Filip Sabol a jeho príbehy z betónovej ríše

Vyrastal na bratislavskom sídlisku, čo ho ovplyvnilo nielen v živote, ale aj v tvorbe. Reč je o umelcovi Filipovi Sabolovi. V rozhovore Filip Sabol porozpráva o svojich umeleckých (graffiti) začiatkoch, taktiež predstaví svoju tvorbu, kde objasní aj symboliku svojich diel, či prezradí, prečo spolupráce s inými umelcami nie sú na škodu.

Filip Sabol
Filip Sabol pri maľbe (foto: Marko Sewerovsky)

Vyrastali ste na bratislavskom sídlisku, čo Vás ovplyvnilo nielen v živote, ale aj v tvorbe. Poďme však k Vašim výtvarným začiatkom. Aké boli?

Preskočím klišé, že som si kreslil od detstva. Na základnej škole som prišiel do kontaktu s graffiti – s prvými pokusmi. To vo mne postupne utvrdilo, že výtvarný prejav je to, čomu sa chcem venovať.

K subkultúre mestského sídliska jednoznačne patrí aj nejaká graffiti scéna. Tvorili ste aj Vy graffiti?

Graffiti ako takému, v ilegálnej forme, som sa venoval relatívne krátke obdobie. Skôr ma zaujímala práca so sprejom, s farbou. Začal som tak vyhľadávať viac odľahlé, alebo opustené miesta, kam sme chodili maľovať radšej.

Keď ste išli na strednú školu, rozhodli ste sa pre odbor animácia. Prečo?

V období základnej školy často nemá človek úplne jednoznačne zadefinované ambície. Ja som iba intuitívne cítil, že by to malo byť niečo výtvarného charakteru. Cítil som sa v tom prirodzene. Raz som sa stretol s kamarátom, ktorý je starší a odporučil mi tú školu. Animácia mi bola sympatická pre prácu s pohyblivým obrazom, ako i so statickým, s digitálnym, ale aj s „analógovým“. Pracovalo sa tam taktiež s rôznymi výtvarnými technikami.

Avšak po strednej škole ste nepokračovali v štúdiu animácie, ale zvolili ste si maľbu na VŠVU v Bratislave. Čím Vás oslovila maľba?

To má takýto príbeh: keď som sa hlásil na strednú školu, mal som averziu k iným typom maľby ako sprejom. Hlavne tým typom, kde sa používal štetec. Nevedel som s tými technikami dobre pracovať a možno sa mi ani nechcelo miešať farby. No počas štúdia sa to vo mne úplne zlomilo. Maľbu ako takú som si vyslovene zamiloval. Bavilo ma to prepájať aj na stene. Ďalšia vec je, že animácia má relatívne zdĺhavé procesy, kým sa vytvorí ten film. Nemal som na ňu takú veľkú trpezlivosť. Prišlo mi efektívnejšie a záživnejšie formulovať odkaz prostredníctvom statického obrazu.

Vašu tvorbu charakterizuje plošná geometrická abstrakcia. Vaše „rozpixelované“ diela pripomínajú grafiku videohier z 90-tych rokov minulého storočia. Prečo Vás oslovil takýto štýl maľby? Čo prípadne vyjadruje?

Geometrická abstrakcia mi je bytostne blízka svojou racionalitou, systémom, čistotou a aj s ňou súvisiacou krásou. Ale v jednom momente mi prišla v čisto formálnej polohe príliš prázdna. Zdalo sa mi zbytočné iba tak vytvárať, množiť a opakovať nejaké tvary. Vtedy na mňa malo vplyv hnutie Neo-Geo, ktoré sa formovalo v 80-tych rokoch. Hnutie sa zaoberalo „posunom geometrickej abstrakcie k významu“. Postupne som sa cez jazyk piktogramov dopracoval k post-digitálnemu obrazu, 8-bitovej vizualite, ktorá je taktiež postavená na geometrickom systéme štvorcov a ich množín. Vtedy som vnímal obraz ako displej – obrazovku, ktorá zobrazuje odkaz, ktorá žiari.

geometrická abstrakcia
Filip Sabol: „Purification 3“, 2022, sprej a akryl na plátne, 55 x 55 cm (foto: archív Filip Sabol)

Ako sme na začiatku spomínali, ovplyvnila Vás sídlisková kultúra, ktorá sa prejavila aj vo Vašej tvorbe. Ako ju tematicky pretavujete do svojej tvorby?

Jej vplyvy sa postupne prejavujú v rôznych úrovniach. Či už to bol jazyk ulice, alebo odkaz na graffiti v predošlých sériách, tak je to teraz najmä vplyv mestskej kultúry v takej vyfiltrovanej rovine ako opodstatnenie prítomnosti umenia medzi ľuďmi, opodstatnenie umenia ako súčasti spoločnosti. Vnímam umenie ako komunikačné médium ľudského spoločenstva.

Istý čas ste pôsobili i v Starej Cvernovke v Bratislave. Ako dlho ste tam boli? Ovplyvnilo Vás toto miesto plné kreatívnych ľudí vo Vašej tvorbe? Ako hodnotíte Váš pobyt v Cvernovke?

V Starej Cvernovke som bol cca 3 roky. Mali sme tam visuté pracovisko v rámci 4. ateliéru na Katedre maľby na VŠVU. Čas strávený v Cvernovke hodnotím veľmi pozitívne, mal som to tam rád. Na rozdiel od ateliéru v budove školy som tam mohol prísť kedykoľvek. Mal som tam väčšiu voľnosť, aj kvôli priestorovým možnostiam. Bol to veľkolepý priestor bývalej továrne: veľké okná, vysoké stropy, živý sen umelca. 🙂 V tom období som práve začal pracovať s industriálnou ikonografiou, v čom malo to prostredie tiež na mňa veľký vplyv – o to viac to celé umocňovalo. Jediný mínus boli aspekty súvisiace s tým, že to bol zdieľaný priestor. Boli sme tam asi štyria alebo piati, čo niekedy znamenalo pokles koncentrácie a iné javy, ale naučil som sa s tým pracovať a vyškolilo ma to.

V roku 2021 ste spolu s ďalším umelcom Matúšom Maťátkom v Station gallery v Bratislave mali spoločnú výstavu s názvom Break the Wall. Nebolo by na tom nič zvláštne až na to, že vystavené diela ste vytvorili spoločne špeciálne pre túto výstavu. Ako vznikali tieto diela? Aká bola spolupráca s umelcom Matúšom Maťátkom?

S Matúšom Maťátkom sa poznáme nejaký čas a priebežne sme tak nadhodili, že by sme mali niečo spolu vymyslieť. Prišla príležitosť spraviť projekt v Station gallery a rozhodli sme sa spraviť spoločné veci, na ktorých budeme pracovať obaja. Bol to organický proces. Viedli sme o tom dlhé dialógy. Hľadali sme spoločne možnosti. Pracovali sme spolu na digitálnych návrhoch. Potom sme to spoločne maľovali. Každý mal svoju úlohu, vedel čo má robiť. Čiže sme tým predchádzali prípadným nezhodám a podobne. Každý máme iný režim a spôsob práce, ale našli sme konsenzus, aby to fungovalo. Hodnotím to teda pozitívne. Aj keď sme k záveru menej spali, a viac maľovali…

Na výstave v Station gallery ste pomocou symbolov vytvorili istý sídliskový jazyk. Môžete ho bližšie charakterizovať?

Chceli sme tú sídliskovú tému posunúť, vyjadriť sa k nej s odstupom, z miesta, kde sme teraz. Preto aj ten názov BREAK THE WALL (Prelomenie steny). Zámerne sme si zvolili prácu so symbolikou a vizualitou, ktorá na prvý pohľad ani nevyzerá sídliskovo. Prostredníctvom súhry daných symbolov sme vytvorili jazyk, ktorý rozpráva o situáciách zo sídliska, mesta. Rozpráva príbehy z betónovej ríše.

K samotnej symbolike: vybrali sme si napríklad interpretáciu symbolu zlatého teľaťa, ktorý sa viaže s modloslužbou a uctievaním falošných hodnôt, alebo falošných bohov. Uctievanie falošných hodnôt a mamon je na sídlisku jav, s ktorým sme sa často stretávali. A nielen na sídlisku. Ťahá sa to s ľuďmi všeobecne… Vychádza to z biblického príbehu z knihy Exodus, kedy sa Izraelitom zdalo, že Mojžiš je pridlho preč, nevedeli čo sa s ním deje a vyzvali Árona, aby odlial zlaté teľa ako symbol boha, ktorý by ich vyviedol z Egypta do zasľúbenej zeme, na čo potom aj doplatili…

Station Gallery Bratislava
Z výstavy Filip Sabol & Martin Maťátko – „BREAK THE WALL“, 2021, Station Gallery, Bratislava (foto: Juraj Fifík)

 Síce symbolika je viac príznačná pre tvorbu Matúša Maťátka, nie je cudzia ani vo Vašich dielach. Majú u Vás symboly nejaký špecifický význam, alebo nechávate ich čítanie na samotnom divákovi?

Symboly majú pre mňa veľké opodstatnenie, najmä pre tú súvislosť s posunom geometrie k významu, ako som spomínal. Symbolika má pre mňa význam v obraze. Formulujem cez ňu odkazy. Je to systém kódov. Napríklad, keď sa pozeráte na obraz ako vizuálny jazyk, pracujem takisto s rozprášenou farebnou plochou ako so symbolom, ktorá tam má svoju úlohu a funguje zas s inými symbolmi, ktoré sú jasnejšie, alebo ich význam je jednoznačnejší.

Vo Vašej aktuálnej tvorbe sa zameriavate na jeden konkrétny symbol – a to symbol ohňa/svetla. Čo pre Vás tento symbol znamená?

Pracujem so symbolom ohňa, plameňa ako zdrojom svetla, so symbolom svetla ako zdrojom poznania. Svetlo reprezentuje Múdrosť, ktorá presvetľuje temnotu nevedomosti a napĺňa existenčnú prázdnotu. Každý z nás dostal na začiatku malú iskru. Je len na nás, či z nej rozdúchame veľký oheň tu a teraz, alebo ju iba necháme vyhasnúť…

Okrem istej symboliky využívate pri vzniku svojich prác aj nástroje typické pre priemysel, ako sú rôzne šablóny, pásky, valčeky, či spreje. Tým podčiarkujete nielen po tematickej, ale aj po technickej stránke svoje portfólio zamerané na mestské prostredie a jeho jazyk. Avšak svoje diela napriek umeleckej myšlienke a výrobe považujete ako výrobok, polotovar určený na ďalšie použitie. Môžete lepšie vysvetliť tento svoj výrok?

Je pre mňa dôležité, aby so zámerom diela súvisel výber vhodného média, vhodného materiálu a techník – vzájomne to spolu súvisí a dopĺňa sa. Ten konkrétny výrok súvisel najmä so sériami „HyperModul“ a „Prefabrikat“ z rokov 2015 – 2016, kedy som pracoval vyslovene s tou industrializáciou maľby. Dnes to tiež vnímam, ale už v takej vyfiltrovanej rovine, že obraz je vlastne iba taký polotovar, kým sa nedostane medzi ľudí. Až medzi ľuďmi plní svoj komunikačný účel, až medzi ľuďmi plní svoje poslanie. Stáva sa plnohodnotným. Neverím totiž v autonómny obraz, ktorý existuje iba tak sám o sebe/iba tak sám pre seba.

Popri maľbe na plátno maľujete taktiež na stenu. Aký podklad pre maľbu preferujete – plátno alebo stenu? A prečo?

Ako som spomínal vyššie, podľa zámeru volím aj médium a techniku. Teda pre niektoré veci je stena vhodná, ale urobiť to isté na plátno nemá význam, a naopak.

Pri nástenných realizáciách pracujem s celkovým kontextom a prostredím, v akých sa tá vec nachádza. Často si vopred pripravujem koncepciu. Na miesta sa potom vraciam to realizovať. Pri nástenných realizáciách mám rád tu monumentalitu formátu, kde určujem, čo všetko sa stane toho súčasťou, prípadne čo už nie. Je tam ale vždy možné, že zajtra tam tá vec už nemusí byť. Buď to niekto môže pretrieť, alebo to miesto môžu zbúrať. Narábate tam s veľkým aspektom dočasnosti a možno prchavosti. O to viac ma poteší, keď dnes vidím niekde veci spred napríklad 10 – 15 rokov.

Plátno je zasa stanovený ohraničený formát, ktorý má svoje limity iné. Jeho výhodami sú zasa napríklad prenosnosť, alebo aspekt predajnosti – že môže byť predajnou komoditou.

Vaše maliarske portfólio dopĺňajú i objekty a inštalácie. Aký máte k nim vzťah? Môžete spomenúť nejaké konkrétne diela?

Priestorové inštalácie a objekty vznikali často ako spolupráce s ľuďmi zaoberajúcimi sa inými médiami. Napríklad sme robili pár projektov so sochármi Dionýzom Troskóm alebo s Lubom Miklem, čo boli väčšie priestorové realizácie aj v galériách.

Za zmienku stojí výstava „Bez názvu“ v Galérii Jula Bindera v Banskej Štiavnici, kde sme vystavali z pomaľovaných kusov pórobetónu deliace steny, ktorými sa členil priestor galérie a určoval dramaturgiu obmedzeného pohybu v novom priestore.

Ďalej vo verejnom priestore to bol projekt „KUVYT“ – séria autorsky upravených lodných kontajnerov rozložených na viacerých miestach v Bratislave, ktoré sa potom spojili do jedného veľkého objektu na nábreží Dunaja vedľa SNG.

Mám rád spolupráce, taktiež i prácu s rôznymi médiami. Rád posúvam hranice, čo mi otvára nové možnosti. Nechcem sa uzatvárať iba v závesnom obraze.

Fuga Bratislava
Filip Sabol & Dionýz Troskó & Michal Horňák: „Litera scriptum ergo sum“, 2021, FUGA, Bratislava (foto: archív Filip Sabol)

Čomu sa okrem umenia venujete vo voľnom čase?

Mám pocit, že v tejto sfére je termín „voľný čas“ veľmi relatívny. Môj pracovný čas sa prirodzene prelína s časom osobným. Avšak keď zrovna nepracujem v ateliéri, tak rád študujem a čítam knihy, idem na prechádzku alebo výlet.

A otázka na záver. Aké plány máte do budúcna?

Stále sa niečo pripravuje, aj keď je momentálne veľmi turbulentné obdobie. Nachádzame sa v dobe chaosu. Plánujem viac-menej zo dňa na deň. Mám rozkomunikovaných pár projektov – spoluprác, plus pracujem na svojich sólo projektoch. Verím, že takisto v zahraničí sa podaria doriešiť niektoré projekty. Napríklad plánujeme pokračovanie s Matúšom Maťátkom, kde budú nejaké nástenné realizácie, výstavy. Tiež chystáme ešte taký priestorový projekt s Dionýzom Troskóm. To sú teraz v dohľadnej dobe veci, ktoré sa chystajú. Priebežne k tomu budú vonku konkrétnejšie informácie, nechcem zatiaľ predbiehať…

Filip Sabol

Filip Sabol (1989, Bratislava)

Je slovenský umelec.

Je absolventom 4. ateliéru Katedry maľby a iných médií  na VŠVU v Bratislave, kde v roku 2015 pod vedením prof. Ivana Csudaia, akad. mal. ukončil magisterské štúdium.

Na konte má niekoľko samostatných a skupinových výstav na Slovensku, v Česku, Rakúsku, Nemecku, či v Belgicku.

V r. 2015 bol finalistom ESSL Art Award a v roku 2018 bol finalistom súťaže Maľba roka.

Tvorba Filipa Sabola je jeho vnútorným pohľadom na mesto. Pohľad zvnútra do mesta ako do prostredia, ktorého geometrický štýl, vetvy ulíc zasiahnuté graffiti pripomínajú videohru. Vo svojej tvorbe využíva bohatú symboliku, pomocou ktorej sa snaží vytvárať jazyk sídliska a mesta. Pracuje v médiu maľby, či už na závesné plátno, alebo na stenu v exteriéri. Nie sú mu však cudzie ani iné média, ako objekty, či inštalácie.

Momentálne žije a tvorí v Bratislave.

Vernisáž výstavy Filip Sabol & Martin Maťátko - „BREAK THE WALL“, 2021, Station Gallery, Bratislava (foto: Juraj Fifík)

Obrázok 1 z 16

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Scroll to Top