Už ako dieťa mal blízko k olejomaľbe vďaka svojmu otcovi, po ktorom pravdepodobne zdedil aj výtvarný talent. Majstrov impresionizmu stretával a študoval v jeho knihách, či v obrazových reprodukciách. Hoci nevyštudoval umeleckú školu, k maľbe sa naplno vrátil po pobyte v Patagónii. Michal Mach v rozhovore povie o svojich začiatkoch a o pobyte v Patagónii, predstaví svoju tvorbu, porozpráva o svojich inšpiráciách, záľubách, či plánoch do budúcna.
Aké boli Vaše výtvarné začiatky?
Kreslil som a maľoval odkedy si pamätám. Indiánov, kamióny, motorky, hokejistov, hrady, trochu neskôr Shishkinove stromy a podobne. V piatich rokoch som začal chodiť do ZUŠ-ky, ale o šesť rokov som ju nechal. No veľmi sa mi páčila vôňa otcových olejových farieb a terpentínu. Sám som ich ale vyskúšal neskôr, približne ako 17 ročný. Mal som k nim veľký rešpekt, ale zistil som, že sa s nimi maľuje oveľa ľahšie ako s čímkoľvek, čo som skúšal predtým.
Napriek talentu ste však neštudovali umenie, ale vyštudovali ste ekonómiu a po štúdiu pracovali v IT. Prečo?
Ťažko povedať. Na vysokej škole som tiež veľa kreslil, rôzne surrealisticko-geometrické fantázie. Následne som IT šiel robiť po škole.
Keďže som poväčšine cítil, že táto práca nie je pre mňa to pravé, hľadal som niečo iné. Určite to nemala byť maľba, no vo voľnom čase som veľa študoval obrazy iných maliarov, začal maľovať a neskôr skrátil úväzok v prospech maľby.
Ako ste sa následne dostali naspäť k umeniu?
Najprv ma očarili špachtľové olejomaľby Jozefa Chrenu, ktoré namaľoval v Indonézii. Silné kontrasty a komunikácia… Hľadal som niečo podobné, až som narazil na Georga Miciu. Jeho maľby sú unikátne vďaka metóde, ktorú vymyslel a o ktorej natočil skvelý dokument. Už neviem, či mi poslal najprv ten, alebo jeho knihu. Začal som si s ním písať a stal sa mojím mentorom.
Následne ste sa boli v Patagónii, kde ste sa venovali intenzívne maľbe. Ako ste sa tam dostali?
Spýtal som sa Georga na kurzy. Vravel, že kurzy nerobí, preto pre veľký záujem natočil spomínaný dokument. Avšak tiež podotkol, že ak by som mal záujem, môžem prísť za ním na pár týždňov. Tak som šiel. Vravel, že ak ma niekto záujem za ním cestovať cez pol zemegule, tak to nemôže odmietnuť. Svoju rolu asi zohralo aj to, že sa narodil pomerne neďaleko, v rakúskom meste Bludenz a jeho otec a učiteľ vyštudoval Akadémiu výtvarných umení vo Viedni. Okrem Georga som maľoval ešte s jeho synom Emausom. Stretol som sa aj s fotografmi Isaiasom a Eliseom, ako i s niektorými z jeho dcér. Vidieť a zažiť to, ako funguje úspešná umelecká rodina, bolo nesmierne inšpiratívne.
Ako sa vyvíjala Vaša tvorba, ak by ste mali porovnať svoje začiatky a dnešok?
Ak by som za začiatok bral cca rok 2011, kedy som začal maľovať pravidelne, najväčšou zmenou je prechod od čisto špachtľovej maľby po používanie rôznych nástrojov. Momentálne používam štetce, špachtle, gumové škrabky, papierové vreckovky. Maľba je určite uvoľnenejšia. Asi posledné tri roky maľujem intenzívnejšie, vďaka skrátenému úväzku v druhej práci.
Aké miesta znázorňujete vo svojej tvorbe?
Teraz prevažne mesto – farby, tvary, pohyb v meste, rôznorodosť ľudí. V meste neustále pozorujem a fotím potenciálne motívy. Ale občas sa vrátim taktiež k prírodným motívom.
Môžete povedať niečo o Vašich dielach z mestského prostredia, kde znázorňujete červené bratislavské električky?
K električkám nemám špeciálny vzťah. Teda aspoň o tom neviem. Sú prirodzeným ‚focal pointom‘, podobne ako trolejbusy a podobne. Ale v zásade ním môže byť akýkoľvek objekt – tá červená to len zvýrazňuje. Odmalička som mal rad Bratislavu, hoci som tam nevyrastal.
Akými technikami tvoríte?
Prostriedky som už popísal vyššie. Viac-menej sa jedná výlučne o olejomaľbu na nenasiakavé plátno, alla prima s výnimkou väčších formátov (naposledy 100×150 cm). Tie zatiaľ nestíham v priebehu 2-3 dní. Snažím sa viac a viac používať väčšie štetce a špachtle, ako i robiť väčšie formáty.
Maľujete v sériách alebo spontánne?
Viac-menej spontánne.
Ako vznikajú Vaše maľby? Maľujete v plenéri alebo ateliéri?
Prevažne v ateliéri, avšak ešte stále chodím do plenéru. V minulosti to bolo asi tak na polovicu.
Čo Vás najviac baví pri procese maľby, alebo všeobecne pri tvorivom procese vôbec?
Napríklad v plenéri ma niekedy baví komunikovať s ľuďmi, ktorí sa pristavia, ako i zážitky s plenérom spojené. Napríklad to, že maliar často prekonáva diskomfort a rieši nečakané situácie, ma v konečnom dôsledku pozitívny vplyv takisto na maľbu v ateliéri. Teraz nedávno sme maľovali v Lomnickom sedle v 2100 m.n.m. Cca po pol hodine sme videli, že sa blíži dážď a začalo hrmieť. O ďalšiu pol hodinu začalo pršať. Rýchlo sme sa zbalili a so skoro dokončenými obrazmi sme utekali na sedačkovú lanovku, dolu na Skalnaté pleso. Teším sa, ako niektoré z motívov spracujem v pohodlí vo väčších formátoch.
V ateliéri ma baví napríklad to, keď objavím skrytý motív na niektorej z mojich fotografií, pripadne aj samotné fotenie referencií vonku. Čo sa týka samotnej maľby, možno časť, kedy po nanesení prvej abstraktnej, riedkej vrstvy naznačujem kontúry gumenými škrabkami. V poslednom čase takisto fragmentácia objektov do okolia a rôzne línie, robené špachtľou alebo škrabkou.
Máte nejaký umelecký vzor, alebo niekoho, kto je pre Vás inšpiráciou?
Áno, najviac ma bavia asi Tibor Nagy a Mark Lague. Obaja majú pomerne unikátne štýly a vedia prirodzene spojiť abstrakciu s realizmom – ak by niekto chcel pochopiť, čo je súčasný ‘representative art’, tak ich obrazy veľa napovedia. Inšpiráciou je stále Georg Miciu, ale aj mladí maliari ako Guido Ferrari, Denis Gorodnichy, Tad Retz.
Aké sú Vaše záľuby?
Hudba. Napriek tomu, že som len pasívny konzument, je pre mňa rovnako dôležitá ako maľba. Okrem toho horský bike pre akú-takú psychickú aj fyzickú kondíciu.
Na čom momentálne pracujete a aké plány máte do budúcna?
Práve som sa vrátil z krátkeho maliarskeho pobytu v Tatrách. Spolu s Guidom Ferrarim, ktorý je tiež jedným z Georgovych nasledovníkov. Chodí do Európy pravidelne a čas strávený s ním je vždy taký koncentrát maliarskeho života. Strednodobo maľba na plný úväzok a rád by som si zriadil menšiu galériu, kde by som mohol prezentovať svoje obrazy.
Michal Mach (1981, Bratislava)
je slovenský neprofesionálny výtvarník a maliar.
Na konte má niekoľko kolektívnych a samostatných výstav na Slovensku v Rakúsku.
V roku 2022 bol laureátom DPW monthly contest za mesiac august. V roku 2024 získal čestné uznanie v Boldbrush contest za mesiac apríl.
Michal Mach sa venuje vo svojej tvorbe prevažne olejomaľbe, občasne akvarelu a gvašu. V roku 2013 absolvoval maliarsky pobyt u mentora Georga Miciu v argentínskej Patagónii, kde sa jeho život definitívne začal uberať smerom k olejomaľbe. Pravidelne sa stretáva a komunikuje s mladým patagónskym maliarom Guidom Ferrarim, ktorý je tiež jedným z Georgových nasledovníkov. V súčasnosti sa Michal Mach aktívne venuje ateliérovej a plenérovej maľbe. Motívmi jeho malieb sú karpatské pohľady, avšak najmä mesto a život v ňom.
Momentálne okrem umeleckej činnosti pracuje na čiastočný úväzok v IT sektore.
