Dušana Vrbovská a jej premeny prírody v detailoch

Pôvodne vyštudovala stredoškolský odbor tvorba hračiek a dekoratívnych predmetov. Od neho sa odklonila, lebo ju začala fascinovať maľba. Počas štúdia na vysokej škole pri maľbe v prírode ju zaujali najmä detaily, ktoré sa rozhodla viac preskúmať. Dušana Vrbovská v rozhovore prezradí, ako zachytáva premeny v prírode. Predstaví nielen svoju tvorbu, ale aj porozpráva o svojich začiatkoch a o vzťahu k prírode.

Dušana Vrbovská
Dušana Vrbovská vo svojom ateliéri v Senici (foto: archív Dušana Vrbovská)

Vo svojej tvorbe sa venuješ maľbe, kde zachytávaš prírodu a jej premeny. Poďme však k tvojim začiatkom. Ako si sa dostala k výtvarnému umeniu ako takému?

Odmalička som bola tvorivá. Rada som kreslila. Potom som sa až v ôsmej triede na základnej škole prihlásila na ZUŠ. Tam som mala veľké šťastie na pani učiteľku, ktorá ma dobre naučila základy kresby a pripravila na prijímacie skúšky na strednú školu.

Študovala si na Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici tvorbu hračiek a dekoratívnych predmetov. Prečo si z trojrozmernej tvorby prešla k maľbe? Tvoríš prípadne aj v súčasnosti nejaké úžitkové predmety, alebo si od tohto odvetvia úplne upustila?

Od tohto odvetvia som upustila. Bolo to veľmi zaujímavé, ale úprimne mi to nešlo až tak dobre ako kresba a maľba. Vlastne som mala obdobia, kedy mi nešla ani kresba. Začala ma fascinovať maľba a zistila som, že práca so škvrnou mi vyhovuje viac ako kresba. Pohltilo ma to a pri maľbe som ostala.

Zaujala ťa krajinomaľba a zobrazovanie prírody už na Akadémií umení, kde si potom maľbu študovala, alebo si sa v tom čase venovala iným témam?

Dovtedy som sa venovala skôr študijným veciam – portrétom a zátišiam. Kreslila som napr. štúdie stromov. Na Akadémii som potom v bakalárskej práci spracovávala tému maminej choroby, čo bola figurálna maľba. Súčasťou tejto práce boli aj maľby prírody. Tie vznikali väčšinou v plenéri. Chápala som ich ako nejaký únik od toho ťažkého, uzdravenie. Následne som mala potrebu preskúmať prírodu viac, pozrieť sa na ňu viac zblízka.

Pri zobrazovaní prírody sa zameriavaš na detail. Znázorňuješ prevažne lístie, krovie, či kôru stromov a ich premeny ako rozklad a následnú obnovu. Prečo si sa rozhodla znázorňovať tento cyklus premien prírody pomocou detailov?

Vzniklo to prirodzene. Často som si náhodne pri prechádzkach všímala popadané lístie, konáre, či kôru. Ich farby, štruktúru, žilnatinu na listoch.  To, ako sa menili pôsobením ročných období, počasia, alebo svetla. Fascinovalo ma to, že ani jeden list nie je rovnaký. Každý je originál. Všímala som si tieto veci, ktoré si podľa mňa zaslúžia detailnejšie zobrazenie. Zároveň ma baví prostredníctvom detailu prinútiť diváka zastať, pozorovať a možno aspoň trocha nasmerovať pozornosť k tomu, čo ostáva často nepovšimnuté.

Natura morta, Dušana Vrbovská
Dušana Vrbovská, Natura morta, 2018, olej na sololite, 40×30 cm (foto: archív Dušana Vrbovská)

Tvoje obrazy pôsobia pohlcujúco. Ako magnet vťahujú diváka do zobrazeného výjavu, ktorého detaily podávaš realisticky, no na maľbách zanechávaš i svoj vlastný maliarsky rukopis. Uvažovala si niekedy nad inými spôsobmi zobrazovania vegetácie? Je tento štýl konečný a napĺňa tvoje predstavy o zobrazení danej problematiky?

Uvažovala. Veľmi často sa pýtam samej seba, či takéto maľovanie stačí. Prišlo aj obdobie, kedy mi realistické maľovanie nestačilo, začalo mi zväzovať ruky. Začala som sa pýtať, či sa to dá inak. Preto som sa postupne snažila rukopis uvoľňovať, ponechať obraz viac otvorený, odkrývať viac proces jeho vzniku skôr, ako sa naháňať za dokonalou podobou reality. Bolo treba nájsť balans – ponechať prácu s detailom, ktorá ma veľmi baví, ale hľadať i vlastné vyjadrenie. Ťažko teda povedať, či napĺňa moje predstavy. Vždy je dobré klásť si otázky a posúvať sa.

Premeny živej hmoty
Dušana Vrbovská, Bez názvu, zo série Premeny živej hmoty, 2019, olej na plátne, 180×140 cm (foto: archív Dušana Vrbovská)

Keďže sa venuješ skúmaniu cyklov v prírode, predpokladám, že máš k nej pozitívny vzťah. Čo pre teba pobyt v prírode znamená?

Pobyt v prírode znamená predovšetkým čas, kedy sme sami so sebou, môžeme sa cez prírodu viac napojiť na seba. Takáto samota je podľa mňa dôležitá v dnešnej uponáhľanej dobe. Prírodu vnímam ako niečo oveľa väčšie ako sme my, čo nás ľudí ďaleko presahuje. Umožňuje mi taktiež nachádzať krásu v takých maličkostiach ako sú suché konáre, popadané lístie, alebo vynárajúce sa klíčky na jar.

Kam chodievaš hľadať a čerpať inšpiráciu? Máš nejaké obľúbené miesta?

Inšpiráciu možno nájsť naozaj všade. Postačujúca je aj krátka prechádzka. Väčšinou chodím na miesta v okolí môjho bydliska.

Maľuješ prírodné detaily priamo na mieste v ich prirodzenom prostredí, alebo skôr v ateliéri?

Väčšinou v ateliéri. Celý proces sa začína hľadaním a  zozbieraním „materiálu“ akými sú vetvičky, lístie, kôra, hlina. Z nich si v ateliéri vytváram akési prírodné zátišia, na základe ktorých vznikajú maľby. V niektorých prípadoch išlo o voľnejší prepis mojej vlastnej fotografickej predlohy.

Je pre teba dôležité pri maľbe ročné obdobie, v ktorom sa odohrávajú zmeny v prírode?

Každé ročné obdobie má svoje čaro. V každom sa niečo mení a zároveň sa v ňom odohráva množstvo premien, ktoré ani nie sme schopní spozorovať. Samotné ročné obdobia spôsobia zmenu, ktorú vnímame najviac. Uvedomujem si napríklad, že v mojich prácach absentuje zimné obdobie, ponúkajúce napríklad zaujímavú prácu s bielou farbou a jej odtieňmi, čo je veľmi ťažké… to by som chcela napraviť.

Minulý rok si sa zúčastnila tvorivého pobytu v kláštore v Štiavnických Baniach. Môžeš priblížiť, čo si tam vytvorila?

Zaujalo ma, ako brečtan začína prerastať a pohlcovať budovu. Fascinuje ma ako si príroda vždy vie nájsť cestu. Maľba bola „zasadená“ do priestoru ako pokračovanie rastu brečtana. Zároveň bola veľmi nenápadná, mohla tak diváka prekvapiť a prinútiť ho zastaviť sa.

Viac o diele, ktoré vytvorila Dušana Vrbovská počas rezidencie Kláštor Opening, si môžete prečítať v reportáži Kláštor Opening 2020 a výstava Misia: Priestor tu.

Kláštor Opening 2020
Maľba zasadená v priestore Kláštora hieronymitánov, 2020, Štiavnické Bane (foto: Tereza Velegová)

Čomu sa momentálne venuješ a čo plánuješ do budúcna, čo sa týka tvojej tvorby?

Momentálne som v štádiu hľadania a skúmania, akou cestou sa v maľbe ďalej uberať. Určite by som v budúcnosti rada viac experimentovala a prestala sa báť.

Dušana Vrbovská

Dušana Vrbovská (1992, Skalica)

Je slovenská umelkyňa a maliarka.

Absolvovala AU v Banskej Bystrici, kde v roku 2017 ukončila bakalárske štúdium na Katedre maľby v Ateliéri klasických maliarskych disciplín u prof. Ľudovíta Hološku, akad.mal. a následne v roku 2019 magisterské štúdium v Otvorenom ateliéri maľby pod vedením Mgr. art. Rastislava Podobu, ArtD..

Na konte má niekoľko kolektívnych výstav v slovenských a českých mestách ako Senica, Brezno, Bratislava, Košice, Plzeň a mnohé ďalšie.

V roku 2018 bola finalistkou súťaže Maľba roka.

Dušana Vrbovská sa vo svojej tvorbe venuje najmä realistickému zobrazovaniu premien v prírode na základe ich priameho pozorovania so snahou o autentický maliarsky prejav. Zachytáva detaily kôry stromov, krovia, lístia – ich rozklad a následné znovuzrodenie.

Momentálne žije, pracuje a tvorí v Senici.

Natura morta, 2018, olej na plátne, 40x30 cm (foto: archív Dušana Vrbovská)

Obrázok 2 z 15

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Scroll to Top