Vidieť výstavu Maľba roka 2025 v bratislavskej galérii Nedbalka znamenalo pre mňa možnosť už po druhýkrát spoznať diela 20 finalistov prestížnej súťaže Maľba, ktorú usporadúva Nadácia VÚB. Dnes vám prinášam retrospektívnu reportáž z nej, kde sa dozviete viac o samotnej súťaži, ako i výstave, ale aj o vybraných dielach a ich autoroch.
O súťaži Maľba roka
Prestížna súťaž Maľba roka sa uskutočňuje každoročne už od roku 2006, odkedy poskytuje šancu mladým umelcom do 35 rokov etablovať sa na umeleckej scéne. Súťaž Maľba roka je takisto najznámejšou aktivitou Nadácie VÚB, ktorá dlhoročne podporuje najmä mladé umenie s cieľom priblížiť ho verejnosti a pomôcť začínajúcim umelcom sa zviditeľniť.
Umelci sa do súťaže prihlasujú sami s konkrétnym dielom vytvoreným v priebehu posledných troch rokoch. Súčasťou prihlášky je takisto portfólio s ukážkami z tvorby a profesijný životopis.
Následne súťaž prebieha v dvoch kolách. V prvom kole pošlú porotcovia svoj návrh finálovej dvadsiatky zo všetkých zúčastnených maliarov, ktorá vznikne sčítaním bodov od všetkých porotcov. V druhom kole je vybraná dvadsiatka obrazov ďalej posudzovaná priamo na súťažnej prehliadke, kde výsledok, z ktorého vzídu traja ocenení, je spoločným názorovým konsenzom porotcov.
Víťazi súťaže získavajú finančnú podporu na svoju ďalšiu tvorbu. Prvé miesto tento rok získalo 15 000 eur, druhé miesto 10 00 eur a tretie miesto 5 000 eur.
Čo sa týka poroty, tak tá je v medzinárodnom zložení a mení sa každoročne. Skladá sa z popredných európskych výtvarných umelcov, kurátorov, galeristov, výtvarných teoretikov či pedagógov. Medzinárodnosť poroty zaručuje nestranný pohľad na maľby, ako aj zviditeľnenie súťažiacich za hranicami Slovenska.
O porotcoch súťaže Maľba roka 2025
Dvadsiatku malieb/umelcov pre súťaž Maľba roka 2025 vyberala porota tento rok v tomto zložení: Klara Kemp-Welch, Giovanni Morale, Roman Ondak a Andrej Dúbravský. V skratke predstavím ich profesiu a krajinu, odkiaľ pochádzajú.
Klara Kemp-Welch je britská historička umenia a akademička, ktorá sa špecializuje na moderné a súčasné východoeurópske umenie, prieniky umenia a politiky. Jej práca sa zameriava na témy ako moderné a súčasné umenie, migrácia a mobilita, menšiny, ľudské práva, medzinárodné vzťahy, studená vojna, východoeurópske umenie a politika, postsocializmus a dynamika Európskej únie. Pôsobí na The Courtauld Institute v Londýne.
Giovanni Morale je taliansky historik umenia a kritik. Venuje sa muzeológii, muzeografii a administratíve kultúrneho dedičstva. Kurátorsky pripravil mnoho významných výstav a napísal niekoľko štúdií sústreďujúcich sa najmä na ikonologické a ikonografické témy. Pôsobí v niekoľkých inštitúciách na rôznych pozíciách: ako zástupca riaditeľa a šéfkurátor Gallerie d’Italia v Miláne, múzejného centra Intesa Sanpaolo, ako i koordinátor a vzdelávací manažér múzejných aktivít, ale aj ako člen riadiaceho výboru Ente Raccolta Vinciano, či ako vyučujúci na Univerzite IULM v Miláne.
Roman Ondak patrí medzi najvýznamnejších slovenských vizuálnych umelcov. Venuje sa konceptuálnemu umeniu. Jeho námetmi sú ľudské spomienky, zážitky či zvyky, ktoré podrobuje kolektívnemu vnímaniu v určitom čase a priestore. Využíva rôzne média ako performance, objekt, inštaláciu, fotografiu, či kresbu.
Andrej Dúbravský je slovenský maliar, ktorý patrí medzi komerčne najznámejších umelcov mladšej generácie. Taktiež bol laureátom Maľby roka 2012. Jeho maľby sa vyznačujú expresívnym rukopisom. Vo svojej rannej tvorbe sa zaoberal témami chlapčenského dospievania či homosexuality. V súčasnosti zobrazuje viac ekologické témy a vzťah k prírode, kde metaforicky poníma aj tému sexuality a vzťahov.
Vybraní finalisti súťaže Maľba roka 2025 a ocenení
Tu sú mená dvadsiatich umelcov, ktorých porota do súťaže Maľba roka 2025 vybrala: Zuzana Badinková, Adam Baník, Dávid Bátora, Martina Červenková, Daša Ďurišová, Michal Fízik, Marianna Franková, Paula Gogola, Paulína Halasová, Ľubomíra Chylová Sekerášová, Daniela Illéšová, Samuel Kollárik, Alžbeta Martof Pavčová, Jakub Mlynarčík, Ivana Mojšová, Alexandra Pradidová, Nikola Šušovicová, Šimon Tóth, János Vámos a Eva Vaňová.
Víťazom Maľby roka sa stala Paula Gogola s maľbou Limerence. Na druhom mieste sa umiestnil Adam Baník s maľbou In drops of sweat we thrive. Tretie miesto obsadila Eva Vaňová s maľbou Silent city. Umiestneným gratulujem.
Výstava Maľba roka 2025
Výstava Maľba roka 2025 bola voľne prístupná v galérii Nedbalka v Bratislave. Výstava sa nachádzala na jej prízemí, po vstupe napravo oproti recepcii. Výstava začala vernisážou a slávnostným vyhodnotením a následne trvala od 19.9.2025 – 26.10.2025. Jej kurátorkou bola Nina Gažovičová.
Viac o galérii Nedbalka si môžete prečítať v reportáži tu.
O finalistoch Maľby roka 2025 a ich dielach
Paulína Halasová
Je umelkyňa, ktorá vyštudovala VŠVU v Bratislave. Popri štúdiu absolvovala štyri semestre na katedre Scénografia na VŠMU v Bratislave a zúčastnila sa študijného pobytu na AVU v Prahe. V predošlých rokoch 2019, 2020 a 2024 bola finalistkou súťaže Maľba roka Nadácie VÚB. V roku 2021 bola finalistkou súťaže Trienále portrétu organizovanej LGPMB.
Vo svojej tvorbe sa venuje téme skúmania medziľudských vzťahov. V ranej tvorbe sa zaoberala viac témou vnímania ženy cez vonkajší pohľad mužov a spoločnosti. Následne kriticky zobrazovala trefné momenty zo života ľudí a zmýšľaní v dnešnej dobe. Vo svojej aktuálnej tvorbe pracuje na sérii diel s názvom Dizajn Mentálnej mapy, kde zobrazuje negatívne duševné stavy – jedincov stavia do fiktívneho prostredia, ktoré charakterizuje ich prežívanie a vnútorný svet. Taktiež vo svojich začiatkoch pracovala s témou pozície gýča vo výtvarnom umení, ako i otázkou miesta klasickej maľby v dnešnom digitálnom svete, ktoré rafinovane prepájala so svojím umeleckým programom.
Paulína Halasová prevažne pracuje v médiu maľby, ale takisto využíva kresbu a objekt. Jej rukopis je prevažne expresívno-realistický, používa svetlú, príjemnú farebnú paletu. Avšak v rokoch 2022-2023 sa jej tvorba dostala k minimalizmu, keď prešla z polemiky gýču a vysokého umenia na absenciu umenia – pracovala s čiernou líniou a jej diela vizuálne pripomínali komiks.
Mental Map Design: Social Anxiety
Toto finálové dielo Maľby roka 2025 od Paulíny Halasovej patrí do série Mental Map Design, kde zobrazuje negatívne duševné stavy – jedincov stavia do fiktívneho prostredia, ktoré charakterizuje ich prežívanie a vnútorný svet. Konkrétne táto maľba odkazuje na pocity úzkosti, ktoré možno vyčítať z postoja figúry. Zároveň takýto človek nie je schopný racionálne vnímať okolie, hoci vykonáva bežné činnosti dňa. Preto je jeho hlava ukrytá anonymne v kocke a okolie je len naznačené, avšak danou osobou vnímané skreslene – rozpixelovane. Dielo je kritické a núti k zamysleniu sa, starostlivosti o duševné zdravie.
Viac o Paulíne Halasovej a jej tvorbe si môžete prečítať v rozhovore s ňou tu.
Alžbeta Martof Pavčová
Je umelkyňa, ktorá vyštudovala AU v Banskej Bystrici. Po štúdiu absolvovala doplňujúce pedagogické štúdium na KU v Ružomberku.
Vo svojej ranej tvorbe sa venovala témam opustených architektúr a vzťahu k domovu. Najnovšie sa zameriava na tému smrti. V prírode vyhľadáva mŕtve telá zvierat a ich pozostatky. Tie fotografuje a následne ich prenáša do svojich diel. Jej diela podnecujú introspekciu o smrteľnosti a prechodnosti. Zdôrazňujú, že zánik je len ďalšou etapou života.
Alžbeta Martof Pavčová sa počas štúdia zaoberala najmä inštaláciami, videom a fotografiou. Aktuálne pracuje prevažne v médiu maľby, ale takisto využíva kresbu a objekt.
Zlomené telo, svätá zem
Finálové dielo Maľby roka 2025 od Alžbety Martof Pavčovej sa vyznačuje zaujímavým kontrastom – na jednej strane kvetinová obliečka ako podklad/pozadie, na druhej strane je zvieracia lebka. V kontexte autorkinej tvorby sa tu spája domov, ktorý predstavuje obliečka, a smrť, ktorú zastupuje lebka. Smrť vníma ako súčasť prirodzeného kolobehu života. Taktiež v maľbe Zlomené telo, svätá zem sa v prasklinách lebky nachádza zlato inšpirované japonskou technikou kintsugi, ktoré je metaforou obnovy a prijatia zmien v kontexte niečoho dôstojného, posvätného.
Avšak na dielo sa možno pozrieť aj iným pohľadom, ktorý môže ponúkať iné interpretácie. Napríklad návrat ku vlastným koreňom, či spomienkovú nostalgiu v zmysle, že lebky lesných zvierat ako trofeje, ako aj podobné kvetinové obliečky možno nájsť vo vidieckych príbytkoch starých rodičov alebo v starých lesných chatách.
Dávid Bátora
Je umelec, ktorý absolvoval AU v Banskej Bystrici. V roku 2025 bol laureátom ceny Martina Benku za diplomovú prácu.
Vo svojej maliarskej tvorbe skúma komplexné vzťahy medzi súčasným dianím a historickou pamäťou miest. Inšpiruje sa miestami svojho rodného regiónu – Hornej Nitry. Tu dáva do kontrastu opustené historické objekty, mapy alebo staré tradície regiónu so súčasným stavom. V aktuálnej tvorbe sa jeho záujem o pamäť miest pretína s fascináciou fenoménom kyberpriestoru, ktorý sa pretransformováva do spletitých labyrintov. Táto spleť informácií môže poukazovať na dnešný svet informačného pretlaku, v ktorom sú zachytené pocity prijímateľa – jedinca, na ktorého sa doslova valia informácie z každej strany. Preto je dôležitá selekcia potrebných informácií od tých nepodstatných.
Dávid Bátora vo svojej tvorbe pracuje prevažne s médiom maľby, ale nie je mu cudzia ani kresba, grafika, objekt či inštalácia.
Zrkadlá realít
Toto finálové dielo Maľby roka 2025 od Dávida Bátoru zosobňuje istým spôsobom vizuálny chaos priestoru a času, ktorý sa skladá z niekoľkých viacnásobne navrstvených fragmentov znázorňujúcich rôzne nesúrodé elementy. Maľba je na pomedzí digitálnej a skutočnej reality, kde ťažko určiť, čo je čo. Tento mix informácií vytvára akýsi labyrint, obľúbený prvok autorovej tvorby, z ktorého je ťažko určiť cestu von.
Ľubomíra Chylová Sekerášová
Je umelkyňou, ktorá vyštudovala VŠVU v Bratislave. Popri štúdiu absolvovala študijný pobyt na Newcastle University v Newcastle upon Tyne vo Veľkej Británii. Následne sa zúčastnila absolventskej stáže v ateliéri Krištofa Kinteru v Prahe.
Tematicky sa tvorba Ľubomíry Chylovej Sekerášovej zameriava na hlbší, metafyzický rámec skúseností, vyplývajúci z existencie nehmotnej časti sveta v konfrontácii s prírodou, ale predovšetkým s ľudskou psychikou. Často reflektuje emočné prežívanie, ako i reflexiu vlastného vnútra. Podvedome čerpá z kolektívnej vizuálnej pamäti. Inšpiráciu berie z globálnej popkultúry, no zároveň je ovplyvnená vizuálnym a konceptuálnym svetom romantizmu a prírodných náboženstiev. Zaoberá lokálnymi reáliami (z prostredia rodnej Oravy) a mnohovrstevnatou osobnou symbolikou, pričom stavia na významoch z dejín umenia a filmového jazyka. Jej diela vizuálne kolíšu na nejasnej hranici medzi realitou a predstavivosťou. Tým vie zaujať diváka a skrz symboliku a detaily ho viac stiahnuť do zobrazeného príbehu.
Prostredníctvom detailných, rozsiahlych kresieb perom, tušových, akrylových a olejových malieb vytvára atmosféru tajomstva a nepokoja. Detailné štruktúry a prevažne tmavé tóny diel vyžarujú melancholickú atmosféru, ktorá pri bližšom skúmaní odhaľuje skrytú krásu a romantiku. V jej tvorbe možno nájsť kombináciu realistickej historickej maľby, prvky symbolizmu, secesie, či magického realizmu. Pracuje najmä v médiu maľby, ale taktiež využíva kresbu, grafiku, objekt, prípadne techniky rôzne kombinuje.
Remains of Failure
Túto finálovú maľbu súťaže Maľba roka 2025 od Ľubomíry Chylovej Sekerášovej možno zaradiť do série jej posledných diel. V nich sa pohráva s fragmentmi zobrazených figúr, kde jednotlivé časti tela miznú pod nánosom farby premaľovávania a iné naopak vystupujú do pozornosti. V tomto prípade je upriamený záujem na ruky. Oslobodené od tela vyvolávajú množstvo otázok. Komu patria? Napriek tomu, že nepoznáme odpoveď, maľba pôsobiaca na jednej strane tajomne a pochmúrne, zároveň vyprázdnenou plochou upokojuje. Dielo poukazuje taktiež na význam samotného tvorivého procesu. Ukazuje v dobe dokonalosti dosiahnutej pomocou retuše a filtrov aj na nedokonalosť, vedomosť chyby, s ktorou možno vedome pracovať. To otvára v pochopení diela nové významy.
Dáša Ďurišová
Je umelkyňa, ktorá absolvovala štúdium na AU v Banskej Bystrici. Okrem tohto roku, bola aj v roku 2024 finalistkou súťaže Maľba roka Nadácie VÚB.
Dáša Ďurišová sa vo svojej tvorbe venuje zaznamenávaniu skrytých vrstiev reality, najmä vo vzťahu krajiny a architektúry. Inšpiruje sa členitosťou krajiny a pohorí, ale aj prvkami interiérov. Tie štylizuje do geometrických tvarov. Medzi veľkými, jasnými farebnými plochami vedome zanecháva vizuálne stopy – drobné detaily, ktoré sú pre diváka kľúčom k dešifrovaniu skrytých príbehov. Jej diela sú zachytením osobnej reakcie na architektúru či energiu miesta.
Ako médium využíva akrylovú maľbu. Jej precíznej maľbe dominujú veľké farebné plochy, jasné línie a presne ohraničené kompozície. Minimalistický prejav tu však ponúka silný emocionálny náboj. Cielene vynecháva tieňovanie. Pracuje s farbami a ich kontrastom, čím vytvára kompozície plné harmónie a vnútorného súladu.
Váza
Táto minimalistická finálová maľba súťaže Maľba roka 2025 od Dáši Ďurišovej pôsobí svojou abstraktnou formou a farebnosťou upokojujúco. Hlavný námet tvorí váza položená na stole, kde do pozornosti vstupujú stonky kvetov v lome hladiny vody. Prevažne modré odtiene narúša fragment červenej predstavujúci lupeň kvetu. Motív obrazu sa rovná viac zátišiu ako architektúre interiéru. Keďže samotné kvety nevidíme, môžeme si len domyslieť, v akom štádiu rozpadu sa nachádza samotná kytica. Napovedať nám to môže len spadnutý lupeň. Ten je tu symbolikou plynutia času. Táto maľba je tak pripomienkou pominuteľnosti a prchavých okamihov života.
Eva Vaňová
Je umelkyňa, ktorá absolvovala bakalárske štúdium na FU TU v Košiciach. Aktuálne študuje v magisterskom programe na FaVu VUT v Brne. Okrem tohto roku, bola aj v roku 2024 finalistkou súťaže Maľba roka Nadácie VÚB.
Vo svojej tvorbe pracuje s témou segregácie marginalizovaných skupín. Participuje najmä s deťmi – z rómskej komunity, z ukrajinskej komunity, z detských domovov či s rôznymi postihnutiami. Z participácií následne vytvára diela upozorňujúce na miesto týchto komunít v urbánnom priestore. Snaží sa tak spájať insitné umenie s akademickým prostredím. V rámci dlhodobého projektu Mapovanie očami detí sa zameriava na skúmanie lokalít, v ktorých deti z rôznych komunít žijú, z ich vlastnej perspektívy. Mapovanie zatiaľ prebehlo v Košiciach a v Brne s dvoma komunitami – rómskymi deťmi a deťmi z ukrajinskej komunity.
Eva Vaňová v tvorbe používa rôzne média – maľbu, kresbu, objekt, inštaláciu, intermédiá.
Silent City
Toto finálové dielo od Evy Vaňovej, ktoré obsadilo v súťaži Maľba roka 2025 tretie miesto, patrí do projektu Mapovanie očami detí, participujúce s ukrajinskou komunitou detí v Brne. Jedným z workshopov bolo mapovanie nového prostredia/okolia, kde sa deti aktuálne pohybovali. Následne ich kartografické záznamy autorka vyabstrahovala. Vznikli tak trajektórie, kade sa deti pohybovali, prípadne zjednodušené obrysy bodov a plôch. Tie ďalej Eva Vaňová prepájala s pôdorysmi máp Brna, čím vzniklo výstupné dielo. Okrem maľby do obrazu autorka zasahovala aj výšivkou, ktorá má terapeuticky účinok – spracováva tak zážitok s komunitou a preciťuje jej traumy.
Viac o Eve Vaňovej a jej tvorbe si môžete prečítať v rozhovore s ňou tu.
Alexandra Pradidová
Je umelkyňa, aktuálne študujúca v magisterskom programe na AU v Banskej Bystrici, kde absolvovala aj bakalárske štúdium.
Vo svojej tvorbe sa sústreďuje na prieskum neuchopiteľného plynutia času, pominuteľnosti a bytia. Taktiež reaguje na súčasné sociálne témy spojené so slobodou. Tieto tematiky rozpracováva nielen z vlastného pohľadu, ale taktiež z filozofického alebo náboženského. V jej dielach sa stretáva hmatateľné s abstraktným a neuchopiteľným podobne ako samotný čas. Prostredníctvom symboliky a abstrakcie, prejavujúcej sa štruktúrou krajiny a rastlín ako metafory cyklu života, skúma spojenie medzi minulosťou a budúcnosťou, medzi tým, čo mizne, a tým, čo zostáva. Jej tvorba striedajúca figurálne a krajinárske motívy vyjadruje jej pohľad na ľudské bytie.
Alexandra Pradidová ako hlavné médium používa maľbu. Experimentuje s farbou, štruktúrou a prírodnými materiálmi.
Bojisko
Táto finálová maľba súťaže Maľba roka 2025 od Alexandry Pradidovej patrí do série Začiatok a koniec. Ako názov hovorí, cyklus pojednáva o začiatku a konci života. Ten vníma skrz čas, ktorý metaforicky vkladá do krajiny. Polovicu cyklu tvorí krajina, druhú figúra v krajine. Obe druhy cyklov symbolizujú 3 fázy života. Prvá fáza v krajinárskom motíve zobrazujúca zelenú krajinu symbolizuje počiatok, zrodenie, očakávanie. Druhá fáza zobrazujúca pooranú roľu – s názvom Bojisko, symbolizuje tvrdú prácu, dospelý život. Posledná fáza znázorňujúca zlaté klasy, symbolizuje čas žatvy a zber úrody – toho, čo človek vytvoril, teda jeho poslednú fázu života.
Ale vráťme sa k samotnej maľbe Bojisko. V kontexte tohto cyklu odkazuje na boj človeka so životom. Zároveň v tomto diele je možné nájsť viac významov. Jedným z nich je odkaz na našu roľnícku minulosť. A nielen našu slovenskú, ale aj stredoeurópsku a východoeurópsku. Konkrétne možno v diele nájsť prepojenie na Ukrajinu – krajinu, ktorá je známa svojimi úrodnými poľami, nazývaná aj sýpkou Európy. Avšak vojnový konflikt zmenil tieto predtým úrodné polia na bojisko. Autorka tu do maľby akrylom zakomponovala aj zeminu, čím umocnila realistickosť výjavu.
Zuzana Badinková
Je umelkyňou, ktorá vyštudovala vizuálne umenie na AU v Banskej Bystrici. Medzitým absolvovala študijnú stáž vo Worship one v Prahe. Po štúdiu absolvovala praktikantskú stáž v Studio BUBEC v Prahe. V roku 2023 ako debutujúca finalistka súťaže Maľba roka získala špeciálnu cenu poroty.
Tvorba Zuzany Badinkovej sa sústreďuje na „maliarsky“ výskum transformácií obrazovej formy vo vzťahu k identite. Takisto rieši vplyv technologických platforiem výskumu ľudského zmyslového vnímania v rámci mozgovej činnosti. Zaoberá sa skúmaním snímok magnetickej rezonancie pacientov, ktorí trpia poruchami mozgu a vedomia. Zo získaných poznatkoch o mozgovej aktivite sa zaujíma o vzťahy medzi prekrývajúcimi sa farbami svetla. Z nich vytvára abstraktné kompozície. Zuzana Badinková tak inovatívne prepája technologické výdobytky súčasnej doby s klasickou maliarskou disciplínou.
Primárne pracuje v médiu maľby. Svoje abstraktné diela vytvára kombináciou nanášania akrylovej farby štetcom a technikou airbrushu.
MKCH – 01
Toto abstraktné finálové dielo súťaže Maľba roka 2025 od Zuzany Badinkovej patrí k vyššie spomenutému princípu autorkinej tvorby zaoberajúcej sa maliarskou vizualizáciou istých foriem vedomia vychádzajúcich z MRT snímok. V maľbe hľadá vzťahy medzi farbami a kompozíciou, ktorej hlavným atribútom je čistota. Výsledok z abstrahovaných záznamov nášho vedomia tak pôsobí prirodzenejšie v podaní farebného uvoľneného rukopisu s miernymi prechodmi odtieňov a takmer neviditeľných náznakov ťahov štetca a stôp spreja. Na rozdiel od jej predchádzajúcich – viac geometrických diel, v jej najnovších, do ktorých patrí aj maľba MKCH – 01, sa jej rukopis viac uvoľňuje. Vidieť, že dbá viac na samotný proces maľovania resp. rozmaľovávania.
János Vámos
Je umelec, ktorý najprv absolvoval štúdium priemyselného dizajnu na STU v Bratislave. Ku koncu tohto štúdia navštevoval večerné figurálne kreslenie na VŠVU v Bratislave. Následne študoval na AVU v Prahe. Popri tomto štúdiu absolvoval študijný pobyt na Faculdade de Belas-Artes da Universidade de Lisboa v portugalskom Lisabone.
Vo svojej tvorbe sa zaoberá súborom otázok týkajúcich sa reakcie súčasného maliarstva na vizuálnu presýtenosť a prevládajúcu prítomnosť plochých obrazov na obrazovkách. Zároveň premýšľa o tom, ako naše vnímanie reality formuje hybridný stav bytia: existujeme súčasne vo fyzickom priestore a vo viacerých, nehmotných digitálnych prostrediach. Uprostred ľahkosti a plynulosti digitálneho sveta tak prináša svojimi umeleckými dielami opätovné potvrdenie ich fyzickej váhy. Charakteristickými prvkami jeho tvorby sú dualita a protikladnosť.
János Vámos balansuje na pomedzí viacerých médií – zväčša maľby a objektu, čím stiera hranice medzi nimi. Jeho maľby často vystupujú z priestoru, čím nadobúdajú charakter 3D diela. Zobrazuje v nich napätie medzi konštruktivistickým a romantickým postojom. Štruktúra, mriežky a premyslené plánovanie kolidujú s momentmi expresívnej voľnosti, krehkosti alebo neporiadku. Pre jeho zväčša abstraktné diela je typická bohatá farebnosť.
Hybrid Presence
Toto finálové dielo súťaže Maľba roka 2025 od Jánosa Vámosa je súčasťou autorovho umeleckého programu, ktorý je vyššie spomenutý. Stiera hranice maľby a objektu tým, že naznačené línie na obraze vystupujú von z jeho klasického formátu do priestoru. Taktiež sa tu stretávajú protiklady – jemné s drsným, preplnené s prázdnym či slobodné s obmedzeným. Na jednej strane voľné, synteticky pôsobiace oblaky. Na strane druhej priam geometrická štruktúra. Tie sa tu stretávajú na preplnenej ploche v hornej časti diela, ktoré postupne miznú do prázdna. V tomto abstraktnom diele zdôrazňuje nestálosť a premenlivosť dnešného sveta, v ktorom sa jedinec/spoločnosť nachádzajú. Ako umelec sa v ňom aj zamýšľa nad fyzickou podobou maľby a jej miesta v „plošnom“ digitálnom svete.
Jakub Mlynarčík
Je umelec, ktorý študoval na AU v Banskej Bystrici. Počas štúdia sa zúčastnil študijného pobytu na Akademia Sztuk Pięknych vo Varšave. V roku 2023 získal za svoju bakalársku prácu Cenu dekana.
V tvorbe sa zaujíma o témy autobiografické, psychologické, ako i témy identity, osobnej slobody a vedomého bytia. Hlavným motívom jeho diel je preto ľudská figúra, ktorú zachytáva v jej najrôznejších morfologických premenách. Fascinuje ho pohyb, vrstvenie, pôvod a pamäť materiálov, ktoré aktívne využíva vo svojich dielach. Pri zachytávaní častí ľudského tela premyslene spája optické javy, psychoanalytické a terapeutické poznatky a symboliku farieb. Figúru ohýba, násobí, rozkladá a opätovne skladá späť, čím poukazuje na premenlivosť identity a nestálosť dnešného bytia.
Jakub Mlynarčík pracuje prevažne v médiu maľby a kresby, ale nie je mu cudzia ani fotografia, či grafika. Charakteristickým prvkom jeho diel je, že oscilujú medzi kresbou a maľbou, čím vyjadrujú prehodnotenie tradičných maliarskych prístupov. Jeho rukopis je jemný a uvoľnený.
Pink One
Táto finálová maľba Jakuba Mlynarčíka v súťaži Maľba roka 2025 zosobňuje autorove princípy tvorby, ktoré sú vyššie spomenuté. Poukazuje na vnútorné procesy premeny jednotlivca a jeho sebapoznania. Reflektuje napätie medzi vnútorným presvedčením/hľadaním sa – slobodou a spoločenským očakávaním, ktoré hľadá bezpečie v istote. Zmenu chápe ako organický, hlboký a pohyblivý proces. Preto v diele kombinuje vrstvenie fragmentov tela s monochromatickou paletou, čím narúša tradičné vnímanie figúry a jej identity. Postava je zdeformovaná, v pohybe alebo v stave vnútorného napätia, čo vyvoláva psychologický nepokoj a intímnu introspekciu. Napriek fragmentárnemu zobrazeniu pôsobí dielo jemne, keďže autor kombinuje viaceré techniky – maľbu a kresbu.
Daniela Illéšová
Je umelkyňou aktuálne študujúcou maliarstvo na VŠVU v Bratislave.
Vo svojej tvorbe prešla od figurálnych kompozícií k súčasnému záujmu viac o technologické témy v kontexte dnešnej spoločnosti. Technológiu nielen tematizuje, ale taktiež zapája do tvorby. Vychádza z 3D programovania, kde sa obrazy skladajú po pixeloch. Zaujíma ju moment pretavenia digitálneho modelu do analógového média a súčasne jeho rozpad. Rieši tak neustály konflikt medzi človekom a strojom, umelcom a umelou inteligenciou. Tieto protiklady spracováva s mierou osobnej kritiky, pričom ich vizuálne riešenie prispôsobuje povahe námetu.
Daniela Illéšová pracuje hlavne s maľbou, ale taktiež v digitálnom médiu, z ktorého vychádza. Jej rukopis osciluje medzi abstrakciou, expresívnym a racionálnym zobrazením. Jej farebná paleta sa pohybuje prevažne v tmavých odtieňoch.
Mechanical Death Grip
Táto finálová maľba Daniely Illéšovej v súťaži Maľba roka 2025 je súčasťou série Technologický pesimizmus, v ktorej sa autorka venuje reflexii tém súvisiacich s populárnymi technologickými trendom. V kompozícii parafrázuje známu fotografiu Marka Zuckerberga z tréningu jiu-jitsu. Figurálny motív sa prelína, priam až hybriduje s pozadím mechanickej hlavice 3D tlačiarne, s ktorou autorka zvykne taktiež pracovať. Jej maľba je kritikou na vznik technologického kultu, v ktorom sa futuristická rétorika prelína s agresívnym marketingom a účelovou manipuláciou verejného diskurzu. Maľba sa zaoberá takisto otázkou voľnej tvorivosti v náprotivku používania nových technológií (3D tlač).
Paula Gogola
Je umelkyňa, ktorá svoje bakalárske štúdium absolvovala na VŠVU v Bratislave. Ďalej pokračovala v štúdiu maľby na AVU v Prahe. Medzitým zároveň študovala na UMPRUM v Prahe v ateliéri sochárstva a v ateliéri intermédií. Takisto absolvovala študijný pobyt na École des Beaux-Arts v Paríži.
Vo svojej tvorbe skúma transrodovú identitu. Telo v tomto kontexte berie ako médium spoločenskej, ale taktiež individuálnej skúsenosti. Chápe ho ako plastický subjekt možný premeny. V maľbe sa zaoberá jazykom morfológie vo vzťahu k telu, jeho premenám v ponímaní queer a feminizmu.
Paula Gogola tvorí prevažne v maľbe, ale využíva i kresbu, či okrajovo inštaláciu. Jej maľbu možno zaradiť na pomedzie figurálnej a abstraktnej. Od ranej expresívnej a viac farebnej tvorby prešla na viac plošnú, citlivú, no svojou monochromatickou paletou chladne pôsobiacu maľbu.
Limerence
Toto finálové dielo od Pauly Gogoly, ktoré obsadilo v súťaži Maľba roka 2025 prvé miesto, je odrazom jej výtvarného programu vyššie spomenutého. Zobrazená je tu síce tvár, ktorú nevieme identifikovať s istotou ako človeka alebo určiť jej pohlavie, ale dôležitejšia je emócia, ktorá vychádza z jej výrazu a objatia k druhej osobe. Na prvý pohľad tvár svojou štruktúrou a farebnosťou pôsobí, akoby patrila akejsi sterilnej futuristickej postave z budúcnosti a môže možno pôsobiť chladne. Avšak, keď sa divák na obraz dlhšie zadíva, tento opis mu nesedí. Na povrch tu vyplávajú rôzne emócie a ťažoba, ktorú nesú transrodoví ľudia, čeliaci v súčasnosti obrovskému tlaku a nepochopeniu, najmä zo strany konzervatívnej scény slovenskej spoločnosti. Tvár na obraze však nenesie hnev voči neprávosti alebo nepochopeniu, vyjadruje skôr smútok, možno zmierenie alebo lásku. Táto silne emotívna maľba nesie v sebe aj isté napätie, keď nevieme presne tieto skryté informácie identifikovať.
Tie však môže pomôcť odhaliť názov diela odkazujúci na psychologický termín definovaný psychologičkou Dorothy Tennov. Limerence teda označuje stav intenzívnej, obsedantnej a neochotnej romantickej fascinácie a emocionálnej závislosti voči inej osobe. Zahŕňa nutkavé myšlienky, túžbu po opätovaní citov, neistotu, fascináciu, ale i vyčerpanie až bolestivé pocity.
Adam Baník
Je umelec, ktorý najprv získal bakalársky titul v odbore história – britské a americké štúdiá na UPJŠ v Košiciach. Aktuálne študuje výtvarné umenie na AU v Banskej Bystrici. Absolvoval študijné pobyty na Akademia Sztuk Pięknych vo Varšave a na Staatliche Akademie der Künste v nemeckom Karlsruhe.
Tvorbu Adama Baníka možno rozdeliť do sérií. Pre každú tému, ktorú spracováva, sa snaží nájsť vlastný vizuálny jazyk. Pristupuje k nej otvorene a s istou dávkou flexibility. Prevažne sa venuje figurálnej maľbe, ale rieši rôzne témy nielen globálne, ale i osobné. Inšpiruje sa vecami, literatúrou a zážitkami, ktoré ho obklopujú. V maľbe skúma jej možnosti a hľadá rovnováhu medzi osobným výrazom a univerzálnosťou výpovede.
Tvorí prevažne v médiu maľby, ale nie je mu cudzia ani kresba, grafika, či objekt. Jeho maliarsky rukopis možno označiť viac za expresívny, hoci sa často prelína s realistickým zobrazením námetu.
In Drops of Sweat We Thrive
Toto finálové dielo od Adama Baníka, ktoré obsadilo v súťaži Maľba roka 2025 druhé miesto, svojim expresívnym rukopisom umocňuje zobrazenú scénu. Možno na prvý pohľad nezapadá zobrazená scéna do motívov súčasnej doby, ale môže pripomínať ťažkou fyzickou prácou skôr budovateľské časy. Avšak autor vychádza pri diele z literatúry, konkrétne z básne Krídla ukrajinskej spisovateľky Liny Kostenko, ktorá bola kľúčovou predstaviteľkou generácie ukrajinských spisovateľov nazývaných „Šesdesiatníci“. Krídla v básni sú cestou k slobode a duševnej sile. Človek tu môže dosiahnuť krídla z cností, či z večného úsilia. Zobrazené postavy tak dosahujú svoje „krídla“ tvrdou prácou. Znázornený motív zdôrazňuje, aby sa v tejto pluralitnej, modernej dobe plnej pozlátka a rôznych skratiek nezabúdalo na dôležitosť skutočných hodnôt, snov a poctivej práce.
Martina Červenková
Je umelkyňa, ktorá najprv absolvovala audiovizuálne štúdiá na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Popri štúdiu sa zúčastnila študijného pobytu na Katedre fotografie na FAMU v Prahe. Potom študovala na Katedre maliarstva na VŠVU v Bratislave. V roku 2022 v súťaži Maľba roka obsadila 3. miesto.
Vo svojej ranej tvorbe maľovala skôr abstraktné obrazy inšpirované prírodou. V súčasnej tvorbe prešla viac na figurálnu maľbu. Skúma vzťah maľby s inými médiami (fotografia, film, ale aj divadlo a digitálne médiá). To súvisí s jej štúdiom, ktoré absolvovala ako i v oblasti filmu a fotografie, tak neskôr v oblasti spomínanej maľby. Prístup ku konštrukcii obrazu vychádza primárne z filmovej tvorby – pracuje s detailom alebo s celkom, osvetlením scén, zameriava sa na atmosféru, moment prekvapenia, či až afektovanú emotívnosť. Pri niektorých jej dielach sa objavuje sexuálny podtón, ktorý býva taktiež spájaný s filmovým priemyslom.
Martina Červenková tvorí primárne v médiu maľby. Jej aktuálny rukopis je skôr realistický. Používa rozmanitú pestrofarebnú paletu.
Dream Premiere
Táto finálová maľba Martiny Červenkovej v súťaži Maľba roka 2025 pripomína na prvý pohľad svojím rozvrhnutím koláž. Kompozičným experimentom – spojením dvoch výjavov nad sebou vznikli nové významy. Umelkyňa opätovne preniesla princípy filmového rozprávania, montáže či strihu na dvojrozmerné plátno. A čo zobrazujú tieto dva motívy? Na prvom je koruna kvetu s jeho rozmnožovacími časťami. Druhý znázorňuje priam gýčovú scénu z filmového šoubiznisu zobrazujúcu len nohy zúčastnených. Nohy v strednej časti obrazu patria ženám v lesklých šatách, ktoré po boku obklopujú mužské nohy v oblekoch. Tieto dva rôzne výjavy jednoznačne spája sexuálny motív, ktoré sa spolu svojou symbolikou dopĺňajú. To autorka zdôrazňuje symbolom jin-jang v strede obrazu.
Ivana Mojšová
Je umelkyňou, ktorá vyštudovala maliarstvo na VŠVU v Bratislave. Počas štúdia absolvovala študijné pobyty na Stroganov Moscow State University of Arts and Industry v Moskve a na Hochschule für Bildende Künste v Drážďanoch. V predošlých rokoch 2021, 2022 a 2023 bola finalistkou súťaže Maľba roka Nadácie VÚB, kedy v roku 2021 obsadila 2. miesto.
Vo svojej tvorbe sa zaoberá témami ženskej identity, tela, sexuality, rodových stereotypov a konzumnej spoločnosti. Nositeľkami deja sú zväčša ženy, ktoré zobrazuje ako apatické, nečinné, pokúšané či pasívne vzdorujúce. Kombinuje pritom klasické princípy výpravnej figuratívnej maľby s výrazovými prostriedkami súčasného výtvarného jazyka. V jej obrazoch sa nachádzajú protiklady vytvárajúce napätie – realistické a fantazijné alebo súčasné verzus tradičné. Okrem symboliky, ktorou núti diváka k zamysleniu sa nad príbehom diela (aj keď nie vždy s jasným posolstvom), využíva novú mytológiu, reagujúcu na súčasné sociálne, kultúrne, ekologické a technologické dianie.
Ivana Mojšová pracuje primárne s maľbou. Má svojrázny rukopis, v ktorom využíva výtvarné prostriedky ako kontrastná kompozícia, kolážovitosť, odlišná mierka či svetelnosť, alebo scénické naratívne fragmenty. Jej paleta sa pohybuje vo svetlých farbách prevažne v pastelových farebných odtieňoch.
Let It Burn!
Toto finálové dielo v súťaži Maľba roka 2025 od Ivany Mojšovej zobrazuje dve mladé, polonahé, čupiace ženy chrbtom k sebe v kontraste s horiacim lesom v pozadí. Vyzerajú pokojne, priam až apaticky, bez strachu a paniky, hoci v ich blízkosti horí les. Prečo? Maľba ponúka viacero otázok, ale neponúka jednoznačné odpovede. Obraz zachytáva moment tichej nečinnosti či možno spoluúčasti. Istým spôsobom pripomína známe internetové meme, kde je zobrazený pes sediaci pokojne za stolom s hrnčekom v horiacom dome. Je to metafora našej doby, keď v pretlaku informácií a globálnych problémov sa stávame apatickými. Svet horí, ale ostávame pokojní. Dielo je tak zrkadlom nášho súčasného kolektívneho vedomia.
Šimon Tóth
Je umelcom, ktorý svoje vzdelanie získal na Katedre maľby na AU v Banskej Bystrici. V roku 2024 obsadil 3. miesto v súťaži Maľba roka Nadácie VÚB.
Vo svojej ranej tvorbe sa zaoberal témou pamäte vo flexibilnom ponímaní meniacej sa do nových kontextov. Taktiež pracoval s obrazovou reprodukciou rozprávok, kde vynechával podstatné vizuálne znaky, ktoré boli pre ňu charakteristické. V súčasnej tvorbe sa venuje téme domu a domova. Symbol domu chápe ako korene či štartovaciu čiaru každého človeka, ktoré ho následne v živote ovplyvňujú. Vychádza z vlastnej skúsenosti a spomienok. Napriek tomu necháva divákovi dostatočný priestor na interpretáciu obrazu. Jeho premyslená vizuálna redukcia je v skutočnosti hlboko osobným spôsobom, ako uchopiť svet prostredníctvom maľby.
Tvorba Šimona Tótha sa rozvíja v médiu kresby a predovšetkým maľby. Pracuje s výtvarnou skratkou a s premyslenou vizuálnou redukciou, kde potláča detaily. Využíva jednoduché tvary a tlmenú farebnú paletu.
Pred domom
Táto finálová maľba Šimona Tótha v súťaži Maľba roka 2025 patrí k jeho posledným dielam, kde sa zameriava viac už na figúru, ako na samotnú architektúru. Avšak figúru tu chápe ako súčasť domu/domova a úkonov s nimi spojených. Znázorňuje ju pri činnosti, ktorá súvisí s údržbou domu. Postava tu odhŕňa sneh. Je anonymizovaná, keďže jej chýba hlava. Tým sa pohľad viac zameriava práve na činnosť, ktorú vykonáva. Je tesne pred domov – miestom, ktoré je ťažiskom autorovej súčasnej tvorby. V tomto diele naznačuje každodennosť, poriadok, korene, ale aj symbolické útočisko. Zobrazuje také tie (ne)viditeľné každodenné činnosti, ktoré udržiavajú dom a jeho okolie funkčné a v poriadku. V kontexte dnešného sveta môžeme toto dielo chápať taktiež ako poukázanie na vytváranie si banálnych rutín v rýchlo meniacom sa svete plnom neistôt a kríz. Autor pritom ostáva verný svojmu charakteristickému výrazu, ktorý sa opiera o robustné geometrické formy či maliarsku skratku.
Nikola Šušovicová
Je umelkyňa, ktorá absolvovala Katedru Maliarstva na VŠVU v Bratislave. Počas štúdia sa zúčastnila študijných pobytov na Vilnius dailes akademija v litovskom Vilniuse a na Akademija umetnosti Novi sad v Srbsku. V roku 2024 bola ocenená 2. miestom v súťaži Maľba roka Nadácie VÚB.
Vo svojej tvorbe obsahovo spracováva spoločenské témy, vzťahy, prežívanie stretu s inými ľuďmi, či spomienky. Výrazným prvkom v jej maľbách sú interiéry, ktoré sú jej nejakým spôsobom blízke – domáce prostredie, kaviarne… Atmosféru daného priestoru dopĺňajú anonymné osoby. Okrajovo sa dotýka aj témy alkoholu, avšak nie kriticky. Skôr poukazuje na jeho prítomnosť v spoločnosti vnímaný ako kultúrny fenomén, či konvenciu.
Nikola Šušovicová sa venuje primárne maľbe a jej presahom, napríklad do objektu. Okrajovo taktiež pracuje s kresbou. Má expresívno-realistický rukopis. Používa paletu pohybujúcu sa vo svetlých farbách prevažne v teplých farebných odtieňoch.
And You´re Not Ashamed That Others See You Like That?
V tejto finálovej maľbe Nikoly Šušovicovej v súťaži Maľba roka 2025 možno vidieť rozbujnenú ženu, ktorej nevadí, že ju môžu druhí takto vidieť – ako to hovorí i názov diela. Autorka tu zas dokumentuje typy ľudí, ktoré možno vídať v spoločnosti. Najčastejšie čerpá však tieto námety v rôznych podnikoch, kde sa dotýka aj témy alkoholu. Ako vidieť na obraze, veselá žena môže byť pravdepodobne podgurážená. Však prečo by sme sa jej inak pýtali, či jej nevadí, že takto vyzerá? Nikola Šušovicová tu otvára otázku, prečo spoločnosť hodnotí, či odsudzuje ženy, keď si dajú alkohol, prípadne sa začnú „nevhodne“ správať, kým u mužov takéto správanie takmer nik nekomentuje, nebodaj je kolektívne prípustné.
Hoci v obraze dominuje žena, autorka klasicky nevynecháva prácu s prvkami interiéru a jej prepojením s odevom na figúre – záves, či obrus majú rovnaký vzor ako šaty ženy.
Viac o tvorbe Nikoly Šušovicovej si môžete prečítať v reportáži z jej výstavy Dvojmo tu.
Samuel Kollárik
Je umelec, ktorý najprv študoval grafiku na FU OSU v Ostrave. Medzitým absolvoval študijný pobyt na Akademia Sztuk Pięknych im. Jana Matejki v poľskom Krakove. Následne pokračoval v štúdiu maľby na AVU v Prahe. V predošlých rokoch 2022, 2023, 2024 bol finalistom súťaže Maľba roka nadácie VÚB, pričom v roku 2022 ako debutant obsadil v 2. miesto v tejto súťaži. V rokoch 2018 a 2020 získal Cenu maliarskeho ateliéru IV. AVU v Prahe.
Samuel Kollárik prešiel od tém osobných a vzťahových, ktoré riešil vo svojej ranej tvorbe k téme maskulinity v spoločnosti, ktorej sa venuje v súčasnosti. Maskulinitu vníma ako toxický jav medzi mužmi a v spoločnosti. Uvedomuje si, že naša spoločnosť je stále ťažko maskulínna. Vychádza pritom z vlastných skúseností. Zaujíma ho pôvod stereotypných vzorcov správania, najčastejšie ich skúma cez hyperbolizovanú postavu antihrdinu a jeho silácke, až smiešne gestá. Jeden z jeho charakteristických prístupov je istá forma karikatúry či sarkazmu, v ktorej komunikuje s divákmi, ale snaží sa ňou taktiež svoje postavy zosobniť viac ľudskejšie.
Samuel Kollárik sa venuje aktuálne prevažne maľbe, no nie je mu cudzia ani kresba či grafika. Vo svojich maľbách pracuje nielen s mužskou figúrou a bohatým naratívom, ale aj premyslenou kompozíciou a odvážnou, priam krikľavou farebnosťou. Hrá sa s deformovaním postavy, dynamikou a zmenami perspektívy a mierky.
Rotten Sower
V tomto finálovom diele v súťaži Maľba roka 2025, ktoré dostalo špeciálne uznanie poroty, Samuel Kollárik tematizuje vyššie načrtnuté aspekty maskulinity. Autor si jasne uvedomuje ich negatívny dopad, najmä v slovenskom prostredí. Problematika sa ho osobne dotýka, pritom je stále otvorený počúvať protichodné názory, z ktorých si jasne uvedomuje, že ich nositeľov doslova zožierajú. Zvlášť vníma túto situáciu v malomestách, kde najviac chýba relevantná konfrontácia a dialóg. Takíto mačovia tu rosievajú svoje plytké ideály založené na sile a nie ume, medzi mladé obete, ktoré obdivujú ich výzor či silu. Avšak toto smerovanie nevedie k niečomu pozitívnemu, priam naopak, je cestou pomalého, ale istého sebazničenia.
Marianna Franková
Je umelkyňa a absolventka Fakulty umení TU v Košiciach.
Marianna Franková vo svojej tvorbe spracováva viacero tém – od pamäti, domova cez sociálne témy až ženské prežívanie v kontexte dedinského prostredia. Vychádza z vlastných skúseností, ktoré prenáša do všeobecnej roviny. Jej diela nesú silné emocionálne výpovede. Stretávajú sa v nich intímna nostalgia s jemnou iróniou, dokumentárny prístup striedajúci sa s mýtom. Systematicky reflektuje otázky kultúrneho dedičstva, kolektívnej pamäti, ale i generačných posunov. Tieto témy skúma najmä z pohľadu mladých žien, ktoré hľadajú vlastné miesto v spoločnosti, či v rodinných vzorcoch poznačených patriarchálnym rámcom.
V tvorbe využíva zväčša maľbu, ale pracuje aj s inými médiami ako kresba, objekt, alebo inštalácia. Jej rukopis je expresívny.
Dom, z ktorého vyrastieme
V tejto finálovej maľbe v súťaži Maľba roka 2025 sa Marianna Franková vracia k obrazom detstva a domova ako formujúcim priestorom. Podľa psychológie, prvé 3 roky života dieťaťa majú formujúci účinok a vplyv na zdravý vývin človeka. A práve prestavba domu, ktorá sa diala v tomto období jej života, je tu zachytená. Konkrétne silná emocionálna väzba na dom, vychádzajúca z osobnej vizuálnej skúsenosti. Dielo tematizuje prenos tradícií, vzťahy v rodine a napätie medzi zotrvačnosťou minulosti a túžbou po vnútornej slobode. Autorka znázorňuje tematiku, ktorá je nielen blízka jej, ale každému, kto vyrastie a opustí rodný dom. Až vtedy si uvedomí, čo toto miesto preňho skutočne znamenalo. Spája tak minulosť a prítomnosť dohromady. Melanchóliu umocňuje aj temnejšia farebnosť obrazu. Akoby spomienky na domov mali ostať len minulosťou…
Michal Fízik
Je umelec, ktorý najprv študoval učiteľstvo výtvarnej výchovy na UMB v Banskej Bystrici. Popri štúdiu absolvoval stáž na UJEP v Ústí nad Labem. Následne študoval v Ateliéri intermediálni konfrontace na UMPRUM v Prahe. Medzitým absolvoval študijný pobyt na Die Angewandte vo Viedni v Ateliéri maľby a animácie. V roku 2019 bol finalistom súťaže Maľba roka.
Vo svojej tvorbe sa zaoberá experimentom s priestorom, či už sa jedná o priestor okolo neho alebo priestor samotného obrazu. Inšpiráciu čerpá z krajiny – najmä z regiónu Nízkych Tatier, odkiaľ pôvodne pochádza. Avšak nie je typický krajinkár. Krajinu skúma, prípadne ju prepája s figúrou. Vytvára tak tajomné diela, ktoré nútia diváka k zamysleniu. Vo svojich dielach tematizuje akt tvorby ako istý spôsob reflexie svojho okolia. Jeho maľby sú tak zaujímavým uvažovaním o svete, zhmotnenom v nenápadných, no sugestívnych výjavoch s presahom k abstrakcii.
Michal Fízik sa venuje prevažne maľbe, ale aj kresbe, fotografii, objektu. V maľbe experimentuje a využíva v nej kombinované techniky. Pracuje s vrstvením. Do obrazu často vstupuje netradičnými zásahmi – sprejom, šepsom, rytím, rezávaním – pričom proces tvorby je pre neho rovnako dôležitý ako samotný výsledok práce.
Paper Mountain
V tomto finálovom diele v súťaži Maľba roka 2025 Michal Fízik prepája svoju dlhodobú tému – krajinu ako vnútorný priestor s materiálovým experimentom a skúmaním pamäte miesta. Samotné dielo vzniklo recykláciou staršieho nepodareného obrazu, na ktorého zadnej strane ostala prilepená lepenka. Práve táto náhodná štruktúra sa stala nositeľom novej vizuálnej, ale aj významovej vrstvy. Môžeme ju čítať ako metaforu zániku, erózie, vyprázdňovania krajiny – či už v ekologickom, mentálnom alebo kultúrnom kontexte. Môže to byť aj konkrétny odkaz na aktuálny výrub stromov v Nízkych Tatrách, odkiaľ umelec pochádza. Stretáva sa tu ľudský zásah v konfrontácii s pominuteľnosťou prírody. Autor tu odkrýva po vrstvách krajinu vynárajúcu sa ako fragment, spomienku alebo len sen.
Záver
Na výstavu Maľba roka som sa vrátila po štyroch rokoch, kedy som predtým navštívila výstavu Maľba 2021 – reportáž z nej si môžete prečítať tu. Na Maľbu 2025 som sa preto dosť tešila. Dôvodom je, že súťaž Maľba roka organizovaná Nadáciou VÚB je ojedinelou súťažou, ktorá prostredníctvom medzinárodnej poroty, meniacej sa každý rok, vyberie to najlepšie z aktuálnej mladej slovenskej maliarskej scény. Samozrejme, vystavené diela opäť vynikli v priestoroch prízemia Galérie Nedbalka.
A čo bolo na tomto ročníku iné? Ak porovnám tento ročník s rokom 2021, tak viac cítiť naliehavosť diel zaoberajúcich sa sociálnymi otázkami. Dá sa povedať, že všetky ocenené diela v tomto ročníku sa zaoberali touto témou – dokonca dve z nich marginalizovanými skupinami. Dielo Evy Vaňovej sa zaoberá ukrajinskou menšinou v českom meste, čím poukazuje na multikultúrnosť a dáva slovo aj prehliadanej menšine, ktorá čelí častokrát neoprávnenej a tvrdej kritike radikalistov. Víťazné dielo Pauly Gogoly sa zaoberá transrodovými ľuďmi, ktorých môžeme taktiež označiť za menšinu, v aktuálnej dobe, vylúčenej na okraj spoločnosti, kedy im žiaľ už aj slovenský zákon odoberá práva. Svetlom nádeje je tu tak trochu ocenené dielo Adama Baníka, hovoriace, že ak žijeme cnostne, láskou, tvrdo a poctivo pracujeme, môžeme dosiahnuť pomyselné krídla vedúce k slobode a duševnej sile. Ale stačí to? Dá sa vydržať v spoločnosti, ktorá hádže polená pod nohy čestným ľuďom? Na tieto otázky si musí odpovedať každý sám.
Ale vráťme sa naspäť k Maľbe roka 2025. Aj keď sa zdá, že témy tohto ročníka boli len o spoločnosti, opak je pravdou. Ako každý rok, tak aj tento rok bol pestrý – nielen rukopisom autorov a technikou diel, ale aj tematicky – od spomínaných sociálnych tém cez témy identity a osobné, zaoberajúce sa krajinou až po abstraktné maľby. Výstava bola natoľko univerzálna, že každý návštevník si tu mohol nájsť svojho favorita.
