Človek a krajina zahltená odpadkami – tvorba Miroslava Sandanusa

Už ako dieťa bol vnímavý voči odpadkom v prírode, ktoré sa vyskytovali na miestach, kde chodieval. Potrebu poukázať na tento problém konzumnej spoločnosti sa mu podarilo len pomerne nedávno. Prečítajte si rozhovor, kde Miroslav Sandanus hovorí nielen o svojich začiatkoch a tvorbe, ale aj to, aký má vzťah k prírode, a či si myslí, že máme šancu sa ako ľudia vo vzťahu k prírode zmeniť.

Miroslav Sandanus, Maľba roka VÚB 2020
Miroslav Sandanus ako finalista súťaže Maľba roka 2020, kde sa umiestnil na 3. mieste, v Galérií Nedbalka, Bratislava (foto: archív Miroslav Sandanus)

Miroslav Sandanus bol aj finalistom Maľby roka 2021. Viac o jeho diele a reportáž Maľba roka 2021 nájdete tu.

Vo svojej tvorbe prepájaš človeka s prírodou a riešiš vzťah človeka k vyprodukovanému odpadu. Zachytávaš človeka žijúceho v konzumnej spoločnosti, pohlteného virtuálnym svetom, ktorý nerieši skutočnú realitu, no v skrytej identite pomaly očisťuje prírodu zahltenú odpadkami. Túto sériu obrazov si nazval Apatia. Ako si sa k tejto téme dostal?

Ide o širšiu tému, ktorej sa venujem približne tri roky. Začalo to v lete roku 2017, kedy som si uvedomil, že propagačné letáky a reklamy na rôzne produkty, ktoré chodia na moju adresu, pravidelne zapĺňali schránku. Od istého času sa mi začali hromadiť v ateliéri a ja som nevedel, čo mám s nimi robiť. Začal som o tom celom uvažovať, nebolo to hneď, ale táto problematika išla ku mne z rôznych strán. V určitom momente som začal rozmýšľať, že ako ich môžem využiť vo svojej tvorbe. Napadlo mi, že by som ich mohol „zrecyklovať“ a začal som ich formou koláže vlepovať do mojich obrazov.

Ďalším podnetom, prečo som sa začal venovať environmentálnej téme, boli čierne skládky a pohodený odpad, najmä plast okolo ciest a chodníkov, kde som sa najčastejšie pohyboval. Teraz to tak už veľmi nevnímam, ale v minulosti, keď som bol dieťa, tak som si to všade všímal. Tieto spomienky, ktoré mám, aj pocity, ktoré na mňa z rôznych strán doliehali boli také depresívne, že práve maľovaním som sa chcel z toho „vyspovedať“ a dať preč so seba tú negatívnu energiu.

V obrazoch zaznamenávam prírodu, človeka a samotné skládky, odpadky. Z hľadiska výtvarného prevedenia mi tento spôsob vyjadrovania vyhovuje, jednak po vizuálnej stránke – je to pre mňa zaujímavé, lebo odmala som sa venoval krajinomaľbe, rád som ju maľoval a tiež rád zachytávam fragmenty figúry, čiže som hľadal námety, ktoré tieto dve veci spojili a hlavne som to chcel ukotviť do nejakej filozofickej roviny „myšlienky“, pretože vo svojej tvorbe mám na prvom mieste myšlienku a tému, a až potom uvažujem ako budem postupovať v tvorbe.

Táto téma mi príde natoľko vážna a aktuálna, že som na ňu musel nejakým spôsobom reagovať. A postupne sa mi začali odkrývať ďalšie sféry a témy.

Miroslav Sandanus, Bežný život, maľba
Bežný život, 2019, akryl na plátne/dekoláž, 200×160 cm (foto: archív Miroslav Sandanus)

Tvoje postavy čistiace okolitú prírodu sú anonymné. Kto alebo aký typ človeka sa za nimi skrýva? Myslíš si, že človek žijúci konzumným životom, ktorý ignorantsky nevníma realitu okolo seba a je viac pohltený virtuálnym svetom, má šancu sa zmeniť a začať myslieť viac ekologicky, prípadne urobiť niečo užitočné pre prírodu a spoločnosť?

Ja si myslím, že riešiť aký typ človeka sa za rúškom anonymity skrýva, nie je podstatné. Pre mňa je dôležitý človek ako subjekt, ako taký. Nejde o to, že kto to urobí, kto začne čistiť odpad, ale podstatné je to, že každý by mal začať sám od seba.

Podľa môjho názoru, ľudí, ktorí sa zaujímajú o túto problematiku narastá, vnímam to aj vo svojom blízkom okolí, zaujímajú sa o tieto témy, chcú byť ekologickejší, je to akýsi nový životný štýl, ktorý je viac a viac populárny medzi mladými ľuďmi, avšak treba aj podotknúť, že stále platí, že žijeme v dobe, kedy súčasná populácia je stále najviac konzumná ako generácie pred ňou.

Tvoja maľba je monochromatická. Farby sú ponuré, tmavé. Odráža farebnosť obrazov akýsi pesimizmus, čo sa týka záchrany planéty od premnoženého odpadu?

Nemyslím si, že pesimizmus, skôr by som to nazval depresiou alebo apatiou, pretože už existuje premnožený odpad na mnohých miestach našej planéty, a práve fragmenty týchto miest zachytávam v mojich obrazoch.

Monochromatickými farbami pracujem hlavne preto, aby som diváka, ktorý sa pozerá na obraz viac vtiahol do sledu mojich myšlienok a atmosféry daného obrazu, aby viac precítil moment, ktorý som zachytil v obraze.

Niektoré maľby kombinuješ s kolážou. Prečo si sa rozhodol pre kombinovanú techniku?

Ako som už spomínal, súvisí to práve s tými reklamnými letákmi. Túto techniku som začal prvýkrát využívať, keď som chcel zakomponovať do svojej tvorby pútače, ktoré som chcel nejakým spôsobom recyklovať a využívať. Prišlo mi ako dobrý nápad ich využiť vo svojich obrazoch v rámci environmentálnej témy. A nejde čisto len o koláž, ale využívam aj dekoláž a asambláž.

V pozadí za hlavným výjavom znázorňuješ aj mestá. Sú to nejaké konkrétne, alebo fiktívne?

Tieto mestá skôr môžeme chápať ako istý symbolický odkaz na populáciu a konzumnú spoločnosť, lebo práve tam všetko vzniká. Zachytené mestá sú viac-menej fiktívne, alebo inšpirované z pohľadov na reálne mesto.

Čo sa týka skládok, ktoré sú namaľované v mojich obrazov, vždy sa nachádzajú mimo miest, akoby nechcú mať s nimi nič spoločné.

V tvojom portfóliu sa nachádza i znázornenie prírody. Aké miesta zobrazuješ? Vznikli tieto obrazy v plenéri, či v ateliéri?

Prevažne tvorím v ateliéri. Ateliér mi momentálne viacej vyhovuje. Dokážem sa tam silnejšie koncentrovať ako v prírode, ale do budúcna sa nebránim tvorbe v exteriéri.

Čo sa týka námetov, s ktorými pracujem, sú prevažne z reálnych miest, ktoré buď cielene vyhľadávam, alebo ich náhodne objavím počas svojho bežného života, z prechádzok, výletov a pod..

výstava e-konverzie, soho mini gallery žilina
Výstava e – KONVERZIE, 2020/2021, Soho mini Gallery, Žilina (foto: archív Miroslav Sandanus)

Aký máš ty osobne vzťah k prírode a jej ochrane?

Už od detstva som chodieval do lesa a do prírody na prechádzky so svojim otcom, ktorý bol vášnivým turistom a prirodzene ma k tomu viedol. V súčasnosti to vnímam ako únik od uponáhľaného spôsobu života. Milujem to ticho v lese, je to pocit, ktorý sa dá zažiť iba tam. Veľmi ma trápi, ako si okolitú prírodu, ktorú poznám od malička, človek viac a viac podmaňuje. Je to jav, ktorý sa asi veľmi ťažko dá zmeniť, preto aspoň pomocou svojich obrazov poukazujem na túto problematiku, nastavujem divákovi zrkadlo na daný problém.

Okrem témy konzumného spôsobu života sa u teba objavujú aj iné obrazy, dalo by sa povedať s globálnou tematikou. Narážam napríklad na obrazy Mesiac či Atentát. Môžeš vysvetliť, ako tieto obrazy zapadajú do témy konzumného života? Alebo sa snažíš zachytiť celkový obraz súčasnej doby a spoločnosti?

Ide o obrazy, ktoré som maľoval ešte predtým, ako som sa začal venovať environmentálnym témam. Bol to nejaký proces, ktorým som si musel prejsť, aby som sa našiel, čo chcem robiť. Aj teraz na čom pracujem, je tiež proces, ktorý ma niekam vedie. Mám rád keď sa nechávam intuitívne inšpirovať od rôznych aspektov.

Plánuješ v budúcnosti rozvíjať túto tému? Ostaneš verný aj technikám, ktoré používaš, alebo môžeme u teba čakať niečo nové?

Túto tému chcem určite ďalej rozvíjať, či už sa to týka výtvarného jazyka alebo formy. Taktiež plánujem prácu s inými médiami, ako je fotografia alebo videoumenie, digitálne umenie. Momentálne začínam používať vo svojej tvorbe iné symboly a námety, ktorými chcem poukázať na ďalšie súvislosti tejto environmentálnej témy. Ako som už konštatoval, nechávam si dvere otvorené.

A otázka na záver. Ako si sa dostal k výtvarnému umeniu?

Výtvarnému umeniu som sa venoval od útleho detstva. Pamätám si, že som si ako troj – štvorročný kreslil rozprávkové postavičky, presne si viem spomenúť na moment, keď som dostal svoje prvé vodové farby.

Neskôr, keď som nastúpil na prvý stupeň základnej školy, som začal chodiť na výtvarný krúžok do susedného mesta.

Od piatej triedy sa v našom meste otvoril krúžok, pod vedením pani Bariakovej, ktorej som veľmi vďačný za to, že ma svojim prístupom a vedením pozitívne inšpirovala k výtvarnému umeniu. Rád sa vraciam práve ku spomienkam z tohto obdobia.

Strednú školu som absolvoval v Žiline, kde práve vznikala Súkromná stredná umelecká škola. Tam som bol pod vedením pána Lajdu, ktorý ma inšpiroval ku realistickému zobrazeniu, čo u mňa pretrváva dodnes.

Po strednej škole som mal rok pauzu. Po roku som nastúpil do Banskej Bystrice na Akadémiu umení. Od druhého ročníka doteraz som pod vedením pána Podobu v Otvorenom ateliéri maľby.

Miroslav Sandanus

Miroslav Sandanus (1994, Žilina)

Je slovenský umelec a maliar.

Absolvoval bakalárske štúdium na Fakulte výtvarných umení AU v Banskej Bystrici, ktoré v roku 2019 ukončil v Otvorenom ateliéri maľby, pod vedením Mgr. Art. Rastislava Podobu ArtD..

Na konte má niekoľko samostatných a kolektívnych výstav v slovenských mestách, ako Rajecké Teplice, Banská Štiavnica, Bratislava, a iné.

Bol finalistom súťaže Maľba roka v r. 2020, kde sa umiestnil na 3. mieste.

Miroslav Sandanus vo svojej tvorbe prepája človeka s prírodou. Rieši vzťah jedinca k vyprodukovanému odpadu. Zachytáva človeka konzumnej spoločnosti, pohlteného virtuálnym svetom, ktorý nerieši skutočnú realitu, avšak v skrytej identite pomaly očisťuje prírodu zahltenú odpadkami.

V súčasnosti je študentom magisterského stupňa Otvoreného ateliéru maľby u Mgr. Art. Rastislava Podobu ArtD. na AU v Banskej Bystrici.

Ateliér v Rajeckých Tepliciach (foto: archív Miroslav Sandanus)

Obrázok 1 z 15

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Scroll to Top