Dalo by sa povedať, že vyrástla v umeleckej rodine. Následne vyštudovala grafiku, hoci v súčasnosti sa jej len venuje okrajovo. Dnes sa zaoberá najmä maľbou. Reč je o českej umelkyni menom Adina Chmelová. Tá v rozhovore porozpráva o svojich začiatkoch, inšpiráciách, záľubách, či plánoch do budúcna, ale najmä predstaví svoju tvorbu a Hilda kolektív, ktorého je súčasťou.
Ako si sa dostala k výtvarnému umeniu? Mala si už talent od detstva?
Keď som bola malá, moja mama pracovala istú dobu ako maliarka marionet. Vyrábala maľované drevené domčeky pre turistov a vo voľnom čase tvorila obrázky pražských uličiek. Otec má tiež výtvarný talent, aj keď jeho odbor je úplne inde. Pamätám si, ako nakreslil ceruzkou portrét mojej sestry – akoby nič. Teda som to doma videla a sama som to chcela robiť. Sestra chodila do ZUŠ-ky na výtvarnú, takže i mňa tam prirodzene zapísali. A tam to myslím začalo…
Si absolventkou Ateliéru Grafiky II. na Akadémii výtvarných umení (AVU) v Prahe. Čím ťa oslovila grafika, že si sa ju rozhodla študovať?
Skôr ako grafika samotná, ma oslovil vedúci ateliéru. Vtedy som bola na konzultáciách u Jiřího Ptáčka a ten mi povedal, že keby si mal vybrať ku komu ísť na AVU, bol by to práve Vladimír Kokolia. Následne som si o ňom zisťovala viac informácii a celkovo ma jeho osoba veľmi zaujala. Preto som šla k nemu študovať. Do prijímacích skúšok na AVU som grafiku ani moc nerobila. Venovala som sa tam komplexne všetkému možnému. Z Vladimírovho ateliéru som mala pocit, že je tam veľká diverzita médií a prístupov. To sa mi páčilo.
Preferuješ viac klasickú grafiku, alebo tú digitálnu?
Grafický dizajn som sa naučila na strednej škole. Teraz ho využívam len vtedy, keď si chcem niečo privyrobiť k súčasnej práci. V budúcnosti by som si chcela zaobstarať lepší kresliaci tablet a notebook, takže až si na to všetko zarobím, určite sa budem rada a viac venovať digitálnemu skicovaniu.
Klasická grafika mi vždy pripadala veľmi striktná, pri ktorej musí človek premýšľať dopredu a stále tam je mnoho premenných, ktoré sa vo výsledku nemusia podariť. Keď som už robila klasickú grafiku, bola to technika tlače z výšky, napríklad linoryt.
Avšak, aby som odpovedala na otázku, oba typy grafík majú niečo do seba. Oba používam podobne často, teda vzácne.
Počas štúdia na vysokej škole si absolvovala taktiež zahraničný študijný pobyt v Austrálii. Prečo si si zvolila tak vzdialenú krajinu? Čo ti priniesla táto stáž? Ovplyvnila nejako tvoju tvorbu?
To bolo jednoduché. Povedala som si, že keď už mi so stážou finančne pomôže škola, tak pôjdem niekam ďaleko. Niekam, kam by som sa len tak ľahko nepozrela, pretože by som na to nemala peniaze (i tak som na to nemala, ale bolo to viac realizovateľnejšie, ako bez pomoci školy).
Možnosti, kam sa študent môže pozrieť, má AVU pomerne dosť, čo mi príde byť skvelé. Ja som sa rozhodovala medzi USA, Kanadou a Austráliou, lebo som si chcela zdokonaliť angličtinu. Nakoniec som sa rozhodla pre Austráliu, pretože je najďalej.
Bola som tam necelý polrok. Spomínam na to veľmi pekne. Hoci prvé týždne tam by som definovala ako kryštalický stres. Všetko čo šlo, sa kazilo. Ja som to musela riešiť, volať a vysvetľovať. Keďže som skôr introvert, a ani angličtinu som vtedy veľmi neovládala, tak to fakt bolelo. Nakoniec som bola ale rada, pretože mi to pomohlo sa rozrozprávať a zistiť, že si viem všetko zariadiť a že to zvládnem.
Škola v Canbere bola príjemná a bezchybne vybavená. Robilo sa mnoho projektov a prezentácií prác, ale na to som bola zvyknutá z klauzúr na AVU, takže to ma toľko nestresovalo. Stihla som tam i trochu cestovať stredom Austrálie k hore Uluru. Taktiež sme sa pozreli s kamarátmi do Melbourne, kde som navštívila Národnú galériu Victoria.
Celá Austrália voňala inak, svetlo bolo intenzívnejšie a žiarivejšie než u nás (alebo mi to tak aspoň prišlo). Takže, keď som sa potom vrátila do Prahy, moja paleta sa poriadne presvetlila a k predošlej ,,temnote“ som sa už nevrátila.
Akým projektov v rámci grafiky sa venuješ?
Nedávno som začala robiť maličké linoryty. Občas i risografiu…
Za zmienku stojí aj spolupráca s Českou televíziou. Aké zaujímavé projekty si pre ňu vytvorila?
To už je celkom prehistória. 😀 Bolo to začiatkom štúdia na AVU, kedy som sa dostala k pár „prácičkám“ pre ČT Déčko. Boli to prevažne ručne kreslené ilustrácie do ich vianočného Tradičníku. Potom i pár hier pre deti. Robila som vlastne grafické a ilustrátorské práce. Čiastočne som i animovala také krátke návody, ako ovládať hru. Takto som tam robila nárazovo tak tri roky.
Po pár rokoch som sa dostala ešte k seriálu Pivní putování. S kamarátkou sme do relácii kreslili niekoľko ilustrácií a animátori to potom rozpohybovali. Seriál bežal na Českej televízii.
Výraznou časťou tvojej tvorby je takisto kresba a maľba, ktorá bola nosným médiom aj v tvojej diplomovej práci. Akú tému si však v nej poňala?
Moja diplomová práca bola o vypočutých rozhovoroch. Často sa mi v MHD stávalo, že som si vypočula cudzí rozhovor. Keďže človek sedel hneď vedľa, tak nešlo nepočúvať. Mnoho z tých príbehov ma pobavili, alebo mi prišli úplne absurdné a „dada“. Hneď, ako som prišla do školy, som si ich zapísala a urobila k ním doprevádzajúci obrázok. Nabaľovali sa na to aj veci, čo mi hovorili ľudia okolo, čo zažili, čo im kto vravel, urban legends…Teda taká tichá pošta, alebo klebety, ak chcete. Príbeh sa menil predávaním od človeka k človeku. Niekedy som tie rozhovory ani nedopočula do konca, lebo som musela vystupovať. Tak zostali v skrátenej verzii nedopovedané. Niektoré som si dofantazírovala sama. Väčšinou ale zostávali tak, ako som ich počula. Z toho vznikol súbor niekoľkých veľkoformátových malieb.
Vo svojej tvorbe vychádzaš prevažne z vecí a situácií, ktoré ťa bezprostredne obklopujú alebo inšpirujú. Tým je aj hudobný žáner rap, ktorému si sa istý čas venovala. Aké diela si vytvorila na tému tohto hudobného štýlu?
Rap je pre mňa srdcová záležitosť. Často ho pri maľovaní počúvam. V rapu je pre mňa dôležitý text alebo taktiež barz. Ak mi nesedí, tak tomu ani dobrá hudba nepomôže. Na výstave pro platformu PozorUmění som vysekávala verše z rapových piesní a skladala z nich vlastné obrazy. Jeden obraz bol mix textov najrôznejších českých i zahraničných interpretov. Najčastejšie som čerpala z interpretov ako 58G, P/\st, Stříbrný Rafael, The Inertia King alebo Tyler, the Creator a podobne.
Čomu sa aktuálne venuješ na poli maľby? Akým témam?
Momentálne ma najviac zaujíma zátišie. Flegel, Mattise, Bonnard. Nedávno som mala výstavu v Kasárnách Karlín pod záštitou Brick gallery a tam sa miešalo zátišie s anglosaskými veršami z Béowulfa, ktorého som práve čítala. Alebo obrazy od van Eycka, kde má všetko svoju symboliku. Je tam veľa vrstiev, kam sa pozerať a čo objavovať. Niečo ako Where is Waldo. Momentálne by som rada tvorbu viac ukľudnila… Maľovať väčšie plochy farieb a obrazy tak nerozbíjať. Úplne posledné diela sa opierajú o príbehy o upíroch z prvej polovici 18. storočia. Inšpiráciou mi bol nález hrobu v Českom Krumlove.
Predpokladám, že maľba je médiom, ktoré najviac preferuješ. Aké techniky pri nej preferuješ?
Najviac pri maľbe používam akryl, olejový pastel, či oil sticks v kombinácii so sprejom. Túto trojkombináciu som si osvojila na škole a zostala mi.
Máš nejaký umelecký vzor, alebo niekoho, kto je pre teba inšpiráciou? Ak áno, koho a prečo?
Momentálne je to práve Matisse a Bonnard. Je to hlavne vďaka ich práci so svetlom a farebnosťou. Takisto sú mi blízke témy: jedlo na stole, zamyslené postavy, pohľady z okien a hlavne zobrazenie mačiek ako takého frivolného elementu na obraze. Dôležitá je pre mňa i práca s vrstvením a plošnosťou obrazu. To podľa mňa zvládali obaja dokonale.
A samozrejme veľkým vzorom sú pre mňa určite tiež Basquiat a Baselitz.
Za zmienku stojí aj projekt s názvom Hilda kolektív, ktorého si spoluzakladateľkou. Môžeš o tomto projekte prezradiť viac?
Hilda je projekt, do ktorého som naskočila zhruba pred rokom. Myšlienka je ešte o niečo staršia. Vznikla na popud mojich kamarátok Marušky, Domči a Páti, ktoré sa pohrávali s víziou založiť umeleckú skupinu, kde budeme tvoriť podľa seba, organizovať najrôznejšie kultúrne akcie a workshopy, ideálne s prosociálnym akcentom. Pretože sa s dievčatami poznáme od školy a projekt sa mi skutočne páčil, bolo prirodzené, že som sa k nim pridala.
Meno máme podľa Hildegardy z Bingenu, ktorá bola v skratke stredoveká liečiteľka, básnička, spisovateľka a celkovo všestranná, inšpiratívna osoba. Minulý rok sme vyhrali v konkurze od Prahy 7 prenájom ateliéru (Startovací ateliéry), čo nám veľmi pomohlo, lebo predtým sme tvorili každá zvlášť. Nemali sme zázemie.
V ateliéri máme dve hlavné miestnosti. Jedna je keramická dielňa, kde Maruška s Páťou tvarujú hlinu. V druhej miestnosti som ja s Domčou. To je kresliarsko-maliarska miestnosť. Nachádza sa tam takisto gauč, ktorý využívame k Hilda stretnutiam, či pre návštevy.
Okruh vecí, čo robíme, je ale širší, než len keramika a maľba. Maruška napríklad šije upcycle ľadvinky z vyradených čalúnnických látok, Domča tlačí na tričká a tašky, Páťa organizuje keramické kurzy… Ja sa teraz momentálne snažím prečalúnovať staré stoličky látkou s potlačou môjho motívu. Rady by sme časom organizovali napríklad autorské čítania, workshopy a výstavy.
Čomu sa okrem tvorby venuješ v súkromí? Aké sú tvoje záľuby?
Moja umelecká tvorba je zároveň mojou veľkou záľubou, ktorou by som sa chcela do budúcna živiť naplno. Zatiaľ je to vo fáze občasného príjemného privyrobenia. Mimo to si zabrnkám na gitaru a keď je čas, tak si rada niečo prečítam.
Aké plány máš do budúcna?
Čiastočne som to spomenula už v predošlej odpovedi. 😊 S Hilda kolektívom máme v pláne výstavu. Všeobecne sa chcem teraz najviac venovať maľbe. Zároveň sa nezaseknúť len v jednom médiu, ale sústrediť sa i na iné kreatívne činnosti. Napríklad nedávno na vernisáži v Kasárnách (kde som mala výstavu) bola predstavená limitovaná kolekcia oblečenia. Spojila som sa s návrhárkou Bárou (Barae) a vytvorili sme niekoľko kusov oblečenia s potlačou môjho obrazu. Takže mimo Hildu a svojho maľovania by som na podobných veciach rada spolupracovala i v budúcnosti, aby som mohla opustiť všetky tie svoje polovičné úväzky a živiť sa tým, čo ma baví a napĺňa.
Adina Chmelová (1992, Praha)
je česká umelkyňa a maliarka.
Absolvovala Akadémiu výtvarných umení v Prahe, kde v roku 2019 dosiahla magisterský titul v Ateliéri Grafiky II. u prof. Vladimíra Kokoliu, akad. mal..
V roku 2018 sa zúčastnila študijného pobytu na Australian National University, SoAaD v meste Canberra v Austrálii.
Na konte má niekoľko samostatných a kolektívnych výstav v českých mestách ako Praha, Jičín, Trutnov a Vrané nad Vltavou.
Je členkou Hilda kolektívu – skupiny štyroch umelkýň, ktoré sa v spoločných priestoroch okrem vlastnej tvorby venujú aj jej prezentácií, organizovaniu workshopov, či iných kultúrnych akcií.
Adina Chmelová vo svojej tvorbe vychádza z vecí a situácií, ktoré ju bezprostredne obklopujú. V súčasnosti sa venuje zátišiam, pričom inšpiráciou sú jej diela majstrov z dejín umenia a literatúry. Pre jej maľbu je charakteristická živá farebnosť, svetlosť a lineárnosť.
