Už v detstve bol v kontakte s umením na každom kroku. Pôvodne študoval animáciu, no už počas vysokoškolského štúdia sa k nej znovu vrátil a dnes strieda oboje médiá. Gábor Szűcs v rozhovore porozpráva o svojich začiatkoch, predstaví svoju tvorbu – ako maliarsku, tak aj digitálnu. Povie o svojich projektoch v rámci videomappingu, s ktorým sa prezentoval takmer na celom svete, ako aj o učiteľskom povolaní, ktorému sa popri všetkých aktivitách venuje, či o svojich plánoch do budúcna.
Vo svojej tvorbe sa zaoberáš maľbou, ale aj projekciami. Poďme však k tvojím začiatkom. Ako si sa dostal k výtvarnému umeniu?
Už v škôlke mi pani učiteľka dovolila, aby som si kreslil počas poobedňajšej siesty, keď ostatní spali. Moja mama učila v základnej umeleckej škole odvtedy, ako som sa narodil. Chodil som teda do ZUŠ-ky na výtvarnú od prvého ročníka. Po absolventskom ročníku súbežne na strednej umeleckej som ešte zostal na druhom stupni aj v ZUŠ-ke. Otec fotil, keď som bol malý. Dva roky pracoval v ateliéri so sochárom z rodiny. Umenie bolo vždy prítomné okolo mňa, ako taká včelička.
Na strednej škole si študoval animáciu, avšak nepokračoval si v nej počas vysokoškolského štúdia. Rozhodol si sa pre maľbu. Prečo?
Počas 4. ročníka na strednej som celý rok pracoval na maturitnom filme. Bola to stopmotion animácia dokreslená tabletom. Vzalo mi to nesmierne veľa času. Samozrejme nielen absolventská animácia, ale i maturita si vyžadovala priveľa času. Vtedy som uvažoval nad VŠMU – animáciou a nad VŠVU – maliarstvom. Keď som si však prečítal, čo všetko vyžadujú na prijímačkách, tak som si povedal, že si musím vybrať, lebo nestihnem sa pripraviť na oba pohovory. Nakoniec mi tá maľba bola bližšia. Neprijali ma však na prvýkrát na VŠVU. No nešiel som na inú školu. Počas roku 2010 som brigádoval, kreslil portréty, zátišia a maľoval – skrátka pripravoval som sa a vytvoril som si portfólio. Na druhýkrát sa mi podarilo dostať sa na maľbu na VŠVU v Bratislave.
Čo sa týka maľby, venuješ sa abstrakcii. Bolo to tak vždy? Ak nie, akým iným maliarskym témam si sa ešte venoval?
Začiatkom som maľoval témy, ktoré mi boli najbližšie z detstva. Pop art, surrealizmus, Basquiat boli vtedy veľmi silnou inšpiráciou. Figúrky z počítačových hier, pozadia z Nintendo hier, či z rôznych spomienok, udalosti, ktoré sa mi stali. Postupne som skúmal akúsi banalitu. Zobrazoval som rôzne nezmyselné situácie, javy. Počas bakalárky prišli „chyby“, estetika glitch artu – zámerné kazenie obrazu. V magisterskom stupni som sa snažil úplne odfiltrovať konkrétne zobrazovanie. Opustil som všetky reálne prvky, chcel som namaľovať úplne originálny obraz.
Tvoje maľby zobrazujú akúsi digitálnu, vesmírnu, priam tajomnú krajinu. Je to zobrazenie zámerné, alebo tieto výjavy vychádzajú náhodne?
Aj –aj. Niekedy je úplne celý obraz vymyslený dopredu, už ho len treba namaľovať. Inokedy sa obrazy domaľujú sami. Výsledky z experimentov z počítačových softvérov sú pre mňa stále veľkým podnetom k tvoreniu. Priznám sa, že čerpám z nich veľa inšpirácie. Maľovaný obraz získava iné dimenzie v spojení s artefaktami digitálnych technológií. Zároveň̌ médium maľby dáva obrazom vlastnosti, ktoré sú možné len v tomto spojení. Obrazy vytváram postupným budovaním. Používam viac typov povrchov ako rozostrené plochy, pastu, hrubé lazúry v kombinácii s ostrou hranou. Tento systém mi pomáha rozširovať a obohacovať vzťahy prvkov na obraze, čím neustále vyvíjam obraz do konečnej fázy.
Na druhej strane, veľa impulzov prichádza aj z prírody. Fascinujú ma zahmlené temné horizonty, hory, močiare, para. Spomenuté témy v súvislosti s prírodou treba chápať metaforicky. Ide tu o akési prirovnávanie jednoduchých súvislostí s abstraktnou maľbou. Dopĺňajú celkovú predstavu o mojich obrazoch, zjednodušia ich chápanie.
Tvoje obrazy sú prevažne monochromatické, v tmavých odtieňoch, kde dominuje najmä čierna, modrá a biela. Podľa čoho volíš farebnosť svojich obrazov? Symbolizuje prípadne farebnosť tvojich obrazov niečo?
Dôležitým aspektom v mojej tvorbe je výber farieb. Najčastejšie maľujem so studenými tónmi, no nie som nepriateľom teplých farieb. Indigo, ultramarine, payneova šedá a rôzne odtiene modrej sú pre mňa dominantnými. Veľmi rád ich používam. Myslím si, že odtiene modrej sú mimo dimenzií. Všetky farby evokujú špecifické asociatívne nápady, materiálne alebo psychologicky hmatateľné, zatiaľ čo modrá farba je upriamením sa k moru, alebo k nebu. Napriek tomu sa snažím sa ich použiť tak, aby vyvolali iné, znepokojivé pocity. Uprednostňujem prácu v cykloch a sériách. Niektoré mám už dlho dopredu vymyslené, no veľa dôležitých momentov objavujem pri samotnom maľovaní. Obraz sa stále mení, pribúdajú nové riešenia. Dramaturgia obrazu sa stále vyvíja, pravidlá niekedy zvyknú prerastať cez seba a obraz tak neustále súperí s obsahom. Pocit istoty neexistuje. Abstraktné umenie cez svoje formálne štruktúry, vnútro, by sa dalo nazvať túžbou.
Okrem maľby sa venuješ aj animácii, ktorú si pôvodne vyštudoval. Aké animácie tvoríš?
Počas štúdia na vysokej škole som sa venoval aj VJingu. Spravil som niekoľko videoklipov, aj experimentálne filmy. Animácie som vtedy vyrábal do svojich VJ setov, ktoré som púšťal na koncertoch, či rôznych eventoch. Momentálne sa učím nové softvéry, ktoré umožňujú realtime rendering, to znamená, že jednotlivé sekvencie nemusia byť uzavreté, vyexportované. VJing s generatívnou animáciou zjednodušujúca proces a tým pádom kráti čas výroby. Vo svojich animáciách skúmam abstraktné krajiny, organické formy, korene, mikrosvety sprevádzané tajomnými zvukmi.
S animáciami súvisí videomapping a projekcie, ktorým sa venuješ. Tie si však vyžadujú asi väčšiu dávku zručnosti a vedomostí, aké ponúka stredoškolské štúdium. Ako si si k ním našiel cestu? Čím ťa projekcie a mapping zaujali?
Ono sa to formovalo prirodzene súbežne s maľbou. V piatom ročníku som sa prihlásil do MediaLab-u k Janovi Šickovi – bol to takzvaný vedľajší ateliér. Tu som po semestri na prieskume vystavil svoj úplne prvý, no veľmi jednoduchý mapping experiment. Musím spomenúť aj Alexa Zelinu z Akasha Visualstation, s ktorým som spolupracoval cca 3 roky ako externista. U nich vo firme som sa naučil niečo v 3D, ako aj o videomappingu. Vo VJingu mám rád ten istý pocit slobody tvorenia, ako v maľbe. S odstupom času som zistil, že komerčné projekty sú príliš stresujúce a nepríjemné. Vyrastal som na rozprávkach. Obraz v pohybe/pohyblivý obraz je dôležitou súčasťou mojej tvorby.
Ak by si mal charakterizovať zručnosti, ktoré potrebuje mať človek k tvorbe videomappingu a projekcií, ktoré pokladáš za najdôležitejšie?
Mal by vedieť pracovať so softvérmi, ale mal by mať aj ten talent, či cítenie, aby vedel narábať s farbami. Ukázalo sa, že byť dobrým 3D -čkárom či programátorom jednoducho nestačí. V animácií takisto, ako v maľbe, či grafike, je potrebné si vytvoriť ten rukopis. Je to vlastne taká maľba so svetlom.
U nás žiaľ nie je inštitúcia, kde by sa dalo študovať svetelné umenie, či videomapping. Je potrebné byť učiteľom sám sebe.
V rámci videomappingu si od roku 2018 členom „Secret mapping experiment“. Môžeš prezradiť, čím sa toto združenie zaoberá?
V rámci projektu uskutočňujeme videoprojekcie budov, gigantických majstrovských diel a strojov, ktoré sa už nepoužívajú. Konceptom je urobiť projekčné mapovanie na čo najväčšom počte opustených a uzavretých lokalít. Týmto spôsobom chceme prehodnotiť priestory a architektonické detaily. Tieto budovy a objekty (ktoré mali v minulosti dôležitú úlohu a funkciu) sa snažíme redefinovať a prezentovať s využitím technológie animácie a videomappingu. Týmto spôsobom dávame budovám „nový život“. Môžeme sa pozrieť späť do minulosti, kde duchovia môžu znovu osídliť priestory, ktoré bývali plné života. Videomapping prebieha vždy v noci s použitím vysoko účinných projektorov.
Aké zaujímavé budovy ste už mappingom „oživili“?
V minulosti sme realizovali podobné projekcie na mestský vodojem v Šamoríne. V zahraničí na mnohých zaujímavých objektoch ako napríklad: v Meteorách v Grécku, na monumentálne sochy v srbskom meste Niš, v bulharskom prístave Ahtopol na monumentálne skalné útesy. Taktiež v gréckom Gythio na vrak lode na brehu mora, na taliansky viadukt Montereale Valcellina, pri alpskej dedine Curon Venosta na kostol uprostred jazera v Tirolsku, v rumunských dedinách Geamăna a na kostol v Mădărase, či v centre Budapešti na schátraný obchodný dom.
Máš nejakú vysnívanú stavbu alebo priestor, kde by si chcel premietať? Ak áno, kde a prečo?
Spoločne so Secret mapping tímom by sme na prvom mieste spomenuli Buzludzha – monument v Bulharsku. Boli sme tam, niekoľko dní v roku 2019 v júli, no žiaľ kvôli počasiu sa nám nepodarilo zmapovať tento monument. Zvláštne bolo, že počas leta, hoci bolo cez 30 stupňov, keď sme vyšli k monumentu na kopec, najprv sme ho ani nenašli, čo bola taká hustá hmla a dážď. Dániel Besnyő – zakladateľ projektu, tam bol dokonca dvakrát a počasie stále rovnaké. Dohodli sme sa, že tento rok na jar tam pôjdeme znovu a skúsime šťastie. Ďalšie zaujímavé stavby a monumenty sa nachádzajú ešte v Chorvátsku, Srbsku, alebo na Ukrajine, kde sa nám žiaľ nepodarilo vycestovať.
Ak by si si mal vybrať medzi maľbou a videoprojekciami, k čomu viac inklinuješ a prečo?
Klasická otázka, nad ktorou sa občas zamyslím. Zdalo sa mi, že viac sa prikláňam k maľbe. Avšak počas pandémie, keď neboli žiadne eventy, mi už po mesiacoch začal chýbať VJing. Za ten čas som si vyrábal animácie, potreboval som sa pohybovať aj v digitálnom svete. Myslím, že v mojej tvorbe maľba a animovanie sa dopĺňajú a navzájom sa ovplyvňujú. Mám také vlny, raz nabehnem na maľovanie, odmaľujem si série, potom si potrebujem trocha oddýchnuť, tak som pri počítači a animujem.
Minulý rok si bol organizátorom prvého ročníka festivalu svetla s názvom Sérum, ktorý sa konal v Šamoríne. Ako hodnotíš tento festival? Plánuješ festival organizovať aj naďalej?
V Šamoríne sa v sobotu 9. októbra 2021 uskutočnil unikátny Festival svetla s názvom Sérum. V rámci podujatia bola v priestoroch MsKS odborná prednáška Zsolta Lászloá Bordosa. Následne vo výstavnej sieni Štefana Tallósa Prohászku bola otvorená výstava ôsmich tvorcov. Podujatie s medzinárodnou účasťou bolo ukončené veľkoplošným videomappingom, ktoré bolo viditeľné na stene budovy At Home Gallery.
Sérum sa uskutočnilo takisto tento rok 30. septembra v MsKS v Šamoríne, kde bola medzinárodná výstava cca 8-10 umelcov. Tento rok boli napr. interaktívne svetelné inštalácie, audiovizuálne performance, ako i videomapping. Verím, že každým rokom bude väčší záujem o festival.
Na konte máš niekoľko účastí na rôznych workshopoch a sympózií, nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Ktorý z nich sa ti vryl do pamäti najviac a najradšej naň spomínaš?
Každý workshop, či sympózium je niečím jedinečný, zaujímavý. Veľmi rád spomínam na street-artový workshop v Lotyšsku. Získal som veľa nových informácií o graffiti a veľký počet kamarátov z rôznych kútov sveta. Toto platí taktiež i pre ostatné sympóziá. Zaujímavé je, že s niektorými si dodnes držíme silné kamarátstva a v súčasnosti takisto spolupracujeme.
Okrem tvorby, organizovania festivalu, či účasti na rôznych sympóziách a súťažiach, pôsobíš ako učiteľ na Základnej umeleckej škole Štefana Németha-Šamorínskeho v Šamoríne. Baví ťa práca s deťmi? Inšpiruje ťa práca s deťmi prípadne v tvorbe, alebo naopak – inšpiruješ svojou tvorbou i deti?
Učím 2 dni v týždni a veľmi si to užívam. Byť s deťmi je radosť. Inšpirujú ma. Sú vtipní a veľmi energetickí. Na druhej strane je to aj vyčerpávajúce, ale poznáte, že je to taká príjemná únava. Dúfam, že ich inšpirujem. Veľa sa rozprávame popri práci a pýtajú sa aj na výstavy, alebo štúdium na strednej, či vysokej škole. Som rád, že môžem byť obklopený s mladšími študentami.
A otázka na záver. Čomu sa momentálne venuješ a čo plánuješ do budúcna?
Momentálne vyrábam animácie na výzvy videomappingových festivalov. Samozrejme popri tom maľujem obrazy.
Od jesene minulého roka pracujeme na našej spoločnej audiovizuálnej performance s Patrikom Bitterom, s ktorým tvoríme DJ-ské duo Emphase. Rozhodli sme sa, že spojíme animácie s hudbou. Ide o 30 minútové vystúpenie. Hráme na midi kontroléroch, je to živá elektronika. Premiéra tohto „Praefuro AV“ bola v Bratislave 22. apríla na mojej výstave v Kotolni STU. Je to pohlcujúca demonštrácia nadprirodzeného odhalenia niečoho, čo súvisí s ľudskou existenciou, alebo so svetom. Objavovanie temnej atmosféry. Emphase väčšinou pracuje s abstraktnými, organickými formami a hlučnými textúrami. Zmazáva hranicu medzi hlukom a zvukom, kedy analyzuje predtým neznámy fakt, najmä ten, ktorý je známy dramatickým spôsobom. Dôraz zvýrazňuje rovnováhu medzi krásnymi melódiami a temnými rytmami. Vizuály sú generatívne a zvuk je živý, čo znamená, že sa navzájom ovplyvňujú.
Praefuro AV bolo taktiež v lete na dvoch festivaloch v Maďarsku. V júni sme hrali aj na Live performers meeting v Ríme. Projekt sme odohrali aj v Šamoríne na tohtoročnom Sérum festivale.
Gábor Szűcs (1990, Dunajská Streda)
je slovenský vizuálny umelec a maliar.
V roku 2017 ukončil magisterské štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde študoval na Katedre maliarstva pod vedením prof. Ivana Csudaia, akad. mal..
Zúčastnil sa niekoľkých workshopov a sympózií nielen na Slovensku, ale aj v Česku, Rakúsku, Maďarsku, Chorvátsku, Rumunsku, Macedónsku, Grécku, Portugalsku, Litve, či v USA.
Na svojom konte má niekoľko kolektívnych a samostatných výstav na Slovensku, v Rakúsku, Maďarsku, Srbsku, Rumunsku, Slovinsku, Chorvátsku, Taliansku, Španielsku, Nemecku, Poľsku, vo Veľkej Británii, USA, alebo v Kórei.
V roku 2016 sa stal finalistom na festivale svetla Circle of light v Moskve – v súťaži Art Vision vo VJingu a na festival svetla Signal v Prahe, kde získal 3. miesto v súťaži vo VJingu.
V roku 2017 sa stal laureátom 8. ročníka súťaže Fresh Art v kategórii maľba v Debrecíne. Taktiež v roku 2017 sa umiestnil na 3. mieste v súťaži videomappingu Live mapping contest v rámci podujatia Live Performers Meeting v Amsterdame.
V roku 2022 získal 3. miesto vo videomappingu na Live Performers Meeting v Ríme.
Gábor Szűcs je tvorcom a organizátorom medzinárodného festivalu svetla s názvom Sérum, ktorý sa koná v Šamoríne.
Je členom projektu Secret mapping experiment, ktorý má za úlohu vytvárať projekčné mapovanie na opustených budovách a v uzavretých lokalitách, aby ich význam, históriu a architektúru priblížili bližšie verejnosti. Okrem Slovenska takto „oživili“ architektonické stavby, objekty, alebo prírodné monumenty v mnohých európskych krajinách ako Maďarsko, Bulharsko, Rumunsko, Srbsko, Grécko, či Taliansko.
Spolu s Patrikom Bitterom tvorí DJ-ské duo Emphase, ktoré prepája hudbu s animáciou.
Gábor Szűcs sa vo svojej tvorbe venuje maľbe, animáciám, svetelným projekciám a videomappingu. Pre jeho animácie sú typické nefiguratívne a abstraktné prvky založené na kontrastoch. Skúma abstraktné krajiny, korene, či mikrosvety sprevádzané tajomnými zvukmi. Experimentuje s analógovými video technikami, ale aj s digitálnou technológiou a súčasnými softvérmi, z ktorých čerpá inšpiráciu pre maliarsku časť tvorby. Jeho maľby sú na prvý pohľad abstraktnými kompozíciami odkazujúcimi na akúsi krajinu za oknom, alebo vesmírnu krajinu. V obraze hľadá digitálnu podobu krajiny, ktorá je oprostená od človeka.
V súčasnosti pôsobí ako učiteľ na Základnej umeleckej škole Štefana Németha-Šamorínskeho v Šamoríne.
Žije a tvorí v Kolárove.