V detstve prichádzala do kontaktu s umením najmä u svojej starej mamy prostredníctvom tradičných umeleckých remesiel. Postupom času zisťovala, že pomocou umenia môže vyjadriť čokoľvek. Ukrajinská umelkyňa Tanya Kyianytsia v rozhovore vysvetlí, čo je to vytynanka, porozpráva o svojich umeleckých začiatkoch, predstaví svoju tvorbu, ako aj iné aktivity súvisiace s umením. Na záver povie niečo o svojich záľubách, ako aj plánoch do budúcna.
Vo svojej tvorbe sa venujete najmä starodávnej technike vyrezávania do papiera s názvom vytynanka. Môžete toto umenie opísať bližšie?
Vytynanka – od slova „vytynaty“ – je staré ukrajinské umenie strihania papiera. Presnejšie povedané, papier sa začal strihať v 19. storočí, predtým sa strihalo z kože a brezovej kôry. Najdôležitejšie časti domu sa zdobili vytynankou. Napríklad také kachle, ktoré živili rodinu. No zdobili sa taktiež okná, keď sa cez malé vzory, akoby cez sito, preosievala zlá energia, ktorá sa nemala dostať do domu.
Takéto umenie žiaľ na Slovensku neexistuje, hoci v mnohých štátoch východnej Európy som sa s týmto ľudovým umením stretla. Dokonca som sa musela poradiť s odborníkmi zo Staromestskej knižnice, ako toto umenie mám na Slovensku správne nazvať. Dospeli sme k záveru, že asi najpresnejší termín preň by bola „vystrihovačka“.
Ako ste sa k vytynanke dostali? Ako dlho sa jej venujete?
Vytynanku som prvýkrát videla v učebnici na základnej škole. Hoci je to tradičné umenie, nebolo až tak populárne. Svoju prvú vytynanku som vytvorila na univerzite v rámci svojich ilustračných experimentov.
Keďže vystrihovačky sú práca s papierovom ako materiálom ako samostatným médiom, chvíľu mi trvalo, kým som prešla z iných techník, napríklad akvarelu, na papier samotný. Niekedy si rada pozriem a porovnám rozdiely pri rôznych technikách. Ak sa akvarelové skice podobajú hľadaniu farieb, svetla a kompozície, tak vystrihnuté skice sú o hľadaní zaujímavých línií a snahe spojiť ich.
Vytynanky teda robím už asi 8 rokov. Verím, že vďaka mojej modernizácii a úsiliu ďalších mladých umelcov teraz vytynanka získa nový rozkvet.
Aké motívy vyrezávate do papiera? Kde nachádzate inšpiráciu?
Mojou najväčšou inšpiráciou sú mýty, rozprávky, legendy a príroda. Na svojich cestách som dospela k záveru, že človeka pochopíte, ak poznáte jeho kultúrne zázemie. Je dôležité vedieť, s akými rozprávkami a piesňami dieťa vyrastalo. Takto sa formuje ich pohľad na svet. Preto sa vo svojich dielach snažím hovoriť jazykom symbolov. Môžeme hovoriť rôznymi jazykmi, ale všetci sa smejeme a plačeme rovnakým jazykom.
Vo svojich dielach sa snažím prelínať množstvo obrazov, aby sa divák mohol ponoriť do akejsi meditácie a sledovať, ako sa jeden prvok mení na druhý. Najčastejším motívom je podľa mňa človek v spojení s magickými silami prírody.
Keďže sa venujete najmä ľudovým motívom, môžete povedať, aké vzory sú typické pre ukrajinské ľudové umenie? Ak by ste mali porovnať ukrajinské ľudové umenie so slovenským, čo majú podobné a v čom sa naopak líšia?
Naše ľudové umenie má veľa spoločného, ale intuitívne je možné vidieť rozdiel vo farbách a motívoch. Rada si pozerám slovenské výšivky a kroje.
Povedala by som, že pre ukrajinské ľudové umenie sú charakteristické rastlinné motívy, obmedzenejšia paleta farieb, kde sú najčastejšie farby červená a čierna.
Naopak, slovenské ľudové umenie má geometrický motív, širšiu paletu farieb a hojne sa využíva modrá farba. S manželom sme na svadbe dostali tanier maľovaný tradičnou modranskou majolikou, ktorý je veľmi krásny! A maľované domčeky v Čičmanoch sú absolútne fenomenálny unikát!
Ukrajinské domy sú na určitých miestach pomaľované v závislosti od pohybu slnka. Najväčšia pozornosť sa tu venuje kachliam a oknám.
Možno by som povedala, že ukrajinské ľudové umenie sa viac prelína so súčasnosťou. Ukrajinci používajú vo svojom oblečení tradičné prvky a kroje. Starodávne umenie sa uplatňuje v každodennom živote, nielen na folklórnych festivaloch, či počas sviatkoch.
Vytynanku ste preniesli i do sveta módy, kde ste spolupracovali s niekoľkými módnymi dizajnérmi a štúdiami. Ako ste sa dostali k týmto spoluprácam?
Snažila som sa modernizovať vytynanku. Tak som skúšala vystrihovať módne ilustrácie. Tieto pokusy boli úspešné a našli odozvu. Takto som sa dostala do okruhu komunikácie s dizajnérmi, napríklad som sa zoznámila s Margo Isadorou, návrhárkou z New Yorku, s ktorou spolupracujeme už niekoľko rokov. Dlhé roky som spolupracovala na rôznych projektoch s ukrajinským štúdiom Karp Studio. Vytvárali sme obrázky pre celebrity a sociálne projekty.
Pracovala som taktiež ako stylistka, kedy som prispievala svojimi výtvarnými prácami. Popri tom som videla, že osud scénických odevov je často dosť krátky. Tak som okrem recyklácie prišla s nápadom vyrábať oblečenie, ktoré by bolo ekologické a zároveň krásne. Našla som špeciálny materiál, ktorý nazývam „Faper“ (falošný papier), ktorý je založený na báze celulózy a latexu. Je biologicky rozložiteľný, bezpečný a veľmi zaujímavý.
Takto som vytvorila svoju prvú kolekciu. Práve sa začínal ukrajinský týždeň módy a chystala sa súťaž pre mladých umelcov, čo bola vtedy dobrá platforma pre môj nápad. Nemala som veľa skúseností so šitím a ani som nemala veľa času, ale zároveň som horela nápadom a túžbou urobiť tento svet lepším. Za pár týždňov som sa naučila vytvárať oblečenie. Nečakala som, že v súťaži dostanem cenu a že ma ocení porota, v ktorej súťažili talentovaní profesionáli. Ruslan Baginskiy – návrhár, ktorý vytvára klobúky aj pre hollywoodske hviezdy, si moju kolekciu všimol ako zaujímavý príklad kreativity.
Okrem vyrezávania do papiera pracujete aj s inými technikami, ako napríklad s maľbou. Čo zobrazujete v maľbách?
Rada sa zúčastňujem plenérov, kde maľujem prírodu. Rada skicujem okolité prostredie, keď mám dobrú náladu, alebo keď sa stane nejaká príjemná udalosť, aby som si mohla neskôr spomenúť na tieto príjemné chvíle pri pohľade na obrázky. Tento zvyk som získala po plenéri umelcov v Poľsku (Jadowskie Klimaty 2017).
Taktiež máte na konte niekoľko ilustrácií. Čo ste ilustrovali?
Vždy som chcela kresliť ilustrácie do detských kníh, ale osud ma vždy zaviedol k náročnejším projektom. Úplne prvá kniha, ktorú som ilustrovala, bola zbierka básní ukrajinského národného hrdinu Yuriyu Gorlisa-Gorského. Hoci spisovateľovi potomkovia žijú v Los Angeles, vydanie jeho diel bolo pre nich veľkou poctou a vecou cti. Napísal ich vo väzení, kde ho sovietske orgány uväznili za jeho proukrajinské aktivity. Básne boli napísané pred 100 rokmi, ale sú aktuálne aj dnes. Čas plynie a vojna za oslobodenie spod ruského útlaku stále pokračuje.
V súčasnosti sa venujem ilustráciám pre periodiká a knihy. Napríklad na Slovensku som spolupracovala s časopisom Verzia. Taktiež som kreslila ilustrácie pre Staromestskú a Mestskú knižnicu v Bratislave, Goetheho inštitút v Bratislave, pre kultúrne centrum Malý Berlín v Trnave, České centrum v Bratislave a iné.
Hoci sa venujete vo veľkej miere umeniu, neabsolvovali ste umelecké vzdelanie. Ako ste sa dostali k umeniu? Mali ste už talent odmala?
V detstve som rada trávila čas u starej mamy. Ona bola úžasne kreatívna v tradičných umeleckých remeslách. Staré oblečenie premieňala na roztomilé koberčeky a patchworkové periny, jej vyšívané vankúše a košele boli hrdou súčasťou jej dedičstva.
Hovorila mi, že som prvá umelkyňa v generácii. Avšak ja som sa od nej naučila, že tvorivosť môže ísť popri každej časti vášho života.
Moja prvá skúsenosť s ilustrovaním bola, keď som vytvorila malú knižku básní a príbehov pre svoju sestru, aby som jej pomohla naučiť sa čítať. Vtedy ma zaujalo, že kreslenie je oblasť, v ktorej sa dá robiť čokoľvek. Umiestniť slona na strom? – Jasné! Oblaky z lupeňov púpavy? – Určite!
Moje skúmanie starých majstrov ma priviedlo do umeleckej školy pre deti. Dostala som štipendium a študovala som niekoľko rokov. Musela som ju navštevovať tajne, pretože rodičia ma v tom nepodporovali.
Avšak vo svojom úsilí som bola tvrdohlavá a našťastie som i získala v tomto odbore uznanie. Teraz môžem určite povedať všetkým, ktorí sa boja robiť umenie, alebo majú stigmu, že je to zbytočné – svet potrebuje tvorcov a vizuálnu stránku života nemožno nikdy podceňovať.
Mám magisterské vzdelanie v oblasti literatúry a jazykov, kde mi moje umelecké vzdelanie pomáha vytvárať efektívne metódy a prístupy k vzdelávaniu. Takisto mi to pomáha veľmi živým spôsobom pri kompletných prekladoch kníh.
Moje vedecké skúsenosti sa nezastavili a skúmala som tradičné umenie a folklór. Na Ukrajine je to súčasť domácnosti, takže bolo ľahké nechať sa nimi fascinovať.
Čo ste vyštudovali?
Mám magisterský titul z anglickej a francúzskej filológie a titul špecialistu v oblasti turizmu. Absolvovala som aj kurz astrobiológie. Tento svet je pre mňa nesmierne zaujímavé miesto, kde chcem všetko preskúmať.
Okrem vyššie spomenutých aktivít ste pracovali v rokoch 2015-2018 ako dobrovoľníčka v kanadskej organizácii HUHTC zameranej na pomoc rodinám obetí vojny, kde ste viedli аrteterapiu v spolupráci so psychológmi. Ako vyzerala taká arteterapia?
V roku 2014 začalo Rusko agresiu na východnej Ukrajine, čo prinieslo veľa smútku. Mnoho rodín vtedy prišlo o svojich rodinných príslušníkov.
V roku 2015 som začala spolupracovať s kanadskou organizáciou HUHTC (Help Us Help The Children). Išlo o rehabilitačný program pre rodiny s deťmi a matkami, ktoré prišli o otcov a manželov, alebo ktorých manželia boli vážne zranení. Spočiatku išlo o sériu workshopov pre deti. Všimli sme si však, že tvorivosť mala pozitívny vplyv aj na dospelých. Je ťažké si predstaviť, čo cítia ľudia, ktorí boli vo vojne. Tí ľudia boli psychicky uzavretí, nehovorili o svojich skúsenostiach. Počas workshopov sa však uvoľnili a dokázali sa otvoriť. Naše prvé pokusy zapojiť ich do spolurozprávania mali podobu kresliacich kníh a ceruziek, ktoré sme položili na stôl v jedálni. Neskôr sme všetci spoločne vyrábali vystrihovačky a brúsili veľkonočné vajíčka.
S touto organizáciou som pracovala približne do roku 2018. Vytvorila som niekoľko log pre iné ich programy a s účastníkmi som stále v kontakte.
V roku 2022 som svoje nadobudnuté zručnosti využila počas workshopov, keď som bola pozvaná pracovať s deťmi utečencov, tu na Slovensku. Som vďačná Slovensku za podporu mojich krajanov v tejto ťažkej situácii.
Na čom momentálne pracujete?
Nedávno som dokončila svoje štvormetrové dielo, ktoré je venované pre lokalitu na Ukrajine. Predstavte si moju radosť z toho, že si ľudia uprostred vojny nájdu čas na tvorbu kultúrnych projektov! Po tomto náročnom projekte som sa však rozhodla zamerať na ilustrácie, aby si moje ruky trochu oddýchli. 🙂 V súčasnosti pracujem na knižných ilustráciách, prekladám knihy a niekedy vediem workshopy z vytynanky.
Čomu sa venujete vo voľnom čase?
Rada cestujem, či navštevujem galérie a múzeá. Chcem vidieť všetku krásu tohto sveta. Doma si pestujem vlastnú záhradku a v poslednej dobe chovám aj čierneho kocúra, ktorý k nám prišiel na Vianoce z ulice a zostal u nás.
Aké plány máte do budúcna?
V skutočnosti mnohé plány prekazila vojna. Takže snívam o oslave víťazstva Ukrajiny a o exkurziách pre mojich nových slovenských priateľov na moje obľúbené miesta v Kyjeve a Ľvove.
Moje profesionálne plány siahajú do vydávania kníh a ilustrovania. Plánujem vydať knihu o vytynanke, aby som sa podelila o svoje kultúrne dedičstvo. Chcem pokračovať v učení iných kultúr a zdieľať tú moju.
Tanya Kyianytsia (1993, Poltava)
je ukrajinská umelkyňa, módna návrhárka a ilustrátorka.
Na svojom konte má niekoľko samostatných a kolektívnych výstav na Slovensku, Ukrajine, Poľsku, USA a Kanade. Zúčastnila sa niekoľkých medzinárodných umeleckých plenérov v Poľsku a na Ukrajine.
V roku 2018 získala ocenenie v modernej súťaži v rezaní papiera Kraftoriy na Ukrajine. V roku 2019 bola laureátkou v súťaži mladých dizajnérov na Ukrajinskom týždni módy. V roku 2020 bola finalistkou celoštátnej súťaže Výtvarné spektrum a v roku 2021 bola finalistkou okresnej súťaže Výtvarné spektrum.
Tanya Kyianytsia sa vo svojej tvorbe venuje najmä modernizovaniu tradičného ukrajinského ľudového umenia vyrezávania, či strihania papiera – vytynanke. Vytvára veľkoplošné papierové diela, či papierové módne ilustrácie, ktoré sú plné symetrie a symboliky. Predlohou pre jej vytynanky sú mýty, rozprávky, legendy a príroda. Založila vlastnú techniku „fashion-vytynanka“, ktorá spája klasickú ukrajinskú symetrickú vytynanku s kreatívnymi interpretáciami svetových dizajnérov.
Okrem toho sa venuje knižnej ilustrácii a krajinomaľbe, zväčša v plenéri.
V rokoch 2015-2018 pracovala ako dobrovoľníčka v kanadskej organizácii HUHTC zameranej na pomoc rodinám obetí vojny, kde viedla аrteterapiu v spolupráci so psychológmi.
Od roku 2020 žije a tvorí na Slovensku.