré drahé diapozitívy sa kde cestou stratia. Vydavatelia v zahraničí o vás nemali odkiaľ vedieť. Rok som si šetrila, aby som mohla na pár dní vycestovať na Worldcony a tam prezentovať svoje práce a pokúšať sa od nuly o akýsi networking. S tým, že na jedlo mi už zostalo len minimum peňazí. Ale prvá, taká naozaj zahraničná spolupráca bola s Fantasy Flight Games, kde ma vlastne dostal George Martin.

Ilustrovali ste aj karty pre Magic The Gathering (ďalej MTG). Aká bola spolupráca s Wizards of the Coast? Ako vôbec vyzerá taká spolupráca? Máte voľnejšiu ruku v tvorbe alebo je to dosť oklieštené požiadavkami?

Pre MTG som namaľovala asi viac ako 70 malieb a stále spolupracujeme, dokonca momentálne značne intenzívne. S Wizardami sa pracuje veľmi dobre. Dostanem zadanie, niekoľko ukážok prvkov, ktoré má maľba obsahovať a nemali by sa líšiť napríklad od príšer, ktoré už boli uverejnené v predchádzajúcich setoch, ale napriek tomu má človek značne voľnú ruku. Tých popisov dostávame naozaj minimum, veľmi záleží od konkrétnej témy. Najdôležitejšia je asi farba MTG karty, aby do sveta jednoznačne zapadla. Pomaly to bude skoro 20 rokov odkedy spolupracujeme, a za ten čas si človek vypestuje cit, čo na karte funguje najlepšie. Navyše, aby som objasnila otázku, ktorú často dostávam: nie, výtvarníci nikdy nevedia, ako bude fungovať karta, ktorú navrhujú. To sa dozvedia až po uverejnení.

Ktorá karta alebo karty namaľované pre MTG sú Vám najbližšie?

Najviac asi Nature Crashes it All, proste mám tú maľbu rada a je jednou z posledných, ktoré som nepredala. A ešte Tatsumasa meč a drak.

Aké motívy MTG kariet sa Vám maľovali najlepšie a ktoré najťažšie?

To je také individuálne, že na túto otázku sa vôbec nedá odpovedať. Je to asi len o tom, čo osobne neznášate. Napríklad raz som musela maľovať opicu a to ma vážne vôbec, ale vôbec nebavilo. Rada som robila zbrane, konkrétne meče, ale po pár mečoch sa vám to zunuje. Ja mám rada zmenu. Také krajinky mi už celkom liezli hore krkom.

Hrávali ste aj Magic. Aký balík bol Váš najobľúbenejší a ktorý ste neznášali? Zahráte si ešte aj dnes túto hru?

Ja som hrávala Magic veľmi málo. Ale neznášam hrať modrú. Keď si mám vybrať farby na hru, inklinujem k bielej a červenej.

Ilustrovali ste aj karty pre World of Warcraft. Mohli by ste popísať spoluprácu a prípadne porovnať so spoluprácou pre Wizards of the Coast čo sa týka tvorby motívov pre karty?

Ja som veľký hráč WoWka, takže som sa veľmi tešila, že som mohla s nimi spolupracovať a dokonca aj navštíviť spoločnosť Blizzard. Avšak čo sa týka práce na ich kartách, spolupráca mi až tak nevyhovovala. Wizardi majú oveľa príjemnejší a voľnejší prístup. A tak trochu lepšie vedia, ako mi ktorá karta sadne.

Stretli ste sa aj s Georgeom R. R. Martinom a ilustrovali špeciálnu zberateľskú edíciu Game of Thrones. Ako ste sa dostali k tejto spolupráci?

Bolo to trošku naopak. Na jednom veľmi dávnom Worldcone som stretla vtedy menej známeho Georga, od ktorého som čítala prvú knihu Hry o tróny, pokračovania ešte asi ani neexistovali. Potriasli sme si rukou a ja som mu povedala aká som rada, že som ho stretávam. A on mi na to, ale veď mi sme sa už stretli. No, takže trochu trapas. George vtedy rozbiehal kartovú hru Game of Thrones a potreboval výtvarníkov a to bola moja prvá americká zákazka. Až neskôr nasledovali Wizards. Takže s Georgeom sa poznám viac ako 20 rokov. Až po mnohých rokoch som robila obálky na rôzne jeho knihy a pre rôzne krajiny.

Čo ste ilustrovali v tomto projekte? S ktorým výtvorom ste najviac stotožnená?

Robila som množstvo kariet, ale Fantasy Flight Games boli vtedy malou firmou a platili tak strašne málo, že vyžiť sa z toho fakt nedalo, takže pre väčšinu výtvarníkov boli len priestupnou stanicou k väčším firmám. Namaľovala som pre nich značne veľa obrázkov, ale viac ma bavili obálky pre nemeckú zberateľskú edíciu. Napriek tomu zostala mojou najobľúbenejšou maľbou Stena. Škoda, že je len v digitálnej podobe. Jeden výtlačok na plátne mám ja, druhú vlastní George Martin. V skutočnosti on skúpil najviac mojich Game of Thrones originálov.

Čítali ste knihy pred tvorbou obálok alebo kariet? Videli ste následne potom aj seriál Game of Thrones? Ak by ste ho následne mali porovnať s knihou, ktoré spracovanie hodnotíte ako lepšie? Vidíte medzi knihou a seriálom veľký rozdiel?

Áno, všetky knihy som čítala. Navyše všetky ich mám popísané a pooznačované ceruzkou, aby som nemusela zdĺhavo hľadať popisy. Kniha sa mi páčila viac ako seriál Game of Thrones, aj keď ten mal tiež svoje čaro. Kniha bola napísaná veľmi vizuálne. A samozrejme, zmeny vo filme ma celkom rozčuľovali.

Pracujete skôr s maliarskou technikou alebo využívate vo väčšej miere digitálne médium? Ak sa to dá porovnať, ktorá technika Vám viac vyhovuje?

To závisí od toho, na čom práve pracujem. Keď sa jedná o návrhy k filmu alebo skice, robievala som ich čisto digitálne. Posledné roky robím skice ceruzkou, pretože je veľký záujem o ich kúpu. Naskenujem ceruzku, vyfarbím v počítači, ak chce vydavateľ vidieť farebný návrh. Napríklad pre film zostanem väčšinou v digitále, pretože tam treba neustále riešiť zmeny a človek musí byť flexibilný.

Pre Magic som sa vrátila výlučne ku klasike, teda maľba akrylovými farbami, pretože je o ne narastajúci záujem. V tomto digitálnom veku je už klasických malieb málo a ľudia sa o ne bijú.

Istý čas ste pracovali aj s bronzom. Bolo to v rámci spolupráci s nejakou filmovou produkciou?

Chcela som si vyskúšať odlievanie bronzu, bolo to na vysokej škole. Bronzové mimozemské hlavy som mala ako súčasť inštalácie. Bolo to dávno. Teraz som však objavila iné čaro. Vytváram veľa vecí v ZBrushi v 3D a chcem si ich nechať vytlačiť vo firme Shapewaves, kde sa dajú aj priamo odliať z ľubovoľného kovu. Na to sa hrozne teším.

S akými filmovými štúdiami ste spolupracovali? Čo ste pre ne tvorili?

Často ide o koncepčné maľby, teda prvý náhľad robený podľa scenára opisujúceho, ako by mali niektoré kľúčové scény vyzerať. Ale mala som smolu, pretože sa väčšina projektov nedostala do produkcie. Producenti si často pripravujú množstvo projektov a len malé percento sa dočká natáčania. Pracovala som pre Volkera Engela v Los Angeles, ktorý robil efekty pre Godzillu a Deň nezávislosti a neskôr založil vlastnú spoločnosť Uncharted Territory. Ďalej pre niekoľko menších webových projektov, napríklad plagáty pre menší seriálik Richarda Hatcha, pôvodného Apolla z Galaktiky.

Momentálne už asi päť rokov navrhujem rôzne rekvizity a koncepty pre plánovaný celovečerný film Rogera Christiana. Keď sa malo začať natáčať v Maroku, covid všetko zastavil. Film má byť voľným spracovaním jeho pôvodného krátkeho filmu, ktorý si v minulosti objednal George Lucas a sprevádzal premietanie filmu Impérium vracia úder. Roger v tom čase navrhoval interiéry pre Hviezdne vojny.

Keďže som medzitým podľahla čaru ZBrushu, vytvorila som pre tento film aj niekoľko zbraní a šperkov, ktoré by sa mali rovno vytlačiť.

Na akých zaujímavých projektoch ste ešte pracovali alebo pracujete okrem vyššie spomenutých?

Teraz som doslova obsadená Magic kartami, a aj niekoľkými veľmi špeciálnymi kúskami, o ktorých zatiaľ naozaj nemôžem rozprávať zo zmluvných dôvodov. Takže keď to u mňa vyzerá, že sa nič nedeje, v skutočnosti pracujem na niečom, čo je ešte klasifikované a nejaký ten rok a viac potrvá, kým sa to môže dostať na verejnosť.

Čomu sa plánujete v budúcnosti venovať?

Pokračovať v tom, čo robím, ale venovať sa viac aj tvorbe 3D predmetov, s ktorými mám pár plánov. Taktiež by som raz chcela dopísať ten môj celoživotný sci-fi román, ktorý čaká rozpísaný a kvôli maľovaniu sa k nemu neviem a neviem dostať. Aj keď mám už dopodrobna rozpísanú v poznámkach celú trilógiu. V živote človeka a v rodine sa uskutoční toľko nečakaných zvratov a často veľmi katastrofálnych, že niekedy musí všetko počkať, kým sa situácia upokojí. A raz príde ten správny čas.

Martina Pilcerová (1973, Lučenec)

Je slovenskou fantasy umelkyňou a ilustrátorkou.

Absolvovala VŠVU v Bratislave v ateliéri KR.E.S.BA  u Prof. Vladimíra Popoviča, akad. mal.. Medzitým navštevovala vybrané predmety z animácie na VŠMU v Bratislave.

Martina Pilcerová začala pre vydavateľstvá pracovať od roku 1989 a publikovala už takmer 100 obálok kníh a časopisov. Okrem toho vytvorila množstvo vnútorných ilustrácií a rôznych návrhov, či zberateľských kariet. Spolupracuje s mnohými svetovými vydavateľstvami, filmovými či hernými spoločnosťami.

Viackrát vyhrala cenu Najlepší výtvarník roka a cenu Istron za najlepšieho výtvarníka fantastiky na Slovensku, neskôr v Bostone Cenu Jacka Gaughana pre najperspektívnejšieho umelca, Najlepší európsky scifi výtvarník 2010 a mnoho ďalších.

Jej práce sa objavili na viacerých významných výstavách, vrátane Euroconu, World Fantasy Convention a mnohých Worldconov (Glasgow, Londýn, Los Angeles, Chicago, Dortmund…) a zúčastňuje sa mnohých autogramiád, organizovaných hráčskou firmou Wizards of the Coast.

V posledných rokoch píše Martina Pilcerová svoj sci-fi román, ku ktorému chystá aj vlastné ilustrácie.