Približne pred rokom som sa potulovala antverpskými uličkami, keď som náhodou narazila na Museum de Reede. Asi by som doň ani nezavítala, nebyť troch známych mien – MUNCH, GOYA a ROPS na bočnej fasáde budovy. Následne som sa dozvedela, že je to múzeum grafík vytavujúce grafiky najmä týchto troch umelcov a že tam momentálne prebieha i krátkodobá výstava grafík Léona Spilliaerta.
O Museum de Reede
Ako som už v úvode naznačila, Museum de Reede je rozsiahlou a jedinečnou zbierkou viac ako 150 grafík, predovšetkým troch umelcov zaoberajúcich sa človekom: Edvardom Munchom, Franciscom Goyom a Félicienom Ropsom. V stálej expozícii, ktorá vypĺňa prízemie a prvé poschodie, možno vidieť taktiež v menšom rozsahu diela iných grafikov a umelcov. Múzeum takisto usporadúva aj krátkodobé výstavy; v čase mojej návštevy to bola výstava reprezentujúca grafiky Léona Spilliaerta.
História múzea
Museum de Reede je mladým múzeum, ktoré svoje brány otvorilo 9.6.2017.
Jeho vzniku predchádzal počin zo strany Holanďana Harryho Ruttena, ktorý svoju umeleckú zbierku, pozostávajúcu najmä z grafík Goyu, Ropsa a Muncha, daroval belgickej nadácii s rovnomenným názvom De Reede. Cieľom nadácie, založenej v roku 2016, bolo zriadiť múzeum grafiky. Na tento účel zakúpili budovu z roku 2000, ktorú navrhla antverpská architektonická kancelária Architecten Atelier. Stavba bola postavená na mieste bývalých kancelárií lodných spoločností, ktorú nadácia de Reede dala upraviť a zrekonštruovať.
Kde sa Museum de Reede nachádza a ako sa sem dostať
Museum de Reede sa nachádza v samotnom historickom centre belgického mesta Antverpy, na adrese Ernest van Dijckkaai 7, ktoré sídli v obytnom komplexe „De Rede“.
Ako som spomenula v úvode, ja som túto galériu našla náhodne, pri prechádzke centrom, keď som prechádzala ulicou vedúcou popri hlavnej ceste lemujúcej rieku Šelda, smerom k mestskej pevnosti Het Steen.
Avšak ak by ste sa chceli vybrať peši do múzea rovno z hlavnej vlakovej stanici, tak najkratšou cestou je to 1,9 km a trvalo by vám to cca 20-25 minút, kdežto z námestia Grote Markt je to len 300 metrov. Ak by ste cestovali autom, tak pozdĺž rieky Šelda je možnosť parkovať za poplatok.
Vstupné a otváracie hodiny Museum de Reede
Museum de Reede ponúka zakúpenie vstupeniek online, na oficiálnej webovej stránke sa vám ukáže bublina v ľavom dolnom rohu, kde stačí jednoducho kliknúť a zakúpiť.
Takisto si môžete kúpiť lístky na mieste, kde sa dá platiť v hotovosti alebo kartou.
Čo sa týka fotografovania, je zdarma, no nesmie sa používať blesk.
Cenník v skratke:
dospelí – 15€ (v prípade skupiny nad 10 osôb – 13€)
učitelia – 10€
vysokoškolskí študenti – 5€
mládež od 13 – 18 rokov – 3€ (v prípade skupiny nad 10 osôb – 2€)
deti do 13 rokov, držitelia mestskej karty Antverpy a držitelia karty Museumpassmusées – zdarma
Otváracie hodiny:
od piatku do pondelka: od 11.00 – 17.00
utorok, streda, štvrtok je Museum de Reede zatvorené
Aktuálne informácie nájdete na oficiálnej webstránke Musea de Reede tu.
Prehliadka v Museum de Reede
Stála expozícia
Po vstupe do budovy som si na prízemí napravo od dverí v okienku kúpila lístok len na aktuálnu výstavu Léona Spilliaerta, keďže som vlastnila Museumpassmusées, ktorý mi zaručoval vstup zdarma do stálej expozície. Po vysvetlení, čo sa kde nachádza, som prešla okolo propagačných predmetov, kníh a suvenírov nachádzajúcich sa v strede miestnosti k šatniam, nachádzajúcim sa na protiľahlej strane od vstupu. Po odložení prebytočných vecí, som si na prízemí prezrela pár vystavených grafík, ktoré patrili rôznym umelcom. Mala som možnosť vidieť diela od niekoľkých medzinárodných umelcov. Najviac ma tu prekvapila drevorezba od Albrechta Dürera zobrazujúca dielo Apokalyptická žena.
Následne som prišla po schodoch na poschodie Musea de Reede, kde už bolo vystavené väčšie množstvo diel vyčlenených do niekoľkých tematických miestností. Je potrebné ešte dodať, že v múzeu je zastúpená okrem rôznych grafických techník ako drevorezba, rytina, lept, litografia, či kombinácie rôznych techník, aj taká kresba.
Edvard Munch
Ako prvé na mňa pozerajú ilustrácie k prvému a jedinému literárnemu kúsku napísaného Edvardom Munchom s názvom Alfa a Omega. Toto dielo napísal počas svojho niekoľkomesačného pobytu v sanatóriu v Kodani. Inšpirovaný biblickým príbehom z knihy Genesis sa tu vracia k svojim obľúbeným témam ako láska, nevera a smrť.
Prechádzam ďalej k ostatným dielam, v ktorých je tu najviac zastúpená technika litografie. Väčšina slávnych diel Edvarda Muncha, vrátane litografií, vznikla na prelome 19. a 20. storočia. Tematicky sú tu zobrazené portréty, ženy, láska a vzťahy.
Francisco Goya
Pomaly prejdem na koniec miestnosti, kde končí výstava Munchových diel a otáčam sa za zástenu, kde začína výstava grafík Francisca Goyu. Ako prvú vidím sériu grafík s názvom Los desastres de la Guerra (Hrôzy vojny), ktorá sa datuje k rokom 1810-1820. Lepty tu zobrazujú zverstvá spáchané Napoleonskými vojskami na španielskom ľude.
Oproti Los desastres de la Guerra sa nachádza séria grafík s názvom La Tauromaquia z rokov 1815-1816, ktorá zaznamenáva býčie zápasy – tému tak typickú pre zobrazovanie španielskymi umelcami.
Vedľa nej sa nachádza séria grafík Los Disparates, ktoré Goya vytvoril v rokoch 1815-1824 kombináciou rôznych grafických techník. Názov série môžeme preložiť ako Príslovia alebo Sny. Vyobrazenia z Los Disparates ťažko vysvetliť, avšak tieto temné a snové scény možno spájať s vtedajšími politickými problémami, prísloviami, či karnevalom.
Na záver tu mám možnosť ešte vidieť pár diel z najznámejšieho Goyovho cyklu – Los Caprichos. Túto sériu leptov v kombinácii s akvatintou vytvoril v rokoch 1797 a 1798, ale vyšla spolu ako album až v roku 1799. Grafické listy sú obrazom a satirickou kritikou vtedajšej spoločnosti. Boli natoľko poburujúce, že zo strachu pred inkvizíciou, musel Goya ich predaj stiahnuť. A čo konkrétne Los Caprichos zobrazuje? Vtedajšie problémy: chudobu, prostitúciu, poverčivosť, aroganciu, zneužívanie duchovnej autority inkvizíciou a brutalitu šľachty a kléru udržujúcich moc.
Belgická kolekcia
Lúčiac sa s Goyovými dielami vstupujem do ďalšej miestnosti Musea de Reede, kde sa nachádzajú grafiky belgických umelcov: Fred Bervoets, Dees de Bruyne, Floris Jespers, Eugene Laermans, George Lemmen, Eugeen van Mieghem, Kurt Peiser, Walter Sauer, Edgard Tytgat, Gustave van de Woestijne, Rick Wouters, Paul Harbutt a ďalších. V tejto časti sú zväčša zastúpené 1-2 diela od každého autora s rôznou tematikou.
Félicien Rops
Belgická kolekcia sa prelína s tvorbou Féliciena Ropsa, ku ktorej som pristúpila ani nevediac ako. Vlastne vedela som, keď sa mi vyjavili niektoré pre mňa už známe práce tohto umelca, ktoré som mala možnosť vidieť pred pár rokmi na výstave belgických umelcov v Berlíne.
Reportáž z názvom Výstava Dekadenz und dunkle Träume – belgický symbolizmus si môžete prečítať tu.
Félicien Rops začal svoju kariéru ako ilustrátor pre vlastný časopis Uylenspiegel, kde publikoval umelecké, politické a sociálne karikatúry, ktoré vytváral technikou litografie. Hoci nechcel byť slávnym, stal sa z neho najnetradičnejší a najuznávanejší ilustrátor svojej doby, namä vďaka erotickým a antiklerikálnym námetom. Grafiky s týmito námetmi som mala možnosť vidieť aj v zbierke Musea de Reede. Najznámejšie dielo, ktoré je tu predstavené nesie názov Pornokrati.
Krátkodobá výstava
Léon Spilliaert
Následne vstupujem do poslednej časti, kde už na mňa z diaľky pozerá známy autoportrét Léona Spilliaerta. Krátkodobá výstava Léon Spilliaert: Pôvod obrazu (Kresby a grafiky v dialógu) trvala od 18.2.2022-16.5.2022 na prvom poschodí budovy Musea de Reede. Výstava po prvýkrát prezentuje diela Spilliaertovej tvorby zoskupené zo súkromných zbierok do jedného celku, ktoré mohli návštevníkom priblížiť nový pohľad na Spilliaertovú tvorbu.
Ako už názov výstavy hovorí, výstava ukazuje, ako tvorivý proces skicovania a kresby zohrával podpornú úlohu pri vytváraní originálnych grafík a rytín v Spilliaertovej tvorbe. Preto na tejto výstave bolo možné vidieť niekoľko diel v dvojiciach – jedno ako kresba, druhé ako grafika. V mladosti sa Spilliaert zaoberal pocitmi, akými sú láska, smrť, osamelosť, túžba, alebo hanba. Inšpiráciu hľadal v pohľadoch na vzťahy medzi mužom a ženou, či medzi ľuďmi navzájom. To všetko sa odrazilo v jeho symbolisticko-expresionistickej tvorbe, ktorej časť som videla na výstave.
Výstava bola taktiež prepojená so sériou malých autoportrétov Léona Spilliaerta, kde bolo možné pozorovať akýsi vývoj v jeho vlastných zobrazeniach – či už technikou, alebo štýlom, akým sa zobrazil. Tieto kritické a zároveň intímne autoportréty predstavujú akúsi pitvu do jeho mysle utrápenej mysle.
Záver
No a aké sú moje dojmy z návštevy Musea de Reede? Keďže som toto miesto navštívila náhodou, tak musím povedať, že som ostala príjemne prekvapená. Mala som tu možnosť vidieť početné množstvo (nielen) grafík od rôznych známych, ako i menej známych umelcov. Najväčším lákadlom bolo pre mňa vidieť diela Muncha, Goyu a Ropsa, ktoré tvorili gro expozície. Takisto za zmienku stojí aj krátkodobá výstava Spilliaerta, ktorého diela zo súkromných zbierok nemá človek možnosť vidieť každý deň a preto je to vzácny moment, ak človek na niečo také natrafí ešte náhodou.
Museum de Reede teda stojí za návštevu ľuďom zaujímajúcim sa o umenie, obzvlášť tým, ktorí majú medzi svojimi favoritmi spomenutých umelcov, ktorých diela sa oplatí vidieť naživo; alebo ľuďom zaujímajúcim sa o grafiku ako takú a umelcov, ktorí v nej tvorili.
