Groeningemuseum – múzeum belgického vizuálneho umenia v meste Bruggy

 Galériu Groeningemuseum v meste Bruggy som navštívila počas mojej jarnej návštevy Belgicka. Cieľom mojej jarnej návštevy bolo spoznať flámske umenie a navštíviť galérie a umelecké inštitúcie v Belgicku. Hoci som mala v pláne navštíviť aj galériu v Bruggách, pravdupovediac dopredu som si veľa o nej nezisťovala, takže až počas jej návštevy som zistila, aké poklady Groeningemuseum skrýva.

Groeningemuseum, Bruggy, Belgicko, Jan van Eyck
Zľava: Majster vyšívaného lístia, Mária s dieťaťom korunovaná anjelmi, ± 1476/1482, olej na paneli; Kópia podľa Rogiera van der Weydena, Svätý Lukáš kreslí Madonu, ±1500, olej na paneli; Jan van Eyck, Madonna s kanonikom Jorisom van der Paele, 1436, olej na paneli. Práve maľba Madonna s kanonikom Jorisom van der Paele od Jana van Eycka je najväčším lákadlom v Groeningemuseum. (foto: KUNSTARTUM)

O Groeningemuseum

Groeningemuseum – táto galéria v belgickom meste Bruggy predstavuje vývin flámskeho umenia počas šiestich storočí na jednom mieste. Najväčším lákadlom je tu zbierka „flámskych primitívov“, kde možno vidieť diela svetoznámych majstrov ako sú Jan van Eyck, Hans Memling, či Gerard David. Nachádza sa tu významná van Eyckova maľba, čerstvo zreštaurovaná, Madona s kanonikom Jorisom van der Paele. Ďalej tu môže návštevník vidieť aj flámske neoklasicistické a expresionistické diela, ako i diela moderny. Nachádzajú sa tu prevažne maľby, no nechýba ani sochárske umenie. Groeningemuseum prezentuje svoju stálu zbierku v pätnástich miestnostiach, avšak dočasné výstavy reprezentuje vo svojej pobočke múzea Arenthuis, vzdialenej niekoľko metrov.

História Groeningemuseum

 Vznik zbierok galérie Groeningemuseum sa viaže so vznikom Bruggskej akadémie umenia, ktorá vznikla začiatkom 18. storočia, čo robí z múzea jedno z najstarších v Belgicku vôbec.

 Vytvoreniu zbierky diel flámskych maliarov predchádzali historické udalosti vo vtedajšom južnom Nizozemsku. Počas Francúzskej revolúcie boli tieto územia okupované Francúzmi. Tí plienili a rabovali nizozemské kláštory, kostoly, či iné verejné budovy a odnášali si z nich do Paríža vzácne umelecké diela. Takto krajina prišla o viac ako 200 umeleckých diel z flámskej školy. Z nich to boli diela ako napríklad Madona s kanonikom Jorisom van der Paele od Jana van Eycka, či Cambysov verdikt od Gerarda Davida.

 V roku 1797 sa rozhodla Bruggská akadémia umenia požiadať o prevezenie diel z okolitých zaniknutých kláštorov, ktoré si Francúzi neulakomili, na jedno miesto. O rok neskôr uskutočnili transport diel do priestorov bývalého opátstva Dune na Potterierei v Bruggách, kde sídlila Bruggská akadémia umenia. Prvé múzeum v Bruggách tak zhromaždilo asi 500 takýchto diel, medzi ktorými boli rôzne diela, ktoré dnes patria k vrcholom Múzea Groeninge. V roku 1816 sa do Brúgg vrátilo z Francúzska mnoho ukradnutých obrazov, vrátane Madony s kanonikom Jorisom van der Paele od Jana van Eycka, Moreel-triptychu od Hansa Memlinga a Cambysovho verdiktu od Gerarda Davida.

 Avšak obrazy získané z Francúzska už v roku 1803, boli vtedy umiestnené do radnice v Bruggách. Do galérie sa dostali až v roku 1828, kedy Akadémia dostala povolenie o ich premiestnení z radnice do vlastnej zbierky. Tieto obrazy, ktoré skončili v múzeu Akadémie, najskôr v škole v Poortersloge a potom od roku 1866 v Bogaerden, tvoria dnes jadro zbierky starého flámskeho maliarstva v Groeningemuseum.

 Akadémia, ako inštitúcia, taktiež prispela ešte pred novovytvorenou zbierkou obrazov vlastnou zbierkou. Každý bruggský umelec musel totižto Akadémii venovať jedno svoje dielo. Do zbierky okrem toho prispeli aj samotní absolventi, ktorí darovali Akadémii niekoľko svojich diel. Jedným z nich bol aj Joseph-Benoît Suvée. Bohužiaľ v roku 1755, ešte pred Francúzskou revolúciou, veľká časť týchto diel bola zničená pri požiari. No napriek tomu Akadémia vytvorila základ pre zbierku flámskych neoklasikov.

 V roku 1892 prešla správa múzea z Akadémie na mesto, čím zodpovednosť za maliarsku zbierku pripadla úplne na plecia mestskej správy. Bol to začiatok Mestského múzea maľby, z ktorého sa neskôr stalo Múzeum výtvarných umení.

Keďže škola Bogaerden nebola z dlhodobého hľadiska vhodná ako výstavný priestor, padlo rozhodnutie postaviť nové múzeum. V roku 1930 bolo slávnostne otvorené Groeningemuseum v novej budove, ktorú navrhol Joseph Viérin v štýle art deco. V roku 1994 k pôvodnej budove pribudla ešte prístavba, ktorá ju predĺžila.

 Počas nasledujúcich rokov sa zbierka neustále rozrastala vďaka ďalším významným prevodom, či darom. Všetky roztrúsené zbierky, tak boli znovu spojené na jednom mieste, aby návštevníkom mohlo múzeum ukázať vývin flámskeho umenia počas šiestich storočí.

Kde sa Groeningemuseum nachádza a ako sa sem dostať

 Groeningemuseum sa nachádza v meste Bruggy na severozápade Belgicka. Budova múzea leží na ulici Dijver 12, neďaleko centra, kde sa v okolí nachádzajú ďalšie atrakcie ako Gruuthusemuseum, či Arenthuis, ale najmä Kostol Panny Márie (holandsky Onze-Lieve-Vrouwekerk).

 Do Belgicka môžete prísť či už letecky do Bruselu, kam lietajú aj nízkonákladovky, alebo pozemnou cestou – autobusmi, vlakmi, či autom.

 Ak už budete v Belgicku, tak do mesta Bruggy sa dostanete bez problémov dopravnými prostriedkami ako sú autobusy a vlaky. Ja osobne som využila vlakovú dopravu, kde som šla z mesta Antverpy vlakom s konečnou stanicou v prímorskom meste Oostende, kde som len vystúpila v meste Bruggy. Cestu som si zvolila bez prestupov a trvala hodinu a pol.

Vyhľadávač vlakových spojení v Belgicku nájdete na webovej stránke tu.

 Od vlakovej stanice mi cesta pešo ku Groeningemuseum trvala cca 15 minút. Bruggy sú nádherné historické mesto a cesta do múzea vám možno zaberie viac času, podobne ako mne, keď budete obdivovať okolitú krásu historických uličiek, malebných kanálov a budov. Budova Groeningemuseum je tak trochu skrytá a miestami som pátrala po vchode do nej. Prvým vstupom je brána s tabuľkou s nápisom Groeningemuseum, ku ktorej som sa dostala cez okolité nádvorie Kostola Panny Márie prejdením po Bonifaciusovom moste cez park a ulicu. Keď som vstúpila cez bránu, šla som doprava a tam ma už čakala staršia budova Groeningemuseum s modernejšou prístavbou. Do múzea som vstupovala cez staré, drevené, nenápadné dvere. Avšak múzeum má pravdepodobne ešte jeden vchod, ktorý vyzerá podľa obrázkov na internete trochu inak, keďže sa asi vchádza z inej ulice.

 Groeningemuseum
Budova Groeningemuseum, Bruggy, Belgicko (foto: KUNSTARTUM)

 Ak by ste sa chceli do Brúgg vybrať autom, parkovacie miesta sú trochu ďalej od centra, najmä blízko kanálov a sú časovo limitované. Nevraviac, že celkovo v Belgicku je pomerne drahé parkovné, takže radšej sa oplatí hľadať iné spôsoby dopravy na potulky mestom, najmä počas turistickej sezóny, víkendov a sviatkov, kedy je v meste plno ľudí, čo ešte viac komplikuje individuálnu dopravu.

Vstupné a otváracie hodiny Groeningemuseum

Groeningemuseum ponúka zakúpenie vstupeniek online, ale aj na mieste, kde sa dá platiť v hotovosti alebo kartou.

Čo sa týka fotografovania, je zdarma, no nesmie sa používať blesk.

Cenník v skratke:

dospelí a dôchodcovia – 14€

mládež do 25 rokov – 12€

deti do 12 rokov, priatelia múzea, držitelia karty Brugge Card a držitelia karty Museumpassmusées – zdarma

Ja som v tomto prípade ako držiteľ Museumpassmusées mala vstup zdarma.

Čo je Museumpassmusées, prečo sa vyplatí a ako ho získať?

 Museumpassmusées je kartička, ktorá zaručuje vstup zdarma do viac ako 200 galérií a múzeí po celom Belgicku, ako aj desiatky zľavnených vstupné na dočasné výstavy, či mnoho ďalších zliav a výhod. Jednou z výhod je aj 50% zľava na 5 spiatočných jázd vlakom. Avšak pozor, túto zľavu uplatníte len pri kúpe lístku na vlak online, kde zadávate zľavový kód.

Museumpassmusées sa rozhodne oplatí, ak plánujete v Belgicku navštíviť viacero múzeí, či galérií.

 Nuž je tu však jeden menší háčik, ako Museumpassmusées získať. Ak bývate v Belgicku, alebo máte v Belgicku známych, tak len vtedy si viete tento Museumpassmusées vybaviť. Ako na to? Museumpassmusées posielajú len v rámci Belgicku – inú krajinu si tam bohužiaľ neviete zvoliť. Aj za kartu sa platí sa cez belgické platobné systémy, takže i tu je dobré, ak žijete, alebo poznáte niekoho v Belgicku, kto by tieto formality s vami absolvoval.

 Museumpassmusées je dobré si vybaviť online pár týždňov pred plánovanou cestou, aby vám stihol prísť predtým, ako prídete do Belgicka. V online formuláre v holandčine alebo francúzštine (viete si údaje postupne prekladať aj cez Google) vyplníte najprv údaje k adrese, kam vám má karta prísť (v mojom prípade to boli údaje kamaráta – ktorému, ak toto číta, touto cestou ešte raz ďakujem), ďalej sú to vaše osobné údaje a nakoniec zadávate platbu – teda v tomto prípade radšej dajte vyplniť osobe, ktorá vám to pomáha vybaviť. O niekoľko dní vám príde email o doručení karty na adresu. Avšak predtým, ako ju začnete používať, ju musíte aktivovať. Teda zadáte číslo karty, potvrdíte svoje kontaktné údaje a nahráte svoju fotografiu.

Takže ak toto všetko absolvujete, tak už len pri pokladni ukážete Museumpassmusées, ktorý oskenujú, aby si overili vašu totožnosť, platnosť a máte vstup zadarmo. Avšak aj keď Museumpassmusées platí v mnohých inštitúciách, neplatí vo všetkých, preto je dobré dopredu si pozrieť, či na danom mieste platí. Zoznam inštitúcií a výstav nájdete na webstránke Museumpassmusées tu.

Museumpassmusées stojí na rok 59€, čo sa rozhodne oplatí, keďže vstupy do múzeí sa v Belgicku pohybujú zväčša v dvojciferných číslach a ak ich navštívite niekoľko, tak sa vám investícia čoskoro vráti.

Mimochodom nedávno mi z Museumpassmusées prišiel email, že zaviedli aplikáciu a už viac nebude potrebná fyzická karta, takže možno cesta k jej získaniu bude ľahšia. Za kartu, teda jej doručenie sa bude účtovať niekoľko eurový príplatok.

Otváracie hodiny:

Od utorka do nedele: od 09:30 – 17:00

Posledný vstup do múzea je 45 minút pred jeho zatvorením.

Múzeum je 25.12. a 1.1. zatvorené, počas iných sviatkov sú otváracie hodiny zmenené, preto odporúčam kontrolu pred plánovanou návštevou na oficiálnej stránke Groeningemuseum.

Viac aktuálnych informácií o otváracej dobe, či vstupenkách nájdete na webstránke tu.

Prehliadka v Groeningemuseum:

 Po preukázaní sa kartičkou Museumpassmusées, získaní vstupenky a odložení vecí (kabínky na uzamykanie sa nachádzajú vedľa pokladne), som sa vybrala do prvej miestnosti. Avšak oficiálne prvá miestnosť sa nachádza až za miestnosťou, do ktorej som vošla ako prvej, keďže tú miestnosť tvorili najmladšie obrazy zbierky a teda bola koncová.

Prvá miestnosť: Bruggy, prosperujúca metropola umenia

 V oficiálne prvej miestnosti sa nachádzajú diela, ktoré vytvorili základ pre štýl maliarstva známy ako staré flámske maliarstvo. Keďže od 13. storočia v prístavnom meste Bruggy prosperoval obchod, stali sa príťažlivou metropolou, lákajúcou aj umelcov. K týmto umelcom patrili Jan van Eyck, Robert Campin, či Rogier van der Weyden. Štýl týchto flámskych primitívov sa vyznačuje veľkým detailným realizmom, vysokou pozornosťou venovanej zobrazovaniu textúry, materiálov a krajiny, ako i jasným použitím farieb. Umelci dokázali tento efekt dosiahnuť použitím olejovej farby. Táto technika bola známa už nejaký čas, ale talent týchto majstrov zabezpečil jej uplatnenie na mimoriadne vysokej úrovni. To ich vo svojej dobe urobilo svetovo známymi. Čo sa týka žánrov, boli tu preferované najmä náboženské motívy, či portréty.

 V tejto miestnosti možno vidieť najmä maliarske umenie, ale sú tu aj originálne polychromované pieskovcové konzoly z radnice v Bruggách. Z maliarskeho umenia stoja za najväčšiu zmienku dva obrazy od Jana van Eycka.

 Prvý z nich – malá olejová maľba na drevenom panely – Portrét Margarety van Eyck, zobrazuje manželku maliara. Zaujímavý je tým, že sa údajne jedná o jedno z prvých európskych umeleckých diel zobrazujúcich manželku maliara.

Jan van Eyck
Jan van Eyck, Portrét Margarety van Eyck, 1439, olej na paneli (foto: KUNSTARTUM)

 Druhý van Eyckov významný obraz je Madona s kanonikom Jorisom van der Paele. Tento obraz minulý rok preskúmala Antverpská univerzita špeciálnou röntgenovou metódou (MA-XRPD), pri ktorej zistili zaujímavé informácie o materiáloch, ktoré van Eyck použil vo svojich prácach, o výrobe farieb podľa starých receptov a poskytol tak pohľad do ich procesu starnutia v priebehu času. O pár miestností ďalej som mala možnosť si vzhliadnuť film dokumentujúci proces skúmania tejto maľby. Ale vrátim sa naspäť k samotnej maľbe. Významná je detailným realizmom a zobrazením materiálov, čo môžeme vidieť na drapériách, ako aj odrazoch na Jorisovom brnení a prilbe. Okrem toho maľba ukrýva množstvo detailov a symbolov, ktoré som si mohla prezrieť a prečítať si o nich na interaktívnom panely v miestnosti.

Jan van Eyck, Madonna s kanonikom Jorisom van der Paele
Jan van Eyck, Madonna s kanonikom Jorisom van der Paele, 1436, olej na paneli (foto: KUNSTARTUM)

 Mimochodom, hoci som galériou prechádzala bez sprievodcu, nebola som ukrátená o výklad diel. Ako to? Nuž, v každej miestnosti sa nachádzala informačná tabuľa s opisom skupiny diel v danej miestnosti, ako aj zvlášť menšie tabule vo viacerých cudzích jazykov, kde na nich bol opis daného diela. Návštevník si tak mohol tabuľu vziať a priamo pri dielach si o nich niečo prečítať.

Druhá miestnosť: Hans Memling a anonymní majstri

 Bruggy zostali dôležitým obchodným mestom až do konca 15. storočia. V tom čase bol nepochybne najznámejším predstaviteľom maliarstva Hans Memling, pôvodne majster z Nemecka, ktorého do Brúgg prilákala umelecká klíma. Zobrazením portrétov na bočných krídlach svojho Moreel-triptychu vytvoril jeden z najstarších veľkých skupinových portrétov v histórii. Prácu si objednala bohatá rodina Moreelovcov v Bruggách (preto Moreel-triptych), ktorá je tu zobrazená spolu so svojimi patrónmi. Dielo bolo zavesené v rodinnej kaplnke v Kostole sv. Jakuba. Na strednom panely je tu zobrazený náboženský výjav korunovaný malebnou krajinou v pozadí.

Hans Memling
Zľava: Hans Memling, Moreel-Triptych, 1484, olej na paneli; Jacques van den Coornhuse, Posledný súd, 1578, olej na paneli; Hans Memling, Zvestovanie, ± 1467, olej na paneli (foto: KUNSTARTUM)

 V okolí Memlinga sa pohybovalo veľa umelcov, ktorí už nie sú známi menom, ale ktorým možno pripísať diela vďaka ich charakteristickému rukopisu. Boli im udelené núdzové mená, ako napríklad Majster legendy o Uršuli, či Majster legendy o Lucii. Druhý menovaný mohol byť identický s Fransoisom van den Pitteom, ale výsledky výskumu nie sú (zatiaľ) jednoznačné.

Tejto miestnosti dominujú panelové maľby s náboženskými motívmi.

Tretia miestnosť: Okolo roku 1500 – Jan Provoost

 Jan Provoost prišiel do Brúgg v roku 1494 – v roku úmrtia Hansa Memlinga. Bol jedným z mnohých umelcov, ktorí sa v 15. storočí presťahovali do Brúgg kvôli špeciálnemu umeleckému prostrediu. Zohral dôležitú úlohu v Lukasovom cechu, organizácii, v ktorej sa spojili bruggskí umelci a sedliaci. Rovnako, ako mnohí iní umelci, bol pravdepodobne aj členom Rederijkerskameru, združenia amatérskych básnikov.

 Toto všetko sa odrazilo v jeho umení, ktoré sa vyznačuje početnými ikonografickými inováciami, ako napríklad v obraze Lakomec a smrť, ktorého význam ešte nebol úplne dešifrovaný. Jeho diela sú tiež inovatívne napríklad v kompozícii. V tej dobe bolo nezvyčajné zobraziť ukrižovanie Krista vo formáte na šírku.

Jan Provoost, Lakomec a smrť
Jan Provoost, Lakomec a smrť, 1515/1521, olej na paneli (foto: KUNSTARTUM)

 Čo sa týka diel ostatných umelcov, za zmienku stojí obraz s názvom Gregorova omša od anonymného maliara. Ten zobrazuje legendu, podľa ktorej  na omši celebrovanej pápežom Gregorom jeden z jeho biskupov spochybnil premenu chleba a vína na Kristovo telo a krv. V chvíli, keď sa snažil presvedčiť neveriaceho, zjavil sa Kristus na oltári ako muž bolesti so svojimi stigmami a nástrojmi umučenia. Obraz bol vytvorený podľa rytiny od Israhela van Meckenema a dáva nám nahliadnuť do používania oltárnych obrazov v liturgii počas neskorého stredoveku.

 Iné dielo, Ján Krstiteľ s Ivanom de la Penou, darcom od Alvara Sáncheza, spadá zas do tzv. hispánsko-flámskej školy.

 Diela, tu vystavené, znázorňujú náboženské motívy – až na Provoostovo dielo Lakomec a smrť, ktoré možno priradiť k tradícii moralizujúcich scénok pripomínajúcich pominuteľnosť.

Štvrtá miestnosť: Okolo roku 1500 – Gerard David

 Gerard David svojou maľbou Cambysov rozsudok vytvoril najšokujúcejšie dielo v zbierke bruggského Groeningemuseum. Dielo bolo vytvorené pre radnicu, kde malo byť príkladom spravodlivosti pred nespravodlivou súdnou právomocou. Diptych určite splnil svoju funkciu, pretože sa i dnes vpáli do sietnice každého diváka.

Gerard David
Zľava: Gerard David, Cambysov rozsudok, 1498, olej na paneli; Gerard David, Kristov krst, ± 1502/1508, olej na paneli (foto: KUNSTARTUM)

 David a jeho súčasníci boli inšpirovaní svojimi predchodcami, starými flámskymi majstrami, no pokračovali vo svojom detailnom a realistickom štýle. Záujem o krajinu naďalej rastie, ako sa to ukazuje v diele Kristov krst.

 Ďalším výrazným umelcom bol Ambrosius Benson, ktorý inšpirovaný školou Leonarda da Vinciho priniesol z Lombardie do Brúgg štýl, v ktorom boli časté výrazné prechody svetla a tmy – takzvaný šerosvit a postupný prechod zo svetla do tmy nazývaný sfumato. Ambrosius Benson najprv pracoval v Davidovej dielni a neskôr sa usadil ako nezávislý majster. Spomínaný štýl maľby prijali okrem iného Adriaen Isenbrant a Pieter Claeissens I.. Tak v tomto období vznikajú i diela výrazné ovplyvnené talianskymi majstrami.

 Námety malieb sú už vo štvrtej miestnosti pestrejšie. Okrem náboženských motívov sú tu i historické scény, či portréty.

Piata miestnosť: Renesancia

 V tejto miestnosti dominujú tabuľové maľby štyroch umelcov: Hieronyma Boscha, Pietra Pourbusa, Lancelota Blondeela, Pietra Claeissensa I., kde sú zobrazené buď náboženské scény, alebo portréty.

 Hieronymus Bosch so svojimi nápaditými obrazmi plnými diablov a príšer rozvinul hnutie, ktoré bolo veľmi dominantné v 16. storočí v celej severozápadnej Európe. V čiastočne svojpomocne vytvorenom triptychu Posledný súd ukazuje pekelnú krajinu plnú fantazijných bytostí.

 Pieter Pourbus ilustruje vo svojich dielach svoje znalosti talianskej renesancie. Navyše sa nechal vedome, či nevedome ovplyvniť boschovými fantazijnými bytosťami, ako to môžeme vidieť v diele Posledný súd, či v maľbe Posedná večera s netradičnou dramatickou kompozíciou, kde Judáš beží z miestnosti priamo do diablovho náručia.

Pieter Pourbus, Posledná večera
Pieter Pourbus, Posledná večera, 1548, olej na paneli (foto: KUNSTARTUM)

 Lancelot Blondeel, svokor Pietra Pourbusa, zaujal ako homo universalis výnimočné miesto v umeleckej produkcii v Bruggách. Často pôsobil ako projektant, ale i generálny dodávateľ. Tvorba obrazov bola len jednou z jeho mnohých aktivít. V diele Svätý Lukáš maľuje Madonu ukazuje možnosti ilúzie, ktorú maľba ponúka.

Pieter Claeissens I. je tu zastúpený tabuľovými bočnými maľbami triptychu, ktorého ústredný panel je stratený. Na prednej strane ľavej časti je zobrazený sv. Anton v mníšskej kutni s jeho atribútmi – prasaťom a knihou. Vpravo sa modlí zakladateľ cisterciánskeho kláštora Dünenabtei, opát Antoine Wydoit. Na zadnej strane je znázornenie Dojčenie svätého Bernarda v šedých tónoch vytvárajúcich dojem sôch.

Šiesta miestnosť: Okolo roku 1600

 V 16. storočí vznikli v Bruggách dve umelecké dynastie, ktoré zostali aktívne až do 17. storočia: rodina Claeissenovcov a rodina Blondeel-Pourbus.

 Claeissenovci naďalej dominovali na trhu s umením v Bruggách s alegorickými kompozíciami, ktorých význam je niekedy ťažké zistiť.

 Pieter Pourbus vyučil svojho syna Fransa I. a svojho vnuka Fransa II. Obaja boli úspešní mimo Brúgg. Frans II. sa dostal svojimi realistickými portrétmi dokonca aj k francúzskemu dvoru a vytvoril portrét arcivojvodovi Albertovi a jeho manželke Isabelle.

 V Antverpách a ďaleko za nimi zostala dominantná dynastia Bruegelovcov. Kázeň Jána Krstiteľa bola opakovane na vysokej úrovni kopírovaná synmi Pietra Bruegela I.. V tomto diele od Pietra Bruegela II. tu vidieť naľavo ženu s rúškom. Nie je to jediný obraz z dejín umenia, kde vidieť človeka s prekrytými dýchacími cestami, pravdepodobne zo strachu z morových epidémií. Aj pre toto rada sledujem staré obrazy, ktoré ponúkajú predstavu, ako vtedy ľudia žili, ako sa odievali, stravovali, alebo ako ponímali vtedajší svet.

Pieter Bruegel II., Kázeň Jána Krstiteľa
Pieter Bruegel II., Kázeň Jána Krstiteľa, ± 1601-1620, olej na paneli (foto: KUNSTARTUM)

 Okrem náboženskej tematiky, portrétov, historických námetov a legiend, sa tu objavuje už aj záľuba v krajinomaľbe, čo sa dá vidieť na obraze Zalesnená krajina s kravami a kozami od Roelanta Saveryho.

Siedma miestnosť: 17. storočie a jeho žánre

 Vstupujem do kabinetu Groeningemuseum, ktorý je rozdelený do niekoľkých tematických okruhov: portréty; žánrové obrazy, zátišia a krajinky a historické obrazy.

 Flámske barokové maliarstvo totižto vykazovalo pozoruhodnú tendenciu k špecializácii. Vo veľkých umeleckých centrách ako Antverpy a Brusel sa niektorí umelci venovali monumentálnym historickým maľbám – s historickými, biblickými, alebo mytologickými scénami.

 Ďalší maliari sa špecializovali na portréty, krajinomaľby, žánrové maľby – maľby každodenných výjavov – či zátišia. Maliari sa zdokonaľovali v podžánroch zátišia, ako sú aranžovanie kvetov, ovocné zátišie, časti zvierat alebo zátišie trompe l’oeil, ktoré často obsahovalo symboliku vanitas alebo pominuteľnosti.

Groeningemuseum, Bruggy, Belgicko
Zľava: Joannes Fijt, Zátišie s loveckou korisťou; Frans van Cuyck de Myerhop, Zátišie s vtákmi, 2. polovica 17. storočia, olej na plátne; Gaspar Peeter Verbruggen II. (maliar) Laurent van der Meulen (sochár), Zátišie s kvetinami, ± 1700, olej na plátne; Isaac Denies, Zátišie s ovocím a pohárom vína, 2. polovica 17. storočia, olej na plátne; Okruh Roelanta Saveryho, Zátišie s kvetinami, 1. polovica 17. storočia, olej na paneli (foto: KUNSTARTUM)

 Portrétnej maľbe 17. storočia v Bruggách dominoval Jacob van Oost I. Niekoľko rokov strávil v Taliansku, kde ho výrazne ovplyvnilo dielo Caravaggia. V duchu protireformácie van Oost namaľoval početné oltárne obrazy pre bruggské kostoly a kláštory. Pôsobil aj ako maliar portrétov buržoázie. Jeho syn Jacob van Oost II sa tiež preslávil ako bruggský portrétista a maliar histórie.

Ôsma miestnosť: Bruggský neoklasicizmus so Suvéeom ako predstaviteľom

 Koncom 18. a začiatkom 19. storočia zažilo maliarstvo v Bruggách nový vrchol. Akadémia v Bruggách, vtedy jedna z najlepších v krajine, zohrala priekopnícku úlohu pri presadzovaní neoklasicizmu. Študovalo na nej niekoľko umelcov, ktorí absolvovali školenia v zahraničí a potom dosiahli medzinárodné uznanie.

 Jedným z nich bol i Joseph-Benoît Suvée, ktorý je nepochybne najúspešnejším príkladom. Vybudoval si závratnú kariéru v Paríži a Ríme. Porazil Jacquesa-Louisa Davida – francúzskeho predstaviteľa neoklasicizmu – a získal prestížne ocenenie Prix de Rome a ako rodák z Brúgg to dotiahol dokonca až na riaditeľa prestížnej Académie de France v Ríme.

 Neoklasicistické obrazy sa tu vyznačujú vyváženou štruktúrou, prevahou kresby nad farbou a mimoriadne rafinovanou povrchovou úpravou. Štýl je vo všeobecnosti chladný, statický a sochársky. Obľúbenými žánrami neoklasikov sú portrét a historická maľba s námetmi z klasickej antiky.

Deviata miestnosť: Bruggský neoklasicizmus v 19. storočí

 Stredu tejto miestnosti dominuje mramorová socha Madony od sochára a mestského architekta Jeana-Roberta Calloignea, ktorý vytvoril neoklasickú verziu Michelangelovej renesančnej sochy z Kostola Panny Márie.

 Po obvode miestnosti visia portréty, či historické maľby. V tomto období totižto si mnohí bruggskí neoklasicistickí maliari vytvorili meno ako portrétisti. V neposlednom rade François-Joseph Kinsoen, ktorý urobil medzinárodnú kariéru ako dvorný portrétista. Okrem rady portrétov vlastní Groeningemuseum jediný jeho obraz s historickou tematikou, a to Smrť Belisarovej ženy.

 Avšak historické maľby boli špecialitou pre Josepha-Denisa Odevaerea, ktorý ale tiež pravidelne brával lukratívne zákazky na portréty a stal sa dvorným maliarom kráľa Williama I.. Tiež Joseph Ducq pracoval v mene holandského kráľa a iných významných osobností, ako je manželský pár De Keverberg de Kessel, ktorý zvečnil v dôstojnom portréte.

Neoklasicizmus
V strede: Jean-Robert Calloigne, Madona, ± 1820/1830, mramor. Zľava na stene: Joseph-Denis Odevaere, Lord Byron na smrteľnej posteli, 1826, olej na plátne; Joseph-Denis Odevaere, Narcis, 1820, olej na plátne; Joseph Ducq, Portrét Charlesa-Louisa baróna de Keverberg de Kessel a potrtét jeho manželky Mary Lodge, 1818, olej na plátne; François-Joseph Kinsoen, Portrét ženy s jej dvoma deťmi, ± 1815/1820, olej na plátne; François-Joseph Kinsoen, Portrét Marie-Joséphine Lafont-Porcher, 1827/1828, olej na plátne; François-Joseph Kinsoen, Smrť Belisarovej ženy, ±1817, olej na plátne (foto: KUNSTARTUM)

Desiata miestnosť: Krajinomaľba a výhľady na dedinu od roku 1850

Ďalšej miestnosti dominuje krajinomaľba.

Okolo roku 1850 došlo k hlbokej inovácii v krajinnom maliarstve. Umelci vyšli do prírody so svojimi stojanmi a farbami v tubách, kde maľovali pod šírim nebom. Plenérové maliarstvo sa praktizovalo najmä vo Francúzsku maliarmi z Barbizonskej školy. Medzi rokmi 1830 a 1860 sa niekoľko parížskych umelcov usadilo v blízkosti Barbizonu a v blízkosti lesa Fontainebleau. Prvým plenérovým maliarom v Belgicku bol Theodore Fourmois.

 V Belgicku bolo zriadených niekoľko regionálnych krajinných škôl podobných Barbizonskej škole. Predovšetkým škola Tervuren, s predstaviteľmi ako sú Hippolyte Boulenger, Alphonse Asselbergs a Théodore Coosemans, ktorí jej vytvorili meno. Venovali sa na romantickému a dramatickému zobrazeniu prírody a jej okolia.

 Umelci sa čoraz viac zameriavali na meniace sa aspekty prírody a ich technika sa stala čoraz skicovitejšou. Emile Claus bol veľmi úspešný so svojím variantom impresionizmu, luminizmu, v ktorom hrá hlavnú úlohu slnečné svetlo.

Krajinomaľba
Zľava: Théodor Fourmois, Horská krajina vo Voreppe, Dauphiné, ± 1850, olej na plátne; Alphonse Asselbergs, „La Mare aux Fées“ vo Fontainebleau, asi 1876, olej na plátne; Joseph-Théodore Coosemans, Slnečný lúč po búrke, ± 1876/1891, olej na plátne (foto: KUNSTARTUM)

Jedenásta miestnosť: Fin de Siècle

 V tejto miestnosti zažívam Déjà vu, keďže belgický symbolizmus mi je už povedomí z výstavy v Nemecku, ktorú som absolvovala pred necelými dvomi rokmi. Reportáž Výstava Dekadenz und dunkle Träume – belgický symbolizmus si môžete prečítať tu.

 Na konci 19. storočia boli Bruggy a Benátky mimoriadne príťažlivé pre symbolistov ako William Degouve de Nuncques, Henri Le Sidaner a Fernand Khnopff. Symbolisti chceli uniknúť z moderného, ​​industrializovaného prostredia. Zamerali sa na fantáziu, duchovno a na vyššiu dimenziu skrývajúcu sa za viditeľnou realitou. Ich umelecké diela ukazujú tajomný, zahalený svet.

 Symbolizmus a ďalšie nové umelecké hnutia ako impresionizmus a pointilizmus propagovali v Bruseli skupiny avantgardných umelcov ako Les XX a jej nástupca La Libre Esthétique. Tieto skupiny organizovali výstavy, prednášky, koncerty a vydávali časopisy.

 V tom istom období sa rozvíjal aj historizmus. Edmond Van Hove, najvýznamnejší bruggský umelec svojej generácie, si požičal detailný realizmus z umenia flámskych primitívov. Jeho tvorba zahŕňa portréty, náboženské diela a alegórie.

Symbolizmus
Zľava: Fernand Khnopff, Tajomstvo-odraz, 1902, pastel a farebná ceruzka na papieri; Edmond Van Hove, Jeseň života, 1905, olej na plátne; Henry Van de Velde, Portrét Laurenta Van de Veldea, ±1888, olej na plátne; Achille Chainaye, Nemý, 1883, sadra; James Ensor, Ikona. Portrét Eugènea Demoldera, 1893, olejová farba, ceruzka a kvaš na paneli (foto: KUNSTARTUM)

Dvanásta miestnosť: Flámsky expresionizmus

 Rozkvet flámskeho expresionizmu začal v roku 1920. Jeho hlavnými predstaviteľmi boli Constant Permeke, Gustave De Smet a Frits Van den Berghe. Pred prvou svetovou vojnou žili a pracovali ešte pod vplyvom impresionizmu v umeleckej dedine Sint-Martens-Latem neďaleko Gentu. Van den Berghe a De Smet strávili vojnové roky v Holandsku, Permeke v Anglicku. Tam prišli do kontaktu s najnovším vývojom – fauvizmom, futurizmom a najmä s francúzskym kubizmom a nemeckým expresionizmom. Pod vplyvom medzinárodnej avantgardy vyvinuli svoj vlastný štýl, ktorého východisko – napriek čiastočne silným deformáciám – zostalo rozpoznateľne realistické.

Pre flámsky expresionizmus sú charakteristické vidiecke a ľudové témy. Permeke maľoval hlavne rybárov a poľnohospodárov, zatiaľ čo De Smet a Van den Berghe stvárňovali výjavy z každodenného života a zábavy na dedine: jarmokoch, cirkusoch, krčmy… Farebnosť ich obrazov je tmavšia, v zemitejších odtieňoch.

Trinásta miestnosť: Fauvizmus a expresionizmus

 V tejto menšej miestnosti sa nachádzajú najmä figurálne diela troch umelcov: Rika Woutersa, Edgarda Tytgata a Jeana Brusselmansa. Posledný dvaja patrili pred prvou svetovou vojnou do okruhu priateľov Rika Woutersa. Spočiatku sa navzájom ovplyvňovali, ale v 20. rokoch 20. storočia vyvinuli svoj vlastný výtvarný jazyk.

 Rik Wouters bol priekopníkom moderného umenia. Študoval sochárstvo, ale čoskoro sa rozhodol pre maľbu a kresbu. Začínajúc od impresionizmu, vyvinul formu fauvizmu charakterizovanú intenzívnymi farbami, silnými zjednodušeniami a voľnými, inštinktívnymi ťahmi štetca. V Groeningemuseum je možné vidieť ako i jeho sochárske dielo, tak i maliarske.

 V práci Edgarda Tytgata sa objavila výrazne lineárna a naivná postava. Inšpiráciu čerpal z každodenného života, sveta cirkusov a jarmokov, folklóru, ako tiež orientálnych rozprávok s erotickým nádychom.

 Jean Brusselmans, ktorý má odpor k akémukoľvek umeleckému hnutiu, vybudoval vlastný svojrázny štýl. Vyvinul syntetický štýl, v ktorom je každá forma zjednodušená. Kompozícia je vyvážená a premyslene postavená. Počas svojho života zostal verný niekoľkým témam: krajinám, námorníkom, zátišiam a portrétom.

Groeningemuseum, Bruggy Belgicko
Zľava: Rik Wouters, Portrét pani Giroux, 1912/1913, olej na plátne; Rik Wouters, Domáce starosti, 1913, bronz; Edgard Tytgat, Orientálny príbeh, 1927, olej na plátne (foto: KUNSTARTUM)

Štrnásta miestnosť: Figurácia verzus abstrakcia

 Po roku 1945 umelecké hnutia nasledovali jedno po druhom v rýchlom slede. Výrazne sa objavila abstrakcia, ale boli tu aj trendy, v ktorých vládne figúra, ako napríklad surrealizmus. Obe hnutia majú korene v prvej štvrtine 20. storočia.

 Túto väčšiu miestnosť okrem malieb vypĺňajú aj inštalácie, či fotografie. Môžeme tu teda vidieť viaceré štýly. Z umelcov sú tu zastúpení: Roger Raveel, Amédée Cortier, Georges Vantongerloo, Paul Delvaux, Willy De Sauter, René Heyvaert, Raoul De Keyser, Marcel Broodthaers a René Magritte,

 Dielo Atentát od Reného Magritta predstavuje typický vizuálny jazyk belgického surrealistu. Paul Delvaux zas pracoval na hranici medzi magickým realizmom a surrealizmom. Fotograf Marcel Broodthaers bol obdivovateľom a umeleckým dedičom Magritta, ktorého dielo dodnes inšpiruje umelcov po celom svete. Štýl Amédéeho Cortiera sa zmenil z figuratívneho na abstraktný a našiel prepojenie s americkou colorfieldovou maľbou. Práca Reného Heyvaerta je veľmi minimalistická. Raoul De Keyser vytvoril abstraktný jazyk foriem založený na prírode v jej bezprostrednom okolí. Georges Vantongerloo bol členom holandského umeleckého hnutia De Stijl v roku 1917 a v 50. rokoch vytvoril trojrozmerné diela so súčasnými materiálmi.

Groeningemuseum, Bruggy Belgicko
Inštalácie vpredu zľava: Georges Vantongerloo, Sférická konštrukcia 2, 1918, cement natretý bielou farbou; Georges Vantongerloo, Ekliptika, slnko našej galaxie s dvoma jej planétami, 1963, kovový drôt, plast. Diela na stene zľava: Georges Vantongerloo, Žena v interiéri, 1916, olej na plátne; Georges Vantongerloo, Funkcia a variácia, 1939, olej na horbe; Amédée Cortier, Triptych: Červená-žltá-modrá, 1972, akryl na plátne; Marcel Broodthaers, Portréty: Paul Delvaux (1966), René Magritte (1967), čiernobiele fotografie z „Portraits Photographiques“, New York, 1983; René Magritte, Atentát, 1932, olej na plátne (foto: KUNSTARTUM)

Pätnásta miestnosť: S vášňou zozbierané – diela flámskych expresionistov

 Posledná miestnosť okruhu v Groeningemuseum je venovaná dielam flámskych expresionistov, ktorí už skoro vzbudili záujem zberateľov umenia. Nachádzajú sa tu diela získané od týchto zberateľov, alebo od príbuzných umelcov.

 Diela sú tu s rôznou tematikou, s prevahou figurálnej maľby. Ich autormi sú: Jean Brusselmans, Constant Permeke, Gustave Van de Woestyne, Hippolyte Daeye, Edgard Tytgat a Gustave De Smet.

Záver

 Groeningemuseum hodnotím ako jednu z najlepších galérií, akú som kedy navštívila. Aj keď nebola najväčšia, rozhodne si dala záležať na mnohých detailoch, ktoré ocení každý návštevník galérie.

 V prvom rade som sa dozvedela kvantum informácií o belgickom vizuálnom umení – od starých majstrov po modernu. To zaistili popisy a tabule nachádzajúce sa v každej  miestnosti, ktoré popisovali každé dielo asi v štyroch cudzích jazykoch. Mala som možnosť naživo vidieť známe obrazy z dejín umenia, ako sú diela od Jana van Eycka, Hansa Memlinga, Jana Provoosta, Gerarda Davida, či z mladšieho obdobia – Reného Magritta. Dokonca pomocou filmu som nahliadla do reštaurátorského výskumu van Eyckovho obrazu Madona s kanonikom Jorisom van der Paele, ktorý prezentoval veľmi zaujímavé zistenia. Keďže toto dielo bolo highlightom múzea, mohla som hľadať na interaktívnom panely detaily a symboly tohto diela, ktoré boli vysvetlené. Interaktivita a vzájomný dialóg s návštevníkom sú typické pre belgické múzeá, preto môžu byť príkladom i pre iné zahraničné inštitúcie podobného typu.

 Groeningemuseum  má zároveň veľmi kvalitné osvetlenie diel v jednotlivých miestnostiach, čo som ocenila (nielen) pri fotografovaní. Tento bod som tu musela jednoducho spomenúť, lebo vo väčšine galérií, čo som navštívila je zlé osvetlenie – buď príliš ostré, či neprirodzene umelé, alebo celkovo miestnosti sú tmavé a obrazy tak zanikajú. Najviac tieto aspekty vnímajú fotografujúci návštevníci, no môže si ich všimnúť aj náročnejší návštevník galérie. Farby interiéru tiež boli zvolené tak, aby obrazy v jednotlivých miestnostiach vynikli, čo pôsobilo veľmi príjemne a nerušivo.

 Keďže  hodnotím viac než pozitívne, určite ak zavítate do Belgicka, Groeningemuseum nevynechajte.

Brána s tabuľkou s nápisom Groeningemuseum, ktorá sa nachádza cestou smerom z nádvoria Kostola Panny Márie prejdením po Bonifaciusovom moste cez park a ulicu. (foto: KUNSTARTUM)

Obrázok 1 z 52

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Scroll to Top