Hlbiny duše prepojené s prírodou v akvareloch Dominiky Škorvánekovej

Rôznym druhom umenia sa venovala už v detstve, ale najviac ju zaujímala maľba. Počas stredoškolského štúdia zistila, že ju chce aj študovať. Následne ju začala študovať na vysokej škole. Dominika Škorváneková v rozhovore porozpráva o svojich začiatkoch, predstaví svoju tvorbu, povie o tom, prečo ju zaujala technika akvarelu, o svojich vzoroch, koníčkoch, či plánoch do budúcna.

Dominika Škorváneková
Dominika Škorváneková so svojimi prácami z cyklu U(tvár)ané krajiny na kolektívnej výstave – Otvorený ateliér maľby, 2022, Hájovňa, Banská Štiavnica (foto: Samuel Marčok)

Ako strednú školu si absolvovala Hotelovú akadémiu v Brezne. Ako si sa vlastne dostala k umeniu?

Umenie som mala v sebe odjakživa. Fascinovali ma farby a vedela som, že budem maliarka, pretože som stále kreslila a maľovala. Základnú umeleckú školu som ako dieťa nenavštevovala. Ako desaťročné dievča som  písala príbehy, básne a jeden historický román. Tiež som vedela, že budem hrať na klavíri, ale dostala som sa k tomu ako samouk až neskôr, cez gospelové piesne. Ako štrnásťročná som začala aktívnejšie chodiť do kostola, kde som navštevovala detský spevácky zbor. To ma posunulo v hudbe, ako i samotnom umení. Na strednú som chcela ísť pôvodne na literárne gymnázium, ale hotelová vyhrala, pretože sa s tou školou človek nestratí. Počas štúdia na strednej škole som sa prihlásila do Základnej umeleckej školy vo Valaskej. Chodila som tam dva roky. Vedela som, že chcem maľovať. Tak som si dala len jednu prihlášku na vysokú školu a ocitla som sa na Akadémii umení v Banskej Bystrici.

Aktuálne si študentkou v poslednom ročníku magisterského štúdia na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Počas štúdia si si prešla viacerými témami. Poďme si ich teraz postupne rozobrať. V sérii prác s názvom Liek náš každodenný si zobrazovala štruktúry rôznych obal z tabletiek. Čo však bolo hlavnou myšlienkou tejto témy? Na čo si chcela poukázať?

Hlavná myšlienka bola poukázať na fenomén nadužívania liečiv v živote mladého človeka, ktorý je vystavený stresu, rozpadajúcim sa vzťahom a častokrát sa stáva závislým od tabletiek. Fólie som zbierala od priateľov a známych, pre ktorých sú medikamenty bežné. Chcela som poukázať na fakt, že sa jedná o masový problém.

Dominika Škorváneková s dielom Ibalgin 400 000
Dominika Škorváneková s dielom Ibalgin 400 000, 2021 (foto: Samuel Marčok)

Z „umelého“ sveta tabletiek si presedlala na viac organickú tému – a to zobrazovanie prírody. Prečo?

Téma tabletiek bola pre mňa zaujímavá, ale nebola osobná. Chcela som sa posunúť ďalej. Všimla som si, že ma zaujíma tvar kruhu, jeho deformácie a uniformita – tú som neskôr použila v cykle prác Príznaky jedného muža a v sérii prác Inakosť v rovnakosti. Takto spätne prichádzam na to, že aj keď to na prvý pohľad nie je zrejmé, všetky ďalšie série po tabletkách v nich majú základ. V mojej tvorbe som presedlala na organickú prírodu, pretože som chcela riešiť niečo osobnejšie, čo sa ma priamo dotýka. A tabletky to neboli.

Popri práci na dielach z cyklu Rast rastom nera(strom) si sa vytvorila taktiež diela reflektujúce vnútro človeka a jeho prežívanie. Môžeš o týchto prácach povedať viac?

Diela, v ktorých sa zaoberám prežívaním a psychológiou vnútra, patria do dvoch cyklov prác. Jeden má názov Osobná zóna, v ktorej sú aj moje autoportréty a druhý nesie názov Znejasnené telá. Ide o vyjadrenie emócií a pocitov pomocou mimiky tváre alebo reči tela. Dôležitý je posun farebnosti a deformácie zobrazovaných žien.

Následne si sa venovala viac osobnejšej téme. Môžeš prezradiť o akú sériu diel sa jedná?

Sériu prác som nazvala Prízraky jedného muža, a hoci sa v nej vyskytuje veľa podôb a evokujú veľa mužov, stále sa v nich črtá jeden, ktorého zviditeľňujem a jeho tvár neviem namaľovať úplne. Jedná sa o absenciu otca v mojom živote, ktorý sa od rozvodu rodičov objavuje v niektorých fázach môjho života. Ja ho vnímam nejasne. Na jednej strane si uvedomujem premenlivosť jeho podoby, pretože s odstupom času vidím ako starne, čo napríklad na mame nevidím. Na druhej strane sa mi podobá na iných mužov v jeho veku a oni mi otca pripomínajú.

Dom kultúry Valaská
Diela Dominiky Škorvánekovej z cyklu prác Prízraky jedného muža na kolektívnej výstave Artstretnutia IV., 2021, výstavná sieň Domu kultúry vo Valaskej (foto: Samuel Marčok)

Keď už som spomenula cyklus Rast rastom nera(strom), v čom sa líši od neskoršej sérii malieb s názvom Inakosť v rovnakosti, keďže v oboch je ústredný motív krajina?

Cyklus prác Inakosť v rovnakosti má základ v mojich filozofických úvahách, čo Rast rastrom nera(strom) ešte nemá. To znamená, že som viac začala písať úvahy počas tvorby a prepájala som to s maľbou. Ale to nie je hlavný rozdiel.

Rast rastrom nera(strom) je prácou, ktorá vznikala postupne. Sú to dotyky s prírodou počas mojich prechádzok a zamýšľanie sa nad kolobehom, čo vyjadrujú aj obrazy Horiace lesy.

Inakosť v rovnakosti je vždy za sklom. S prírodou nie som spätá, sledujem ju z okna autobusu alebo vlaku. Sú to motívy rovnakosti počas cesty, stále tie isté miesta, ale v iných časoch. Práca je premýšľaním nad krajinou, ktoré má viesť k priamemu kontaktu s ňou. Byť v krajine a starať sa o ňu. 

Možno viac napovie úvaha z 27. októbra 2021 o 16:52 :

„Krajina plná odrazov vnútrajška a provizórnych priestorov, ktoré sú verejné. Siluety spolusediacich cestujúcich v odraze. Krajina za sklom. Nemôžem do nej fyzicky zasiahnuť ani ju meniť. Krajina cudzia a predsa moja. Kontemplujem jej farby a upokojuje ma poriadok zoraného poľa. Zelené, rôzne zelené. Mám obľúbenú žltú strechu na dome a strom, ktorý je za plotom rodinného domu. Krajina plná metamorfóz, ktoré sú nebadateľné. Premeny, ktoré menia mňa.“

Svoju spätosť s krajinou a vnútorným svetom si zavŕšila v bakalárskej práci s názvom Krehkosť? Môžeš ju priblížiť?

Bakalárska práca Krehkosť sa zaoberá spätosťou ženy a krajiny. Je výskumom plynutia času. Dôležité sú denné záznamy, ktoré som zbierala a s ktorými som neskôr pracovala. Cieľom bolo zachytiť premeny v krajine, ako i s tým súvisiaci život človeka. Krehkosť vnímam ako pominuteľnosť. Celá práca je preto maľovaná na papieri, tekutou maľbou akvarelu a tušu. Bakalárska práca vznikala počas pandémie Covid-19. Tá ovplyvnila aj možnosti využívania ateliéru, ktorý ako maliarka k svojej práci potrebujem. Počas tvorby tejto série som teda musela improvizovať. Celá séria obrazov Krehkosť vznikala medzi stenami panelákového bytu počas lockdownu.

Dominika Škorváneková, maľba Metamorfóza
Dominika Škorváneková: Metamorfóza I., 2021, akvarel na papieri, 90 x 120 cm, z bakalárskej práce Krehkosť (foto: archív Dominika Škorváneková)

Za zmienku stojí takisto cyklus Vnútorné horizonty. Čo zobrazuje a aká je jeho myšlienka?

Cyklus Vnútorné horizonty zobrazuje abstrahované ženské telá, ktoré sú vsadené do štruktúr. Je to mentálny priestor, častokrát pripomínajúci konáre, mozog, alebo pukliny v zemi. Tieto monochromatické maľby na plátne sú nahliadnutím do sveta neprebádaných horizontov. Dá sa povedať, že sa zameriavam len na vnútorný svet a snažím sa ho uchopiť monochromatickou tekutou maľbou.

Cyklus prác Vnútorné horizonty určil smer mojej tvorby a tá sa na krátky čas stala čiernobiela. Nadviazala som na ňu sériou prác s názvom U(tvár)ané krajiny, ktorú som prihlásila do Kláštora Opening 2022 „Task-scape“ a moju prácu vybrali. Namaľovala som teda päť obrazov na plátne s motívom baníkov. Táto séria tiež vznikla úvahou zo 14. mája 2022 o 16:10 :

„Puknuté mozole a vôňa sušeného sena. V perifériách videného sa črtá poriadok zoraného poľa. To čo je v zemi a nad zemou je jednou podstatou života. Spájanie sa so sebou a uvedomenie si žitia úzko súvisí so zanechaním stopy tam, kde sa nachádzam. To, kým sa stávam, určuje aj to, že formujem prostredie, ktoré ma pretvára.“

Kláštor Opening, výstave Task-scape, Kláštor Hieronymitánov, Štiavnické Bane
Cyklus prác U(tvár)ané krajiny počas rezidencie Kláštor Opening na výstave „Task-scape“, 2022, Kláštor hieronymitánov, Štiavnické Bane, (foto: archív Dominika Škorváneková)

Čomu sa aktuálne venuješ tematicky v rámci tvorby? Prevláda viac krajina,  vnútorný svet, alebo si tieto témy úplne prepojila?

Pre mňa je vnútorný svet krajinou, ktorá je neviditeľná, a predsa ju každý má. Je preňho reálnou. Zaujíma ma viditeľné tak isto, ako neviditeľné. Práve v maľbe sa mnohé neviditeľné dá zviditeľňovať. Takže áno, prepojila som to. Celé je to dosť filozofické, ale nebudem prezrádzať, pretože sa to priamo týka mojej diplomovej práce.

Pre tvoje maľby je charakteristická najmä technika akvarelu a tušu. Čím ťa zaujali?

Technika akvarelu v sebe nesie energiu, ktorá v podobe vody rozpíja farbu. Maľba sa v procese schnutia mení. Vytvárajú sa škvrny, preto je dôležité naučiť sa s nimi pracovať. Vždy ma fascinujú nové objavy.

Odjakživa milujem papier. Keď som prišla na to, že existuje mnoho rôznych papierov, keď sa na každom papieri akvarel alebo tuš správajú inak, vedela som, že to všetko musím preskúmať. Akvarel je čistá maľba. Vyniká v ňom belosť a štruktúra papiera.

Akvarelová maľba je krehká. Musí byť premyslená, pretože sa len ťažko opravuje. Nedá sa premaľovať vrstvami. No napriek tomu ponúka mnoho možnosti byť spontánnym a objavovať nové. Musím sa priznať, že sa mi nikdy nepodarilo namaľovať dva totožné obrazy akvarelom, čo v iných technikách nemusí byť problém.

V krátkosti spomeniem jeden dôležitý moment, ktorý bol pre mňa v maľbe akvarelom dôležitý. Bolo to XIII. Trienále akvarelu v roku 2019, ktoré sa každé tri roky koná v Novohradskom múzeu a galérii v Lučenci. Do tejto súťaže som prihlásila  moje prvé akvarely a stala sa súčasťou výstavy. Tento rok bol ďalší ročník a ja každým rokom vidím výborných umelcov a výborné akvarelové maľby. Takže som rada, že na Slovensku existuje Trienále akvarelu, ktoré je jedinou medzinárodnou súťažnou výstavou zameriavajúcou sa na akvarelovú tvorbu.

Čo ťa najviac baví pri procese maľby, alebo všeobecne pri tvorivom procese vôbec?

Pri procese maľby ma teší objavovanie, experimentovanie. Rada miešam farby. V tvorivom procese ma fascinuje to, že keď sa ponorím do maľby, neexistujem ja, ale samotná maľba a dielo, ktoré vytváram. Sú to chvíle, keď sa pre mňa zastaví čas. Neexistuje nič, len to, čo vzniká. Tvorivý proces je pre mňa záhadou. Veľa o ňom píšem vo svojich denníkoch, aby som ho sama pochopila. Maľba je pre mňa prostriedkom, ako zviditeľniť pocity a povedať to, čo neviem vypovedať slovami. Je pre mňa nevyčerpateľnou.

Máš nejaký umelecký vzor, alebo niekoho, kto je pre teba inšpiráciou? Ak áno, koho a prečo?

Medzi prvé umelecké vzory patrí určite moja mama, ktorá je veľmi kreatívna a tvorí. Viem, že keby chcela, môže maľovať, lebo má úžasnú fantáziu.

V každej fáze života som nachádzala inšpiratívnych ľudí a mala umelecké vzory na poli hudby, literatúry aj výtvarného umenia.

Čomu sa okrem tvorby venuješ v súkromí? Aké sú tvoje záľuby?

Znova, a ešte radšej ako predtým, čítam knihy. Jednak preto, lebo som ilustrovala úžasný literárny časopis VERZIA (4/2022), ktorý je plný kvalitných prekladov a chcem ho samozrejme odporučiť všetkým tým, ktorí ho ešte nepoznajú.  A ďalej z dôvodu, že vypomáham v kníhkupectve, kde knihy doslova padajú na mňa z každej strany 😀 (pri príchode tovaru a niekedy aj z políc).

Medzi ostatné záľuby patrí hra na klavíri a skladanie takých tých bežných, jednoduchých piesní. Ja ich volám, že sú to moje balady, pretože sú niekedy smutné, inokedy zas pokojné a pomalé. Hovoria o hľadaní krásy a kolobehu prírody.

V neposlednom rade mám rada čerstvý vzduch a prechádzky, návštevu galérii, varenie a pečenie..

Aké plány máš do budúcna?

Plány si plánujem, ale nikdy mi nevychádzajú úplne presne. Buď je to oveľa lepšie, alebo úplne inak, ako by som chcela. Samozrejme chcem dokončiť školu a neprestať maľovať.

Dominika Škorváneková

Dominika Škorváneková (1997, Brezno)

je slovenská umelkyňa a maliarka.

V roku 2021 ukončila bakalársky stupeň na Akadémii umení v Banskej BystriciOtvorenom ateliéri maľby u doc. Mgr.art. Rastislava Podobu, ArtD..

Na konte má niekoľko samostatných a kolektívnych výstav v slovenských mestách ako Brezno, Valaská, Lučenec, Rimavská Sobota, Prievidza, Topoľčany a iné.

Zúčastnila sa a taktiež sa lektorsky podieľala na niekoľkých workshopov v rámci Slovenska. Ako kurátorka organizovala dve výstavy v BOMBURA NKP v Brezne.

Dominika Škorváneková vo svojej tvorbe skúma prepojenie vnútorného sveta človeka s vonkajším svetom krajiny. Pre jej diela je charakteristická najmä technika akvarelovej maľby a tušu – preto aj jej obrazy pôsobia abstraktne, hoci sa zakladajú na reálnom zobrazení prírody a človeka.

Dominika Škorváneková sa venuje aj ilustrácii. Ilustrovala literárny časopis VERZIA 4/2022.

V súčasnosti je študentkou magisterského stupňa Otvoreného ateliéru maľby u doc. Mgr. art. Rastislava Podobu ArtD. na AU v Banskej Bystrici.

Pohľad do ateliéru Dominiky Škorvánekovej, kde vidieť práce z cyklu Vnútorné horizonty, 2022 (foto: archív Dominika Škorváneková)

Obrázok 1 z 25

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Scroll to Top