Akokoľvek maľovanie bolo jej záľubou od detstva, venovať sa mu začala aktívne až počas pobytu vo Švajčiarsku, kde sa presťahovala po ukončení štúdia. Tu ju zaujala na kurze špeciálna technika, ktorá sa stala pre jej tvorbu charakteristickou. Michaela Högger v rozhovore porozpráva nielen o svojej tvorbe, ale aj o tom, ako sa dostala do výtvarného združenia Zvolenská sedmička, kde našla pár umelecky spriaznených duší.
Hoci si vyštudovala ekonómiu, venuješ sa umeniu. Aká bola tvoja cesta k výtvarnému umeniu?
Moja cesta k umeniu nebola úplne jasná a priamočiara. Síce som rada maľovala od útleho detstva, nenapadlo by ma, že maľovanie môže byť raz mojim povolaním. Z dôvodu finančných istôt do budúcnosti som si zvolila ekonomický smer, ktorý zaručuje stabilitu a uplatnenie v širokom okruhu pôsobenia. Našťastie sa mi v živote darilo. Keď som prišla do bodu, kedy som si mohla položiť otázku, aká činnosť by ma napĺňala, rozhodla som sa pre maľovanie. Nakúpila som si materiál a od vtedy sa stalo maľovanie súčasťou môjho života. Najprv ako hoby, no neskôr aj ako povolanie. Som nesmierne vďačná a neberiem to za samozrejmosť, že môžem robiť to, čo milujem.
Maľuješ prevažne veľkoformátové abstraktné obrazy. Čím sa inšpiruješ pri ich tvorbe?
Ako si môžete všimnúť, na každom mojom obraze je štruktúrovaný povrch. Práve ten ma inšpiruje k tomu, aké tvary sa objavia na obraze. Okrem toho čerpám námety aj z prírody. Ľudské telo, či tvár je pre mňa tiež nekonečná inšpirácia.
Zaujímavá je aj technika, ktorú pri tvorbe využívaš. Môžeš o nej niečo porozprávať?
Môžem 🙂 . Povrch obrazu, teda tú štruktúru vytváram z mramorovej múčky a spojiva, ktorý má po zmiešaní pastovú konzistenciu. Ak je nanesené dostatočné množstvo tejto pasty na plátno, po zaschnutí vytvorí popraskaný efekt. Túto techniku som sa naučila na špecializovanom kurze vo Švajčiarsku a zaujala ma natoľko, že iným spôsobom už ani nepracujem.
V tvojich posledných obrazoch sa objavujú aj figurálne motívy. Prečo takáto zmena?
Maľujem už asi 10 rokov. Od začiatku som maľovala hlavne abstraktné obrazy, aj keď sa kde-tu vyskytol nejaký realistický alebo polovične realistický obraz. Keďže maľujem obrazy po sériách, teraz som mala chuť na niečo iné. Žiadala sa mi zmena. Trochu sa niekam posunúť, vyskúšať si niečo nové. Takže aktuálna séria je o emóciách, ktoré sú v mojich obrazoch zachytené.
Na konte máš aj niekoľko kolektívnych a samostatných výstav. Môžeš spomenúť, kde všade sa tvoje diela objavili?
Moja prvá výstava v roku 2012 sa uskutočnila vo švajčiarskom meste Solothurn. To, že sa mi podarilo zorganizovať výstavu v jednej etablovanej galérii v centre mesta, bolo pre mňa veľkým úspechom. V tejto galérii s názvom Artesol som od vtedy vystavovala aj v roku 2020 a naplánovaná je aj ďalšia výstava na jar tohto roka. Po materskej dovolenke a odsťahovaní z malého gréckeho ostrova som začala opäť tvoriť. Ďalšia výstava bola v meste Zvolen. V roku 2020 s názvom Retrospektíva v Galérii na Tehelnej. Zo skupinových spomeniem Výtvarný Salón organizovaný združením ZV7 a mestom Zvolen vo zvolenskej radnici v r. 2020 a 2021. Zapájala som sa aj do súťaží, ktoré tiež organizovali výstavy, ako napr. POS Zvolen a Osveta Banská Bystrica. Posledná výstava s názvom Medzi snom a skutočnosťou bola vo Zvolene, v Café Abstract v roku 2021. Okrem toho spolupracujem s online galériou v Rakúsku, Nemecku a tiež jednou na Slovensku.
V roku 2020 si získala ocenenie v postupovej celoslovenskej súťaži Výtvarné spektrum, ktorá je určená pre neprofesionálnych výtvarníkov. Aký to bol pre teba pocit získať takéto ocenenie tvojej tvorby?
Podarilo sa mi prebojovať sa do celoslovenského kola, v ktorom som už nepatrila medzi výhercov. Odniesla som si ocenenie za tvorbu. Bol to pre mňa dobrý pocit, postupovať z regionálneho cez krajské kolo, až do celoslovenského kola.
V rovnakom roku si sa stala i členkou združenia Zvolenská sedmička. Ako si sa o tomto združení dozvedela a ako si sa následne stala jeho členkou?
O tomto združení som sa dozvedela od jednej jeho členky – Mati Majcherovej, s ktorou som sa náhodne stretla v Galérii na Tehelnej. Neskôr som sa zoznámila aj s predsedom tohoto združenia – Ivanom Gertlim. Žiadosť o prijatie do združenia bola všetkými členmi schválená, takže som sa stala členkou.
Čo ti prinieslo členstvo vo výtvarnom združení Zvolenská sedmička?
Ja som vďačná hlavne za to, že som našla spriaznené duše. Správnych ľudí, s ktorými mám spoločné témy. S Maťou a Ivanom sa stretávam pravidelne aj mimo schôdzí združenia a organizujeme spoločné projekty, či navštevujeme vernisáže.
Aké plány máš do budúcna, čo sa týka tvojej tvorby?
Rada by som aj naďalej tvorila obrazy, ktoré budú ľuďom robiť radosť. Do budúcnosti by som sa chcela viac zamerať na organizovanie výstav hlavne v zahraničí. V dnešnej dobe je aj online svet dôležitou súčasťou, či už prezentácie, alebo predaja diel. Túto stránku by som tiež chcela optimalizovať.
Michaela Högger (1984, Žiar nad Hronom)
Je slovenská výtvarníčka a maliarka.
Od roku 2020 je členkou združenia Zvolenská sedmička, ktoré združuje profesionálnych a neprofesionálnych umelcov, výtvarníkov a fotografov.
Na konte má niekoľko kolektívnych a samostatných výstav na Slovensku a vo Švajčiarsku. Pravidelne sa zúčastňuje aj podujatí organizovaných Zvolenskou sedmičkou ako Výtvarný Salón, či Zvolenský výtvarný plenér.
V roku 2020 sa dostala do celoštátneho kola v slovenskej postupovej súťaži Výtvarné spektrum.
Michaela Högger sa vo tvorbe zaoberá najmä abstraktnou štruktúrovanou maľbou. Vychádza z reality, inšpiruje sa prírodou, či človekom. V jej najnovších obrazoch sa objavujú aj figurálne motívy.
Momentálne žije a tvorí vo Zvolene.
