Druhú októbrovú nedeľu som navštívila výstavu Maľba roka 2021 v bratislavskej galérii Nedbalka, kde som mala možnosť vidieť diela 20 finalistov rovnomennej súťaže, ktorú usporadúva Nadácia VÚB. Dnes vám prinášam reportáž z nej, kde sa dozviete viac o samotnej súťaži, ako i výstave, ale aj o vybraných dielach a ich autoroch.
O súťaži Maľba roka
Prestížna súťaž Maľba roka sa uskutočňuje každoročne už od roku 2006, odkedy poskytuje šancu mladým umelcom do 35 rokov etablovať sa na umeleckej scéne. Súťaž Maľba roka je aj najznámejšou aktivitou Nadácie VÚB, ktorá dlhoročne podporuje najmä mladé umenie s cieľom priblížiť ho verejnosti a pomôcť začínajúcim umelcom sa zviditeľniť.
Umelci sa do súťaže prihlasujú sami s konkrétnym dielom vytvoreným v priebehu posledných troch rokov. Súčasťou prihlášky je takisto portfólio s ukážkami z tvorby a profesijný životopis.
Následne súťaž prebieha v dvoch kolách. V prvom kole pošlú porotcovia svoj návrh finálovej dvadsiatky zo všetkých zúčastnených maliarov, ktorá vznikne sčítaním bodov od všetkých porotcov. V druhom kole je vybraná dvadsiatka obrazov ďalej posudzovaná priamo na súťažnej prehliadke, kde výsledok, z ktorého vzídu traja ocenení, je spoločným názorovým konsenzom porotcov.
Víťazi súťaže získavajú finančnú podporu na svoju ďalšiu tvorbu. Prvé miesto získa 10 000 eur, druhé miesto 6 500 eur a tretie miesto 3 500 eur.
Čo sa týka poroty, tak tá je v medzinárodnom zložení a mení sa každoročne. Skladá sa z popredných európskych výtvarných umelcov, kurátorov, galeristov, výtvarných teoretikov a pedagógov. Medzinárodnosť poroty zaručuje nestranný pohľad na maľby, ako aj zviditeľnenie súťažiacich za hranicami Slovenska.
O Maľbe roka 2021
Dvadsiatku malieb/maliarov pre súťaž Maľba roka 2021 vyberala porota tento rok v tomto zložení: Andreas Hoffer, Ondřej Horák, Ľudovít Hološka a Pál Gerber. V skratke predstavím aj ich profesiu a krajinu, odkiaľ pochádzajú. Andreas Hoffer je uznávaný rakúsky historik umenia zameraný na súčasné umenie, kurátor Kunsthalle v Kremse, ale i aktívny umelecký publicista. Ondřej Horák je propagátorom súčasného umenia v Českej republike, kurátorom a autorom mnohých výstavných a vzdelávacích projektov, ako i spisovateľom a umeleckým publicistom. Ľudovít Hološka je slovenský maliar a pedagóg, ktorý pôsobil na viacerých slovenských vysokých školách, v súčasnosti pôsobí na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Pál Gerber je maliarom a jedeným z najvýznamnejších súčasných umelcov Maďarska.
A tu sú mená dvadsiatich umelcov, ktorých porota do súťaže vybrala: Ján Bátorek, Anna Mária Beňová, Dominika Brečková, Denisa Dováľová, Lucia Dunajová, Roman Ďurček, Juraj Ďuriš, Oskar Felber, Marek Jarotta, Beáta Kočner Bencová, Rita Koszorús, Ivana Mojšová, Michaela Murínová, Mikaela Mia Papp, Miroslav Sandanus, Denisa Slavkovská, Simona Štulerová, Michal Turkovič, Év van Hettmer a Kristína Záhorová.
Víťazom Maľby roka sa stala Rita Koszorús s maľbou Schmerzbild Fall. Na druhom mieste sa umiestnila Ivana Mojšová s maľbou This is a painting of triumphal photography by David Chancellor. Tretie miesto obsadila Év van Hettmer s maľbou Lemonade. Víťazom gratulujem.
Výstava Maľba roka 2021
Výstava Maľba roka 2021 je voľne prístupná v galérii Nedbalka v Bratislave. Výstava sa nachádza na jej prízemí, hneď ako vstúpite, tak napravo – oproti recepcii. Výstava trvá od 1.10.2021-7.11.2021. Jej kurátorkou je Nina Gažovičová.
O finalistoch Maľby roka 2021 a ich dielach
Juraj Ďuriš
Je umelcom žijúcim v Prahe. Študoval na Fakulte výtvarných umení VUT v Brne a na VŠVU v Bratislave. Jeho tvorba sa charakterizuje ako proces, kde sa pohráva s otázkami vnímania okolitého sveta, a umenia ako takého. Využíva pri tom interakciu diváka, ktorého núti myslieť nad tým, čo vidí. Jeho obrazy sú výpravné. Čo sa týka námetov, sú rôzne – od klasickej maľby, pop-artu, reklamy až po graffiti.
Finálové dielo Garáž II (2020) je snovým obrazom autora, kde stavia mosty od minulosti k budúcnosti. V obraze zachytáva rýchlosť doby, ako aj budovanie, zdokonaľovanie a prácu na sebe samom, ktorá nikdy nekončí.
Michaela Murínová
Je umelkyňa, ktorá vyštudovala AU v Banskej Bystrici. V tvorbe sa venuje optickým ilúziám. Jej realistické, až hyperrealistické maľby zachytávajú portréty a autoportréty, ktoré sú deformované lomom svetla na sklenené plochy.
Finálovú maľbu Priezračná (2020) charakterizuje autoportrét medzi dvomi pohármi. V diele sa umelkyňa ideovo drží ďalej od pokrivenej a deformovanej spoločnosti.
Denisa Dováľová
Je umelkyňa a absolventka Fakulty umení TU v Košiciach. Vo svojej tvorbe zobrazuje technickú priemyselnú krajinu – rôzne stroje a konštrukcie. Tie vo svojich vzdušných kompozíciách znázorňuje geometrickým abstrakcionizmom a konštruktivizmom s ľahkým a jemným rukopisom.
Finálová maľba Interlayer 1 (2020) je hrou geometrických tvarov, ale aj symbolov. V maľbe cítiť silný vplyv Joana Miróa, ako i iných umelcov svetovej moderny.
Simona Štulerová
Je umelkyňou pôsobiacou v Košiciach, kde aj študovala na TU. Jej tvorbu charakterizuje geometrická abstrakcia, kde tematicky rieši stret človeka s prírodou.
Vo finálovej maľbe z cyklu In medias res (2021) poukazuje prostredníctvom pomerovej geometrie na teritoriálne presahy medzi prírodou a osídlenou krajinou miesta, kde momentálne maliarka žije.
Anna Mária Beňová
Je umelkyňa študujúca na VŠVU v Bratislave. Vo svojej tvorbe sa zameriava na ženu, ktorá je v spoločnosti vnímaná ako objekt. Vo svojich dielach ich zobrazuje s dôrazom na telesnosť, rozkoš a intimitu mnohokrát v bizarnom prostredí so štipkou humoru či provokácie.
Inak to nie je ani vo finálovej maľbe s názvom Stret záujmov (2021). Mužovi a žene tu dala zvieraciu podobu. Muž tu zastáva pasívnu rovinu v podobe poslušného psa, kým žena v podobe mačky je dominantná, chce byť v centre pozornosti. V jej diele môžeme nájsť aj odkaz na rovnosť pohlaví.
Rita Koszorús
Je umelkyňou, ktorá študovala na VŠVU v Bratislave. V tvorbe sa venuje kolektívnej identite, nostalgii, času a pozícii maľby. V posledných rokoch prešla do abstrakcie, kde reflektuje na obdobie modernizmu pomocou štruktúr a kompozície. Jej maľby sú vzdušné, plné ľahkosti.
Inak to nie je ani pri víťaznej maľbe s názvom Schmerzbild Fall (2021), kde vidieť, že umelkyňa v tvorbe pracuje i s kolážou, ktorá sa u nej odráža v maľbe. Levitujúce častice drapérie? pôsobia na nebeskom pozadí uvoľňujúco a harmonicky. V abstrakcii možno čítať témy, ktorým sa umelkyňa autorsky venuje.
Ján Bátorek
Je umelec žijúci a pôsobiaci v Prahe, ktorý študoval na AU v Banskej Bystrici. V tvorbe je značne ovplyvnený detstvom plných protikladov, kedy sa v 90-tych rokoch striedala kultúra západu a východu. V jeho dielach sa spája pop-kultúra s temnými post-apokalyptickými výjavmi.
Aj finálové dielo Nuclear Face Swap (2021) je znázorneným post-apokalyptického sveta, kde zmutované postavy hľadajú svoje miesto na prežitie. Vidieť tu aj odkaz na autorove detstvo, kde podobizeň jednej postavy pripomína postavičku z detskej rozprávky – Ferda Mravca.
Oskar Felber
Je umelcom, ktorý absolvoval Fakultu umení na TU v Košiciach. Inšpiráciou jeho tvorby sú popkultúra, okultizmus, horory, primitívne tetovania a „väzenská“ estetika tetovaní. Vo svojich prácach skúma vlastnosti a prechody rôznych umeleckých médií a materiálov, ako aj presahy medzi maľbami a tetovaniami. Jeho diela sú expresívne s uvoľneným maliarskym rukopisom, kde pod hutnými nánosmi farby, ktoré vznikajú premaľbou, sa dostáva na povrch výsledné dielo.
Súťažné dielo Your Path To Divinity (2021), ktoré pochádza zo série Healing Season, je, ako i jeho tvorba, intuitívne a skúma presah medzi maľbou a tetovaním.
Kristína Záhorová
Je umelkyňa, ktorá študovala na AU v Banskej Bystrici. V tvorbe rieši vzťah medzi prírodnou krajinou a ľudskou podstatou. Reflektuje vnemy a pocity nadobudnuté v krajine, ktoré sú uchovávané v myšlienkach a následne sa k nim vracia ako k imaginárnym krajinám, samostatným svetom, ktorých vizuálna forma pramení z jej osobného vnútra. Vo svojich prevažne abstraktných dielach pracuje s prírodným pigmentom.
Už v názve finálového diela Hibiscus, Rubia, Indigofera (2021) poukazuje na názvy rastlín, z ktorých vytvorila pigmenty použité pri maľbe. Ako podklad použila zdedené ľanové plátno po starej mame. Týmto dielom teda poukazuje aj na svoje korene. Napriek tradícii je plátno použité iným – novým, svojským spôsobom. Pracuje so škvrnou, pomocou ktorej vytvára zaujímavé štruktúry.
Beáta Kočner Bencová
Je umelkyňa a absolventka AU v Banskej Bystrici. V tvorbe sa zaoberá súčasnou spoločnosťou, najmä však postavením žien v nej. Svojim archaickým maliarskym štýlom pripomínajúci detskú kresbu poníma túto tému s humorným nadhľadom. Avšak ním sa snaží len odľahčiť vážnosť tém, ktoré rieši.
Vo finálovej maľbe Sme rodina (2021) zobrazuje život fantazijných bytostí s parohami v jednom dome. Symbolikou bytostí poukazuje na ich pudovosť, ale aj zisk trofeje. Ženy tu v podobe fantazijných bytostí stavia do roly objektu. V diele kritizuje súčasnú spoločnosť a „tradičnú rodinu“, ktorá sa len ňou navonok prezentuje, hoci v súkromí žije mnohokrát nemorálnym životom. Výpravné dielo podčiarkuje výber netradičného tabuľového rámu obrazu.
Ivana Mojšová
Je umelkyňa, ktorá absolvovala VŠVU v Bratislave. Vo svojej tvorbe kritizuje konzumnú spoločnosť, ktorá delí ľudí na víťazov a porazených, alebo predátorov a ich obete. Otvára témy vlastníctva, túžby zmocnenia sa, podmanenia si niekoho/niečoho. Umelkyňa pracuje s množstvom asociácií a symbolov.
Vo finálovej maľbe, ktorá sa umiestnila na druhom mieste, s názvom This is a painting of triumphal photography by David Chancellor (2021), sa inšpirovala fotografickým dielom Davida Chancellora, „Huntress with Buck“. To zachytáva dievča na koni s trofejou, ako kontrast sily mladej lovkyne s momentom zraniteľnosti a pominuteľnosti. Umelkyňa sa vo vytvorenej maľbe drží tém, ktorým sa venuje, no zároveň do nej vkladá aj svoj vlastný autoportrét. Maliarka na koni, ktorá v podobe bielej antilopy krotí maliarske plátno.
Denisa Slavkovská
Je umelkyňa, ktorá najprv študovala na TU v Košiciach, neskôr na VŠVU v Bratislave. Tematicky sa v tvorbe zaoberá človekom a priestorom – energiou a pohybom, ktoré navzájom vytvárajú. Okrem maľby sa zaoberá širokou paletou médií.
To vidieť aj pri finálovej maľbe Zbohom predtým než pôjdem (2021). Minimalisticky jemná, vzdušná maľba zachytáva interiér, ktorý môže asociovať mnoho interpretácií.
Dominika Brečková
Je umelkyňa žijúca v rodnej dedine Zemplínske Hámre, kde sa vrátila po ukončení štúdia na AU v Banskej Bystrici. Jej tvorba je značne ovplyvnená ázijskou kultúrou. Skúma jej miesto v kontexte s európskou scénou z pohľadu modernej ženy. Techniku maľby mnohokrát kombinuje s tradičnou formou výšivky a šitia do plátna.
Vo finálovom diele Ako ďaleko je východ (z) východu (2021) zosobňuje v dvoch postavách dve východné kultúry. V podobe ženy odetej v kimone je ním odkaz na Japonsko a východné kultúry, ktorými sa umelkyňa v tvorbe zaoberá. Pri nej dominantne sedí muž v značkovej mikine s pásikmi, aké zvyknú nosievať mladí muži v súčasnom Rusku. Mladík je teda odkazom na ruskú súčasnú kultúru a dominanciu. V expresívnej maľbe možno čítať nielen kontrastné znázornenie dvoch odlišných východných kultúr, ktoré zároveň spolu harmonicky figurujú na jednom svetadiele – tak ako tieto dve postavy v lese na maľbe, ale aj súčasné postavenie ženy v spoločnosti, ktorá je pri dominantnom mužovi vnímaná ako tá krehká, podriadená bytosť.
Ak vás tvorba Dominiky Brečkovej zaujala, môžete si prečítať rozhovor s ňou tu.
Èv van Hettmer
Je umelkyňa, ktorá študovala na VŠVU v Bratislave a na Akadémii výtvarných umení vo Viedni. Jej tvorbu charakterizuje slovo bad painting – teda zlá maľba. Tematicky sa zaoberá ženskou sexualitou a telesnosťou, ktorá vychádza z jej vlastnej skúsenosti. Jej priam archaické a zdanlivo nedokonalé diela sú bohaté na symboliku a nútia k zamysleniu.
Jej dielo Lemonade (2021), ktoré sa umiestnilo na 3. mieste v súťaži Maľba roka 2021, pochádza z cyklu obrazov monochromaticky červenej s rovnomenným názvom Red cycle. Svojsky uvoľneným maliarskym rukopisom tu reprezentuje tému, ktorej sa autorsky cez bohatú symboliku venuje.
Miroslav Sandanus
Je umelcom, ktorý študoval na AU v Banskej Bystrici. V tvorbe prepája človeka s prírodou. Rieši vzťah jedinca k vyprodukovanému odpadu. Zachytáva človeka konzumnej spoločnosti, pohlteného virtuálnym svetom, ktorý nerieši skutočnú realitu, avšak v skrytej identite pomaly očisťuje prírodu zahltenú odpadkami.
Vo finálovom diele Prečo tu mám byť? (2021) tu umelec zobrazil človeka v prírode, vyviedol ho preč od skládok a odpadu. Obraz, ktorý vznikol v čase pandémie, môže byť odkazom na obdobie, kedy sa príroda stala pre ľudí znovu príťažlivou a vyhľadávanou. Realistické podanie v monochromatických odtieňov však stále pripomína, ako aj postava zakrývajúca si tvár, súčasné environmentálne problémy, ktoré mnohí stále nechcú vidieť.
Ak vás tvorba Miroslava Sandanusa zaujala, môžete si prečítať rozhovor s ním tu.
Ak vás jeho tvorba oslovila, v reportáži z výstavy Trienále portrétu (tu), sa nachádza aj jeho dielo, ktoré tam bolo vystavené.
Mikaela Mia Papp
Je umelkyňou, ktorá absolvovala VŠVU v Bratislave. V tvorbe sa zaoberá estetikou urbanistického prostredia. V geometrickej minimalistickej maľbe využíva rôzne symboly a nápisy.
Rovnako je to i pri maľbe s názvom Plocha na prenájom (2020), kde sa zaoberá tematikou prázdnych billboardov, reklamy a mediálneho smogu.
Michal Turkovič
Je umelec, ktorý absolvoval VŠVU v Bratislave. Vo svojej tvorbe sa venuje tematicky mestu a životu v ňom. V maľbách používa sprej – prostriedok využívaný v graffiti – subkultúre, ktorej vyrastal a ktorou je dodnes v náznakoch ovplyvnený.
Rovnako je to i pri diele, ktoré prezentuje v súťaži Maľba roka 2021, s názvom Babka má doma obraz Laluhu (2021). Geometrickými tvarmi jeho dielo odkazuje na smery ako konštruktivizmus, či kubizmus. Obraz je plný symboliky.
Lucia Dunajová
je umelkyňou, ktorá študovala na AU v Banskej Bystrici a VŠVU v Bratislave. V tvorbe sa zaoberá ľudskou hlúposťou a zaostalosťou. Zobrazuje zjednodušené portréty nekonkrétnych ľudí, ktoré pripomínajú svojou abstrakciou až jednobunkové organizmy.
V diele prezentujúcom v súťaži Maľba roka 2021 s názvom Svätý Filaster (2020), už ako názov prezrádza, sa jedná o zaostalosť, konzervatívnosť, obmedzenosť. Maľba pochádza zo série malieb, kde sa venuje spomínanej téme ľudskej hlúposti bez sebareflexie. Obraz človeka tu zdegradovala do jednobunkového organizmu – tak, ako sa vracia človek svojou hlúposťou do minulosti, tak aj umelkyňa tu vracia človeka do počiiatočného vývinového štádia živých organizmov.
Roman Ďurček
je umelec, ktorý absolvoval AU v Banskej Bystrici. Vo svojej tvorbe sa zameriava na zobrazenie človeka v rámci dnešnej uponáhľanej doby a negatíva s ňou súvisiace, ako sú tlak na kariéru a postavenie, súťaživosť, či stres.
Inak to nie je ani vo finálovom diele Staging (2021). Fragment mužskej postavy biznismena sa pozerá na dnešný svet dole hlavou – na svet zahltený civilizačnými prvkami plný hektiky a dôrazu na blahobyt, konzum, kariéru, uznanie. Popiera postava na medenom plechu, ktorý odkazuje tiež na hodnotu materiálneho sveta, pohľad na súčasný svet ako dôsledok súčasného establishmentu a búri sa mu? Alebo len poukazuje na jeho dôsledky, ktoré vedú k osobnostnému vyhoreniu a prázdnote?
Ak vás tvorba Romana Ďurčeka zaujala, môžete si prečítať rozhovor s ním tu.
O tvorbe Romana Ďurčeka sa môžete dočítať aj v reportáži z výstavy Moc, ktorá sa konala v roku 2020 v Radošinskej sýpke. Na nej Roman spolu s Petrom Decheťom prezentovali svoje diela. Reportáž z výstavy si môžete prečítať tu.
Marek Jarotta
Je umelcom, ktorý vyštudoval VŠVU v Bratislave. Dlhodobo sa v tvorbe venuje vizualizácii tranzitných miest a dopravných uzlov, ako sú vlakové stanice, letiskové haly, podchody…
Podobne je tomu aj vo finálovej práci s názvom Kam ideme? (2019). V zamrznutom priestore „prechodnej stanice“ zobrazuje príbeh dvoch ľudí – cestujúcich. Kto sú? Kam idú? To sa pýta nielen divák, ale aj samotný autor obrazu. Dielo je odrazom dnešnej uponáhľanej doby.
Záver
Toto bol môj prvý ročník, kedy sa mi podarilo prvýkrát vidieť naživo maľby finalistov súťaže Maľba roka, konkrétne Maľby roka 2021. Nainštalované maľby vynikli v priestore galérii Nedbalka, ktorá sa nazýva aj malým slovenským Guggenheimom. Výstava Maľba roka 2021 je jednou z mála výstav, ktorá ponúka skvelú možnosť vidieť pestrú paletu diel súčasnej mladej slovenskej výtvarnej scény. Výstavu sa podľa môjho názoru jednoznačne oplatí vidieť naživo.
