Musées royaux des Beaux-Arts de Belgique, alebo v preklade Kráľovské múzeá výtvarného umenia Belgicka boli na mojom zozname, čo vidieť v Bruseli, na vrchole. Prečo? Lebo tento komplex múzeí v sebe ukrýva viac ako 20 000 výtvarných diel naprieč storočiami. Preto som sa rozhodla jeho hlavnej budove venovať druhý deň mojej návštevy mesta Brusel, ktorý som navštívila pred rokom na jar a dnes vám z tejto návštevy prinášam reportáž.
O Musées royaux des Beaux-Arts de Belgique
Kráľovské múzeá výtvarného umenia Belgicka zahŕňajú až 6 rôznych múzeí, ktoré ukrývajú viac ako 20 000 obrazov, kresieb, sôch, či iných umeleckých predmetov od začiatku 15. storočia až po súčasnosť. Musées royaux des Beaux-Arts de Belgique zahŕňajú tieto galérie: Múzeum Starí majstri, Múzeum Fin-de-siècle, Múzeum moderného umenia, Magrittovo múzeum, Meunierovo múzeum a Wiertzovo múzeum.
Múzeá na Rue de la Régence/Regentschapsstraat 3
Múzeum Starí majstri
K najvýznamnejším patrí múzeum, ktoré sídli v neoklasicistickej budove postavenej na konci 19. storočia Alphonsom Balatom, nachádzajúce sa na adrese Rue de la Régence/Regentschapsstraat 3 v centre Bruselu. V nadzemných podlažiach tohto múzea prebýva galéria starého umenia – teda expozícia Starí majstri, ktorá je najväčšou v Musées royaux des Beaux-Arts de Belgique. Sú tu vystavené diela od 15. do 18. storočia, okrem iného aj veľkolepá zbierka flámskeho umenia so stovkami diel – od flámskych primitívov, cez mnohých renesančných, až po barokových umelcov ako napríklad: Memling, Bosch, Bruegel, Rubens, van Dyck, Jordaens a iní.
Múzeum Fin-de-siècle
V podzemných podlažiach budovy na Rue de la Régence/Regentschapsstraat 3 sídli expozícia s názvom Fin-de-siècle s voľným prekladom „koniec storočia“. Táto zbierka umenia zahŕňa umelecké diela z obdobia rokov 1868 až 1914 so zameraním na belgických umelcov. Špeciálnu atmosféru Fin-de-siècle, aká panovala v Bruseli okolo roku 1900, dotvárajú maľby, kresby, akvarely, rytiny, sochy, fotografie, filmy, modely a dekoratívne umelecké predmety. Návštevník sa tu môžete stretnúť s dielami výtvarného umenia až po operu v rozmedzí od impresionizmu po secesiu. K videniu sú tu umelci ako Khnopff, Spilliaert, Horta, Rodin, Gauguin, Mucha a ďalší.
Múzeum moderného umenia
V priestoroch expozície Starí majstri je možné vidieť taktiež pár diel patriacich do Múzea moderného umenia, nakoľko v súčasnosti je expozícia tohto samostatného múzea neprístupná už niekoľko rokov. Avšak pre Múzeum moderného umenia, ktoré by zahŕňalo diela 20. a 21. storočia, je plánovaná samostatná budova. Dovtedy diela z tohto obdobia je možné nájsť v iných expozíciách, či na dočasných výstavách.
Magrittovo múzeum
S budovou na Rue de la Régence/Regentschapsstraat 3 je prepojené Magrittovo múzeum. Na ploche štyroch poschodí budovy Altenloh na Place Royale 1 sa nachádza najväčšia svetová zbierka diel veľkého belgického surrealistu Reného Magrittea (1898-1967). V zbierke je možné vidieť nielen viac ako 200 diel tohto významného belgického umelca, ale človek sa tu dozvie aj čo-to o jeho živote.
Múzeá v štvrti Ixelles
Mimo budovy na Rue de la Régence/Regentschapsstraat 3, v bruselskej mestskej časti v Ixelles, sa nachádzajú dve samostatné múzeá patriace taktiež k Musées royaux des Beaux-Arts de Belgique.
Meunierovo múzeum
Jedným z nich je Meunierovo múzeum, ktoré sídli priamo v dome a dielni umelca Constantina Meuniera (1831-1905). V jeho rezidencii je možné vidieť viac ako 150 dokumentov a diel inšpirovaných priemyselným, politickým a sociálnym vývojom Belgicka na konci 19. storočia, poskytujúcich realistickú víziu sveta práce a priemyslu.
Wiertzovo múzeum
Druhým, z múzeí sídliacich v štvrti Ixelles, je Wiertzovo múzeum, nachádzajúce sa v jeho dielni, ktorú dal na sklonku života postaviť na náklady štátu. Tým pádom sa budova dostala do vlastníctva Musées royaux des Beaux-Arts de Belgique. V tomto múzeu je možné vidieť diela jedného z najkontroverznejších romantických umelcov Antoina Wiertza (1806-1865). Návštevníka tu jednoznačne najviac okúzlia jeho monumentálne maľby s dramatickými námetmi a hrôzostrašnými scénami, inšpirované starými majstrami, či antickými príbehmi.
História Musées royaux des Beaux-Arts de Belgique
Zhabanie a znovuzhromažďovanie umeleckej zbierky
História múzeí sa začína pred viac ako dvoma storočiami, keď v roku 1794 boli v celom Belgicku skonfiškované francúzskymi agentmi a kurátormi umelecké diela, ktoré mali zásobovať múzeum Louvre v Paríži. O štyri roky neskôr bol Guillaume Bosschaert vymenovaný za kurátora týchto diel a snažil sa získať späť ďalšie zadržané diela, ktoré zhromažďoval v bývalom paláci Karola Lotrinského (nazývaný aj Starý dvor).
Založenie múzea umenia
Prvotné múzeum bolo založené v roku 1801 Napoleonom po vydaní Chaptalovho dekrétu, ktorý viedol k vytvoreniu francúzskych múzeí mimo Paríža. Vďaka nemu vzniklo až 15 múzeí, vrátane jedného múzea v Bruseli. O dva roky neskôr, v roku 1803 sa otvorili brány múzea pre verejnosť. Jeho hlavným kurátorom sa stal Guillaume Bosschaert. Medzitým, najmä v rokoch 1802 a neskôr v 1811, boli po Napoleonovom zosadení múzeu vrátené dve dôležité zbierky umeleckých diel z francúzskeho Louvre. V roku 1811 sa teda múzeum dostáva pod správu mesta Brusel.
Rozrastanie umeleckých zbierok
Po založení Holandského kráľovstva, kráľ Viliam I. rozširuje zbierky prostredníctvom rôznych darov a zväčšuje budovu Starého dvora, kde sa nachádza múzeum. V roku 1835, po osamostatnení Belgicka, nariadil belgický kráľ Leopold I. vytvorenie Národného múzea belgických umelcov, v ktorom sú umiestnené najvýznamnejšie diela známych belgických majstrov. V roku 1842 nastáva spojenie mestských a kráľovských zbierok, čím sa dohodou múzeum dostáva spod správy mesta, pod spravovanie štátom.
V roku 1845 bolo kráľovským dekrétom rozhodnuté, že múzeum musí prijímať umelecké diela zosnulých a žijúcich belgických umelcov. Bola zriadená národná komisia na výber významných umeleckých diel. Prvým predsedom komisie bol gróf de Beaufort. Ďalšími členmi boli Gustaf Wappers, François-Joseph Navez, Guillaume Geefs, Eugène Simonis, Tilman-François Suys a Luigi Calamatta. V tomto roku sa teda otvára oddelenie moderného umenia.
O rok neskôr dostáva múzeum nový oficiálny názov – Kráľovské múzeum maľby a sochárstva Belgicka. V roku 1868 sa k múzeu pripája Wiertzovo múzeum, čím sa oficiálny názov inštitúcie znovu mení, tentoraz na Kráľovské múzeá maľby a sochárstva Belgicka.
Nový palác umenia
V rokoch 1874 až 1880 sa stavia nový palác výtvarného umenia na adrese Rue de la Régence 3. Jeho architektom je Alphonse Hubert François Balat. Od roku 1887 tu sídli zbierka starobylého umenia. Zbierky moderného umenia zostávajú v Starom dvore, kde sú voľné miestnosti venované výstavám umeleckých kruhov, najmä Les XX a La Libre Esthétique. Múzeum sa v nasledujúcich rokoch naďalej snaží rozširovať a ťaží z nárastu prostredníctvom nákupov, či darov. V roku 1907 je vytvorená Spoločnosť priateľov Kráľovských štátnych múzeí v Bruseli. O pár rokov neskôr, roku 1914 darom z Grezu (4250 kresieb) sa zaradí Kabinet kresby medzi najvýznamnejšie v Belgicku.
V roku 1919 sa zas mení názov inštitúcie na Kráľovské múzeum výtvarného umenia Belgicka, no v roku 1927 dostáva nový a definitívny názov: Kráľovské múzeá výtvarného umenia Belgicka, francúzsky Musées royaux des Beaux-Arts de Belgique (MRBAB). V tom roku je zorganizovaná aj veľká výstava Vincenta van Gogha. V roku 1939 sa k inštitúcii pripája Múzeum Constantina Meuniera.
Nové zbierky, nové budovy a renovácie
Neustály nárast zbierok, ale aj múzejný pokrok spôsobujú, že budovy, či priestory treba časom renovovať, prispôsobovať. Musées royaux des Beaux-Arts de Belgique tak pristúpili k neustálym sťahovaniam, ale aj k novostavbám. V roku 1959 Múzeum moderného umenia opúšťa Starý dvor. Od roku 1962 do roku 1974 má len stiesnené priestory v sálach päťposchodového neoklasicistického Hôtel du Lotto (nazývaný taktiež Hôtel Altenloh) na Place Royale/Koningsplein.
V roku 1967 sú k Musées royaux des Beaux-Arts de Belgique integrované hotely Argenteau a Gresham na Place Royale. Prístavba Múzea starého umenia spojená s Národným archívom Belgicka umožnila vytvorenie nového súboru miestností a posluchárne. V roku 1974 nastáva slávnostné otvorenie novej prístavby (53 izieb), predlžujúcej budovu postavenú Balatom. Sú tu vystavené diela z 15. a 16. storočia – z Múzea starého umenia a z 19. storočia. Následne začína prebiehať i hĺbková obnova Balatovho paláca v spolupráci s architektom Rolandom Delersom. Zároveň sa v roku 1978 začala výstavba podzemnej časti Múzea moderného umenia pod Balatovou budovou na Rue de la Régence 3 a so vstupom cez pôvodný hotel Altenloh. O šesť rokov neskôr boli tieto priestory postavené Rogerom Bastinom otvorené ako Múzeum moderného umenia. V tomto roku nastala aj inaugurácia zrekonštruovaných priestorov Múzea starého umenia.
V roku 1997 sú do budovy Altenloh prevezené zbierky z 19. storočia. O osem rokov neskôr sa začnú rekonštrukčné práce na tejto neoklasicistickej budove. V roku 2009 sa tu otvára Magrittovo múzeum. O dva roky neskôr zas Múzeum moderného umenia zatvára svoje brány, aby uvoľnilo miesto pre nové Múzeum Fin-de-siècle, ktoré sa v roku 2013 otvára v podzemných priestoroch na Rue de la Régence 3. Pre zbierky 20. a 21. storočia má v budúcnosti vyrásť samostatná budova, ktorá by zastrešovala Múzeum moderného umenia.
Kde sa Kráľovské múzeá výtvarného umenia Belgicka nachádzajú a ako sa sem dostať
Hlavná budova Musées royaux des Beaux-Arts de Belgique sa nachádza v hlavnom meste Belgicka – Bruseli, na adrese Rue de la Régence/Regentschapsstraat 3.
Do Kráľovských múzeí výtvarného umenia Belgicka sa dostanete najjednoduchšie od centrálnej vlakovej stanice Brusel, lebo to od nej trvá peši približne len 10 minút. Cestou od stanice pôjdete hore kopcom historickým námestím Mont des Arts smerom na Place Royale – Kráľovské námestie. Odtiaľ pôjdete doprava mierne dole kopcom, kde po pravej strane sa bude nachádzať budova Musées royaux des Beaux-Arts de Belgique. Oproti budove sa nachádza aj zastávka električky a autobusu.
Keď som šla do Kráľovských múzeí výtvarného umenia Belgicka, prechádzala som prakticky tou istou trasou, ale moja cesta bola dlhšia. Doobeda som odchádzala z centrálnej vlakovej stanice do centra mesta poprechádzať sa po námestí Grote Markt s typickou belgickou architektúrou, odkiaľ som následne hľadala ikonické bruselské sochy Manneken-Pis, Jeanneke Pis a Het Zinneke. Potom som sa túlala belgickými uličkami pomaly smerom ku galérii, ktorej som venovala celé poobedie.
Vstupné a otváracie hodiny Musées royaux des Beaux-Arts de Belgique
Musées royaux des Beaux-Arts de Belgique ponúkajú možnosť kúpiť si vstupenku online, cez oficiálnu stránku galérie, ktorá vás presmeruje na internetový obchod, kde sa následne cez ponuku preklikáte na vstupenky. Tam si už môžete lístok zakúpiť na daný dátum a čas.
Ja som si však vstupenku kúpila priamo na mieste vo vestibule, kde obsluhuje viacero pracovníkov – tým pádom sa na vybavenie až tak dlho nečaká. Dá sa tu platiť ako aj v hotovosti, tak aj kartou.
Čo sa týka fotografovania, je zdarma, no nesmie sa používať blesk.
Cenník v skratke:
Samostatný lístok – starí majstri + Fin-de-Siècle alebo Múzeum Magritte:
dospelí – 10€
dôchodcovia nad 65 rokov, dospelí v skupine nad 15 osôb – 8€
študenti do 26 rokov, školské skupiny, učitelia, ZŤP a jeho sprievod – 3€
deti a mládež pod 19 rokov a držitelia rôznych kariet⁎ – vstup zdarma
Kombinovaný lístok (starí majstri + Fin-de-Siècle) a Múzeum Magritte:
dospelí – 15€
dôchodcovia nad 65 rokov, dospelí v skupine nad 15 osôb – 10€
študenti do 26 rokov, školské skupiny, učitelia, ZŤP a jeho sprievod – 5€
deti a mládež pod 19 rokov a držitelia rôznych kariet⁎ – vstup zdarma
Otváracie hodiny:
od utorka do piatku: od 10.00 – 17.00
cez víkendy: od 11.00 – 18.00
pondelky sú Musées royaux des Beaux-Arts de Belgique zatvorené
Prehliadka Kráľovských múzeí výtvarného umenia Belgicka
Po zakúpení si lístka pri pokladni (žiaľ v tejto galérii sa nedá uplatniť Museumpassmusées) a odložení prebytočných vecí v kabínke, ktoré sa nachádzajú neďaleko pokladne smerom napravo, a prejdení bezpečnostnou kontrolou, som už mohla obdivovať prvé diela, nachádzajúce sa na prízemí.
Prízemie
Vo vstupnej hale sa nachádza niekoľko monumentálnych obrazov, ako i niekoľko sôch a súsoší.
Zo sochárskeho umenia som tu obdivovala napríklad sochu s názvom Untitled 12 (Bodybuilders) od súčasného kanadského umelca Davida Altmejda, ktorá je zaujímavá svojim povrchom a detailnou štruktúrou, kde sa figurálne stvárnenie kombinuje s abstraktným prejavom. Nachádza sa tu aj belgický maliar a sochár Constantin Meunier so svojim bronzovým súsoším Le Grisou. Zobrazuje tu matku trúchliacu za svojim synom, ktorého našla medzi mŕtvymi. Zo starších sochárskych umelcov tu je ešte zastúpený flámsky barokový sochár Gabriel Grupello, od ktorého je tu niekoľko mramorových sôch s mytologickou tematikou.
Z malieb som tu mohla obdivovať obrazy od flámskych a belgických umelcov ako Gustava Wappersa, Jana Verhasa, Constanta Montalda, Pierra Alechinskeho a ďalších. Videla som tu teda pestrú paletu obrazov od baroka, cez realizmus až po informel.
Prvé poschodie
Nizozemskí barokoví maliari
V prvej časti prvého poschodia, hneď oproti výťahom, sa nachádzajú diela najmä nizozemských maliarov. Hneď prvá miestnosť sa môže pýšiť dielami od Rembrandta a Halsa. Sú v nej vystavené portréty – samostatné, či skupinové, nielen od už spomenutých umelcov.
Najvýznamnejšou maľbou tejto sekcie je však dielo od nizozemského maliara Fransa Halsa, konkrétne fragment s názvom Portrét detí rodiny van Campenovcov s vozíkom ťahaným kozou. Tento fragment bol súčasťou omnoho väčšieho rodinného portrétu Fransa Halsa: Rodina van Campenovcov v krajine. Ako sa podarilo kunsthistorikom prísť na to, že obraz Portrét detí rodiny van Campenovcov s vozíkom ťahaným kozou je súčasťou omnoho väčšieho skupinového portrétu? Nuž odpoveď sa nachádza vo videoprezentácii na paneli umiestnenom pred týmto obrazom, kde vysvetľujú tieto metódy, ako aj hovoria o pôvodnom celom obraze, rozdelenom v 18. storočí na viacero častí. Vedcom sa podarilo vypátrať väčšinu z nich – ďalší obraz sa nachádza v Múzeu umenia v Tolede, ako Rodina van Campenovcov v krajine a tretia časť sa nachádza v súkromnej zbierke, ako dielo Portrét chlapca z rodiny Van Campenovcov. Zaujímavou metódou zistenia, že tieto obrazy sú si príbuzné, bol očný kontakt medzi portrétovanými osobami.
V ďalších miestnostiach prvej časti expozície Starí majstri sa nachádzajú maľby zobrazujúce námorné motívy, krajinu, žánrové vyobrazenie zo života v domácnosti alebo v hostinci, náboženské motívy, či zátišia tvorené jedlom, alebo kvetmi. Diela sú tu zastúpené od nizozemských umelcov ako: Jan Daemen Cool, Herman Saftleven III, Jan Havicksz. Steen, Gerrit Adriaensz. Berckheyde, Jacob Isaacsz. van Swanenburg, Melchior d’Hondecoeter, Abraham Mignon, Jan Davidsz. de Heem a ďalších.
Starí majstri
V druhej časti expozície Starí majstri na prvom poschodí hlavnej budovy Musées royaux des Beaux-Arts de Belgique sú už vystavené diela významných európskych umelcov od 15.-18. storočia. Pri prechádzaní do tejto časti ma tu oslovila maľba od Jana Baptista Bonnecroya: Pohľad na Brusel. Táto detailná maľba znázorňuje mesto Brusel, ako vyzeral v 17. storočí, čo poskytuje pohľad na vtedajšiu architektúru a veľkosť mesta.
Keď prejdem k druhej časti, tak ma prvé poschodie víta svojou veľkolepou galériou lemovanou oblúkovými arkádami so širokou perspektívou, kde sa za arkádami ukrývajú chodby s miestnosťami plných umeleckých diel. Spočiatku sa ukazujú najmä obrazy s náboženskou tematikou.
Kúsok moderného umenia
Akonáhle však odbočím z trajektórie arkád, dostávam sa hlbšie do budovy a prechádzam miestnosťami, kde v jednej z nich je vystavených niekoľko diel z expozície Moderného umenia, ktoré žiaľ v súčasnosti nemá vlastné priestory. Preto je tu k videniu len zlomok diel, ako napríklad dve monumentálne diela od Henryho Matissa: Oceánia: More a Polynézia: Obloha.
Peter Paul Rubens
V ďalšej miestnosti nachádzam veľkolepé náboženské obrazy z Rubensovej dielne. Hra so svetlom a farbami, komplikované pózy postáv a ich kompozícia – to všetko podčiarkuje dramatickosť zobrazených výjavov.
S maľbami od Rubensa sa stretávam aj naďalej, avšak pri inštaláciách dvojice obrazov s rovnakým námetom, kde je originálna Rubensova maľba a vedľa nej maľba od iného umelca, ktorý sa jeho pôvodnou maľbou inšpiroval. Takýmto dielom je trebárs obraz s názvom Zázraky svätého Benedikta, ktorým sa inšpiroval Eugène Delacroix, alebo Štyri štúdie hlavy Maura, ktoré zas boli inšpiráciou pre Constantina Meuniera.
O niekoľko miestností ďalej natrafím na najmenšie formáty Rubensových výtvorov – sériu skíc, ktorú vytvoril ako návrhy na výzdobu Torre de la Parada neďaleko Madridu, podľa Ovídiových Metamorfóz.
Jacques-Louis David
Od Rubensa sa presuniem ku klasicizmu, konkrétne k jeho najprominentnejšiemu francúzskemu predstaviteľovi s menom Jacques-Louis David. V podlhovastej miestnosti tu visia na protiľahlých stenách dve jeho maľby. Hneď pri vstupe s mytologickým motívom Mars odzbrojený Venušou a oproti nej Smrť Marata, portrét zavraždeného revolucionára. David namaľoval svojho osobného priateľa ako zákazku od revolučného hnutia, ktoré chcelo, aby sa tento čin a samotný Marat stal v podobe maľby nesmrteľným, keďže v tom čase neexistovala žiadna výraznejšia propaganda. David tu minimalizoval dramatickú scénu a znázornil Marata nahého v kúpeli len s niekoľkými symbolmi. Pero a atrament symbolizujú jeho revolučnú aktivitu novinára. Kúpeľ je v tomto prípade symbolom utrpenia, keďže Marat trpel dermatitídou a práve kúpeľ mu poskytoval istú úľavu od ochorenia. A krvavý nôž opisuje jeho hrdinskú smrť.
Okrem Davidových malieb sídlia v tejto miestnosti taktiež iné maľby a sochy. Z tvorby klasicistických umelcov tu je možné vidieť Jeana Augusta Dominiqua Ingresa, či Françoisa-Josepha Naveza.
Nizozemskí a iní európski umelci
V neďalekej miestnosti zas natrafím na zaujímavé dielo anonymného autora z nizozemskej školy: Antropomorfná krajina. Portrét ženy. Ako už názov hovorí, jedná sa o znázornenie krajiny, ale keď sa človek lepšie zahľadí, vidí v nej ženskú tvár. Alebo naopak? To už si stanoví pozorovateľ sám.
V nasledujúcich miestnostiach sa striedajú portréty, krajinomaľby, zátišia, náboženské a mytologické motívy. Pri posledných dvoch typoch obrazov tu vidieť prácu s emóciou zobrazených ľudí, dramatickosť scény vyjadrenú pohybom a dynamikou osôb, či cit pre detail a svetelnosť obrazu. Dobrým príkladom môže byť maľba Prometeus od Theodoora Romboutsa, kde vidieť utrpenie a bolesť v tvári hrdinského Prometea, keď sa mu orol snaží vytrhnúť pečeň z tela. Ďalším príkladom pracovania s emóciu môže byť maľba Jacquesa Jordaensa s názvom Kráľ pije, ktorá zachytáva kráľa a ďalších hostí v bujarej nálade.
Dostávam sa na protiľahlú stranu galérie prvého poschodia a opačnou stranou sa vraciam na začiatok. Tu nachádzam miestnosť venovanú dielam od Bruegelovcov. Taktiež tu môžeme vidieť dvojicu obrazov s rovnakým motívom – Betlehemské sčítanie ľudu, v originálnom podaní od Pietra I. Bruegela a následne v reprodukcii od Pietra II. Bruegela. Pri obraze Pád rebelujúcich anjelov sa u Pietra I. Bruegela stretávame s rozmanitosťou bytostí, kde sa nebál zapojiť aj fantáziu.
Vraciam sa naspäť do otvoreného priestoru galérie, kde sú zväčša maľby s náboženskými motívmi a žánrové obrazy. Medzi najvýznamnejších zastúpených maliarov tu patrí Lucas I. Cranach s dielami Adam a Eva. Za zmienku stojí aj triptych z dielne Hieronyma Boscha: Pokušenie svätého Antona s fantazijným zobrazením scény a bytostí. Záver expozície Starí majstri ukončujú diela flámskych primitívov.
Fin-de-siècle
Vraciam sa dole schodmi na prízemie, odkiaľ následne eskalátorom vstupujem do podzemnej časti Musées royaux des Beaux-Arts de Belgique, kde sa nachádza expozícia Fin-de-siècle.
Piate podzemné podlažie
Realizmus
Postupujem ďalej dole schodmi, až sa dostávam na piate podzemné podlažie, kde ma vítajú diela realizmu. Najvýraznejším dielom v miestnosti je maľba väčších rozmerov od Charlesa Hermansa s názvom Na úsvite, ktorá v roku 1875 na Salóne v Bruseli spôsobila senzáciu. Je tu zachytený výjav, keď robotníci (na ľavej strane obrazu) zbadajú na úsvite vychádzať z nevestinca predstaviteľov buržoáznej spoločnosti. Jeden z nich si pri tom uvedomuje spoločenskú konfrontáciu, kým druhý opitý muž v spoločnosti dvoch žien smeruje nevediac k odtoku a odpadu. Kombinácia sociálnej témy na veľkoformátovom plátne, ktoré bolo doposiaľ určené len pre historické a iné „vznešené“ témy, spôsobila, že táto maľba sa považuje za manifest realizmu.
Šieste podzemné podlažie
Plenérizmus
Od realizmu prechádzam o poschodie nižšie, kde je už „pokope“ viacero štýlov a smerov. Ako prvé na mňa pozerajú plenérové obrazy.
Sociálny realizmus
Následne vidím diela sociálneho realizmu, ktorého predstaviteľom je tu najmä Constantin Meunier. Sochy a maľby tu vystavené znázorňujú robotnícku triedu vo vtedajšom Belgicku. Za zmienku stojí aj triptych Obchodníci s kriedou od Léona Frederica. Triptychy, alebo polyptychy, obľúbené najmä v stredoveku, či renesancii, sa v tomto období dostali do módy, kedy ich Nazaréni v Nemecku a Preraffaelisti v Anglicku a Belgicku na konci 19. storočia začali v tvorbe znovu používať. A práve Léon Frederic vytvoril za svojho života viac ako 60 takých polyptychov. Hoci tvorba Léona Frederica sa radí k symbolizmu, konkrétne v tomto diele znázornil realisticky rodinu domových predavačov kriedy. V prvom obraze vychádzajú za úsvitu predávať, druhý obraz zobrazuje rodinu pri poludňajšom skromnom jedle a tretia maľba predstavuje ich večerný návrat domov.
Impresionizmus a neoimpresionizmus
Ďalej sa stretávam s obrazmi z obdobia impresionizmu a neoimpresionizmu. Nachádzam tu aj ranné dielo od neskoršieho belgického predstaviteľa pointilizmu Théa van Rysselbergheho s názvom Arabská fantázia. Túto maľbu vytvoril po návrate z druhej marockej cesty. Dovtedy vytváral temné diela v romantickej alebo realistickej tradícii, avšak ohromený africkým svetlom, rozšíril Rysselberghe svoju paletu. Tento vývoj ho pomaly priblížil k prijatiu pointillizmu o niekoľko rokov neskôr.
Keď už spomínam pointilizmus, za zmienku tu stoja diela od Henryho van de Veldeho, či Paula Signaca. Zo známych umelcov, ktorí sú v sekcii impresionizmu a postimpresionizmu vystavení, spomeniem mená ako Vincent van Gogh, Georges Seurat, Paul Gauguin, či Auguste Rodin.
Nabisti
Od impresionizmu a postimpresionizmu prechádzam k Nabistom. Tu stojí za zmienku maľba od Edouarda Vuillarda: Dvaja školáci. Tento obraz bol jedným z deviatich, patriacich do série Záhrady, ktorá zdobila dom Alexandra Natansona – spoluzakladateľa slávneho parížskeho literárneho časopisu La Revue blanche, ktorý v deväťdesiatych rokoch 19. storočia združoval prívržencov avantgardy. Zvyšné diela zo séria Záhrady sú v súčasnosti rozptýlené. Dielo Dvaja školáci svojim vertikálnym formátom pripomína japonské umenie, ktoré tak Nabisti obdivovali, vrátane Vuillarda. Dekoratívna povaha tohto diela reaguje na estetické princípy skupiny a ich snahu o syntézu všetkých druhov umenia.
Les XX
Ako posledné na tomto podlaží si pozriem diela z tzv. Les XX – skupiny dvadsiatich belgických umelcov a dizajnérov. Nachádzam tu tvorbu Jamesa Ensora, či Fernanda Khnopffa. Ďalšie ich diela, ako aj iných predstaviteľov skupiny Les XX, mám možnosť následne vidieť takisto o podlažie nižšie.
Siedme podzemné podlažie
Opera a symbolizmus
Ako vstupujem o podlažie nižšie, vchádzam do čoraz väčšej temnoty, ktorú prerušuje len tlmené osvetlenie vychádzajúce z malých modelov interiérov, zoradených vedľa seba v úzkej chodbe. Miestnosť s názvom Opera prezentuje kultúrny a umelecký život v Bruseli v rokoch 1884 až 1914. Sú tu vystavené modely javísk z rôznych opier, fotografie, kresby, záznamy z literatúry, či krátke videá.
Následne sa presúvam k sekcii symbolizmu, kde sídlia diela od Fernanda Khnopffa, Xaviera Melleryho, či Jeana Delvillea.
Ôsme podzemné podlažie
Idealizmus
Sekcia symbolizmu sa prelína so sekciou idealizmu, ktorá je o podlažie nižšie. Dôležité zastúpenie tu má Lèon Spilliaert, či už predtým spomínaný Léon Frederic. Spomenúť mi nedá taktiež mená ako Willy Schlobach a Albert Ciamberlani, ktorých diela tu vystavené odzrkadľujú charakteristické znaky pre symbolizmus: mýtus a tajomno – v tomto prípade spojené so smrťou, ktorú obaja zobrazujú.
Dekoratívne umenie a secesia
Posledná sekcia Fin-de-siècle v Musées royaux des Beaux-Arts de Belgique prezentuje obdobie secesie – najmä dekoratívne umenie, ale i maľby. Je tu vystavený nábytok ako stoličky, stoly, skrinky, či svietidlá od Antonina Dauma, Louisa Majorellea, Victora Hortu, Emilea Gallého. Tie dopĺňa maliarske a sochárske umenie od umelcov ako Alfons Mucha, George Minne, Gustav Adolf Mossa a ďalších.
Po prejdený celej expozície Fin-de-siècle sa vraciam na druhé podzemné podlažie, odkiaľ sa dlhou chodbou dostávam do budovy, kde sídli Magrittovo múzeum, ale o ňom už v inej reportáži.
Záver
Monumentálnosť tejto galérie ma ohromila. Už samotná plocha nadzemných podlaží je veľká, nevraviac o tom, že Musées royaux des Beaux-Arts de Belgique majú vystavené diela aj v priestoroch podzemných podlaží, ktorých je niekoľko. Preto mi návšteva Musées royaux des Beaux-Arts de Belgique spolu s Múzeum Magritte (keďže sú tieto múzeá prepojené podzemnou chodbou) zabrala až štyri hodiny.
V galérii som videla rôzne diela z dejín umenia, ako aj niekoľko notoricky známych diel od svetových umelcov ako napríklad Boscha, Cranacha, van Dycka, Rembrandta, Davida, Ingresa, van Gogha, Gauguina, Rodina a iných. Taktiež ma tu ohromili obrovské, niekoľkometrové, monumentálne maľby. Ďalej musím vyzdvihnúť aj video k dielu od Fransa Halsa: Portrét detí rodiny van Campenovcov s vozíkom ťahaným kozou, kde som sa vďaka práci kunsthistorikov dozvedela, že dielo vystavené v Musées royaux des Beaux-Arts de Belgique je len jeden fragment z diela, ktoré bolo ešte v baroku rozdelené na tri časti. Vo videu som sa dozvedela, ako došli k záveru, že dielo bolo rozdelené, ako vyzerá originálna maľba a kde sa nachádzajú ďalšie dva fragmenty.
Avšak ako možno menej pozitívny aspekt hodnotím (ne)usporiadanosť diel v chronologickom zmysle. Napríklad, keď si vezmem už len Rubensa, tak jeho diela sú rozmiestnené vo viacerých miestnostiach, ako aj pred a za miestnosťou, ktorá je venovaná klasicizmu. Nevraviac o Múzeu Fin-de-siècle, kde sú diela od jedného autora vystavené vo viacerých podlažiach. Túto skutočnosť som si uvedomila až spätne – pri písaní článku. Pri návšteve som si ju takmer neuvedomila a nevadila mi.
No a ku koncu musím dodať, že na moje prekvapenie, počas pracovného týždňa v poobedňajších hodinách mi galéria vôbec neprišla preplnená návštevníkmi. Niektoré miestnosti som si dokonca vychutnávala osamote.
Takže na záver vám jednoznačne odporúčam navštíviť Musées royaux des Beaux-Arts de Belgique, nakoľko vďaka svojej monumentálnosti a niekoľkotisícovej zbierke diel patrí k najväčším galériám v Európe.
Remarkable things here. I am very glad to look your post.
Thank you a lot and I’m having a look ahead to contact you.
Will you kindly drop me a e-mail?
I like the valuable info you provide in your articles.
I’ll bookmark your blog and check again here frequently.
I am quite certain I’ll learn many new stuff right here!
Good luck for the next!