Výstava Dekadenz und dunkle Träume – belgický symbolizmus

Výstavu Dekadenz und dunkle Träume – Der belgische symbolismus, alebo v preklade Dekadencia a tmavé sny – belgický symbolizmus, mohla verejnosť vidieť od 18.9.2020 – 17.1.2021 v priestoroch Alte Nationalgalerie (Starej národnej galérie) v nemeckom Berlíne.

 Výstavu som navštívila aj ja, pred rokom začiatkom októbra, pri mojej druhej návšteve hlavného mesta Nemecka. Okrem výstavy som si prezrela taktiež stálu expozíciu Starej národnej galérie a navštívila som i Nové múzeum. Avšak teraz vám prinesiem reportáž najmä z výstavy Dekadencia a tmavé sny – belgický symbolizmus. Na úvod  vám však poskytnem pár praktických informácií o samotnej galérii v prípade, ak by sa niekto z vás čitateľov chystal do Berlína.

Alte Nationalgalerie, Berlin a výstava Belgický symbolizmus
Budova Starej národnej galérie, v ktorej bola výstava s názvom Dekadencia a tmavé sny – belgický symbolizmus (originálny názov: Dekadenz und dunkle Träume – Der belgische Symbolismus) (foto: KUNSTARTUM)

Stará národná galéria v Berlíne (Alte Nationalgalerie)

 Stará národná galéria je súčasťou Múzejného ostrova (Museumsinsel) v Berlíne. Múzejný ostrov zahrňuje okrem nej niekoľko ďalších svetovo významných múzeí, ako napríklad Pergamon, Staré múzeum, Nové múzeum a iné. Toto zoskupenie múzeí obklopuje rieka Spréva.

 Stará národná galéria zobrazuje umenie 19. a začiatok 20. storočia. Výstava sa nachádzala v priestoroch prvého poschodia Starej národnej galérii.

Kde sa Stará národná galéria (Alte Nationalgalerie) nachádza a ako sa sem dostať

 Stará národná galéria, ako už bolo spomenuté, sa nachádza v hlavnom meste Nemecka – v Berlíne. Mesto sa nachádza na severovýchode Nemecka. Najbližšie sa dá do neho dopraviť zo susedného Poľska, alebo o niečo vzdialenejšieho Česka.

 Čo sa týka dopravy, tak sú rôzne druhy dopravných spojení – od leteckých, cez vlakové, autobusové až po osobnú dopravu.

 Ja som minulý rok cestovala do Berlína z juhovýchodnej časti Nemecka, konkrétne z Bavorska, kde momentálne žijem, vlakom. Cesta tam bola len s jedným prestupom v Mníchove a naspäť som išla inou trasou, kde som prestupovala v dvoch mestách. Trvanie cesty, ktorá bola približne 600km dlhá, bolo cca 6 hodín. Nemecké vlaky sú dosť rýchle a prevažne presné, príp. len s niekoľkominútovými meškaniami.

Doprava v Berlíne

 Každopádne keď prídete do Berlína, tak odporúčam si stiahnuť aplikáciu do telefónu VBB-App Bus a Bahn: All transport Berlin a Bradenburg, ktorá bude pre vás dobrým sprievodcom mestských spojov v rámci Berlína.

 Od hlavnej vlakovej stanice (Hbf Berlin), alebo cez ňu idú vždy nejaké spoje do centra Berlína.

Čo sa týka zastávok pri Múzejnom ostrove, tých je tiež dostatočne a všetky sú cca rovnako vzdialené pár minúť chôdze. Lístky na S-Bahn/U-Bahn sa kupujú na staniciach a zastávkach v automatoch. Avšak musíte si zistiť z a do ktorej zóny cestujete, keďže cena lístkov sa pohybuje aj na základe prejdených zón. Čím ďalej od centra, tým viac zón. Centrum by mala byť jedna zóna. Odporúčam preto si zistiť toto v prípade, ak budete cestovať do vzdialenejších častí Berlína.

 Z dopravných prostriedkov môžete využiť S-Bahn, mestský vlak, ktorý je síce pomalší a stojí na viacerých zastávkach, no jazda je obohacujúca o výhľady na architektúru mesta a všade prítomnú zeleň.

Ak sa ponáhľate, využite U-Bahn, čo je podzemné metro, ktoré je rýchlejšie, ale prichádzate o výhľady.

 Od hlavnej vlakovej stanice to však nie je ďaleko ani pešou chôdzou, ktorá zaberie približne polhodinu v prípade, ak by ste sa nezastavovali pri pamätihodnostiach, ktorých je cestou neúrekom. Spomeniem asi jednu z najznámejších, Brandenburskú bránu. Avšak po ceste je vždy niečo obdivovať. Z tých mnoho cestičiek vedúcich do centra si môžete vybrať na základe toho, čo chcete vidieť.

Alte Nationalgalerie, Berlin
Pohľad od rieky Spréva na Múzejný ostrov, na ktorom leží budova Starej národnej galérie, kde bolo možné vidieť belgický symbolizmus (foto: KUNSTARTUM)

Vstupné a otváracie hodiny Stará národná galéria (Alte Nationalgalerie)

 Za ten rok, čo som bola v Berlíne, sa toho dosť pomenilo v súvislosti s pandemickou situáciou a predajom vstupeniek. Kým ja som si vtedy kúpila vstupenku priamo na mieste, dnes je to možné len online. (vstupenky je možné zakúpiť na tejto oficiálnej stránke tu)

Takže vstupenku si zakúpite online, ktoré sú dostupné 14 dní dopredu.

Čo sa týka cenových výhod, tak tých je viac.

Prvú nedeľu v mesiaci má mnoho múzeí vstup zadarmo.

Ďalej, ak si naplánujete návštevu na iný čas a plánujete sa zdržať v Berlíne zdržať dlhšie, tak odporúčam 3-dňový Museumpass Berlin, v ktorom je obsiahnuté veľké množstvo berlínskych múzeí a galérií. Cena takéhoto pasu pre dospelých je 29 eur.

Ak vás okrem galérie zaujme ponuka múzeí Múzejného ostrova, určite odporúčam kúpiť si lístok pre celý Múzejný ostrov, ktorý vychádza lacnejšie, ako keby ste si kúpili minimálne 2  vstupy do rôznych múzeí. Túto možnosť som využila aj ja, kedy sa mi okrem galérie podarilo navštíviť aj Nové múzeum a jeho prevažne egyptskú zbierku. Vstupné pre dospelých pre celý Múzejný ostrov stojí 19 eur.

Samotné vstupné do Starej národnej galérie (Alte Nationalgalerie) stojí pre dospelých 10 eur.

Múzeá múzejného ostrova, vrátane Starej národnej galérie, sú v pondelok zatvorené. Inak sú od utorka do nedele otvorené v časoch od 10.00-18.00 hodiny.

Viac informácií, čo sa týka vstupov do múzeí vzhľadom na pandemickú situáciu nájdete tu.

O výstave Dekadencia a tmavé sny – belgický symbolizmus

 Špeciálna výstava Starej národnej galéria s názvom Dekadenz und dunkle Träume – Der belgische symbolismus, alebo v preklade Dekadencia a tmavé sny – belgický symbolizmus vznikla v spolupráci s belgickými kráľovskými galériami, ktoré poskytli prevažnú časť diel. Cieľom výstavy bolo poukázať na belgický symbolizmus ako dôležitú súčasť európskeho symbolizmu, keďže mnohí symbolistickí umelci, ktorí sa presadili v Paríži, pochádzali z Belgicka. A nielen to. Belgický Brusel bol dôležitým centrom symbolizmu takisto, ako vo Francúzsku Paríž.

 Výstava bola nainštalovaná v priestoroch prvého poschodia galérie, kde jej časti postupne prechádzali z miestnosti do miestnosti chodbami plnými obrazov. Každá časť bola nejako označená popisom, ktorá charakterizovala diela, tematiku, ako i samotný belgický symbolizmus. Atmosféru symbolistických diel podčiarkovalo prítmie, kde v temnote vynikali intímne osvetlené tajomné obrazy a sochy symbolistov.

 Bolo tu možné vidieť významné diela od umelcov ako Fernanda Khnopffa, Féliciena Ropsa, Jamesa Ensora, Léona Spilliaerta, Xaviera Melleryho, Léona Frédérica, Williama Degouve de Nuncquesa a mnohých ďalších.

 Vstup do prvej miestnosti otvárala Studňa mládencov od sochára Georgea Minnea.

Žena ako záhada

 V prvej miestnosti sa nachádzali diela znázorňujúce ženu ako záhadnú bytosť. Symbolisti zobrazovali zvodné a zmyselné ženy odeté v atických rúchach, ktoré boli v ich oblasti záujmu, na rozdiel od mužov 19. storočia, ktorí vnímali ženy skrz vtedajšiu spoločnosť skôr ako hrozbu, alebo nepodstatné. Umelci ich teda znázorňovali aj ako hybridné bytosti v podobe sfingy či medúzy, ktoré bez ohľadu na svoj pôvab a tajomno boli pripravené kedykoľvek zaútočiť. Dominujú tu diela Fernanda Khnopffa, Edwarda Burne-Jonesa, Danteho Gabriela Rossettiho, Franza von Stucka a Émilea Fabryho.

Belgický symbolizmus, výstava Dekadenz und dunkle Träume
Vľavo: Edward Burne-Jones, Podobizeň Marie Theresy Zambaco, 1870, Múzeum Clemensa Selsa, Neuss, Nemecko; v strede: Dante Gabriel Rossetti, Rosa Triplex, 1874, Nadácia rodiny Hearn ; vpravo zhora: Fernand Khnopff, Who shall deliver me?, 1891, Nadácia rodiny Hearn; Fernand Khnopff, Nedôvera, 1893, Múzeum Ixelles, Brusel, Belgicko; Fernand Khnopff, Štúdia jednej ženy s venovaním Edwarda Burne-Jonesa, 1896, Súkromná zbierka; Fernand Khnopff, Jedno rameno. Jedna anglická žena, nedatované, Múzeum Ixelles, Brusel, Belgicko (foto: KUNSTARTUM)

Život a smrť

 Kým pravej strane prvej miestnosti dominuje žena, v tej ľavej sa stavia do kontrastu téma života a smrti. Otázky existencie v cykle života sú v centre záujmu symbolistického sveta. Ovplyvnení boli vtedajšou pesimistickou a Freudovou filozofiou. Smrť vnímali ako trvalého spoločníka a základnú konštantu ľudskej existencie. Avšak táto téma bola pre vtedajšiu spoločnosť tabu, ako aj bolesť a hlboké emocionálne pocity, vrátane smútku. Do kontrastu sa tu stavia dielo Prameň života od Léona Frédérica k dielam od Féliciena Ropsa alebo Arnolda Blöcklina v priamom odkaze na smrť.

Belgický symbolizmus

 Vracajúc sa cez úvodnú miestnosť som postupovala smerom prehliadky doprava, kde v malej miestnosti sa nachádzalo pár obrazov, plagáty a knihy. Tu sa dozvedám viac o vzniku belgického symbolizmu. Hoci sa za rodisko symbolizmu považuje Francúzsko a Paríž, no smer sa rozšíril do niekoľkých krajín. Jeho vplyv bol citeľný aj v Anglicku, ale belgický Brusel a francúzsky Paríž sa stali jeho najvplyvnejšími centrami. Belgicko ako koloniálna mocnosť a rýchlo rastúca industriálna krajina je v kontraste s myšlienkami symbolistov, ktorí sa od tohto materiálneho spôsobu života a reality odvracajú.

V Bruseli vzniká množstvo avantgárd v posledných dvoch desaťročiach 19. storočia. Najdôležitejšou skupinou v tomto kontexte bola skupina Les XX (Les Vingt), ktorá bola založená v roku 1883, s každoročným Salónom súčasného belgického a medzinárodného umenia. Spektrum umelcov sa tu pohybovalo od impresionizmu a postimpresionizmu až po symbolizmus. Od roku 1894 pokračovala La Libre Esthétique v úsilí rozpusteného Les XX a bola schopná zvýšiť medzinárodnosť výstav. Na konci storočia sa Brusel stal významným centrom rozvoja európskeho umenia a miestom stretnutia symbolistov.

Belgický symbolizmus
Vľavo: Fernand Khnopff, Les XX plagát pre ôsmu výstavu, 1891, Kráľovská knižnica Belgicka, Kabinet tlačovín, Brusel, Belgicko; vpravo: Théo Van Rysselberghe, La Libre Esthétique plagát pre tretiu výstavu, 1896, Štátne múzeá Berlína, Umelecká knižnica, Nemecko (foto: KUNSTARTUM)

Sny a filozofia

 Prechádzam chodbou, ktorej dominujú obrazy s odkazom na snový svet. Sigmund Freud ponúkol zhrnutie a rozšírenie tém tohto storočia svojou interpretáciou snov z roku 1899, ktorá zároveň tvorila základ psychoanalýzy. Symbolisti skúmali bezvedomie ako miesto potlačených sexuálnych želaní, pudov a túžby, a tým aj opak prísneho systému morálnej kontroly spoločnosti na konci storočia.

Snová krajina

 Od snov, kde dominujú prevažne ľudia sa ocitám v miestnosti obklopenej snovou krajinou. V nej na Khnopffových obrazoch dominuje opustená krajina, v ktorej sú zasadené strohé strnulé postavy v statických situáciách, vyvolávajúce až strašidelné dojmy. Umelci sa menej zaoberali prírodou, ktorú videli, než prírodou, o ktorej snívali. Symbolistické krajinne maliarstvo sa snažilo o spojenie medzi vonkajším svetom a duševným životom nachádzajúcim svoje najvyššie vyjadrenie v motíve vodnej hladiny. Na jednej strane povrch vody stojí ako metafora stavu duše, na druhej strane sa môže interpretovať aj ako prechod do iného sveta. V povodiach odrážajú tiež spomienku na dávno minulé mystické časy. Symbolistickým maliarom sa páčili mestá ako Bruggy a Benátky – bývalé obchodné centrá, ktorých obdobie prosperity už dávno uplynulo – s ich morbídnym šarmom.

Interiér ako obraz do duše

 Ďalšiu malú miestnosť vypĺňajú obrazy tajomných až strašidelných interiérov, ktoré môžu odkazovať na vnútorný život samotného symbolistického maliara.

Symbolizmus a hudba

 V nasledujúcej miestnosti nachádzam prepojenia symbolistických výtvarných umelcov na hudbu. Ako filozofia, tak aj hudba bola pre ich inšpiráciou. V tomto smere prichádzal prúd najmä z Nemecka. Tu sa nachádzajú okrem malieb aj kresby, knihy, notový zápis vo vitríne, ale aj plagát k vystúpeniu belgického komponistu Guillaumea Lekeua.

Symbolizmus a literatúra

 Nielen filozofia a hudba ovplyvňovali symbolistov. Taktiež to bola literatúra, zvlášť texty francúzskych a anglických spisovateľov ako Charles Baudelaire, Paul Verlaine, Stéphane Mallarmé a Edgar Allan Poe. Knihy niektorých týchto, ako i belgických spisovateľov ilustrovali umelci ako Khnopff, Minne, Doudelet, či Van Rysselberghe.

Symbolizmus ako zrkadlo spoločnosti

 Prichádzam do ďalšej miestnosti, kde dominujú obrazy nastavujúce zrkadlo vtedajšej spoločnosti. Umelci, ako napríklad Rops, konfrontovali spoločnosť s jej nemorálnosťou, hriešnosťami a úchylkami, ktoré boli v ostrom kontraste s prísnymi sociálnymi normami konca storočia. Mnohé z otvorene sexuálnych alebo obscénnych obrazov od Ropsa boli vnímané ako škandalózne. Nekontrolovaná predstavivosť, ktorá vyhnala umelcov do čiastočne komplexných kompozícií, na konci storočia znepokojila divákov, bola avšak umelcami chápaná ako satyra. Vo vedomom porušovaní tabu však umelci nastavili zrkadlo svojim súčasníkom a odhalili prevládajúcu bigotnosť. Na základe filozofie Friedricha Nietzscheho a Arthura Schopenhauera boli všetky predchádzajúce istoty vrátane kresťanskej morálky spochybnené.

Felicién Rops, Pokušenie svätého Antonia
Félicien Rops, Pokušenie svätého Antonia, 1878, Kráľovská knižnica Belgicka, Kabinet tlačovín, Brusel, Belgicko (foto: KUNSTARTUM)

Symbolizmus ako nové náboženstvo

 Ďalej sa stretávam s obrazmi umelcov s odkazom na duchovno a náboženstvo. Vzhľadom na razantnú industrializáciu a racionalizáciu všetkých oblastí života hľadali umelci unavení súčasnosťou nový duchovný domov. Preto založil Joséphin Péladan mystický rád Rose + Croix, ktorý prijal vplyvy z filozofie Friedricha Nietzscheho a z hudby Richarda Wagnera. Umenie bolo povýšené k metafyzikálnej náhrade náboženstva a umelci k duchovným, vyvoleným a prorokom tohto elitného kultu vzdialeného svetu. Od roku 1892 sa v Paríži konal každoročný Salón de la Rose + Croix s medzinárodnou účasťou, ktorý sa stretol so silnou ohlasom, najmä medzi belgickou umeleckou scénou. V miestnosti vidieť aj jeden plagát k prvému Salónu de la Rose + Croix.

Autoportrét ako okno do duše umelca

 Symbolistickí umelci sa častokrát ponárali do svojho duchovného ja. To som mala možnosť vidieť v ďalšej sekcii plnej temných autoportrétov. Hneď pri vstupe ma po mojej ľavici vítali dva obrazy – jeden od Léona Spilliaerta a druhý od Edvarda Muncha. V obraze Spilliaert zjavne zdokumentoval fyzický rozpad vzťahujúci sa na emocionálny stav mysle. Vidieť tu obsesiu v samochvále, keďže umelec vytvoril celý rad presne datovaných autoportrétov, ktoré majú byť chápané ako psychické zábery, nie ako fyzický portrét. V tomto Spilliaert pripomína svojho známeho súčasníka Muncha, ktorého obrazy vyžarujú dych smrti. Zdá sa, že smrť je stálym spoločníkom a múzou symbolistických umelcov. Niektorí umelci ju berú ironicky. Frédéric tu zobrazuje nahého muža so zaodetou kostrou, zatiaľ čo svojou prítomnosťou je ako maliar rozpoznateľný len cez paletu na okraji obrazu. Ďalej zašiel Ensor, ktorý sa zinscenoval v bizarnom autoportréte ako maľujúca kostra v modrom obleku pred maliarskym stojanom.

Edvard Munch - Žiarlivosť, Léon Spilliaert - Autoportrét, 2.11.
Vľavo: Edward Munch, Žiarlivosť, 1913, Städelovo Múzeum, Frankfurt am Main, Nemecko – dlhodobo vypožičané od majiteľa; vpravo: Léon Spilliaert, Autoportrét (2. November), 1908, Nadácia rodiny Hearn (foto: KUNSTARTUM)

Portrét, ideál krásy alebo duševný stav?

 Prechádzam chodbou, kde sa mňa pozerajú portréty žien, dievčat a chlapcov. Spektrum symbolistických portrétov sa pohybuje od ideálu večnej krásy až po intenzívne obrazy duše s výraznými črtami. Snažili sa dať tvár vnútorným démonom, nie replikovať tvár modelu. Ensorové bizarné maľby masiek zachytávajú ambivalenciu medzi vonkajším vzhľadom a vnútorným obrazom. Spilliaertove vizionárske portréty sa zas rovnajú drogami opojenému pohľadu do zrkadla. Na druhej strane obrazy od Khnopffa, Degouve de Nuncquesa, Frédérica, či Van Rysselberghea hlásajú krásu. Ako protiklad hriešnej, vytúženej ženy je tu krehká krása. Nielen im je určená posvätná vážnosť, ale aj chlapcom. Tí sú zobrazení buď ako vyvolení, alebo ako narcis, či len v zádumčivom postoji.

Théo Van Rysselberghe, Portrét Marguerite van Mons
Théo Van Rysselberghe, Portrét Marguerite van Mons, 1886, Múzeum výtvarných umení, Gent, Belgicko (foto: KUNSTARTUM)

Inšpirácia v mýtoch

 Posledná miestnosť je odkazom na minulosť. Avšak nie v historickom, či vedeckom vnímaní. Skôr je to odkaz na mýtus neskorého stredoveku ovplyvneného kresťansko-rytierskymi povesťami. V obrazoch a sochách sa venovali profánnym témam, ktoré sa snažili zušľachtiť posvätnými úctivými formami. Toto privlastnenie je zastúpené len v myšlienke, aby ukázali, aké to bolo kedysi, ale skôr premýšľali o intenzívnom opätovnom zažití minulosti ako o zrkadle súčasných emocionálnych svetov. V tomto aktualizovanom mýte neplatí tvrdenie pravdy náboženstva, ale estetickej vízie „svätého umenia“. Predstavivosť neviditeľného a nevysloviteľného sa stretla s novou formou duchovnosti a transcendencie, ktorá prekonala kresťanské náboženstvo. Cieľom bola ušľachtilosť, ktorá by dala dielu umenia vlastnú auru ušľachtilej krásy. V tomto zmysle by sa mýtus mohol chápať aj ako možné potlačenie modernosti. Nakoniec zostáva záhada ako vedome zvolené vyzradenie každodenného života, ako opätovné objavovanie tajomstiev sveta, ktoré nie sú odhalené, ale chcú, aby boli tradované.

Záver

 Návšteva Starej národnej galérie, a najmä výstavy Dekadencia a tmavé sny – belgický symbolizmus, bola pre mňa veľmi obohacujúca. Dozvedela som sa tu mnoho informácií a videla aj diela, o ktorých som sa učila ešte v škole. Pozitívne hodnotím myšlienku poukázať na symbolizmus v Belgicku, ktorý podľa informácií, ktoré som sa dozvedela, bol vplyvom porovnateľný s Francúzskom, kde vznikol. Veľmi sa mi páči myšlienka galérie, že v čase pandémie sprístupnili túto výstavu virtuálne. Napriek tomu, že oficiálne skončila, dá sa dodnes pozrieť v online priestore (virtuálnu výstavu nájdete tu). Mala som tak možnosť si pri písaní článku osviežiť spomienky spred roka, čo mi pomohlo aj pri tvorbe tejto reportáže. Avšak zažiť výstavu naživo je nezabudnuteľný a neporovnateľný zážitok.

Pohľad od rieky Spréva na Múzejný ostrov, na ktorom leží budova Starej národnej galérie (foto: KUNSTARTUM)

Obrázok 1 z 43

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Scroll to Top