Žena a emócia – tvorba umelkyne Piece you can´t miss

Hoci jej nebolo umožnené v detstve študovať umenie, neskôr si k nemu našla cestu. Spočiatku maľovala len pre seba v rámci relaxu a potešenia, no neskôr, keď už mala obrazov toľko, že ich nemala kde dávať, začala byť nútená ich vystavovať. Nakoniec sa jej obrazy ocitli až v New Yorku. V rozhovore umelkyňa so pseudonymom Piece you can´t miss, porozpráva o svojich umeleckých začiatkoch, predstaví svoju tvorbu, ale i rozpovie o svojich pocitoch zažívajúcich pri maľbe, alebo keď vystavuje obrazy.

umelkyňa Piece you can´t
Stena s obrazmi umelkyne Piece you can´t miss (foto: archív Piece you can´t miss)

Vo svojej súčasnej tvorbe sa venuješ prevažne figurálnej maľbe. Aké boli tvoje začiatky? Ako si sa dostala k umeniu?

Maľovala som aj v detstve, čo si pamätám. Avšak ten „väčší začiatok“ začal asi pred šiestimi rokmi, keď nám doma zostali farby a štuka po rekonštrukcii. Štuka a farby ma vtiahli do svojej štruktúry. Fascinovaná ich vlastnosťami som začala experimentovať s abstraktom. Postupom času som prešla k zobrazeniu postáv a k emóciám vo figurálnej maľbe.

Umenie si napriek talentu neštudovala. Prečo?

Chcela som veľmi študovať v Kremnici strednú školu, no nebola som prijatá. Časom som len z diaľky pozorovala moju cestu, ktorá sa tomu smeru vzďaľovala. Keď som sa zobudila, už mi prišlo neskoro študovať UMPRUM alebo AVU.

Absolvovala si však štúdium tradičných indonézskych techník na Bali. Ako si sa k tomu dostala? Môžeš popísať, čo vlastne sú tie tradičné indonézske techniky?

Niekoľkokrát som navštívila Bali, kde som tam trávila dlhšie dovolenky, než som objavila možnosť študovať tam školu. Ich umenie a kultúra tam na vás kričí z každého centimetru. Byť vtiahnutá a venovať sa detailnému štúdiu rok, mi prišlo ako super príležitosť.

Indonézska kultúra je veľmi prepracovaná. Študovala som tam techniky vyjadrenia v tanci, cez výtvarne umenie, od voskovej batiky, rezbu masiek, po vyrezávanie do kože, maľbu, až po keramiku.

Spočiatku si sa venovala maľovaniu ako záľube a relaxu popri tvojom zamestnaní. Zmena však nastala v roku 2020, kedy si tejto vášni prepadla naplno. Koľko obrazov máš už vo svojej zbierke?

Áno, presne ako píšeš. Úplne som tomu prepadla. Začalo obdobie, kedy to zo mňa len sršalo 😀 . Snažím sa teraz už si viest nejakú evidenciu, aj keď si pri ďalšej výstave vždy uvedomím, že môj systém úplne nefunguje 😀 ,  že mam už cez 150 diel, ktoré niekde evidujem.

Čo sa týka farebnosti, tvoje obrazy sú monochromatické. Používaš jednoduchú paletu farieb zloženú z odtieňov bielej, béžovej až hnedej. Prečo si si zvolila takúto paletu farieb?

Nebol to zámer od začiatku. Asi som nad tým ani tak nepremýšľala, ale uvedomila som si, že mi robí veľmi dobre dívať sa hodiny na tieto jemné odtiene prijemnej pieskovej, či telovej farby. Pomocou týchto odtieňov vlastne dokážem obrazu dať presne tu hĺbku, ktorú chcem. Konkrétne som si pred pár mesiacmi uvedomil, že moja monochromatickosť už obsahuje maximálne 9 odtieňov, od bielej po najtmavšiu. Každý odtieň na mojej palete je vždy pre každý obraz originálny. Keď niečo chcem v budúcnosti opraviť, tak mám s tým veľký problém, nakoľko nie som schopná jednoducho namiešať tu istú hĺbku odtieňu.

Čo sa týka iných farieb, aj keď som sa už niekoľkokrát snažila do diela vložiť ďalšiu farbu, aspoň jednu, vždy sa rozhodnem potom obraz zlikvidovať. Proste tie ďalšie farby nie som ochotná (zatiaľ) akceptovať v moje tvorbe. Možno časom sa zas k farbám vrátim 🙂 .

Znázorňuješ prevažne figurálne motívy, najmä ženy. Čo ťa na nich fascinuje?

Tie jemné emócie, pocity a kompozície mi dávajú tú správnu hĺbku pri stvárnení ženy. Fascináciou krivkami a tieňmi ženskej postavy som asi rovnako tak začarovaná, ako asi tými deviatimi odtieňmi, ktoré v tvorbe používam 🙂 . Časom možno vývin nastane, no teraz to tak cítim.

Piece you can´t miss
Piece you can´t miss: Čarodejnica z krajiny Och, 2021, akryl a štuka na doske, 48×63 cm (foto: archív Piece you can´t miss)

Na konte máš aj niekoľko výstav. Môžeš spomenúť, kde všade sa už tvoje obrazy objavili? Čo to pre teba, ako neprofesionálnu umelkyňu, ktorá neštudovala umenie, znamená, že sa tvoje obrazy dostali do galérií medzi ľudí?

22.3.2022 som mala už piatu vernisáž samostatnej výstavy. Štyri prebehli v Prahe, jedna v Podebradoch. Asi 27 obrazov je v USA, kde sa prezentovali na dvoch skupinových výstavách (v New Yorku a Provincetowne) a v pláne sú ďalšie.

Avšak vystavovať nebol to môj pôvodný zámer 😀 . Vlastne som k tomu bola nútená, aby som nemusela (doma/v ateliéri) preskakovať tie kvantá obrazov, ktoré sa mi tu opierajú o všetky steny. Každá z vernisáží a výstav je úplne mimo moju komfortnú zónu, kde mám pocit, že je celá moja duša podávaná na servítke neznámym ľuďom. Pri mojej poslednej vernisáži, aj keď to bolo po piaty krát, som bola dokonca spovedaná takmer pol hodinu pred publikom a požiadali ma o komentovanú prehliadku cca šesťdesiatke diel. Nikdy som nepremýšľala, že by sa moja cesta dostala až sem.

No napriek tomu ma veľmi tešia reakcie a tváre ľudí. Teší ma, že cítia, čo cítim ja a vnímajú emócie, techniku a detaily, na ktorých mi záleží.

Kaviareň Sonsie Praha
Výstava obrazov Piece you can´t miss v kaviarni Sonsie, 2021, Praha, Česká republika (foto: archív Piece you can´t miss)

Čo ťa najviac baví pri procese maľby, alebo všeobecne pri tom, keď tvoríš?

Všetko 😀 . Od toho, keď vidím formát, ktorý chytím do rúk, cez bielu vrstvu, na ktorú nanášam skicu, po presne ukotvenie toho, kade a ako povediem štruktúru, ktorú už nepôjde zmeniť. Potom sa strašne teším z každej vrstvy, tieňu. Keď vidím, ako postava a emócia vystupujú na povrch, to čakanie keď zaschne jednotlivá stopa po štetci a aký efekt zanechá, či žiadaný alebo…  Vtedy zabudnem, alebo kompletne zabúdam na svet okolo seba, aj na svoj biologický 😀 . Zabudnem jesť a piť, ako i to, že si potrebujem občas ponaprávať chrbticu, či lakeť 🙂 . Baví ma ten pocit, keď sa po hodinách a hodinách skrehnutá a skrútená vystriem a vidím, čo som sama zo seba dokázala dostať. Milujem, keď každá minutá, ktorá prestane existovať, sa zapíše len do ťahov štetca 🙂 .

Aké plány máš do budúcnosti s tvojou tvorbou?

Nemám plány 🙂 . Dobre viem, že všetko je o šťastí. To už mám aj teraz z toho, čo sa práve teraz deje, keď tvorím 🙂 .

Piece you can´t miss

Piece you can´t miss (1985, Žilina)

Je slovenská neprofesionálna výtvarníčka a maliarka.

V rokoch 2014-2015 absolvovala štúdium tradičných indonézskych techník na Bali.

Na konte má niekoľko samostatných a skupinových výstav v Českej republike a USA.

Piece you can´t miss sa v tvorbe zaoberá zobrazovaním ženy a jej emócií. Pracuje v médiu štruktúrovanej monochromatickej maľby, ktorá je typická svojou jednoduchou farebnosťou v odtieňoch bielej, béžovej a hnedej.

Momentálne žije a tvorí v Prahe.

Čakanie, 2021, akryl a štuka na doske, 32x50 cm (foto: archív Piece you can´t miss)

Obrázok 2 z 13

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Scroll to Top