Magrittovo múzeum v Bruseli

  Keďže môj plán pred rokom na jar bol navštíviť Musées royaux des Beaux-Arts de Belgique (MRBAB) v Bruseli, tak som samozrejme nemohla vynechať aj návštevu Magrittovho múzea. To spadá pod Kráľovské múzeá výtvarného umenia Belgicka a je s ich hlavnou budovou vzájomne prepojený – takže dá sa povedať, že sú takmer na jednom mieste.

  Prečítajte si samostatnú reportáž z Múzea Magritte, ktoré som navštívila na jar v roku 2022 spolu s MRBAB.

Magrittovo múzeum, Brusel
Vľavo: René Magritte: Dobrá viera, 1965, olej na plátne, cca 33×41 cm; vpravo: kresba od Reného Magritta (foto: KUNSTARTUM)

Reportáž z Kráľovských múzeí výtvarného umenia Belgicka ( francúzsky Musées royaux des Beaux-Arts de Belgique) nájdete tu.

O Magrittovom múzeu

  Magrittovo múzeum je jedno zo šiestich múzeí umenia patriacich pod Musées royaux des Beaux-Arts de Belgique v Bruseli. Magrittovo múzeum, nachádzajúce sa v srdci Bruselu, zhromažďuje na ploche troch poschodí budovy Altenloh na Place Royale 1 najväčšiu svetovú zbierku renomovaného belgického surrealistického umelca Reného Magritta. Zbierka obsahuje viac ako 200 autorových diel a archívnych materiálov súvisiacich s týmto významným belgickým umelcom.

História Magrittovho múzea

    Na úvod je dôležité dodať, že René Magritte, ktorý zomrel v roku 1967, je považovaný za jedného z najznámejších belgických maliarov 20. storočia. Preto bolo v Bruseli vyvinutých viacero aktivít, ako mu po smrti vzdať úctu buď vhodným miestom, kde by boli vystavené jeho diela, či archívne predmety, alebo zachovaniu miest, kde žil a tvoril. Tieto aktivity predchádzali vytvoreniu Magrittovho múzea sídliaceho na Place Royale 1 a preto je nutné ich neopomenúť.

Pokusy o zachovanie posledného domova umelca

  Keďže už dlhšie, ako od polovice 20. storočia, mali dvaja významní belgickí umelci, ktorí žili v Bruseli – Antoine Wiertz a Constantin Meunier, svoje umelecké múzeá ako pobočky Kráľovských múzeí výtvarných umení v Bruseli, tak boli snahy vytvoriť podobné miesto aj zosnulému umelcovi Renému Magrittovi. Po smrti Magrittovej vdovy v roku 1986 prišiel prvý nápad premeniť ich posledný domov, vilu na Rue des Mimosas/Mimosasstraat 97 v Schaerbeek/Schaarbeek, na múzeum. Napriek početným výzvam na zachovanie umelcovho posledného domova ako múzea, projekt zlyhal pre nedostatok financií a nedostatočnú podporu štátnych inštitúcií. Domácnosť bola rozpustená a inventár, vrátane umelcových osobných vecí, bol vydražený. 

Druhý domov umelca – prvé jeho múzeum

  V nasledujúcich rokoch zberateľ umenia André Garitte, pochádzajúci z Antverp, získal množstvo predmetov z majetku Magrittovcov a kúpil aj bytový dom na Rue Esseghem/Esseghemstraat 135 na bruselskom predmestí Jette. Na jeho prízemí žil v rokoch 1930 až 1954 René Magritte. Od roku 1993 dom rekonštruoval a dal prerobiť na múzeum. V roku 1999 tak otvorilo svoje brány súkromne prevádzkované Museum René Magritte.

  André Garitte dokázal vystopovať asi 70 percent pôvodného nábytku a získať ho pre múzeum. Dnes je v múzeu možné vidieť Magrittov klavír, pôvodný spálňový nábytok a jednoduché skrine, ktoré Magritte navrhol pre svoju manželku ako svadobný dar. Zvyšných 30 percent zariadenia tvoria súčasné prírastky. Pomocou fotografií bol pri rekonštrukcii bytu dosiahnutý takmer autentický celkový dojem priestoru. Okrem nábytku sem patrí aj farebné ladenie miestností, ako sú modré steny v obývačke či dominantná červená v spálni.

  Niektoré zvláštnosti tohto bytu možno opakovane nájsť na umelcových obrazoch. To zahŕňa krb a presklené dvere obývacej izby, schodisko s výrazným schodiskovým stĺpom a detaily, ako sú kovania a kľučky. Na obrazoch Reného Magritta sa takisto opakovane objavujú pásové závesy spred okien, či pouličná lampa pred domom.

  Okrem bytu na prízemí tehlového domu radového typu má múzeum dve poschodia expozícií. Tu zakladateľ múzea André Garitte zhromaždil množstvo súkromných fotografií Reného Magritta, osobných pamiatok a rozsiahlu dokumentáciu. Nachádzajú sa tu napríklad listy majiteľom galérií, surrealistické brožúry alebo novinové články. Zbierku dopĺňa aj niekoľko Magrittových umeleckých diel. Avšak komplexná prezentácia jeho umeleckej tvorby v týchto miestnostiach nebola možná.

Vznik múzea s najväčšou zbierkou Reného Magritta

  Už od vzniku miestnosti venovanej Renému Magrittovi v expozícii Múzea moderného umenia, založenej v roku 1984 hlavným kurátorom Kráľovských múzeí výtvarného umenia Belgicka Philippeom Roberts-Jonesom, sa stala táto sála vrcholom Múzea moderného umenia. Zbierka diel sa neustále rozrastala aj na ďalšie poschodia galérie a vtedajšie priestory jej už nestačili. Preto tento nedostatok priestoru podnietil Michela Dragueta – generálneho riaditeľa MRBAB a špecialistu na Magritta – vytvoriť samostatné Magrittovo múzeum v centre Bruselu.

  Pri realizácii projektu spojili Kráľovské múzeá výtvarného umenia Belgicka svoje sily s Magritte Foundation. V Paríži sa vďaka sprostredkovaniu Charlyho Herscoviciho, prezidenta Magritte Foundation, podarilo nadviazať prvý kontakt s vedúcimi francúzsko-belgickej skupiny ENGIE (predtým GDF SUEZ), ktorý sa stali sponzorom projektu. V dôsledku toho sa zrodila myšlienka založiť budúce Múzeum Magritte na Place Royale/Koningsplein, v priestoroch Hôtel Altenloh. Táto pamiatkovo chránená budova zrekonštruovaná v roku 1984 sa postupne využívala: ako Múzeum moderného umenia, alebo ako dočasné výstavné priestory, či ako galéria venovaná umeniu 19. storočia. Nakoniec vďaka schopnostiam, záštite a podpore Magritte Foundation otvorilo 2. júna 2009 v priestoroch Hôtel Altenloh Musée Magritte Museum svoje brány.

Múzeum Magritte, Brusel, Belgicko
Magrittovo múzeum, 2022, Brusel, Belgicko (foto: KUNSTARTUM)

Kde sa Magrittovo múzeum nachádza a ako sa sem dostať

  Magrittovo múzeum sa nachádza na námestí Place Royale 1 v hlavnom meste Belgicka – Bruseli.

    Do Múzeum Magritte sa dostanete najjednoduchšie od  centrálnej vlakovej stanice Brusel, lebo to od nej trvá peši cca 8 minút. Cestou od stanice pôjdete hore kopcom historickým námestím Mont des Arts, keď sa dostanete na Place Royale – Kráľovské námestie, kde sa už hneď na jeho začiatku nachádza po pravej strane múzeum.

  V súčasnosti v Magrittovom múzeu prebiehajú do konca septembra 2023 rekonštrukčné práce, takže vchod na Place Royale 1 je uzavretý. Avšak do múzea sa môžete dostať cez hlavnú budovu Musées royaux des Beaux-Arts de Belgique, ktorá sa nachádza na neďalekej ulici Rue de la Régence/Regentschapsstraat 3.

Vstupné a otváracie hodiny Magrittovho múzea

 Magrittovo múzeum ponúka možnosť kúpiť si vstupenku ako i na mieste, tak aj online. Cez oficiálnu stránku galérie budete presmerovaní na internetový obchod, kde sa následne cez ponuku preklikáte na vstupenky. Tu si môžete následne lístok zakúpiť na daný dátum a čas. Avšak ak plánujete návštevu tohto múzea, jednoznačne vám odporúčam zakúpiť si kombinovaný lístok, ktorý zahŕňa Múzeum Magritte a expozície Starí majstri a Fin-de-Siècle patriace do Kráľovských múzeí výtvarného umenia Belgicka za zvýhodnenú cenu.

  Ja som si kúpila kombinovanú vstupenku priamo na mieste v budove na Rue de la Régence/Regentschapsstraat 3. Vo vestibule obsluhuje viacero pracovníkov a tým pádom sa na vybavenie až tak dlho nečaká. Dá sa tu platiť v hotovosti, ale aj kartou.

  Čo sa týka fotografovania, je zdarma, no nesmie sa používať blesk.

Cenník v skratke:

Samostatný lístok – Múzeum Magritte alebo Starí majstri + Fin-de-Siècle:

dospelí – 10€

dôchodcovia nad 65 rokov, dospelí v skupine nad 15 osôb – 8€

študenti do 26 rokov, školské skupiny, učitelia, ZŤP a jeho sprievod – 3€

deti a mládež pod 19 rokov a držitelia rôznych kariet – vstup zdarma

Kombinovaný lístok (Starí majstri + Fin-de-Siècle) a Múzeum Magritte:

dospelí – 15€

dôchodcovia nad 65 rokov, dospelí v skupine nad 15 osôb – 10€

študenti do 26 rokov, školské skupiny, učitelia, ZŤP a jeho sprievod – 5€

deti a mládež pod 19 rokov a držitelia rôznych kariet – vstup zdarma

Aktuálne informácie o cenách vstupného pre všetky kategórie nájdete na oficiálnej webstránke Múzeum Magritte tu.

Otváracie hodiny:

Od utorka do piatku: od 10.00 – 17.00

Cez víkendy: od 11.00 – 18.00

Pondelky je Múzeum Magritte, ako aj všetky budovy Musées royaux des Beaux-Arts de Belgique, zatvorené.

Zatvorené sú taktiež v tieto dátumy: 1.1., 1.5., 15.6, 1.11. a 11.11., 25.12..

V dňoch 24. a 31.12. sa múzeá zatvárajú o 14:00.

Pokladne sa zatvárajú pol hodinu pred uzavretím múzea.

Prehliadka Múzeum Magritte

  Ako som na začiatku článku spomínala, mojim prvotným cieľom bolo navštíviť Musées royaux des Beaux-Arts de Belgique a ich expozície: Starí majstri, Fin-de-siècle a časť z expozície Múzea moderného umenia, nachádzajúce sa v hlavnej budove na Rue de la Régence/Regentschapsstraat 3. Keďže budova Múzea Magritte je podzemnou chodbou prepojená s hlavnou budov MRBAB, tak som si zakúpila kombinovaný lístok. Po prejdení expozícií v hlavnej budove som sa vrátila na prízemie, odkiaľ som sa eskalátormi podzemnou chodbou dostala do druhého podzemného podlažia budovy Múzea Magritte. Tu mi na pokladni skontrolovali lístok a mohla som ísť na najvrchnejšie – tretie nadzemné podlažie, kde začína chronologicky expozícia o Reném Magrittovi rozprestierajúca sa na troch nadzemných podlažiach. Medzi druhým podzemným podlažím a nadzemnými podlažiami sa nachádza podlažie s obchodom so suvenírmi a knihami, ako aj filmová sála. 

Tretie nadzemné podlažie

1898 – 1929

  Dostávam sa na najvyššie poschodie, ktoré prezentuje obdobie od narodenia Reného Magritta, cez jeho detstvo, mladosť, až po umelecké začiatky. Návšteva začína Magrittovým konštruktivistickým obdobím a jeho kontaktmi so skupinou „7 Arts“, po ktorých nasleduje objav umelca menom Giorgo de Chirico a prvé surrealistické diela. Súčasťou prehliadky, okrem umeleckých diel, sú i tematické vitríny, ktoré zobrazujú bohatstvo surrealistických archívov uložených v múzeu. Od takzvaných historických časopisov až po traktáty a Magrittovú korešpondenciu. Tieto archívy zároveň vyzdvihujú umelcových súčasníkov a francúzskych surrealistov, ktorých poznal počas svojho pobytu v Paríži.

René Magritte, painting
Obrazy zľava: René Magritte: Muž za oknom, 1920; René Magritte: Žena na koni, 1922, olej na kartóne pripevnený na dreve, 90×63 cm (foto: KUNSTARTUM)

Druhé nadzemné podlažie

1930 – 1950

  Po schodoch sa presúvam o poschodie nižšie, ktoré skúma Magrittov návrat z Paríža naspäť do Bruselu. Zasiahnutý hospodárskou krízou tridsiatych rokov sa Magritte venoval tomu, čo nazýval „idiotskými dielami“, teda svojej práci v reklame. Tá bola kľúčová pre jeho pochopenie konceptu obrazu a jeho opakovania.

  Toto obdobie bolo poznačené aj užšími väzbami Magritta s Komunistickou stranou Belgicka. Magritte, ktorého nacisti uvrhli na lavicu obžalovaných, sa počas druhej svetovej vojny utiahol do úzadia a začal sa venovať surrealizmu „plného slnečného svetla“ – impresionistickej verzii svojho maliarstva. Po oslobodení obnovil svoje väzby s Parížom nejednoznačným spôsobom, keď vystavil takzvané série z obdobia „vache“.

Surrealizmus
René Magritte: Prirodzené stretnutia, 1945, olej na plátne, 65,3×81 cm (foto: KUNSTARTUM)

Prvé nadzemné podlažie

1951 – 1967

Dostávam sa k poslednej časti múzea s názvom The Enchanted Domain. Táto sekcia je venovaná Magrittovmu výskumu opakovania a jeho veľkým obrazom, zameraným na Dominion of Light a The Domain of Arnheim. Kľúčové diela veľkej zbierky Kráľovských múzeí výtvarného umenia Belgicka sú sprevádzané pôžičkami, ktoré láskavo poskytli súkromní zberatelia.

Surrealizmus
René Magritte: Poslucháreň, 1958, olej na plátne, 54,7×45 cm (foto: KUNSTARTUM)

Záver

  A ako hodnotím návštevu Magrittovho múzea? Hodnotím ju určite pozitívne. Expozícia bola usporiadaná chronologicky, rozdelená do troch období na troch poschodiach. Dozvedela som sa tu o živote, ale najmä o diele surrealistického umelca Reného Magritta. Nasvietené diela v tmavom interiéri síce vynikli, ale pre ich zachytenie na fotografiu to už bolo ťažšie. Čo sa týka návštevníkov, tak ich koncentrácia v Magrittovom múzeu bola vyššia ako v hlavnej budove MRBAB.

  Návštevu Múzea Magritte jednoznačne odporúčam v kombinácii s návštevou Kráľovských múzeí výtvarného umenia Belgicka. Ak je však pre vás René Magritte obľúbeným umelcom, či preferujete surrealizmus, tak určite oceníte aj samostatnú návštevu tohto múzea.

Zoznam bibliografických odkazov:

Magritte Museum in Brüssel, [cit. 2023-06-17]. URL: < https://www.bruessel-gui.de/sehenswuerdigkeiten/magritte-museum>.

Magritte Museum; Geschichte, [cit. 2023-06-17]. URL: < https://de.wikipedia.org/wiki/Magritte_Museum >.

René Magritte Museum, [cit. 2023-06-17]. URL: <  https://de.wikipedia.org/wiki/Ren%C3%A9_Magritte_Museum >.

Royal Museums of Fine Arts of Belgium; musée magritte museum; About the museum; Origin, [cit. 2023-06-17]. URL: < https://musee-magritte-museum.be/en/about-the-museum/origin >.

Royal Museums of Fine Arts of Belgium; musée magritte museum; About the museum; Museum circuit, [cit. 2023-06-17]. URL: < https://musee-magritte-museum.be/en/about-the-museum/museumcircuit >.

Obrazy zľava: René Magritte: Muž za oknom, 1920; René Magritte: Žena na koni, 1922, olej na kartóne pripevnený na dreve, 90x63 cm (foto: KUNSTARTUM)

Obrázok 2 z 25

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Scroll to Top