Od tém výsostne osobných sa zamerala na zložité globálne témy, ktoré reflektujú menej príjemné skutočnosti súčasnej spoločnosti. Prečo? To vám prezradí v rozhovore Michaela Šuranská. Rozoberieme si jej tvorbu skrz symboliku, cez ktorú sa vyjadruje, no dozviete sa aj čo-to o jej živote či plánoch do budúca.
Michaela Šuranská v ateliéri v dedine Horná Roveň pri Banskej Štiavnici (foto: archív Michaela Šuranská)
Ako si sa dostala k téme, ktorej sa venuješ vo svojej tvorbe? Bola to reakcia k nárastu nacionalizmu alebo to bol dlhší proces, kým si sa k téme, ktorú spracovávaš, dostala?
Na začiatku bol osobný záujem o archeologické lokality, o pamiatky hmotnej kultúry a remesla, čo pravdepodobne súvisí s mojím stredoškolským zameraním, a tým bolo umelecké spracovanie kovov. Počas VŠ som párkrát brigádovala na archeologických náleziskách a tieto zážitky som potom spracovávala v maľbe, v podobe krajinných priestorov s imaginárne konštruovanými archeologickými objektmi kultových priestorov. Bakalársku prácu som maľovala v plenéri, v lese nad Banskou Bystricou a v archeoskanzene Havránok, pri Liptovskej Mare.
Prelomovým bolo zistenie, že väčšinový okruh záujmových skupín venujúcich sa oživenej histórií (historická rekonštrukcia) pozostáva z osôb inklinujúcich k extrémnej podobe nacionalizmu. Bolo to také čierno-komické zistenie :D. V tom čase, aj v súvislosti s migračnou krízou, sa v spoločnosti kumulovali tieto tendencie, stával sa z nich akýsi trend a rebélia. Mňa to hnevalo a šokovalo.
V tvorbe som sa to prvýkrát pokúsila reflektovať v poslednom roku magisterského štúdia. Neviem, nakoľko to bolo výpovedné alebo maliarsky dobre spracované, ale musela som si splniť tú potrebu.
V súčasnosti sa zoberám aj inou problematikou, ale v obrazových kompozíciách sa neustále symbolicky objavujú princípy ako reflexia heroizmu, adorácie, agresivity.
Okrem spomínanej témy nacionalizmu sa venuješ aj spracovaniu rôznych mýtov, ľudových tradícií, či kultúrnych špecifík a stereotypov. Ako si tieto témy prepojila vo svojej tvorbe? Do akej miery to všetko spolu súvisí?
To by asi vyžadovalo príliš rozsiahlu odpoveď. Systém školského semestra ma naučil pracovať na tematických celkoch. Solitérna maľba (či iný výstup) dáva zmysel väčšinou v kolekcií ostatných výstupov toho istého celku. Preto sú aj referencie na tradície či stereotyp komponované v rôznorodých významových konštrukciách. Spája ich však to, že vždy uvádzajú obraz alebo iný výstup do kontextu kultúrnej identity. Spravidla tej, v ktorej fungujem, z ktorej pochádzam a ktorá ma najviac zasahuje. Dalo by sa povedať ,,tunajšej“.
Čo sa týka tradícií a kultúrnych špecifík, pristupujem k tomu opatrne, keďže nie som kultúrny antropológ. Tieto fakty registrujem a nechávam sa nimi voľne inšpirovať. Z dlhodobejšieho hľadiska ma zaujíma niekoľko polôh, ktoré sa v tvorbe prepájajú. Je to tvaroslovie krajinného terénu modifikovaného archaickou alebo súčasnou ľudskou činnosťou a prejav tradície a minulosti v súčasnom sociálno-priestorovom kontexte. Druhá poloha súvisí deformovanou podobou, do akej sa pojem tradícia dostal, s tým, ako neaktuálne, neadekvátne a účelovo býva využitý prostredníctvom individuálnej, marketingovej či politickej stratégie…
Na vyjadrenie týchto zámerov používam nie veľmi hlučný obrazový jazyk, spočívajúci skôr v tvare, umiestnení kompozícií. Námetmi sú symbolické objekty umiestnené vo výpovednom exteriéri alebo interiéri. Sú nimi rôzne vertikálne stĺpy, drevá, prírodniny, stavebný materiál, pracovné nástroje, alebo urbánne prvky.
Venuješ sa prevažne maľbe, v ktorej znázorňuješ tieto témy expresívnym rukopisom. Súvisí tvoj rukopis maľby s danou problematikou a vychádza istým spôsobom zo psychológie, alebo si sa inšpirovala v tvorbe slovenských majstrov expresionizmu (napr. Martin Benka), a tým chcela poukázať asociáciu s lokalizáciou danej problematiky?
Pravdupovediac, vývin rukopisu som nikdy nejako vedome neovplyvňovala. Keď som o to párkrát pokúsila, výsledok bol nie veľmi pozitívny. Je to zaujímavá idea, súvislosť rukopisu s lokalitou, ale až natoľko to prešpekulované nemám. Chcem, aby maľba bola živá, otvorená, s ,,dýchateľným“ obrazovým priestorom. Nie vždy sa to darí, preto sa snažím navodiť si uvoľnené, veselé, ale sústredené rozpoloženie. Možno by som svoj rukopis charakterizovala slovom ,,uvoľnený“. V porovnaní s divou expresivitou je až umiernený.
Uprednostňujem väčší formát, ktorý ponúka priestorové pole pre maliarsku uvoľnenosť, veľkorysý ťah štetca a najmä určitý fyzický výkon, ktorý človeku sprostredkuje intenzívny fyzicko-dynamický zážitok z maľby.
Poďme k motívom, ktoré využívaš. Drevený hranol – trám alebo teda „vertikálny hranol útočného charakteru“ využívaš nielen v maľbe, ale hlavne v podobe objektu. Môžeš vysvetliť jeho význam?
Drevený hranol má viacero významových rovín. Spája sa s ním viac súvislostí archetypálneho charakteru. Primárne súvisia s jeho praktickou funkciou (architektonický prvok, útočný kôl, modla, falus…). Pre mňa je tiež podstatný jeho úderný, narušiteľský potenciál, či už v rámci obrazovej kompozície, alebo ako jeho fyzická vlastnosť. Tú som využila raz, keď som matricou vyrobenou z ťažkého trámu opečatila maľbu.
Pokiaľ hranol používam v inštalácií, snažím sa získať reálny architektonický konštrukčný prvok, teda pracovať s nájdeným objektom, ktorý má za sebou nejakú históriu. Vďaka mojim kamošom som prišla k viacerým pekným, masívnym, ručne tesaným kusom. Pochádzajú z podpolianskej dediny Povrazník a z Banskej Štiavnice.
Trámy, 2020, inštalácia, manipulovaný drevený trám, výstava Tupá sila v A7rooms Gallery, Banská Bystrica (foto: Ján Kostaa, A7rooms Gallery)
Často hranol, resp. hranoly spájaš výstražnou červeno-bielou páskou a tým vzniká miesto, ktoré je uzatvorené, má niečo chrániť. Ako sme to mohli napríklad vidieť na výstave „Mýty a nehody“ v Mestskej knižnici v Bratislave.
Zaujíma ma analýza priestoru, jeho tvar, členenie a faktory, ktoré to ovplyvňujú. Páska je jedným zo spôsobov, akými sa dá naznačiť fenomén heterotópie, ako ho definoval Michel Foucault. Vyčleňuje určitý priestor v priestore, napríklad história v súčasnosti. V praxi tiež oddeľuje fyzický priestor (metre štvorcové) pri rekonštrukčných prácach, v múzeu, v meste, na stavbe, alebo chráni odkrývanú archeologickú lokalitu. Výstražná páska je zároveň prvkom súčasného verejného prostredia.
Ale výstražná páska sa objavuje aj v súvislosti s vencom. Akú má symboliku?
Inštalácia s páskou a fľašou bola pokusná a odkazovala na maľbu Stavanie mája. Táto maľba nebola prítomná, čo kurátorku a kamarátku Dianu Čižmárovú mrzelo. Z toho dôvodu, a tiež trochu zo srandy, som príliš ,,polopatisticky“ vytvorila jej 3D zástupcu. V maľbe veniec ovenčuje drevený falus-máj a je na ňom zavesená fľaša borovičky- tunajšej ikony, národného reprezentanta.
Páska bola v rámci spomenutej výstavy zjednocujúcim prvkom.
Vo svojej tvorbe pracuješ taktiež s vlastnou postavou, najčastejšie v bielych vlnených šatách. Využívaš pri tom média, ako maľbu alebo fotografiu. Dá sa toto zobrazovanie pochopiť ako sebareflexia a tvoj vzťah k daným témam?
Áno, určite. Jednoduchý odev (ľanový, vlnený), ktorý som si ručne ušila, je bezprostredným zástupcom môjho neprítomného tela, alebo špeciálnym odevom prepájajúcim moju identitu tematikou tvorby. Biela farba je tichým pólom na uskutočnenie nejakého symbolického zásahu. Tento odev bol kľúčový pre akciu Krv v múzeu, kde sa šaty poznačené menštruačnou krvou objavovali v múzeách.
V tvojej tvorbe zobrazuješ i symboly, ktoré boli zobrazované už v praveku. Vychádzaš teda priamo z reálnych archeologických nálezov. Jedná sa o drevený falus. Prečo zobrazuješ práve tento predmet vo svojej tvorbe a čo symbolizuje v jednotlivých zobrazeniach?
Motív tvarovo inšpirovaný reálnym falickým nálezom som zatiaľ použila raz. Ide o nález pochádzajúci z poľského mesta Łęczyca. Falický objekt nahrádza objekt ovenčeného prvomájového stromu so zámerom vytvoriť nadsadený odkaz na nepodloženú interpretáciu tohto sviatku ako oslavy plodnosti.
V súčasnosti však radšej využívam iné, menej konkrétne motívy, ktoré na nálezy, ich funkciu, alebo ich súčasnú obdobu odkazujú. Symbolicky ich zapájam do obrazového jazyka, najčastejšie pre vyjadrenie nejakého princípu, ktorý má byť v maľbe prítomný (napríklad adorácia, zveličenie, kultový priestor, násilný prvok, falocentrizmus…).
Michaela Šuranská, Stavanie mája, 2018, olej, sprej a uhlík na plátne 200x140cm (foto: archív Michaela Šuranská)
V maľbe a kresbe zobrazuješ takisto zvierací motív a to prasa, úžitkové zviera, z ktorého ľudia vyrábajú mäsové produkty a konzumujú ich. Má toto zviera vo vyobrazeniach všeobecný symbol alebo skôr osobný a poukazuje na teba a vegetariánstvo, ktoré si praktizovala?
Má skôr všeobecný význam, keďže radikálny vegetarián už nie som, a v tvorbe som sa tematike vegetariánstva ani nikdy nevenovala. Námet ,,loveckej večere“ som si vybrala ako všeobecný symbol konzumerizmu a vykorisťovania prírody. ,,Prasací motív“ som použila aj v podobe formy na vykrajovanie medovníkov. V tomto prípade ma zaujala dualita: tvar tradičného vianočného koláčika / motív mŕtveho zvieracieho tela.
V tvojej doterajšej tvorbe sa najviac objavuje maľba. Prečo práve táto technika? Čo ťa najviac baví pri procese maľby alebo vo všeobecnosti v tvojej tvorbe?
Myslím, že asi človek nastavený na vnímanie vizuálnej reality transformuje citlivosť voči obrazom do potreby ich nejakým spôsobom hlbšie preskúmať a spracovať. Vyústením môže byť maľba, ktorá je rukodielnym prepisom vizuálneho javu. Väčšinou sa ako primárny, ,,prvodotykový“ vizuálny záznam uvádza kresba. Pre mňa osobne je prirodzenejšia maľba, stopa štetca, farebná plocha a škvrna.
Baví ma celý proces vytvárania maľby, od uvažovania, skicovania, cez nákup materiálu až po posledné fázy realizácie. Obzvlášť terapeutické sú pre mňa prvotné prípravy: vyrábanie rámu, napínanie plátna, natieranie podkladových vrstiev a podmaľby. Samotná realizácia je veľmi vzrušujúca, často takmer dobrodružná. Baví ma to, ako pri tom musím uvažovať, zapisovať, plánovať, ale aj napätie spôsobené odhadovaním miery spontánneho a divého, či naopak, racionálneho prístupu.
Plánuješ sa v budúcnosti venovať spomínaným témam konkrétnejšie, alebo prinesieš nejakú novú tému alebo techniku, v ktorej môžeme tvoje diela uvidieť?
Spomínané témy vo svojom spracovaní považujem za ,,načaté“ a vyžadujú si hlbší výskum, prehodnocovanie a rozširovanie prístupov k ich vizuálnemu spracovaniu. Myslím, že týmto spôsobom sa budú obsahové a formálne súvislosti nabaľovať, vyvíjať.
Začiatok doktorandského štúdia na Katedre maľby (Akadémia umení v Banskej Bystrici) priniesol hlbší, systematickejší a racionálnejší výskum. V dohľadnej dobe rozšírim svoj program o maliarske presahy do iných médií, konkrétne do maliarsko-priestorovej inštalácie, expandovanej maľby. Pribudnú rôzne materiály, aj netradičné, alebo priemyselné a fyzické objekty. Nebudem veľa prezrádzať vopred, momentálne na tom pracujem v ateliéri – ,,kulturáku“ na Hornej Rovni pri Banskej Štiavnici. Prvá fáza projektu bude prezentovaná koncom leta alebo na jeseň v Laboratóriu Výrobné Družstvo v Banskej Bystrici.
Inak mi v hlave kvasia rôzne plány a výzvy, ktoré čakajú na správny čas.
A otázka na záver. Ako si sa vlastne dostala k výtvarnému umeniu? Aké témy si zobrazovala a boli v oblasti tvojho záujmu pred touto spoločensky zložitou témou?
Dostala som sa k tomu nejako prirodzene. Rodičia majú vzťah ku kultúre, umeniu a literatúre, teda s mojím výberom boli spokojní a od detstva ma vo výtvarnom umení podporujú. Otec Peťo sa dlho živil keramikou, má rád Joana Miróa, Led Zeppelin a Monthy Python, mamina má rada literatúru (učí literatúru a dejepis), The Doors a secesiu. Ja som teda bola do partie. Podobne aj sestra Barbora, ,,Pupo“. Tá je ,,mladým metalistom“, aktuálne sa učí tetovať.
Pred týmito témami som sa zaoberala prevažne krajinomaľbou, imaginárnou a vnútornou krajinou, skúmaním farebnosti ovplyvnenej rôznymi faktormi (svetelnosť, prírodné podmienky, počasie), atmosférou, mytologickou krajinou. Témy sa nejako radikálne nelíšili od tých súčasných. Boli úvodom. K mnohým princípom, ktoré som skúmala vtedy, sa vraciam teraz. S odstupom času po ich prvotnom spracovaní mi dávajú väčší zmysel.
Michaela Šuranská (1993, Levice)
Je slovenská umelkyňa a maliarka.
Absolvovala AU v Banskej Bystrici, kde v r. 2016 ukončila bakalárske štúdium na Katedre maľby pod vedením Mgr. art. Rastislava Podobu, ArtD. v Otvorenom ateliéri maľby a následne v r. 2018 magisterské štúdium, v ateliéri STARTUP pod vedením doc. Jána Triašku, ArtD..
Na konte má niekoľko kolektívnych a samostatných výstav na Slovensku, ale aj v Českej republike.
V r. 2016 získala Cenu dekana za najlepšiu záverečnú bakalársku prácu.
Michaela Šuranská je spoluzakladateľkou Centra nezávislého vizuálneho umenia UM, n.o., organizácie zameranej na tvorbu a prezentáciu súčasného vizuálneho umenia.
Je organizátorkou umeleckej rezidencie v priestoroch Kláštora Hieronymitánov v Štiavnických Baniach s názvom Kláštor Opening.
Viac o projekte Kláštore Openinig sa dočítate v reportáži Kláštor Opening 2020 a výstava Misia: Priestor tu a Kláštor Opening 2021– L.O.M. Luminous tu.
Michaela Šuranská sa vo svojej tvorbe posledné roky zameriava na súčasný jav vznikania bizarných kultov, ktoré v sebe miešajú prvky histórie a súčasnosti, idealizmu a nacionalizmu. Zaujíma sa o tvaroslovie krajinného terénu modifikovaného archaickou alebo súčasnou ľudskou činnosťou a prejav tradície a minulosti v súčasnom sociálno-priestorovom kontexte.
V súčasnosti absolvuje doktorandské štúdium na AU v Banskej Bystrici.
