Tento mesiac som navštívila dve výstavy v Banskej Štiavnici. Najprv moje kroky smerovali do Galérie Jula Bindera na výstavu Nikoly Šušovicovej s názvom Dvojmo, kde som sa v piatok 6.6.2025 zúčastnila komentovanej prehliadky. Výstava začala vernisážou dňa 10.5.2025 o 17.30 a jej kurátorkou je Petra Hyblerová.
Výstavu Dvojmo môžete ešte osobne navštíviť, keďže je predĺžená do nedele 29.6.2025. Avšak, či už výstavu plánujete, alebo neplánujete navštíviť, prečítajte si reportáž z nej, kde sa dozviete viac o vystavených dielach, o Nikole Šušovicovej, ako aj o Galérii Jula Bindera.
O výstave Dvojmo
Dvojmo
Už samotný názov výstavy vystihuje nielen vizuálnu stránku výstavy, ale aj obsahovú. Ale poďme po poriadku.
Začnem tou vizuálnou stránkou. Ako návštevník som vstúpila do priestoru galérie, ale zrazu som sa ocitla akoby v zdvojenom priestore, kde mnohé maľby na mňa pôsobili dojmom optickej ilúzie dvoch interiérov. Alebo lepšie povedané, iný interiér bol prenesený do priestoru galérie pomocou obrazov. Inštalácie niektorých diel vytvorili akoby nový priestor. Maľby na dverách či vo vchode priam nútia okoloidúceho nakuknúť „do vnútra“ – do deja. Dielo Dvere umožňuje pohľad diváka do vnútra podniku akoby cez pomyselné sklo na dverách. To isté sa dá povedať o obraze Smutný chlapec, kde človek akoby cez otvorené dvere mohol pozorovať scénu odohrávajúcu sa v druhej miestnosti. Ilúziu nového priestoru dopĺňajú maľby fragmentov interiéru ako sú schody, či rôzne druhy vzoriek dlažieb a kachličiek. Striedajú sa tu veľké formáty malieb s malými.
Čo sa týka obsahu výstavy Dvojmo, tak autorka tu zobrazuje svet, kde sa stretávajú dva typy osôb – introverti a extroverti. Ľudia, ktorí sa prišli do podniku zabaviť a osamelí ľudia hľadajúci akúsi anonymitu v priestore podniku. Tu sa môže ich samota rozplynúť v jednote spoločného priestoru a jeho zdieľania. Táto situácia a život podniku poskytujú tak dvojitý pohľad na jedno miesto.
Art Cafe
Ako som už spomenula, tak výstava Dvojmo preniesla iný interiér do interiéru Galérie Jula Bindera. Ten iný interiér pochádza z banskoštiavnického podniku Art Cafe. Prečo práve Art Cafe? Dôvod je jasný, umelkyňa Nikola Šušovicová tu často trávi voľný čas. Toto miesto sa stalo pre ňu akýmsi útočiskom po návrate do svojho rodného mesta, ktoré sa medzičasom v mnohom zmenilo, no Art Cafe zostalo.
Art Cafe, so sídlom na Akademickej ulici č. 2, vzniklo v októbri 1998 ako spontánny projekt skupiny priateľov, ku ktorým sa postupne pridávali ďalší. Miesto počas prevádzky fungovalo v rôznych podobách: kaviareň, „komunitné centrum“, kultúrny priestor a hudobný klub. K jeho pokračovaniu prispeli viaceré generácie jeho prevádzkovateľov a fanúšikov. Art Cafe je od roku 2023 členom združenia Anténa – siete kultúrnych centier a organizácií, ktoré pôsobia v oblasti profesionálneho nezávislého súčasného umenia a kultúry na Slovensku. Toto miesto tak poskytuje rôzne zážitky – od spontánnych zábav cez kvízy, diskusie so známymi osobnosťami, vedecké prednášky, autorské a dramatizované čítania kníh, výstavy až po koncerty známych aj neznámych hudobníkov a kapiel, festivalové akcie, či slávenie Silvestra v komunitnej atmosfére.
Vráťme sa však naspäť k výstave Dvojmo. Čo sa týka prenesenia priestoru, resp. jeho prvkov, tak okrem prvkov a priestoru na maľbách boli prenesené niektoré veci doslova. Napríklad stolička z Art Cafe, ktorej miesto v podniku zas nahradila maľba stoličky od Nikoly Šušovicovej. Výstavu Dvojmo dopĺňa taktiež v druhej miestnosti galérie objekt zavesenej drevenej dosky pripomínajúci pomyselný stôl. Stôl, stolička, pohľad do deja druhej časti podniku, kde už znudený?, smutný?, podgurážený? mladík hladí jazvečíka a za barom ho pozoruje muž s obďaleč so skupinou ľudí stojacich za barom – to vytvára priam ucelený obraz podniku, ktorý sa podaril Nikole Šušovicovej vystihnúť inštaláciou objektov a obrazov.
Samota ako spoločenský fenomén
Art Cafe je tak miestom, kde sa stretávajú rôzne osobností ľudí, no aj s rozdielnymi pohnútkami. Niekto si sem príde dať pohárik po práci, niekto sem zavíta kvôli príjemnej atmosfére, iní sa tu zas stretávajú pri rôznych debatách alebo sa prídu zabaviť či oslavovať v skupine ľudí.
Čo sa týka samotnej umelkyne, ako napovedá aj kurátorský text, tak v Art Cafe nadobudla pocit bezpečia medzi odlúčeným spoločenstvom ľudí pravidelne hľadajúcich útechu v neutralite. Pocit samoty, ktorý Nikola Šušovicová zažívala po návrate zo štúdia do svojho rodného mesta, je známy každému, kto sa vráti na miesta jemu známe po dlhom čase. Rokmi sa mení vzhľad známych budov alebo ich priestory sa pretransformujú, pribudnú zastavané plochy, alebo sa výnimočne vytvoria parky či iné zelené miesta. Po dlhšom čase sa zmenia aj ľudia, čo tam žijú – deti vyrastú, dospelí zostarnú, prípadne niekto príde, iný odíde… Také sú kolobehy miest. Pre tých však, čo prídu naspäť, zostáva len spomienková nostalgia. Cítia sa osamelí a hľadajú svoje miesto v staro-novom meste. Útechou im je, ak nájdu niečo, čo sa nezmenilo. Zvyknú sa tam vracať, lebo našli svoje útočisko. V tomto prípade sa stalo pre umelkyňu tým miestom Art Cafe.
Do kaviarní, či rôznych barov a krčiem zvyknú chodiť pravidelne aj iní osamelí ľudia. Tým pádom ich samota sa stáva viac znesiteľnejšou, keď vidia, že ju neprežívajú sami. Vzniká tu zaujímavá komunita ľudí, spájajúcich samota, ktorú sa snažia utíšiť v spoločenstve ľudí alebo alkoholom.
Spoločenská barlička – alkohol
Po alkohole siahajú ľudia z rôznych dôvodov. Osamelí ľudia napríklad, aby zahnali žiaľ, skupiny ľudí, aby sa trebárs lepšie zabavili. Síce sa alkohol na figurálnych maľbách Nikoly Šušovicovej objavuje často, nie je to téma, ktorou by sa zaoberala primárne. Berie to sekundárne, ako súčasť spoločenskej normy, kde je alkohol vnímaný bežne, ako nič výnimočné. Nevyskytuje sa len príležitostne na oslavách alebo v podnikoch, býva často prítomný aj v domácnostiach, či na iných miestach. Ľudia ho pijú z rôznych dôvodov: aby zahnali nepohodlné myšlienky, „vypustili paru“ po práci, aby sa zabavili, alebo len kvôli chuti, či dokonca preto, aby „zapadli“ medzi ostatných. Na výstave Dvojmo sa tak vyskytujú klasické barové scény, kde je alkohol ich súčasťou. Autorka je tu len takou pozorovateľkou, ktorá zaznamenáva okolité dianie.
Pohľad na komunitu
Ako vidieť na vystavených figurálnych maľbách na výstave Dvojmo, tak Nikola Šušovicová zaznamenáva typické barové scény, známe každému, kto sa v takýchto priestoroch vyskytne. Zádumčivé postavy hľadiace do prázdna alebo na stôl – to sú časté gestá, ktoré sa vyskytujú na vystavených dielach. O čom tak tí ľudia rozmýšľajú?
Zaujímavý obraz je hneď oproti vchodu do galérie s názvom Zlatá, ktorý zachytáva mnoho typov ľudí. Za jedným stolom sedí zádumčivá žena – matka? opierajúca si hlavu o pohár jednou rukou, kým druhou rukou drží hlavu smutného chlapca, ktorý hladí psa. Oproti nej sedí hráč kariet pozerajúci na ne, ale s kým hrá? Nad blondínkou sa nakláňa muž k druhej žene. Zdá sa, že jedine táto dvojica sa tu baví, či minimálne si vymieňa neverbálne informácie, ktoré majú zostať ukryté pred ostatnými za stolom. Za centrálnou scénou spí za stolom muž, ktorého sa snaží prebudiť čašníčka.
Jednotlivé výjavy zobrazené na maľbách na výstave Dvojmo tak vytvárajú príbeh, ktorý núti diváka sa zamyslieť nielen nad celou scénou, ale aj nad príbehom jednotlivých postáv. Niektorí ľudia sú v centre obrazu zvýraznení, iní v pozadí alebo sú len anonymnými postavami splývajúcimi s okolím. Tu sa snaží autorka zvýrazniť komunitu, ktorú spája priestor Art Cafe. Ak porovnáme Smutného chlapca s Barom, tak vzor z podlahy na Smutnom chlapcovi sa vyskytuje na svetroch ľuďoch stojacich pred barom na rovnomennom obraze Bar. Dokonca aj jazvečík z diela Smutný chlapec má oblečený sveter rovnakého vzoru a farieb ako dlážka. Ako bolo spomenuté, sú tu aj postavy priam neviditeľné, pôsobiace tak svojim naznačením alebo monochromným zobrazením akoby splývali s prostredím. Hlási sa tu viac o slovo priestor, ktorý tieto postavy spája. Akoby do nich vrástol. A v tom je ďalší význam týchto malieb – lojalita k podniku, jav, ktorý nie je vždy samozrejmosťou.
O Nikole Šušovicovej
Nikola Šušovicová (1994) je slovenská umelkyňa a maliarka. Absolvovala Katedru Maliarstva na VŠVU v Bratislave, kde počas bakalárskeho štúdia navštevovala Ateliér +-XXI u prof. Daniela Fischera, akad. mal. a počas magisterského štúdia Ateliér „Dvaja“ u Mgr. art. Rastislava Podhorského a Mgr. art. Martina Špireca, ArtD.. Počas štúdia sa zúčastnila niekoľkých študijných pobytov v zahraničí (Litva, Srbsko). Na konte má niekoľko samostatných a skupinových výstav na Slovensku. V roku 2024 bola ocenená druhým miestom v súťaži Nadácie VÚB Maľba roka.
Nikola Šušovicová sa vo svojej tvorbe venuje primárne maľbe a jej presahom. Obsahovo spracováva spoločenské témy, vzťahy, prežívanie stretu s inými ľuďmi, či spomienky. Výrazným prvkom v jej maľbách sú interiéry, ktoré sú jej nejakým spôsobom blízke – domáce prostredie, kaviarne… Atmosféru daného priestoru dopĺňajú anonymné osoby. Okrajovo sa dotýka aj témy alkoholu ako kultúrneho fenoménu.
O Galérii Jula Bindera
Galéria Jula Bindera, stojaca na Námestí sv. Trojice 21/17 v Banskej Štiavnici, sídli v barokovom meštianskom dome zo 17. storočia. Pomenovaná je po stavebnom inžinierovi Júliusovi Binderovi, ktorý sa zaslúžil o rekonštrukciu tohto domu do súčasnej podoby. Práve jeho celoživotná podpora umenia v rôznych podobách bola inšpiráciou k založeniu galérie v roku 2019, ktorú vedú manželia Binderovci.
Galéria vystavuje vizuálnu tvorbu prevažne mladých začínajúcich umelcov, ale aj etablovaných umelcov. Zastupuje prevažne slovenských a českých umelcov.
Záver
Spolu s niekoľkými ľuďmi som sa ocitla na komentovanej prehliadke výstavy Nikola Šušovicová: Dvojmo v Galérii Jula Bindera v Banskej Štiavnici, ktorú moderovala kurátorka Petra Hyblerová. Dozvedela som sa tu doplňujúce informácie o vystavených dielach prepojených s Art Cafe.
Výstava, ako to už hovorí názov, prepojila dva priestory – galériu s podnikom Art Cafe, čím Nikola Šušovicová spojila miesta, ktoré sú jej súčasťou. Dvojmo možno taktiež vnímať jav, ktorý sa naskytne osamelým ľuďom, ktorí sa pokúsia tento pocit s zdieľať s inými v podniku plnom iných osôb. Cudzí ľudia teda vytvárajú nejakú spoločnú komunitu. Tu autorka vychádzala zo svojej vlastnej skúsenosti, ktorú pretransformovala na spoločenský fenomén. Taktiež sa okrajovo dotkla témy alkoholu, ktorý je braný ako súčasť tohto prostredia. Dôležitosť miesta maliarka znázorňuje na maľbách zachytávajúce fragmenty interiéru, ale aj na detailoch figurálnych malieb.
Výstava Dvojmo tak návštevníkovi poskytuje nový pohľad na podnik, ktorý Nikola Šušovicová pozdvihla do galerijného priestoru a zas naopak, kus z galérie (konkrétne obraz stoličky) preniesla do podniku, ktorý tieto miesta prepojil. To núti priam návštevníka Galérie Jula Bindera ísť sa pozrieť aj do Art Cafe, aby zažil atmosféru z vystavených malieb. Alebo naopak?
