Tatiana Gajdošová: Celý náš život je o chodení z interiéru do interiéru.

Už ako dieťa sa venovala kreatívnym aktivitám, pri ktorých ju najviac bavila tvorba bývaní. Po gymnáziu sa rozhodla pre štúdium umenia, kde sa zamerala na interiérový dizajn. V rozhovore Tatiana Gajdošová z interiérového štúdia Home up design prezradí, či vôbec existuje nadčasový interiér a ako prípadne vyzerá, aké chyby robia ľudia pri zariaďovaní domova, predstaví svoje projekty, no taktiež porozpráva o svojich záľubách a plánoch do budúcna.

Venujete sa interiérovému dizajnu. Poďme k Vašim začiatkom. Aká bola Vaša cesta k dizajnu?

Už ako dieťa som sa rada venovala kreatívnym aktivitám, od maľovania po modelovanie a vytváranie domčekov z krabíc pre hračky. Väčšinou ma na celej hre bavilo len vytváranie bývaní. Takisto neskôr pri počítačovej hre The Sims som tvorila len domy, interiéry na bývanie. Samotnú hru som neriešila, len tvorenie domácností pre postavičky… (smiech)

Keď som začala navštevovať bilingválne gymnázium v Čadci, nemala som už toľko času na tieto „aktivity“, a tak som presedlala na maľbu. Prihlásila som sa na druhý stupeň umeleckej školy, kde som sa maľbe venovala 1-2x do týždňa. V tomto období som spoznala „čaro“ umenia a začala chápať umenie ako také. To ovplyvnilo aj moje rozhodovanie sa pri výbere vysokej školy. Bola som prijatá na maľbu a grafický dizajn do Prahy na Art and Design Institut. Zhodou všetkých náhod sa tam po prvom semestri otvoril ateliér interiérového dizajnu. Ja som neváhala a nechala som sa preradiť.

Tým, že bola maľba môj takpovediac hlavný odbor, dosť ovplyvnila – a do súčasnosti ovplyvňuje moje práce. Nebojím sa používať farby. Nezvyknem tvoriť interiéry, ktoré sú v „jednoliatych“ farbách, ale naopak, rada sa hrám s kontrastom, či používaním komplementárnych farieb. Popri štúdiu som taktiež pracovala v odbore, kde som pochopila, že ma baví i práca s ľuďmi. Následne som sa pred začatím magisterského štúdia rozhodla založiť firmu a popri štúdiu som si už budovala vlastné meno.

Dizajn vo všeobecnosti zahŕňa i neustále meniace sa trendy. Sú v rámci bývania trendy častým javom, ktorému podliehajú ľudia? Ako často sa trendy v interiérovom a nábytkovom dizajne menia?

Povedala by som, že ľudia sa chytajú trendov väčšinou až keď to už nie je úplná novinka, keď vidia niektoré zrealizované interiéry, alebo reálne fotografie konkrétnych produktov v interiéri. Vtedy sú si viac istí, či chcú ísť do nejakého výrazného „trendy“ dizajnu. Ľudia sa často boja nových vecí. Najčastejší problém nastáva, keď siahajú po produktoch, ktoré sú síce trendy, ale nevedia ich správne skombinovať do interiéru. Pozrú si napríklad obrázok z Pinterestu, kde celkový interiér s trendy prvkom vyzerá krásne, ale vyberú si z neho napríklad len jeden detail a ten vsadia do toho svojho s pocitom, ako to bude dobre vyzerať. Opak je však pravdou a potom nastáva to, že celkový dojem z dizajnového prvku nie je esteticky korektný, nakoľko bol nesprávne použitý. Následne interiér stráca nadčasovosť, keďže „trend“ už na začiatku vyzerá zle. Trendy sa menia zhruba každých 5-10 rokov. Pokiaľ si z nich však viete správne vybrať a následne ich aj použiť, interiér bude vyzerať nádherne oveľa dlhšie.

Na jednej strane sú trendy a na druhej je zas nejaký model nadčasového dizajnu priestoru. Existuje podľa Vás vôbec niečo také, ako nadčasovosť, keďže počas dekád sa aj mnohé ustálené modely bývaní menili a menia? Ak áno, ako by ste charakterizovali nadčasové bývanie? Aké prvky by malo také bývanie v sebe zahŕňať?

Nadčasovosť určite existuje. Umenie je však navrhnúť priestor tak, aby nadčasovo skutočne aj vyzeral. Mojím najobľúbenejším príkladom je Vila Tugendhat, ktorú navrhol Ludwig Mies van der Rohe v roku 1928. Priestor má skoro 100 rokov, no napriek tomu vyzerá neustále nadčasovo. Jediné, čo by sa muselo v jej prípade vymeniť, by bola sanita, nakoľko sa odvtedy technológia posunula. Jeho projekty sú čistý príklad toho, že keď v interiéri použijete kvalitné prírodné materiály a správne ich navrhnete, tak interiér bude pôsobiť nadčasovo stále.

Znie to na prvý pohľad jednoducho, tu však nastáva otázka, či by nás interiér neomrzel – predsa len sme ľudia. Preto radím svojím klientom vytvoriť základ priestoru nadčasovo, v prírodných neutrálnych farbách a radšej sa vyhrať s výraznejšími doplnkami, ktoré môžeme časom jednoducho vymeniť za novšie „trendy“. Príkladom môže byť výrazný koberec, meniť sezónne obliečky na vankúšoch, či rôzne vázy, … Na druhú stranu, čo sa týka meniacich sa trendov, vždy si viem vybrať jeden konkrétny prvok, ktorý sa mi páči a ako som už spomínala, správne ho vsadím do interiéru. Preto veľmi obľubujem okrem funkcionalistického aj eklektický štýl – kombinovať starší výrazný prvok do súčasného interiéru.

Čo sa v súčasnosti viac uprednostňuje: estetickosť alebo praktickosť?

Estetickosť a praktickosť sú spolu s funkčnosťou moje hlavné priority pri tvorbe všetkých interiérov. Niekedy nastáva situácia, kedy je potreba sa rozhodnúť medzi praktickým riešením, alebo estetickým. Vtedy s klientom preberiem priority a podľa toho sa rozhodnem. Interiér vždy tvorím na mieru pre klienta tak, aby sa tam najmä on cítil najlepšie, pretože každý sa v niečom líšime. Pre každého môže pohodlie znamenať niečo iné.

Akých najväčších chýb sa ľudia pri zariaďovaní domova dopúšťajú a na čo si dať pozor?

Najväčšie chyby nastávajú hneď na začiatku. Keď ľudia majú vypracovaný len projekt od architekta, totižto neriešia interiér, ale často len hrubú stavbu. Vtedy zabúdajú na to, že to z veľkej časti ovplyvní aj interiér. Chyby sú často pri výškach okien, umiestnení dverí do miestností, alebo dispozícii krbu. Najčastejšie si klienti uvedomia tieto problémy, keď už majú interiér v základe. Vtedy už nemôžu hýbať s elektrinou, už si nemôžu dať tam, alebo tam nástenné/závesné osvetlenie… Preto je ideálne kontaktovať dizajnéra pred začatím stavby.

Ďalšia veľká a častá chyba je tvoriť interiér podľa toho „na čo sme boli celý život zvyknutí“, bez toho, aby sme poznali nové možnosti riešenia, nové materiály, nové technológie. Potom to dopadne tak, že má niekto kuchyňu a obývačku predelenú neestetickou lištou, pretože predsa „v kuchyni musí byť dlažba a v obývačke podlaha“, bez toho, aby spoznali napríklad kompozitnú podlahu, ktorá je vodoodolná. Týchto príkladoch na „zastaralé názory“ by som mohla menovať do rána. (smiech)

Ak si už človek nájde interiérového dizajnéra, aby mu navrhol kompletné zariadenie obytného priestoru, s akým rozpočtom musí približne počítať?

Záleží to od m² priestoru, od štýlu, do ktorého by chcel klient ísť, no taktiež od špeciálnych požiadaviek. Keď mi klient povie v akých cenových kategóriách sa chce pohybovať, vždy sa viem vojsť do rozpočtu, pretože viem, čo a kde hľadať a ako navrhovať nábytok tak, aby sa do rozpočtu zmestil. Low budget projekty sú mi často výzvou, aby som sa zmestila do rozpočtu. Raz som navrhovala kaviareň s kompletným rozpočtom 5000€  – čo bolo asi najkomplikovanejšie low budget riešenie, aké som zatiaľ mala. Ale všetko sa dá, keď sa chce. 

Pracujete najmä so slovenskými klientami, alebo máte v portfóliu taktiež zahraničné projekty?

Najviac pracujem pre slovenských klientoch. Avšak vytvorila som i niekoľko zaujímavých interiérov v Prahe. Jedným z nich je napríklad interiér pre firmu Shell, ktorá tam má svoje sídlo. Vytvárala som tam multifunkčný priestor pre zamestnancov, tzv. social hub.

Ďalším zaujímavým zahraničným projektom bol showroom pre štúdio Tomorrow v Miláne. Je to firma, ktorá distribuuje módne značky do celého sveta. Miesto, kde si chodia svetové predajne vyberať konkrétne kúsky a značky oblečenia do svojich predajní, ako je napríklad La Rinascente. Ten projekt bol výzvou, nakoľko je priestor veľmi veľký. Zadávateľ mal taktiež mnoho požiadaviek. Jednou bolo napríklad to, že sa pri každej prezentácii oblečenia musí priestor meniť. Čiže bolo dôležité vymyslieť a navrhnúť priestor tak, aby sa mohol stále meniť s rovnakými prvkami a zároveň, aby sa tam vytvoril akýsi nenápadný mobilný priestor pre pracujúcich, ktorý esteticky nenaruší celkový dojem zo showroomu.

Keď som už spomenula zahraničie, tak ste v roku 2022 absolvovali špeciálny kurz interiérového a showroomového dizajnu v Miláne pre pokročilých dizajnérov. Čo Vám tento kurz priniesol?

Tento kurz mi doslova zmenil život. (smiech) Pochopila som, ako funguje taliansky dizajn. Taliani uvažujú úplne inak. Od používania a kombinovania materiálov cez riešenia nábytku – je to skutočné umenie. Pochopila som, že Miláno je hlavné mesto dizajnu. Spoznala som tie najdôležitejšie svetové firmy, ktoré ovplyvňujú trendy v dizajne a vytvorila si tu množstvo nových spoluprác. Dozvedela som sa veľa o spôsobe recyklovania materiálov na výrobu nábytku a taktiež, ako sa materiály budú vyvíjať. Miláno ma svojím dizajnom a štýlom tak očarilo, že som sa rozhodla na nejaký čas pracovať odtiaľto. Slovenskí klienti sú stále mojou prioritou, no moja práca mi však umožňuje riadiť všetko aj zo zahraničia. Na osobné stretnutia a kontroly realizácií chodievam osobne, predsa len je to odtiaľto hodina lietadlom… (smiech)

Čo alebo kto je pre Vás inšpiráciou pri tvorbe dizajnu interiéru, či exteriéru?

Okrem umenia je mojou veľkou vášňou cestovanie. Preto veľa inšpirácie čerpám pri cestovaní. Keď vidím nejaký zaujímavý detail, tak hneď uvažujem, ako by som ho vedela zapasovať do priestoru. Vždy si takéto veci fotím a kým mám čerstvú myšlienku, tak to aj zakreslím do poznámok v telefóne.

Ďalšou inšpiráciou je pre mňa taliansky dizajn a to najmä Cassina – ich štýl a filozofia tvorby je veľmi blízka, podobná tej mojej. Tvoria nadčasovo, neboja sa používať farby a sú pre mňa obrovským príkladom toho, ako vytvoriť z interiéru doslova umelecké dielo. Už teraz sa veľmi teším na to, čo odprezentujú na Salone del Mobile, ktorý sa už čoskoro uskutoční.

Okrem obytných priestorov ste mali aj projekty, kde ste navrhovali a zariaďovali kancelárie. Na čo je dôležité myslieť pri pracovných priestoroch?

Aby firma mohla napredovať, je dôležité mať spokojných zamestnancov. Myslím si, že každý sa dobre cíti v peknom priestore. Vtedy sa každému aj lepšie pracuje. Je veľmi dôležité vedieť, čo budú zamestnanci v priestore robiť. Keď nám budú v miestnosti telefonovať viacerí zamestnanci naraz, musíme ich vedieť správne rozdeliť a navrhnúť ich pracovnú zónu tak, aby sa vzájomne nerušili. Taktiež je dôležité mať veľmi kvalitné sedenie a dostatočný pracovný priestor. Vo všeobecnosti by som povedala, že je dôležitý celkový dojem z priestoru, aby sa tam zamestnanci cítili príjemne. Preto sa vždy snažím vytvoriť „oddychovú zónu“, kde pri pauze načerpajú novú energiu.

Pracovali ste taktiež s komerčnými priestormi. Môžete popísať, aké je to navrhovať verejný priestor?

Komerčné priestory si doslova užívam. Pri nich sa vždy môžem vyhrať s dizajnom ako to ide. Samozrejme, pokiaľ mi to klient dovolí… (smiech) Rozdiel pri navrhovaní komerčných priestorov od tých rezidenčných je ten, že nemusíte nad priestorom uvažovať tak, aby nebol časom „opozeraný“, alebo že by mohol niekoho omrzieť. V reštaurácii alebo v kaviarni sa cítime skvele aj preto, lebo sme obklopení inými stimulmi, inými farbami, zaujímavými štruktúrami, iným svetlom atď. Pri týchto priestoroch nemusím používať len neutrálne farby a jednoduché vzory.

Na svojom konte máte pre interiérového dizajnéra i netradičný typ zákazky a to návrh fasády pre Rezidenciu Centrum v Čadci.  Je častý jav, že interiérový dizajnér rieši aj exteriéry?

V navrhovaní fasád mám už nejaké projekty za sebou. Väčšinou to prebieha tak, že dostanem projekt od klienta, ktorý mu vypracoval architekt rovnako, ako pri interiéroch. Tu však potrebujem aj všetky rezné pohľady. Keď budovu vymodelujem, navrhujem fasádu. Snažím sa to zladiť tak, aby bola budova nadčasová, aby v exteriéri pôsobila príjemne.

Existuje nejaký projekt, ktorý bol pre Vás výzvou a radi naň spomínate? Ak áno, aký?

Ako prvé ma pri tejto otázke hneď napadol projekt, kde som navrhovala interiér do celého priestoru kanadského zrubu. Avšak nie do hocijakého kanadského zrubu, ale skutočne do dych berúceho zrubu v centre prekrásnej prírody. Výzvou boli steny z guľatín, ktoré boli v bielej farbe a podmienkou klienta bola taktiež bielo-sivá podlaha. Aby priestor nepôsobil ako zimný zámok, vyhrala som sa s kontrastom a osvetlením. Som osoba, ktorá miluje výzvy. Preto sa nebojím rôznych špeciálnych požiadaviek klientov. Vždy ma nové skúsenosti posunú o vyšší level a výsledok pozitívne prekvapí aj mňa.

Aký je Váš najobľúbenejší interiérový trend, alebo všeobecne trend v oblasti bývania a prečo?

Veľmi sa teším aktuálnemu návratu travertínu pri obkladoch a dlažbe. Ako som už spomínala, keď sa správne skombinuje, výsledok bude nadčasový.

Taktiež som veľký fanúšik varenia v ostrovčeku, preto sa vždy snažím vybrať dizajnový digestor, ktorý celú kuchyňu podčiarkne. Taktiež veľmi obľubujem digestor, ktorý je súčasťou indukcie.

Rada dávam do interiérov štukové steny alebo tapety s prírodnými vzormi. Milujem hrať sa s dopadom svetla na jednotlivé materiály.

Čo pre Vás znamená interiér?

To, čo nás obklopuje celý život. Domov, zábava, relax, jedlo… Celý náš život je o chodení z interiéru do interiéru. Krása interiéru vplýva na spokojnosť našej duše.

Na čom aktuálne pracujete?

Práve som dokončila interiér rodinného domu pre moju klientku v Čadci. Popri tom pracujem ešte na jednom developerskom projekte, kde som taktiež navrhovala aj exteriér. Do toho pracujem na ďalších spoluprácach tu – v Miláne, ako i na prezentácii jedného z mojich interiérov na Salone del Mobile 2023.

Ako trávite voľný čas?

Voľného času veľa nemám, keďže pracujem aj cez víkendy. Vždy si však nájdem čas ísť do galérií, zacvičiť si, alebo ísť na prechádzku. Veľmi rada taktiež varím. Čas trávim aj učením sa taliančiny, v ktorej sa snažím zlepšovať. Pokiaľ si chcem poriadne oddýchnuť, tak cestujem.

Aké plány máte do budúcna? Máte prípadne nejaký vysnívaný projekt, na ktorom by ste radi pracovali?

Chcem niečo z Talianska priniesť na Slovensko. Mám zopár nápadov, ktoré potrebujem ešte dotiahnuť. Mojim snom je pracovať na showroomoch svetových značiek, ako je napríklad Moncler alebo Valentino. Taktiež by som veľmi rada navrhovala rezidenčný priestor v nejakej exotickej krajine v blízkosti pobrežia. 

Tatiana Gajdošová (1996, Čadca)

 je interiérová dizajnérka, zakladateľka interiérového štúdia Home up design.

V roku 2019 ukončila bakalárske štúdium v odbore dizajn priestoru/interiéru na Art and Design Institut v Prahe pod vedením Ing.arch. Anny Šlapetovej. V roku 2021 ukončila magisterské štúdium na Katedre Intermédií a digitálnych médií na Akadémii umení v Banskej Bystrici, pod vedením prof. Jiřího Davida, akad.mal. a prof. MgA Michala Murina, ArtD..

V roku 2022 absolvovala špeciálny kurz interiérového a showroomového dizajnu pre pokročilých dizajnérov na IED Istituto Europeo di Design Spa v Miláne.

 Tatiana Gajdošová v rámci štúdia Home up design navrhuje interiéry domov, bytov, komerčné priestory, kancelárske priestory, ako aj fasády a exteriéry budov. Vo svojich návrhoch preferuje nadčasový základ interiéru, ktorý následne kombinuje s výraznými prvkami, či farbami. V interiéroch pracuje s kontrastom, používaním komplementárnych farieb, či štruktúr.

Jej realizácie interiérov, či exteriérov môžeme nájsť na Slovensku, v Česku a Taliansku.

Tatiana Gajdošová momentálne žije a tvorí v Miláne.