Hoci na strednej škole vyštudoval grafický a priestorový dizajn, po ukončení štúdia pociťoval potrebu zmeny. Preto sa rozhodol študovať na Katedre Intermédií a digitálnych médií Akadémie umení v Banskej Bystrici. Tu objavil aj čaro sound artu, ktorému sa v tvorbe venuje. Martin Bízik v rozhovore porozpráva nielen o tom, ako sa k umeniu dostal a o svojej tvorbe, ale aj vysvetlí, čo znamená ten spomínaný sound art.
Si študentom Katedry Intermédií a digitálnych médií (ďalej IDM) na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Vo svojej súčasnej tvorbe sa venuješ sound artu – zvukovému umeniu. Ako si sa k tomuto druhu umenia dostal?
Po nástupe na Akadémiu umení som začal intenzívnejšie vnímať umenie, jeho formy a intencie. Pri retrospektívnom pohľade môžem dedukovať, že práve vďaka tomu som sa dostal k sound artu. To, že sa mu venujem, bolo toho plynulým vyústením.
Mohol by si pre tých, čo nepoznajú sound art, toto umenie charakterizovať? Čo si môžu ľudia pod týmto pojmom predstaviť?
V krátkosti by som ho mohol definovať ako umenie, ktorého podstatou je zvuk. Avšak neobmedzuje sa len na využívanie klasických hudobných nástrojov, ako je tomu pri hudbe. Zvuk sa tu môže podávať rôznymi variáciami alebo sa môže zaznamenávať. Pri akustickom podaní sa často využívajú autorské experimentálne nástroje a prostredia.
Vo svojich soundartových dielach väčšinou pracuješ s divákom a pohybom, ktorý vytvára. Spomeniem diela ako Differences, alebo Chair. Pohyb je dôležitý na to, aby vznikalo zvukové dielo. Ako vzniká také soundartové dielo?
Vzniká tak, ako každé umelecké dielo. Prvotná je inšpirácia a následne výsledné dielo. Medzi tým je kopa premenných, ktoré ho formujú do výslednej podoby.
Pri Differences a Chair boli inšpiráciou bežné aktivity, ktoré všetci ľudia vykonávajú každý deň, chodenie a sedenie. Následne ich bolo treba ozvučiť a tam prichádza umelecký zásah.
Ľudia rozdielnej výšky majú rozdielny uhol pohľadu. A preto si dielo Differences kládlo otázku, ako výška človeka ovplyvňuje vnímanie hlasitosti zvuku, ktorý počuje vychádzať z priestoru nad ním. Princíp bol ten, že čím bol divák nižší, zvuk zosilnel, a naopak. Všetko prebiehalo v reálnom čase. Ak návštevník chcel zmeny demonštrovať, sám ich nezachytil, nakoľko zmena hlasitosti bola priamoúmerná jeho aktuálnej výške.
Chair je klasická drevená stolička s nainštalovaným senzorom sledujúcim úroveň jej naklonenia. Vychádzajúci zvuk bol príbuzný tomu, ktorý môže byť známy z parkovacích senzorov. Pri aktívnom zapojení mohla stolička spolu so signalizačným zvukom slúžiť ako respondent participantových myšlienok a pocitov.
Obe inštalácie pôsobili nenápadne, až do chvíle, kým sa divák aktívne nezapojil.
Opačným príkladom vyššie spomenutých diel je inštalácia Sound drawing. Môžeš o nej povedať viac?
Sound Drawing sníma cirkulujúci vzduch vo vertikálnom valci vytvorenom z bežnej plastikovej fólie prostredníctvom mikrofónu. Vzduch cirkuluje vďaka dvom ventilátorom umiestneným na jeho koncoch. Následne zaznamenaný zvuk je prenesený do abstraktnej podoby amplitúdy a jeho zaznamenanie vo zvukovej forme výstupu absentuje. Amplitúda sa začne výraznejšie meniť v momente manipulácie s valcom šúchaním, stláčaním, otáčaním a podobne. V tichom prostredí, kde počuť len zvuk ventilátorov, ktoré sa bežne vyskytujú v stolných počítačoch a na stene vidieť behať bielu amplitúdu, je autentický zvuk participácie výrazný. Ak sa však vrátim na začiatok tvojej otázky, tak na rozdiel od predchádzajúcich diel, kde mi dáta generujú zvuk, v tomto prípade mi zvuk generuje dáta a tie následne znázornenie amplitúdy. Opäť ale zvuk neabsentuje. Je nosnou časťou diela. Bez zvuku by nebolo amplitúdy.
V tvojej bakalárskej práci však nastala zmena, keď si nahradil dáta získavané z fyzického pohybu zúčastneného človeka, dátami prírodných zmien v reálnom čase. Zameral si sa viac na prírodné živly, ako na samotného človeka.
Samotné konanie človeka ovplyvňuje prírodné podmienky, takže človek je aj v tomto prípade aktívny. Nenahradil som ho. Ak sa však posunieme z roviny získaných dát z prírodných podmienok, tak i v tomto prípade dokáže divák priamo zasahovať do inštalácie.
V spomínanej bakalárskej práci Zvuková substancia/Substancia zvuku pracuješ so zvukom vody. Ako?
Pri tejto práci sa zameriavam na presah medzi digitálnym a fyzickým. Zvuková substancia, v tomto prípade zvuk vody, odpovedá na aktívne zapojenie diváka a jeho pohyb, ktorý zvuk vody zachytáva a šíri ho na základe svojich fyzikálnych vlastností, čím sa voda stáva zároveň aj jeho hmotou – substanciou zvuku. Tú tvorí taktiež odraz akustického vlnenia, na ktoré́ voda reaguje. Okrem samotného zapojenia diváka využívam dostupné dáta rýchlosti vetra v reálnom čase. Pomocou nich generujem frekvenciu zvuku, ktorá následne rozpohybuje hladinu vody. Tento princíp využívam v dvoch vaniach, pričom každá z nich zohľadňuje dáta z odlišných lokalít. Ďalšia vaňa obsahuje hydrofonický mikrofón, ktorý sníma zvuk šíriaci sa vo vode. Jedná sa o pohyb diváka rukou po hladine, respektíve pod hladinou, klepkanie po tej konkrétnej vani a podobne. Je toho mnoho, čím sa divák môže zapojiť, nič mu nebraní ani v ponorení.
Zároveň v dvoch z piatich vaní, ktoré sú súčasťou inštalácie, odkazuješ na ekologické problémy – konkrétne na zvyšovanie hladiny vody v oceánoch. Jedna z vaní je interaktívna, kde hladinu vody zvyšuje divák ponorom, do druhej tečie voda rýchlosťou zvyšovania vody v oceánoch. Nesie tvoja inštalácia odkaz zameraný na vodu v súvislosti s ekológiou, alebo si viac skúmal zvuk v nových, kvapalných podmienkach?
Pri vaniach, ktoré spomínaš ty, pracujem v jednom prípade so senzorom merajúcim výšku hladiny vody v nej sa nachádzajúcej, v druhom prípade voda priteká podľa spriemerovania zvyšovania globálnej hladiny oceánov. Dáta zo senzoru generujú autorský zvuk, ktorý je mohutný. Evokuje zvuk z hlbín oceánov. Pri vani s pritekajúcou vodou je zachytený jej zvuk a spoločne s generovaným autorským zvukom a zvukom z hydrofonického mikrofónu ozvučuje priestor inštalácie, k čomu sa pridávajú frekvencie a následné rezonancie vaní, ktoré zohľadňujú rýchlosť vetra. Ekologická otázka je prítomná a dôležitá. No keďže sa jedná o sound artové dielo, hlavným prvkom je skúmanie zvukovej substancie tak, ako som to opísal aj na začiatku. Zaujímal ma tento vzťah zvuku a vody. Samotné spojenie Zvuková substancia/Substancia zvuku bol pre mňa výzvou na jeho preskúmanie v umeleckej rovine. Zrejme som sa s ním, okrem tohto prípadu, ani nestretol.
V inštalácii Soil sounds prechádzaš od vody k pôde. Tu na základe meraní parametrov, ako sú teplota a vlhkosť ovzdušia, vlhkosť pôdy, získavaš údaje, pomocou ktorých je generovaný zvuk. Je Soil sounds súčasťou väčšieho projektu, kde skúmaš zvuk za rôznych podmienok, alebo je to samostatný projekt, pomocou ktorého niečo konkrétne sleduješ?
Soil Sounds je digitálnou sonifikáciou dát získavaných na konkrétnom mieste. Konkrétne meriam hodnoty vlhkosti pôdy spolu s vlhkosťou a teplotou ovzdušia. Sonifikácia následne vytvára audio akustické prostredie, v ktorom sa dá pohybovať a vnímať tak klasické dáta prostredníctvom zvuku. Tu priama participácia vo forme dotýkania sa nie je potrebná, keďže samotná ľudská aktivita ovplyvňuje merané hodnoty. Ak sa budeme baviť o budúcom inštalovaní v krajine, aj teraz pri tomto rozhovore participujeme. Jedná sa o autorský umelecký výskum, ktorý ho neohraničuje.
Viac o projekte Soil sounds nájdete na webovej stránke soilsounds.codes tu.
Projekt Soil sounds si posunul z akustickej roviny do akusticko-vizuálnej v diele Soil sounds 2, ktoré si tento rok prezentoval počas vizuálno-umeleckého sympózia Kláštor Opening v Štiavnických Baniach. Ak môžeš porovnať oba projekty: Soil sounds a Soil sounds 2, tak v čom sa navzájom odlišujú?
Odlišujú sa hlavne vo forme. Kým Soil Sounds je digitálnou sonifikáciou, tak Soil Sounds 2 je analógovou sonifikáciou. Digitálnu sonifikáciu možno chápať ako generovanie zvuku na základe hodnôt pomocou programu na generovanie zvukových signálov, analógovú sonifikáciu na druhej strane ako generovanie istej aktivity, pohybu na základe hodnôt, pri čom jej konanie generuje zvuk. Pri Soil Sounds 2 sa zameriavam čisto na pôdu. Jeho skonštruovanie je spravené tak, aby v budúcnosti bolo ľahko použiteľné pre bežného človeka. Tak by si vedel zmerať hodnotu vlhkosti pôdy napríklad na svojej záhrade alebo v priľahlom parku. Následne zaznamenaný zvuk by pridal na sonifikačnú mapu tohto diela, na ktorej sa v súčasnosti nachádzajú moje záznamy. Čiže okrem „nevedomej“ participácie na tomto diele, by sa mohli ľudia aktívne zapojiť a skúmať pôdu sound artovou formou.
Svoje projekty zvykneš prezentovať na rôznych festivaloch, či workshopoch. Ako reagujú diváci na tvoje diela? Nestretávaš sa skôr s názormi, že tvoje diela pôsobia skôr ako vedecký výskum, než umelecké dielo?
Samozrejme sa stretávam aj s takýmito názormi. Vždy som rád za každú spätnú reakciu. Odzrkadľuje to záujem o získanie nových informácií a o umenie a kultúru ako takú. Väčšinou by si ľudia dokázali aj sami odpovedať na túto otázku, stačilo by, ak by si zo pár otázok položili sami sebe. No po vzájomnej diskusii sa začnú na dielo pozerať umeleckou optikou. Následne potom dominujú otázky, ako vás to napadlo a podobne. Osobne sledujem svet navôkol a na veľa vecí nazerám ako na „skice“ a prečo by nie? Keď je toho toľko, čím sa dá inšpirovať.
Témou tvojej aktuálnej tvorby je ekológia. V dielach mnohokrát pracuješ s vedeckými dátami z oblasti ekológie a fyziky. Aký máš vzťah k týmto odborom mimo umenia?
Vysoko pozitívny. Prepojenie vedy a umenia dokáže posúvať umenie z osobných tém a príbehov do globálnej úrovne, čím sa zas sťahuje na jedinca ako súčasť celku. V mojom prípade je to hlavne prepojenie ekológie a sound artu. V tom sa cítim ako (ryba) mikrofón vo vode.
V minulosti si sa zaujímal i o politicko-spoločenské dianie. Tento záujem ťa výrazne ovplyvnil v tvorbe. Reagoval si najmä na problematiku skrytej cenzúry, slobody slova, ako aj vraždu novinára Jána Kuciaka. Prinútila ťa vražda novinára umelecky zareagovať na spomenuté témy? Alebo ak nie, tak prečo si sa týmto témam venoval?
Samotná vražda Jána a Martiny sa ma dotkla, tak ako väčšiny ľudí na Slovensku. Aktívne som sa zapájal aj do organizovania zhromaždení. Keď je človek istou témou obklopený, tak ju aj premietne do tvorby. Myslím si, že to nebol len môj prípad. Spomeňme si na iniciatívu Reakcia vizuálnych umelcov, kde sa zapojilo množstvo umelcov.
Môžeš spomenúť pár diel, ktoré boli v tomto období pre teba kľúčové a najlepšie vystihovali témy, ktoré otriasali Slovenskom?
Skutok sa stal, čo je klasický hrnček umiestnený na stene, z ktorého počuť záznam telefonátu medzi Jánom Kuciakom a Mariánom Kočnerom.
Ďalej napríklad Censored, drevený hranol zavesený zo stropu, ktorý ma na koncoch mikrofóny pre možnosť dialógu respektíve monológu. Avšak zvuk je modifikovaný a z reproduktorov vo vnútri vychádza len nejasný piskľavý zvuk. Dielo zohľadňovalo otázku cenzúry v spoločnosti a prinášalo divákovi priamu konfrontáciu s potlačením vysloveného názoru.
Taktiež Voľným pohybom, kde je pero prostredníctvom oceľového lanka upevnené na motorčeku. Svojím pohybom tak pero zanecháva stopu na napnutom papiere umiestneným na stene. Kinetický objekt reflektuje reálny obraz vzťahu politikov a vplyvných osôb ku investigatívnym novinárom. Motor, hnacia sila, teda to, čo vytvára priestor pre písanie, v okamihu dementuje zistené a svojím konaním narúša priebeh objektivity zistenia a snaží sa ho podať verejnosti svojím subjektívnym pohľadom.
V jednej práci z tohto obdobia poukazuješ na nebezpečenstvo fašizmu. Upozorňuješ naň nálepkami s textami, ktoré sú známe zo škatuliek cigariet. Avšak slovo fajčenie si tu nahradil slovom fašizmus. Pracoval si s týmito nálepkami nejako následne ďalej?
Toto dielo vzniklo špeciálne pre Mikrofestival Percepcia s podnázvom Živý pamätník, ktorý som organizoval spoločne s Gabrielou Birošovou na počesť Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej v Banskej Bystrici. Nálepky boli k dispozícii počas trvania mikrofestivalu. No ľudia, ktorí sa nemohli zúčastniť a mali o ne záujem, tak sa ku ním dostali aj sprostredkovane cez spoločných známych. V súčasnosti stretávam i ľudí, ktorí ich stále majú nalepené napríklad na mobilných telefónoch. Je to úsmevné, ale pozitívnejšie by bolo, keby som také dielo ani nemusel vytvoriť.
Tvojmu štúdiu na Katedre IDM predchádzalo stredoškolské štúdium, kde si však študoval odbor grafika. Ako si sa dostal k štúdiu digitálnych médií a všeobecne k umeniu?
Je to také typické klišé. K umeniu som sa dostal cez základnú umeleckú školu. Následne som išiel študovať na strednú umeleckú školu, presnejšie grafický a priestorový dizajn. Hlavne ku koncu štúdia som cítil, že potrebujem zmenu. Necítil som sa komfortne pri umeleckom vyjadrovaní sa pomocou grafického média. Zaujímal ma skôr dizajn, no chcel som dať priestor niečomu úplne novému. Preto som si vybral Katedru IDM. Konkrétne kvôli Ateliéru digitálnych médií. Zvyšok príbehu je opísaný vyššie. Spätne to hodnotím ako správne rozhodnutie a nespravil by som to inak.
A otázka na záver. Aké máš plány do budúcna? Plánuješ sa venovať ďalej zvuku a viac prepájať vedu a umenie s dôrazom na ekológiu?
Aktuálne sa zameriavam na dokončenie magisterského štúdia, čo sú aj moje najbližšie plány do budúcna, ktorým chcem venovať najviac času. Ozvučenie krajiny prostredníctvom sonifikácie (prezentácia dát pomocou zvuku) je pre mňa zaujímavým a prirodzeným umeleckým výskumom, takže z tohto pohľadu áno, aj naďalej sa plánujem venovať tomuto prepojeniu.
Martin Bízik (1996, Martin)
Je slovenský umelec.
V r. 2020 ukončil bakalárske štúdium na Katedre IDM AU v Banskej Bystrici, v Ateliéri digitálnych médií, pod vedením prof. MgA. Michala Murina, ArtD..
So svojimi inštaláciami a dielami sa zúčastnil na niekoľkých workshopov a festivalov v slovenských mestách ako Košice, Trebišov, Banská Bystrica, Nové Zámky, Bratislava, ale aj v českom Brne a iných.
Martin Bízik sa vo svojej tvorbe posledné roky zameriava najmä na sound art – teda zvukové umenie. Svoje inštalácie prepája s témami ako ekológia a veda. V minulosti v tvorbe reagoval na aktuálne politicko-spoločenské dianie, ako i na tému slobody slova.
Momentálne sa nachádza v magisterskom stupni Katedry IDM AU v Banskej Bystrici pod vedením prof. MgA. Michala Murina, ArtD..
