Poslednou z výstav, ktorú sa mi podarilo v októbri v Bratislave navštíviť, bola výstava Veronika Rónaiová: Časová špirála. Výstava sa začala vernisážou 3.9.2025 o 18.00 a bola sprístupnená do 17.10.2025 vo White & Weiss Gallery v Bratislave. Kurátorkou výstavy bola Zuzana Novotová Godálová.
Prečítajte si retrospektívny návrat na výstavu Veronika Rónaiová: Časová špirála, kde sa dozviete viac o samotnej výstave, jej autorke a o White & Weiss Gallery v Bratislave.
O výstave Veronika Rónaiová: Časová špirála
Časová špirála
Už samotný názov výstavy – Časová špirála vystihol samotný kontext výstavy. Na výstave Veroniky Rónaiovej boli diela, ktoré prezentovali prierez jej tvorby za posledných 45 rokov. Najstaršie vystavené dielo Námestie SNP bolo z roku 1980, kdežto to najnovšie s názvom Čo je skryté za závesom bolo dokončené v tomto roku. Divák sa tu teda dostal do akejsi časovej špirály, kde mohol vidieť nielen diela vytvorené v rôznych rokoch/dobách, ale aj na ne reagujúce po obsahovej stránke.
Súčasná slovenská maliarka
Sama Veronika Rónaiová, ktorá nastúpila na umeleckú scénu v 70. rokoch 20. storočia, sa charakterizovala ako „iba súčasná slovenská maliarka“. Zaznamenávala nielen osobné témy, ale aj spoločenské. Keď návštevník vstúpil na výstavu Časová špirála, sprvu mohol vidieť skôr spoločenské témy – záznamy doby, na ktoré autorka reagovala, alebo i témy ženskej identity. Až ďalej sa postupne dostal k jej osobným témam – životu maliarky.
Odraz doby
Čo sa týka tém, kde znázorňovala odraz doby alebo spoločenské dianie, tak asi najvýraznejším z vystavených obrazov bolo dielo Divadlo sveta (V tomto aute zahynul A. Dubček). Hoci v ňom priznáva dialóg medzi osobnou a historickou pamäťou, o to je to dielo zaujímavejšie. Vo väčšine diel s tematikou spoločenského diania reaguje naň osobitným pohľadom. Je tu príznačná citlivosť umelkyne na okolité dianie. Niekde ho len znázorňuje ako pozorovateľ, ktorý zachytáva dianie cez optiku objektívu. Inokedy v ňom zanecháva aj kus seba v podobe autoportrétu – zúčastnenej osoby. Každopádne jej diela pôsobia priam scénograficky – v mnohých zachytáva viacero výjavov naraz, ktoré rozprávajú príbeh či zosobňujú kolorit doby. Ako príklad sa môže uviesť obraz Play Movie, ktorý môže byť odkazom na pop-kultúru a konzumnú spoločnosť striedajúce socializmus. Avšak Veronika Rónaiová nie je len pasívnym pozorovateľom, mnohokrát jej diela moralizujú, kritizujú alebo ironizujú.
Feminizmus
Inak to nie je ani s témou ženy a jej miesta v spoločnosti. V tvorbe odokrýva aj otázku feminizmu. No takisto hľadá svoje miesto v spoločnosti ako maliarka, žena, matka, manželky… Dielami ako Čo je skryté za závesom alebo Pro Femini II. tu poukázala na skrytú, neplatenú prácu v domácnosti, ktorá sa často neprávom pripisuje len ženám, keďže sú väčšinou jej vykonávateľkami. V maľbe Kto z koho… otvára tému rovnoprávnosti žien na pracovisku.
Zaradiť do tejto témy možno aj dielo Autoidentifikácia IV. Pre tento obraz je však prvoradé, že patrí do cyklu diel Autoidentifikácia, ktorý sa vyznačuje tým, že je založený na premaľovávaní autorkiných vlastných starších obrazov. V Autoidentifikácia IV je dokonca priznané, že sa jedná akoby o druhú kópiu pôvodného diela Osamelá z roku 1973 nápisom „2nd COPY“. Pôvodné dielo je v tomto obraze znázornené ako čierno-biely obrázok/fotografia? na zemi. Tento motív je prekreslený na stene akoby v nejakej spomienke, ktorá sa vinie k centrálnej sediacej postave – staršiemu autoportrétu maliarky. V zadumaní prehodnocuje svoju minulosť alebo postavenie v spoločnosti – od toho možno vyvodiť samotný názov diela Autoidentifikácia. Metla opretá o stenu pri nej môže naznačovať takisto viacero významov: ako zametanie spomienok či upratanie si v minulosti, alebo naznačenie večného hľadania sa Veroniky Rónaiovej ako maliarky, ženy, matky…, či na poukázanie témy feminizmu.
Ateliér
V neposlednom rade výstavu Časová špirála dopĺňali diela ateliéru Veroniky Rónaiovej. Ateliér sa stal pre ňu priestorom, kde sa jej úvahy a strety s vonkajším svetom stretávali v jednom a premieňali na diela. Sú to záznamy intímneho priestoru, ktorý Rónaiovú identifikoval ako maliarku. Avšak vznikajúce diela neboli len maľby. Experimentuje s technikami – používa pc printy, ktoré neslúžili len ako predloha, ale sú aj plnohodnotnou súčasťou diela. Premenila metaforické vrstvenie spomienok/času do hmatateľného diela. Miestami v ateliérových obrazoch zanechala doslova niečo z ateliéru, ako napríklad rôzne pomôcky používajúce pri tvorbe. Formou asambláže ich tak zakomponovala nenápadne do maľby.
Fotorealizmus a apropriácia
Veronika Rónaiová sa etablovala ako maliarka a výrazná predstaviteľka fotorealizmu. Jej tvorba vychádzala z konkrétnej skutočnosti zachytenej objektívom fotoaparátu. Ako momentky zachytávala vtedajšiu dobu. Na výstave Časová špirála ako príklad z tohto obdobia možno uviesť dielo Námestie SNP.
Postupom času sa od fotorealizmu prepracovala k tzv. inštalovanej maľbe. Vo svojich obrazoch stále viac začala používať nové materiály a techniky, či to už boli pc printy alebo asambláž. Kombinované techniky preústili do vlastnej autorskej techniky.
Neskôr maľovala na starých, už raz použitých podkladoch. Dodnes sa zaoberá reinterpretáciou prevažne svojich vlastných malieb. Najviac to možno vnímať v sérii diel s názvom Autoidentifikácia. Do každého diela z tejto série vsunie akúsi časovú koláž z diel z rôznych období svojej tvorby, ktoré prehodnocuje alebo pretvára. Takže nielen názov výstavy, ale i jej tvorba sa dá označiť ako časová špirála.
O Veronike Rónaiovej
Veronika Rónaiová (1951) je slovenská umelkyňa. Pochádza z umeleckej rodiny – jej rodičia boli Julián Filo a Mária Filová. Študovala na VŠVU v Bratislave na Oddelení voľnej grafiky u prof. Vincenta Hložníka. V roku 1977 získala Fullovo štipendium. Do roku 1989 pracovala ako umelkyňa v slobodnom povolaní. Po roku 1989 pôsobila pedagogicky na rôznych stredných a vysokých školách. V roku 2001 habilitovala na VŠUP v Prahe na docentku v odbore maľby. Zúčastňovala sa kolektívnych výstav na Slovensku a v zahraničí, organizovala aj viacero autorských projektov. V roku 1999 vystavovala na Benátskom bienále. Jej diela sú zastúpené v zbierkach slovenských a zahraničných galérií.
V sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa etablovala na výtvarnej scéne ako výrazná predstaviteľka fotorealizmu. Zaujímala ju konkrétna skutočnosť videná záznamom fotoaparátu. Časová sekvencia reálne prebiehajúceho deja. Následne ďalej rozvíjala tieto princípy tým, že do obrazu integrovala svoj iný obraz v konfrontácii obraz – realita, čím vytvorila maliarsky realizovanú dvojexpozíciu. Výsledkom sú kolážové kompozície obrazov v odkaze na metódy pop-artu a americkú postmodernú maľbu. Posun tejto novej obrazovej štruktúry sa v tvorbe autorky posledné roky obohacuje vizuálnym a mediálnym prevrstvovaním. Od polovice 80. rokov Rónaiová používa princíp apropriácie u diel iných umelcov, avšak predovšetkým svojich vlastných diel, ktoré nanovo prepisuje. Zobrazuje prevažne figurálne motívy. Spracováva spoločenské témy každodennej sociálnej reality či feminizmu obohatené osobnou mytológiou. Kombinuje rôzne techniky ako maľba, kresba, grafika, fotografia či asambláž alebo inštalovaná maľba.
O White & Weiss Gallery
White & Weiss Gallery sídli na Grösslingovej 50 v Bratislave. Pôvodne vznikla v roku 2010 ako aukčná spoločnosť s dvoma aukciami ročne a súkromným predajom. Avšak od roku 2016 prevádzkuje súkromnú galériu. Výstavný program sa zameriava na prezentáciu tvorby etablovaných alebo začínajúcich stredoeurópskych umelcov z oblasti súčasného umenia. Výstavy tu prezentujú zväčša klasické média ako maľba, kresba, socha, keramika či fotografia.
Záver
Výstava Časová špirála vo White & Weiss Gallery odprezentovala diela z tvorby Veroniky Rónaiovej za posledných 45 rokov. Podobne, ako jej tvorba, tak aj samotná výstava zachytila autorkine pamäťové stopy a osobný archív. Vystavené diela bolo možno rozdeliť po obsahovej stránke do troch kategórií, ktoré sa navzájom prelínali. Zobrazené tu boli spoločenské témy, feministické, ale aj osobné témy. Tie sa inštaláciou dali postupne pekne rozoznať. Sú to všetko témy, ktoré sa jej osobne dotýkali. Celý život riešila svoje postavenie a rolu v spoločnosti – ako pozorovateľka, maliarka, žena, matka, či manželka. A to bolo možné vidieť na výstave Časová špirála.
