Tomáš Picha a jeho fantazijný svet pop-artu

Už v detstve ho zaujal pop-art, keď natrafil na knihu s dielami Andyho Warhola. Preto sa rozhodol umenie študovať a následne sa mu venovať. Okrem toho je dnes aj učiteľom. Reč je o umelcovi menom Tomáš Picha. Ten v rozhovore porozpráva o svojej tvorbe, priblíži svoju prácu učiteľa, ale prezradí aj o svojich plánoch do budúcna.

Tomáš Picha
Tomáš Picha pri diele Reunion, 2016 (foto: archív Tomáš Picha)

Aká bola Vaša cesta k umeniu?

K umeniu som mal vzťah už odmalička. Už na základnej škole som vyhral niekoľko výtvarných súťaží a chvíľu som navštevoval aj ZUŠ v Humennom, odkiaľ pochádzam. Fascinoval ma pop-art, s ktorým som prišiel prvýkrát do kontaktu ešte v detstve. Už vtedy som vedel, že sa budem chcieť venovať umeniu aj ďalej. Prihlásil som sa preto na odbor Propagačné výtvarníctvo na Škole úžitkového výtvarníctva v Košiciach, ktorý som následne vyštudoval.

Študovali ste na Fakulte umení TU v Košiciach, v Ateliéri súčasného obrazu. Akým témam ste sa počas štúdia venovali?

Po študijných zadaniach, ktorými sme v začiatkoch štúdia museli všetci povinne prejsť, som sa výtvarne hľadal a zisťoval som, akými témami a technikami sa chcem ďalej zaoberať.

„Oprášil“ som svoju záľubu v pop-arte. Vytvoril som série graficky štylizovaných obrazov s výraznou farebnosťou reflektujúcich spoločenský diskurz neprirodzenej krásy a estetickej chirurgie v spojení s popkultúrou a šoubiznisom. Marylin Monroe v zobrazení od Andyho Warhola nabrala multiplikáciou na operačných stoloch pomyselnej „manufaktúry“ krásy úplne iný rozmer. Rovnako ako plastiková Barbie s vernou čivavkou a implantátmi po celom tele. Preexponovanú umelosť, výrazné linky a plošnosť som preniesol takisto do mojej bakalárskej série s názvom Zámena foriem. Tu som riešil prepojenie ľudskej figúry s abstraktným svetom základných prírodných tvarov, možno až ich fetišizáciu vo vzťahu k človeku. Po formálnej stránke som v tomto výtvarnom programe pokračoval. Ten som zároveň zavŕšil sériou obrazov Žuvacia kultúra (Chewing culture), v ktorej som reálne ako súčasť kompozície použil vyžuté žuvačky. Sériu obrazov som vytvoril počas môjho študijného pobytu v zahraničí.

Počas vysokoškolského štúdia ste absolvovali študijný pobyt v poľskom Krakove. Čo Vám tento študijný pobyt priniesol? Ovplyvnil Vás prípadne v tvorbe? Odporúčali by ste aj iným študentom absolvovať študijný pobyt v zahraničí?

Študijný pobyt bol pre mňa určite veľkým obohatením a výbornou skúsenosťou. Rozhodne ho odporúčam všetkým študentom, ktorí túto možnosť majú. Mal som možnosť spoznať inú krajinu, krásne a historické mesto s bohatými možnosťami na kultúrne a spoločenské vyžitie, spoznať množstvo ľudí z rôznych kútov Európy, či sveta a najmä – okúsiť rozdielny pohľad na umenie a jeho chápanie. Bolo zaujímavé vidieť a zažiť rozdielny prístup pedagógov, študentov i systému hodnotenia a prezentácie prác. Avšak táto pozitívna skúsenosť ma skôr utvrdila v spôsobe, akým chcem k umeniu a tvorbe pristupovať prirodzene ja sám.

Vo svojej tvorbe sa venujete prevažne maľbe. Vychádzate z prostredia, v ktorom žijete, no odkazujete v ňom s istou nadsádzkou a iróniou na pop-kultúru. Čím Vás zaujala pop-kultúra, že ste sa jej rozhodli v tvorbe venovať?

Ako som už spomínal, pop-artom som bol fascinovaný už v detstve, keď som v knižnici objavil knihu s dielami od Andyho Warhola. Tento štýl ma úplne očaril. Mal som pocit, že mi je blízky a že dokonale odzrkadľuje spôsob, akým by som chcel prostredníctvom výtvarnej tvorby zobrazovať svet aj ja. Plošnosť, štylizácia a výrazné farby – to všetko som využíval v počiatkoch svojej voľnej tvorby. Neskôr som však pocítil potrebu maľovať viac realisticky a vychádzať z viac intímnych námetov zo svojho života, ktoré som sa vždy snažil obohatiť štipkou humoru, mystiky a istej sureálnosti. Odkaz pop-artu v mojej tvorbe ale naďalej ostáva v podobe citácie rôznych módnych značiek, či práce s nápismi pripomínajúcimi vysvietené neóny. Svetlo v rôznych formách a podobách sa stalo spolu s krajinou a ženskou postavou v podstate lajtmotívom celej mojej tvorby po skončení vysokoškolského štúdia.

Inšpirujete sa v tvorbe aj konkrétnymi umelcami, či dielami? Máte nejaký umelecký vzor?

Najskôr to bol už spomínaný Warhol, či Lichtenstein. Neskôr, keď ma zaujalo umenie surrealizmu, to bol jednoznačne Magritte. Z romantizmu je môj obľúbený Friedrich, ktorý dokázal dokonale prepojiť ľudskú postavu s krajinou. Jeho diela som mal možnosť vidieť naživo v Londýne, čo vo mne zanechalo hlboký dojem. Taktiež ma zaujíma tvorba umelcov ako Hopper, Wyeth, Fischl, Hockney, Murakami, Toshio a Pomet. Z našich umelcov ma najviac ovplyvnili Hostiňák a Sirka, ktorí sú dodnes mojimi vzormi.

Vo Vašej tvorbe využívate taktiež bohatú symboliku, ktorou poukazujete na aktuálne dianie, či problémy spoločnosti. Môžete nejaké atribúty konkretizovať a viac ich priblížiť, či vysvetliť?

Symboliku som využil napr. v diele Vörösmajor. Dielo je odkazom na maďarský názov obce, v ktorej s rodinou žijeme – Hviezdoslavov a rovnako tak majer, ktorý v obci stojí. Okolo neho som vytvoril týmto obrazom určitú vtipnú mystifikáciu využitím vidieckych prvkov a tajomnej atmosféry.

Vörösmajor
Tomáš Picha, Vörösmajor, 2018, akryl na plátne, 50 x 30 cm (foto: archív Tomáš Picha)

Narážku na pretechnizovanosť dnešnej doby som zapracoval do diel Tasting a Someone you may know. V nich sa výdobytky vedy (vedeckej fantastiky) a techniky stávajú doslova záchranou, potravou a svetlom pre bytosti z nášho sveta.

Obrazy Out there, Chinese bride a Lighthouse s istou dávkou trpkej tragikomiky navodzujú pocit z apokalyptickej vízie sveta, v ktorom už nič nebude ako predtým. Nebude už našim svetom ako ho poznáme, možno ani nie je. Nachádza sa už kdesi ďaleko, vo vzdialenom a chladnom vesmíre iných galaxií.

Moje ostatné dielo The cure je zase do istej miery poctou a návratom k mojim pop-artovým koreňom a k téme estetických úprav, falošnej krásy a pozlátka. Tentokrát je v spojení s úplnou dehumanizáciou a nahradením ľudskej postavy tou zvieracou.

The cure
Tomáš Picha, The cure, 2021, akryl a trblietky na plátne, Ø 80 cm (foto: archív Tomáš Picha)

Akým médiám sa okrem maľby ešte venujete?

Okrem maľby, ako hlavného média mojej tvorby, som našiel záľubu v animácii a videu. Tieto techniky využívam najmä pri tvorbe videoartu, či animácii mojich obrazov, ktoré boli aj súčasťou expozície mojej ostatnej samostatnej výstavy Public diaries v Múzeu Vojtecha Löfflera v Košiciach pred tromi  rokmi.

Ako videoartista som mal možnosť sa už prezentovať na viacerých medzinárodných festivaloch. V Bratislave na MFF v sekcii videoartu som sa prezentoval ešte ako študent. Avšak bol som vybraný ako jediný umelec zo Slovenska na ostatných dvoch ročníkoch medzinárodnej prehliadky videoartu s názvom Under the Subway Video Art Night. Minulý rok sa kvôli zle pandemickej situácii konala táto prehliadka iba online prostredníctvom live streamu cez You Tube. Tento rok už bola premietaná na vybraných miestach v New Yorku a španielskej Valencii. Video je mi blízke aj preto, že ho ako jeden z odborných predmetov vyučujem ako pedagóg na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave.

Pred pár rokmi som taktiež pocítil potrebu modelovať priestorové objekty. Jedná sa konkrétne o drobné plastiky z hliny, ktoré sú zakaždým vtipnými, až satirickými mementami dnešnej doby, no zároveň i odkazmi na doby minulé.

Ktorú zo všetkých spomínaných techník, ktorým sa venujete, preferujete?

Jednoznačne maľbu. Keďže som ju vyštudoval, je mi najbližšia. Pracujem len s akrylovou maľbou, ktorú občas kombinujem s inými druhmi farieb, ako napr. fluorescenčné, či flitrové. Mal som ale obdobia, keď ma to viac ťahalo k modelovaniu, či k digitálnemu umeniu. Takže si to vždy striedam.

Okrem toho, že sa venujete umeniu, pôsobíte ako učiteľ. Kde učíte a ako dlho? Aké predmety vyučujete?

Už 6 rokov pôsobím ako pedagóg odborných predmetov na Spojenej škole na Tokajíckej ulici v Bratislave. Predtým som učil 2 roky na súkromnej ZUŠ-ke. Mal som teda možnosť vyskúšať si prácu asi so všetkými vekovými kategóriami žiakov – od škôlkarov až po stredoškolákov, či dospelých nadšencov umenia na súkromných hodinách kresby a maľby. Okrem praktických predmetov zameraných napr. na videotvorbu, grafický dizajn, či úpravu fotografií učím napr. aj Dejiny výtvarnej kultúry.

V dnešnej dobe je v mnohých ohľadoch práca učiteľa náročná. Baví Vás práca so študentami?

Jednoznačne áno. Všetky výsledky a spätná väzba od študentov je to, kvôli čomu sa oplatí robiť túto prácu. Práca učiteľov je však momentálne kvôli obmedzeniam zlej pandemickej situácie značne sťažená. Dištančné vyučovanie určite nie je niečo, na čo by sa ktokoľvek z nás tešil, keďže priamy kontakt a interakciu so študentami nenahradí nič. Táto situácia nás však mnohému naučila. Predovšetkým určitej flexibilite a schopnosti vyťažiť z tohto náročného spôsobu výuky podľa možností to pozitívne a najlepšie možné.

Čomu sa plánujete v budúcnosti, čo sa týka tvorby, venovať? Budete ďalej rozvíjať tému, ktorej sa umelecky venujete, alebo môžeme očakávať u Vás nejaké nové témy, či techniky?

Určite si aj naďalej „pôjdem svoje“. To znamená, že figurálne témy v spojení s faunou, flórou a rôznymi fantastickými prepojeniami budú určite prevládať v mojej tvorbe naďalej.

Už predtým som mal viackrát potrebu „vypustiť“ námet z vopred definovaného okraja obrazu a nechať ho na samostatných kusoch plátna pretŕčať mimo formát. Takže som určite otvorený novým veciam, novým technikám a spojeniam, ktoré mi doteraz vždy priniesli želaný výsledok.

Tomáš Picha

Tomáš Picha (1985, Humenné)

Je slovenský umelec a maliar.

Absolvoval Fakultu umení na Technickej univerzite v Košiciach v Ateliéri súčasného obrazu pod vedením doc. Adama Szentpéteryho, akad. mal. , kde v roku 2011 ukončil magisterské štúdium.

Na konte má niekoľko kolektívnych a samostatných výstav na Slovensku, v Poľsku, Nórsku, Veľkej Británii, Belgicku, Španielsku, či Taliansku.

V roku 2020 a 2021 bol vybraný spomedzi 400 umelcov z celého sveta ako jeden z 20 účastníkov festivalu videoartu Under The Subway Video Art Night a jeho tvorba tak bola prezentovaná v New Yorku, či Valencii.

Tomáš Picha v tvorbe tematicky vychádza z prostredia, v ktorom žije, no odkazuje v nej s istým zveličením, iróniou, či mysticizmom na súčasnú pop-kultúru. Prostredníctvom figurálnych námetov sa snaží vo svojich maľbách rozpovedať príbehy. Okrem maľby sa venuje animácii, či videoartu, ale aj drobným plastikám.

Momentálne pôsobí ako učiteľ na Spojenej škole na Tokajíckej ulici v Bratislave.

Fotografia zo skupinovej výstavy Femme fatale, 2016, Galéria umelcov Spiša, Spišská Nová Ves (foto: archív Tomáš Picha)

Obrázok 1 z 14

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Scroll to Top