Atómium – symbol Bruselu, ale aj Belgicka

  Atómium je monument symbolizujúci základnú bunku kryštalickej mriežky železa, zväčšenú 165 miliárd krát. Stavba vznikla v rámci príležitosti Svetovej výstavy Expo 58 v Bruseli v roku 1958. Architektúra, ktorá dominovala areálu výstavy, je dodnes známa ako jeden zo symbolov mesta Brusel, ako aj samotného Belgicka.

 Presvedčte sa o jeho monumentálnosti tak, ako som sa presvedčila aj ja pri jeho jarnej návšteve, z ktorej vám teraz prinášam reportáž.

Atomium Brusel
Atómium, jar 2022, Brusel, Belgicko (foto: KUNSTARTUM)

História Atómia

 Ako každá svetová výstava je a bola niečím výnimočná, tak ani tá v roku 1958 nemala byť výnimkou. Po druhej svetovej vojne bol dominantný vedecký pokrok. A práve na ten sa chceli v rámci výstavy Expo 58 organizátori zamerať.

Návrhy

 Návrhy ako prezentovať pokrok boli rôzne. V roku 1955 boli na stole viaceré návrhy, ako by pavilón mal vyzerať. Prvotný návrh od Gustava Magnela, špecialistu na betón z univerzity v Gente, zobrazoval 635 metrov vysoký betónový telekomunikačný stožiar nazývaný Heysel Tower. Do projektu bol zapojený aj architekt Léon Stynen, ktorý ako alternatívu navrhol elegantnú transparentnú vežu zo skla. Veža z oboch návrhov pripomínala televíznu vežu a mala symbolizovať rozvoj televízneho vysielania po svete. Avšak tento projekt bol nakoniec zamietnutý z viacerých príčin – jednak kvôli nezhodám Stynena a Magnela, ako aj z náhlej smrti iniciátora projektu Magnela, ale aj kvôli blízkosti bruselského letiska.

 Rok predtým však barón Moens de Fernig, generálny komisár pre Expo 58, kontaktoval niekoľko belgických skupín v sektore metalurgie s cieľom zriadiť kontrolnú štruktúru, aby ukázala vysoké belgické priemyselné zručnosti. Za tento projekt bol zodpovedný inžinier a architekt André Waterkeyn, ktorý bol v tom čase vedúcim ekonomického oddelenia vo Fabrimétal (Federácia spoločností v kovospracujúcom priemysle). Jeho pôvodný návrh bol 231 metrov vysoká veža. Mala by ľahkú kovovú konštrukciu, ktorá by hore žiarila. Tento projekt, očividne podobný Eiffelovej veži, bol odmietnutý, pretože mu podľa jeho sponzorov chýbala originalita.

 Avšak André Waterkeyn vtedy poznamenal, že v prírode sú atómy železa organizované podľa pravidelnej kubickej štruktúry, ktorú možno zväčšiť a reprodukovať ako budovu. Na základe toho vytvoril elementárny kryštál železa zväčšený 165 miliárd krát. Táto stavba mala byť poctou nielen belgickému metalurgickému priemyslu, ktorý bol vtedy na vrchole hospodárskeho rastu, ale najmä zlatému atómovému veku. Belgičania chceli poukázať na rozvoj vedy a jadrovej fyziky prostredníctvom výstavy zameranej na využitie jadrovej energie v mierových časoch. Malo to byť spojenie železa a atómu, alebo ako hovorí názov – spojenie atómu a hliníka (Atóm+ium ako koncovka od Aluminium), keďže povrch konštrukcie bol z hliníka.

Výstavba

 André Waterkeyn si povolal na pomoc architektov Andrého a Jeana Polakovcov, aby mu pomohli naplánovať architektúru gúľ a interiéru.

André a Jean Polak, architektúra návrhy
Návrh schodiska v opornej časti Atómia od bratov Polakovcov – zo stálej expozície v Atómiu (foto: KUNSTARTUM)

 Prvé fázy štúdie Atómia začali v roku 1955, kedy sa uskutočnili prvé veľké testy v aerodynamickom tuneli s cieľom modelovať odolnosť sady gúľ proti vetru, pretože išlo o prvú takúto konštrukciu na svete. Nakoniec prijali rozhodnutie postaviť kostru gúľ z ocele a pokryť ich vonkajším plášťom z hliníka.

 Vzhľadom na krátky čas, ktorý bol k dispozícii na dokončenie budovy, boli na stavbu najaté dve spoločnosti: spoločnosť Haren Construction neďaleko Bruselu na vypracovanie štúdií uskutočniteľnosti a návrhu a Ateliers de Construction de Jambes-Namur na montáž rôznych častí.

 Po 18 mesiacoch príprav a testovania sa v marci 1956 začalo s výstavbou. Jednotlivé časti boli postavené postupne: prvý vertikálny stožiar bol inštalovaný v januári 1957, základná guľa bola nasadená v máji 1957, centrálny stožiar a výstuhy dvojnožiek boli postavené medzi júnom a septembrom 1957. Gule boli montované postupne medzi októbrom 1957 a marcom 1958. Atómium bolo dokončené 25. marca 1958, len mesiac pred otvorením Expo.

 Z praktických dôvodov týkajúcich sa pohybu návštevníkov bolo pre verejnosť otvorených len šesť gúľ/sfér. V štyroch sférach (základná, stredná a dve spodné sféry) bola inštalovaná výstava upozorňujúca na mierové využitie jadrovej energie. Reštauráciu s kapacitou 250 miest vytvoril v najvrchnejšej sfére belgický architekt Stanislas Jasinski.

Expo 58

 17. apríla 1958 sa v areáli Heysel otvorila Svetová výstava v Bruseli. Toto rozsiahle podujatie bolo výkladnou skriňou Belgicka a 44 krajín (v čase, keď mala OSN 82 členov). Toto podujatie so sloganom Svet pre lepší život ľudstva šírilo posolstvo neobmedzeného optimizmu a bolo odrazom spoločnosti, ktorá verila vo svoju budúcnosť a bola nadšená budúcnosťou ľudstva. Expo 58 svojimi národnými a obchodnými pavilónmi prezentovalo doslova svetový stav.

 Napriek svojmu posolstvu o mieri a bratstve medzi národmi, veľká oslava 58. roku nebola ušetrená napätia studenej vojny. Na úpätí Atómia sa Sovietsky zväz a Spojené štáty americké zosmiešňovali v symbolickej konfrontácii. Obe krajiny prilákali zvedavý dav. Sovietsky pavilón so Sputnikom v strede, prvým satelitom vo vesmíre, predvádzal výdobytky komunistickej spoločnosti. Americký pavilón naproti zhŕňal americký sen, konzumnú spoločnosť a istý životný komfort.

 Najvýraznejšie konštrukcie boli tie, ktoré zdôrazňovali inžinierske úžitky dosiahnuté pri hľadaní originálnych riešení a techník, ako sú budovy z predpätého betónu alebo hyperbolické paraboloidné strechy. Spomedzi týchto výnimočných pavilónov treba spomenúť Stavebnú šípku, ktorú vytvorili inžinier André Paduart, architekt Jean van Dooselaere a sochár Jacques Moeschal; Le Corbusierov pavilón Philips; a reštauračný pavilón Marie Thumas, ktorý bol dielom skupiny architektov a inžinierov. Atómium so svojím dôrazom na technický pokrok dokonale zapadalo do tohto kontextu. Ďalšie pavilóny zdôrazňovali malebnosť rôznych krajín a regiónov.

Osud Atómia: Od symbolu k úpadku a jeho obnove

 Atómium, navrhnuté tak, aby vydržalo šesť mesiacov, nebolo predurčené na to, aby prežilo Svetovú výstavu v roku 1958. No jeho popularita a úspech z neho urobili hlavnú dominantu Bruselu. Jeho zničenie sa preto rok čo rok odkladalo, kým sa vedenie mesta nerozhodlo ho ponechať. V roku 1959 bola medzi Fabrimétalom a mestom Brusel podpísaná 25-ročná nájomná zmluva na pokračovanie prevádzky budovy. Za približne tridsať rokov sa vykonalo len málo údržbárskych prác. Napriek tomu budova naďalej slúžila ako kulisa pre veľké podujatia a súťaže. V roku 1960 pred ním prešli cyklisti zo 47. ročníka Tour de France na jej úvodných etapách. V rokoch 1960 až 1962 sa neďaleko neho organizovali automobilové preteky Brussels Motor Grand Prix.

 Koncom 90-tych rokov chceli Atómium kvôli nevyhovujúcemu stavu budovy zbúrať, keďže už roky bolo zatvorené z tohto titulu pred verejnosťou. V roku 2001 predložili ASBL Atomium, belgická federálna vláda, regionálna vláda hlavného mesta Brusel a mesto Brusel projekt renovácie. Obnova bola naplánovaná na marec 2004 až február 2006. Išlo o výnimočný projekt, ktorý musel v maximálnej možnej miere rešpektovať pôvodnú stavbu a zároveň ju prispôsobiť požiadavkám dnešných návštevníkov z hľadiska komfortu a bezpečnosti. Túto historickú budovu zreštaurovala firma Conix Architect pod dohľadom Konrada Bilgischera.

Architektúra Atómia

Stavba

 Atómium je stavbou, ktorú môžeme zaradiť do modernizmu, hoci svojimi prvkami pripomína futurizmus. Tento monument symbolizuje základnú bunku kryštalickej mriežky železa, zväčšenú 165 miliárd krát. Motív atómovej štruktúry bol zvolený preto, lebo Belgičania chceli na Svetovej výstave Expo 58 prezentovať atóm a atómovú energiu ako bezpečný zdroj energie v mierových časoch. Stavbu s celkovou výškou 102 metrov tvorí deväť gúľ, ktoré sú navzájom prepojené dvadsiatimi rúrami s priemerom 3,3 metra, v ktorých sa nachádzajú buď schody, alebo eskalátory. Celú konštrukciu stavby podopierajú tri dvojité piliere so schodiskami. Čo sa týka celkovej hmotnosti budovy, tak pôvodná stavba z roku 1958 bola ľahšia – vážila 2400 ton, ako súčasná, ktorá váži 2500 ton. Kovová stavba je ťažšia od roku 2006, kedy bolo 1000 pôvodných hliníkových trojuholníkových dosiek vymenených za dosky z nehrdzavejúcej ocele.

Sféry

 Od otvorenia je verejnosti prístupných len šesť z deviatich gúľ: tri tvoriace stredovú os a tri spodné s podperami. Každá zo sfér má dve hlavné poschodia a spodné poschodie vyhradené pre obsluhu. Tri zo štyroch vrchných gúľ nemajú vertikálnu oporu. Z tohto dôvodu sa minimalizovala návštevnosť týchto sfér a preto nie sú z bezpečnostných dôvodov prístupné verejnosti. Priemer jednotlivých gúľ je 18 metrov a váha približne 250 ton. Vzdialenosť medzi jednotlivými guľami je 29 metrov. Dnes sa v najvrchnejšej sfére nachádza vyhliadka a reštaurácia. V najspodnejšej sídli stála expozícia venovaná Atómiu a výstave Expo 1958. Následne v ľavej prednej bočnej sfére a stredovej sú k videniu dočasné výstavy, kdežto ľavá zadná bočná guľa slúži k prenajímaniu, ale je voľne prístupná a tvorí tak ďalšiu vyhliadku. Pravá predná sféra je určená len deťom v rámci školských výletoch a exkurzií. Úplne najnižšie – pod prvou sférou je podstava, ktorá slúži ako vstupná miestnosť do Atómia a nachádza sa v nej i suvenírový obchod.

 Technické vymoženosti a zmeny po rekonštrukcii

Čo sa táka technických vymožeností, za zmienku stojí výťah idúci o rýchlosti 5m/s, ktorý bol v roku 1958 najrýchlejším výťahom v Európe. Pri rekonštrukcii sa na výťah nainštalovala presklená strecha, aby tak návštevníci umožnila vidieť, ako rýchlo idú. Práve táto zmena vo výťahu bola najvýraznejšia, aká sa udiala počas rekonštrukcie, kde sa najmä menilo opláštenie Atómia. V tom čase vznikol aj systém vnútorného a vonkajšieho LED osvetlenia, ktorý navrhol svetovo uznávaný nemecký dizajnér Ingo Maurer. Vnútro gulí bolo kompletne prerobené tak, aby zodpovedalo novému využitiu budovy. Neďaleko Atómia bolo vybudované aj návštevnícke centrum na uľahčenie príjmu verejnosti. Navrhol ho belgický architekt Christine Conix a nachádza sa v ňom pokladňa, toalety a snack bar. To dodáva miestu malý súčasný nádych, pričom dokonale rešpektuje pôvodný štýl konštrukcie Atómia.

Výťah. Atómium
Cez presklené okno výťahu v Atómu sa dá sledovať, ako rýchlo výťah ide (foto: KUNSTARTUM)

Kde sa Atómium nachádza a ako sa sem dostať

 Atómium sa nachádza v hlavnom meste Belgicka – v Bruseli. Keďže sa táto monumentálna stavba sa nachádza ďalej od centra, odporúča sa využiť mestskú dopravu, ako napr. metro.

 Ak budete vystupovať na stanici Bruxelles-Midi (južná železničná stanica), tak k Atómiu ide priama linka metra s číslom 6 a vystúpite na zastávke s názvom Heysel. Cesta by mala trvať cca 20 minút.

Viac o mestskej doprave v Bruseli a trasy nájdete na tejto webovej stránke tu.

 Ak však preferujete cestu autom, k Atómiu sa dostanete a aj zaparkujete relatívne pohodlne. Hoci Atómium nemá vlastné strážené parkovisko, navôkol sa nachádza dosť iných súkromných parkovísk, na ktorých môžete za poplatok zaparkovať. Taktiež môžete parkovať pri chodníku na bulvári pod Atómiom, no musíte si kúpiť lístok v parkovacích hodinách.

 Ja osobne som sa rozhodla, že mesto budem spoznávať po vlastných, keďže počas môjho prvého dňa v Bruseli panovalo pekné jarné počasie. Dala som si tak dlhšiu prechádzku Bruselom smerom k Atómiu, počas ktorej sa mi ukázal pestrý kolorit mesta mimo turistickej zóny a mohla som si tým pádom vytvoriť ako-takú predstavu o meste ako celku.

 A ako som sa k Atómiu dostala? Keďže som počas pobytu v Belgicku mala základňu v meste Antverpy, tak som šla do Bruselu vlakom. Prvá cesta vlakom bola pre mňa trochu stresujúcejšia, keďže som sa nevedela najprv poriadne zorientovať na vlakovej stanici, odkiaľ presne mi vlak ide. Avšak keď som našla, že všetky vlaky do Bruselu odchádzajú z najnižšieho podzemného podlažia, tak to už bola ďalej hračka. Brusel má viac vlakových staníc. Ja som vystupovala v stanici Bruxelles-Nord (severná železničná stanica), odkiaľ mi to pešou chôdzou vychádzalo najkratšie k Atómiu. Najkratšie v tomto prípade znamená hodina aj niečo. Podľa navigácie som sa dostala pohodlne k Atómiu, ktoré vidieť v posledných stovkách metrov pekne z diaľky.

Vstupné a otváracie hodiny Atómia

Atómium má možnosť zakúpenia vstupenky online, čo odporúčajú návštevníkom aj na oficiálnej webovej stránke. Má to praktický dôvod, aby ste nemuseli čakať v rade pri kúpe vstupenky, keďže Atómium sa považuje za hlavnú turistickú atrakciu krajiny. V cene samostatného vstupného je zahrnutá vstupenka taktiež do Design Museum Brussels, vzdialeného cca 150 metrov od Atómia.

Avšak nič sa nedeje, ak si lístok zabudnete kúpiť online. Ten sa dá zakúpiť i na pokladni a dá sa platiť aj kartou.

Fotografovať nekomerčne sa tu môže bez blesku a nepripláca sa zaň.

Cenník v skratke:

Samostatný lístok:

dospelí – 16€

dôchodcovia nad 64 rokov – 14€

deti s výškou od 115cm, študenti s medzinárodným preukazom a ZŤP – 8,50€

deti s výškou do 115 cm – vstup zdarma

Kombinovaná vstupenka – Atómium + Mini Európa (park európskych miniatúr):

dospelí – 29,40€

dôchodcovia nad 64 rokov – 27,70€

deti od 13-17 rokov a študenti s medzinárodným preukazom – 22,80€

deti s výškou od 115 cm do 12 rokov – 18,70€

Viac o cenách vstupného, ako aj o zľavách nájdete na oficiálnej webovej stránke tu.

Otváracie hodiny:

Od pondelka do nedele: od 10.00 – 18.00

Posledný vstup je o 17.30

Počas sviatkov je skrátená otváracia doba a to:

24. a 31. decembra: od 10:00 – 16:00

25. decembra a 1. januára: od 12:00 – 18:00

Prehliadka Atómia

 Pomaly približujúc sa k Atómiu, ktoré už z diaľky pôsobí monumentálne, sa stáva stále väčším a väčším, až nemôžem uveriť, že tá stavba je v skutočnosti až taká veľká a vysoká. Keď sa dostávam k jeho tesnej blízkosti, nemôžem odtrhnúť hlavu z neho pozerajúc sa stále nahor a na meniace sa scenérie z každého uhla, ktoré zachytávam aj na fotoaparát. Atómium je neskutočne fotogenická stavba. Keď sa dokochám, idem si kúpiť lístok.

 Pokladňa sa nachádza kúsok za Atómiom v malej podlhovastej prízemnej budove, kde si môžete prípadne odložiť v skrinkách svoje veci, alebo občerstviť sa v kaviarni. Ja som si na pokladni zvolila kombinovaný lístok so vstupom i do parku Mini-Európa. Keďže som navštívila Atómium v pondelok v skorých poobedných hodinách a na jar, tak som v rade na pokladni takmer vôbec nečakala. Avšak ako som vyšla z budovy a protiľahlou stranou vošla do Atómia, tak tam som si už v rade označenej fronty vystála dobrú polhodinu.

Vyhliadka

 A prečo som stála v rade? Nuž prehliadka Atómia začína jeho vyhliadkou, ktorá sa nachádza v najvrchnejšej sfére, na ktorú bol sprístupnený len výťah, ktorý má obmedzenú kapacitu osôb. Cesta výťahom na vyhliadku bola neskutočne rýchla a trvala len niekoľko sekúnd. Zaujímavé na tejto krátkej ceste nahor bolo to, že cez presklený výťah som mohla sledovať, ako rýchlo ideme a vidieť naživo aj konštrukciu výťahovej šachty. Po vystúpení z výťahu som sa ocitla na panoráme, kde bolo celkom dosť ľudí, nielen turistov, ale aj školské exkurzie. Postupne som prešla popri oknách po vnútornom obvode gule a kochala sa panorámou na mesto Brusel z vtáčej perspektívy. Hoci som bola v najvyššej guli, nebola som v tej najvyššej časti – v tej sa nachádza reštaurácia, do ktorej sa dá dostať len v prípade, ak si v nej vopred rezervujete stôl. Keďže jednotlivé sféry majú aj poschodia, ani najvrchnejšia v tomto prípade nebola výnimkou. Po prehliadke čakám opäť na výťah smerom nadol, ale už o niečo kratšie. Ďalej pokračujem prehliadkou v iných častiach budovy.

Brusel, park Mini-Europa
Výhľad z panorámy Atómia na mesto Brusel. Vpravo dole sa nachádza park Mini-Európa s miniatúrami kultúrnych pamiatok Európy (foto: KUNSTARTUM)
Stála expozícia

 Následná prehliadka, ktorá pokračuje po návrate z vyhliadky je dobrovoľná, takže ďalej už stretávam menej ľudí, ako predtým. Na ňu ma smerujú pracovníci Atómia, ktorí sú rozmiestnení na strategických pozíciách, inak sa riadim podľa jednosmerného značenia po celej trase v budove.

 Stála expozícia s názvom Atomium. Od symbolu k ikone. zaznamenáva viac ako 60 rokov histórie starého pavilónu Expo 58.

Prvotné návrhy

 Nachádzajú sa tu prvotné návrhy budovy pre Svetovú výstavu, ktorá sa konala v roku 1958 a bola prvou po druhej svetovej vojne. Vedeli ste, že pôvodne Atómium dokonca ani nemalo byť? Prvotné návrhy totižto mali oslavovať novú éru moderného pokroku a zvolili si preň ako symbol telekomunikačnú vežu. Avšak návrh stavebného inžiniera Gustava Magnela sa nakoniec neuskutočnil ako aj pre nezhody s Léonom Stynenom, ktorý navrhol alternatívu pre jeho projekt, tak aj kvôli náhlej smrti samotného Magnela v júli 1955.

 Následne na scénu prišiel projekt dizajnéra Andrého Waterkeyna, ktorý chcel poukázať na hospodársky rozvoj pomocou belgického železiarskeho a oceliarskeho priemyslu, ako aj na zlatý atómový vek. Inšpirujúc sa taktiež prírodou, si zvolil základný kryštál železa s deviatimi atómami. Waterkeyn si na pomoc zavolal ako architektov bratov Andrého a Jeana Polakovcov, aby mu pomohli naplánovať architektúru gúľ a interiéru. Pri ich spolupráci vzniklo nespočetne veľa návrhov a technických výkresov, ako som to mala možnosť vidieť na začiatku tejto expozície.

Stavba a samotné Expo 58

 Postupne ďalej sa nachádzajú dobové fotografie a novinové články opisujúce stavbu Atómia. Po devätnástich mesiacoch prácach na konštrukcii mohli jedno marcové ráno v roku 1958 uzrieť obyvatelia Bruselu Atómium, keďže veľkolepá stavba bola dokončená približne mesiac pred otvorením samotnej Svetovej výstavy.

 Od 17.4.1958 bola otvorená Svetová výstava Expo 58, ktorá do 19.10.1958 prilákala viac ako 42 miliónov návštevníkov. Viac ako štyridsať krajín tu vytvorilo veľkolepé pavilóny, v ktorých sa mohli prezentovať. Táto udalosť vyslala posolstvo neobmedzeného optimizmu a dôvery vo vedu a budúcnosť. Pre mnohých ľudí tak bola návšteva Expo 58 dokonalou príležitosťou vidieť celý svet v priebehu niekoľkých hodín.

 Odkazom na Expo 58 je vytvorený model, ktorý mi dovolil nahliadnuť do roku 1958, ako vtedy areál budovy a jej okolia vyzeral.

Úpadok ikony a znovuzrodenie symbolu

 Pôvodne malo Atómium stáť len počas Svetovej výstave a po nej malo byť zrovnané so zemou. Avšak táto hliníková stavba sa stala až tak populárnou, že sa ju mesto rozhodlo zachovať. Stavba postupom rokov začala upadať až ju nakoniec zatvorili pred verejnosťou. Vzhľadom na hodnotu stavby sa mesto Brusel ako aj samotná krajina Belgicko rozhodli pre tento symbol vyčleniť finančné prostriedky na jeho obnovu.

 Rekonštrukciou a obnovou Atómia bola poverená belgická architektonická firma CONIX RDBM Architects. Od jari 2004 do februára 2006 pracovalo na Atómiu a verejnom priestore okolo neho takmer 250 remeselníkov, ktorý vymenili pôvodný hliníkový plášť Atómia za plášť z nehrdzavejúcej ocele, čo má dodať stavbe trvácnosť. Napriek tomu ostal pôvodný stavebný plán nezmenený a zmeny vzniknuté počas rekonštrukcie boli minimálne. Atómium sa tak znovu stalo symbolom Bruselu, bez ktorého by si väčšina z nás nevedela toto mesto predstaviť.

 Koniec stálej expozície teda dopĺňajú aj rôzne predmety zobrazujúce Atómium ako ikonu.

Atómium ako futuristická stavba

 Následne sa presúvam z najspodnejšej gule, ktorú tvorili dve poschodia stálej expozície, schodmi a eskalátormi smerom navrch, kde na mňa všadeprítomné projekcie pôsobia priam futuristicky. Zastavím sa tak v jednej miestnosti, aby som bola svedkom niekoľkominútovej svetelnej šou. Raz kráčam hore, inokedy nadol, no vždy si musím dávať pozor pod nohy, keďže miestami sa ponorím až do úplnej tmy. Sem-tam sa mi objaví aj samotná vnútorná konštrukcia stavby a tak sa cítim ako v sci-fi filme. Prechod nasledujúcimi dvomi guľami bol naozaj zaujímavý.

Atómium, interiér, schody
Schody, ktoré sa nachádzajú v rúrach prepájajúce jednotlivé sféry (foto: KUNSTARTUM)

 No dostávam sa až na miesto, kde ma o niečo viac zaujal niekoľkominútový dokumentárny film o stavbe Atómia. Video zobrazuje stavbárov tvrdo pracujúcich na novovznikajúcej stavbe za každého počasia a náročných podmienok. Niekedy mi pripomínajú priam akrobatov, ktorí na lanách zvárajú a upevňujú jednotlivé kovové časti. Zostávam v nemom úžase sedieť. Pozerám si film znova a v duchu vzdávam hold týmto majstrom remeselníkom.

 Len ťažko sa mi odchádza z tadeto a smerujem nadol do poslednej sprístupnenej sféry, kde sa nachádza pre mňa málo podstatná krátkodobá výstava. O to viac ma tu osloví výhľad z okna Atómia na okolie z nižšej perspektívy. Týmto pohľadom sa s ním lúčim a už len nakrátko sa zastavím v suvenírovom obchode pri ceste von, odkiaľ moje kroky smerujú k neďalekému podniku, aby som sa posilnila sladkou vafľou pred návštevou parku Mini-Európa.

Záver

 Nuž návštevu Atómia môžem jednoznačne odporučiť. Je to veľký zážitok vidieť naživo túto ikonickú monumentálnu stavbu, či už z vonku, alebo byť v jej interiéri a kochať sa výhľadmi na Brusel, alebo samotnou futuristickou architektúrou interiéru. Návštevník tu taktiež získa cenné informácie o histórii samotnej stavby, ako aj o Svetovej výstave Expo 58, na ktorú bolo Atómium určené.

 Po prehliadke istotne zavítajte aj do kaviarne vedľa pokladne, kde si môžete vychutnať pravé belgické vafle, ktoré sú konzistenciou cesta trochu iné, ako tie, na ktoré sme zvyknutí. Potom, ako som sa posilnila, som zavítala ešte do neďalekého parku Mini-Európa, kde som strávila tiež dosť času a preto mi nevydalo navštíviť ešte Múzeum dizajnu, ktorého vstup som mala v cene lístka. Preto ak plánujete navštíviť Atómium a okolité atrakcie, rezervujte si naň celý deň – najlepšie ak budete na mieste už o 10.00, kedy sa Atómium otvára verejnosti, aby ste tak pohodlne všetko stihli vidieť a zažiť. V lete buďte opatrní kvôli vysokým teplotám v Atómiu a zvoľte si tak vzdušné oblečenie a dodržiavajte pitný režim.

Park Mini-Európa

 Taktiež môžem odporučiť návštevu parku Mini-Európa, najmä tým, ktorí chcú vidieť všetky európske dominanty naživo na jednom mieste. Síce sú v menšej mierke, ale veľmi detailne spracované, čo ocenia nielen modelári. Prírodný park teda vypĺňajú stavby zo štátov Európskej únie – zväčša jeden štát reprezentuje jedna stavba, až na pár výnimiek z radov väčších štátov. Za Slovensko je tu secesný Kostol sv. Alžbety, známy ako bratislavský Modrý kostolík. Pri každom modeli stojí nielen informačná tabuľa o danej stavbe, ale aj informácie o danej krajine, dokonca si môžete po stlačení gombíka aj vypočuť hymnu. Interakcia a zvukové efekty sú tu na každom kroku, čo modely oživuje. Okrem modelov budov tu natrafíte na modely pohybujúcich sa dopravných prostriedkov. Myslím si, že toto miesto si môžu vychutnať nielen deti, ale i dospelí.

Viac informácií o parku Mini-Európa nájdete na tejto webovej stránke tu.

Atómium a pohľad na bulvár, ktorý ho predchádza (foto: KUNSTARTUM)

Obrázok 1 z 21

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Scroll to Top