Jakub Cmarko: Figurálna socha prestáva mať pre mňa hlbší zmysel

V detstve ho zaujalo kováčske remeslo, ktoré sa rozhodol študovať na strednej škole. Tam ho očarilo figurálne sochárstvo, ktoré vyústilo do štúdia na vysokej škole. V rozhovore Jakub Cmarko porozpráva o tom, ako sa dostal od klasickej sochy k práci so samotným materiálom v priestore, a prečo upustil od figurálnej sochy. Dozviete sa tu, ako vznikli jeho diela, aké materiály používa, ale aj čo plánuje do budúcna.

Jakub Cmarko sochár
Jakub Cmarko pri formovaní, 2018 (foto: Róbert Chromý)

Ako si sa dostal k výtvarnému umeniu a sochárstvu vôbec? Čím ťa zaujalo sochárstvo, že si sa ho rozhodol študovať na Akadémií umení v Banskej Bystrici?

K výtvarnému umeniu som sa dostal skrz otca, ktorý študoval kováčske remeslo na ŠÚV v Kremnici. Ja som od detstva toto remeslo obdivoval. Vyústilo to do toho, že som sa aj ja stal študentom umeleckého kováčstva a zámočníctva na kremnickej „Šupke“. Počas štúdia na strednej škole som vytváral rôzne typy štylizovaných plastík. O vysokej škole som začal uvažovať až v poslednom ročníku. To, čomu som sa venoval v tvorbe počas strednej školy, kovanej plastike a priestorovým realizáciám, bolo pre mňa takpovediac predurčujúce práve pre štúdium sochárstva a priestorovej tvorby. V prvom rade ma zaujímalo po materiálnej a remeselnej stránke to, ako sa dá so sochou pracovať ďalej, ako ju posunúť od remesla k umeniu. Hľadanie výrazu pre materiál, to už bolo predmetom štúdia na AU v Banskej Bystrici. Pre Banskú Bystricu som sa rozhodol podľa referencií od bývalých študentov z kremnickej ŠÚV, ktorí ju navštevovali. Bol som sa aj osobne presvedčiť na niekoľkých prieskumoch. Túžil som študovať figurálny prejav, pre ktorý je tu na AU samostatný ateliér. Banská Bystrica mi vyhovovala aj viac ako mesto, v porovnaní s Bratislavou, kde som pociťoval dobrú atmosféru a kľud na tvorbu.

Aký materiál ako sochár preferuješ? S ktorým sa ti najlepšie pracuje?

V tvorbe preferujem kov. Pravdepodobne je to pozostatok zo štúdia na strednej škole. V súčasnosti už to nie je len tá klasická oceľ, ale všetky druhy kovov cez liatinu, bronz až po hliník. Práca s ním je v mnohých ohľadoch náročná, ale konečný efekt, keď je dielo zhmotnené v materiáli, akým je kov, je pre mňa nezameniteľný. Veľmi rád pracujem so silou tohto materiálu, s jeho procesuálnosťou, alebo s nájdeným objektom, matom, či leskom.

Existuje materiál pre teba natoľko neuchopiteľný alebo nepríjemný, že by si si z neho nikdy nevedel predstaviť vytvoriť sochu, alebo plastiku?

Taký materiál asi neexistuje. Keďže už niekoľko rokov pracujem ako technik na Katedre sochárstva na AU v Banskej Bystrici, tak som musel nadobudnúť technologické znalosti o širokom spektre materiálov a technológií. Každá má pre mňa niečo do seba, veľké množstvo z nich používam. Ak by som však musel označiť nejaký materiál, ktorý je pre mňa možno neuchopiteľný, tak by ním bolo drevo. Ani nie tak pre to, že by som s ním nevedel pracovať (teraz myslím rezbu do dreva), ale skôr, že sa pri premýšľaní nad novou realizáciou uchyľujem k nemu ako k poslednej možnosti.

Čo ako sochár uprednostňuješ, skulptúru či plastiku?

Vo svojich realizáciách uprednostňujem plastiku pred skulptúrou. Je to asi tým, že v modelovanej plastike mám voľnosť pridávať a uberať podľa potreby. Táto možnosť je pri skulptúre obtiažna, až nemožná. Taktiež to vychádza z materiálu, ktorý preferujem.

Nakoľko je tvorba tvojich sôch práca so strojmi a nástrojmi, a nakoľko sú vytvorené ručne?

Ja počas celého procesu tvorby používam rôzne náradia a nástroje na opracovanie materiálov. Ak by som mal explicitne poukázať na prácu s rukami, tak tá je hlavne pri modelovaní z hliny. 3D technológie (CNC frézy a podobne) v tvorbe používam sporadicky, takže by som povedal, že aj samotná práca s ručným náradím je prácou, kedy sú moje sochy vytvárané ručne.

Vznikajú tvoje diela systematicky rad radom, že keď jednu vec ukončíš, ideš na druhú, alebo robíš niekoľko diel naraz?

To je skôr otázka potreby. Keď to bolo nutné, pracoval som aj na viacerých projektoch naraz. Pokiaľ nie je taká nutnosť, pracujem na jednej veci/projekte, až kým ho nedokončím. Keďže ale pracujem aj s výstavou ako s médiom, inštaláciou a site-specific, môžeme povedať, že dielo je dokončené až samotným momentom jeho vystavenia.

V tvojom portfóliu sa nachádzajú aj figurálne sochy a ich detaily, kde kombinuješ viacero materiálov, no najčastejšie je to kombinácia železa a dreva. Čím je pre teba táto kombinácia výnimočnejšia pred inými materiálmi?

Táto kombinácia väčšinou vznikala v procese výstavy samotnej. Ja prioritne pracujem na kovových častiach, tie sú tak, ako majú byť. Keď príde moment vystavenia, rád ich dopĺňam podľa koncepcie výstavy, priestoru. Dalo by sa povedať, že aj keď dokončím sochu v dielni/ateliéri, samotná ešte nemusí byť úplne kompletná.

Čím ťa zaujalo figurálne sochárstvo? Nesú tvoje diela nejakú myšlienku?

Štúdium figúry bolo pre mňa akousi fascináciou, vášňou. Modelovanie aktu ma veľmi bavilo. Avšak samotná semestrálna štúdia v ateliéri neniesla nejakú silnú myšlienku. Konceptuálne sú poňaté hlavne detaily, zlátené a bronzové torzá ženského lona, sadrové odliatky. Väčšinou išlo o vyjadrenie istej pretvárky, pozlátka, povoľnosti a iných ľudských vlastností.

Jakub Cmarko, Temptation
Jakub Cmarko, Temptation, 2015, zváraná oceľ, polyester,45x30x60 cm (foto: archív Jakub Cmarko)

Ktoré z týchto diel bolo pre teba najnáročnejšie vytvoriť či už časovo, alebo technicky?

Časovo a technicky bolo najnáročnejšie vytvoriť dielo Slobodní v klietke (Železná panna). Bol to dlhý čas strávený v kováčskej dielni. Predtým príprava plechov v strojárskych závodoch, brúsenie a finalizácia.

V diele Komédia okolo nás už pracuješ aj s priestorom.

Bola to moja diplomová práca, kde som sa pri hľadaní témy inšpiroval Danteho Božskou komédiou. Zadefinoval si tému a názov práce Komédia okolo nás. Potom som začal hľadať rôzne „komédie“ v ľudskom živote – v politike, pop-kultúre a podobne. Nakoniec som si vybral medziľudské vzťahy. Vytvoril som tak priehľadný labyrint z roxorových tyčí, kde sa návštevník mohol pohybovať, no ak sa chcel k niekomu druhému dostať bližšie, musel absolvovať kľukatú cestu labyrintom, aby sa spojil s druhým človekom. Chcel som tým parafrázovať život medziľudských vzťahov.

Jakub Cmarko, Komédia okolo nás, 2016, inštalácia, roxorové tyče, priestor 12×6 m (foto: archív Jakub Cmarko)

V lete 2020 si sa zúčastnil tvorivého pobytu v Kláštore Hieronymitánov v Štiavnických Baniach. Prevažne si tu spolupracoval s Magdalénou Masárovou, ale vytvoril si aj samostatné diela. Pracoval si s nájdenými vecami. Z nich si vytvoril akýsi oltár s Kristom, ktorý si nainštaloval na povale kláštora. Z akých vecí si vyskladal toto dielo? Prečo si si na inštaláciu zvolil priestor povaly?

Toto dielo bolo vyskladané z kovových artefaktov nájdených na povale a v pivnici kláštora. Nachádzal sa tam obrys Krista, ktorý sa používa na kríže popri cestách, rôzne druhy starých železných dverí a mriežok, ako pozostatky z kostola. Keď som kvôli hľadaniu artefaktov prehľadával kláštor, tak na povale som našiel najviac zmienených artefaktov. Zároveň ma upútal genius loci daného miesta. Povala na mňa pôsobila architektonicky ako akási tajná, stará bazilika, preto som sa tam rozhodol vytvoriť daný oltár.

Druhé dielo si vytvoril v bývalom kine, kde sa premietali študentské filmy. Na sedadlá si nainštaloval portréty hercov nájdené v budove. Táto inštalácia splnila niekoľko účelov. Môžeš ich objasniť?

Snažili sme sa oživiť priestor kina, tak sme vymysleli, že budeme premietať každý večer študentské filmy z Katedry dokumentaristiky FDU AU. Bohužiaľ sme nemali na premietanie moc dobrú a hlavne skorú reklamu, tak prvé dni nikto neprišiel. Vo foyer kina sa nachádzali portréty československých hercov a herečiek. Dostal som nápad, že keď sa na tie filmy nikto nepríde pozrieť z obce, tak ich aspoň ukážeme týmto zaslúžilým umelcom. Zvesili sme portréty z foyer a nainštalovali ich na sedadlá v rôznych odstupoch, aby sme vyplnili hľadisko. Študentské filmy dokumentaristov z FDU mali tak dôstojné publikum. Zároveň, keďže počas leta 2020 stále platili opatrenia proti COVID-19, táto inštalácia plnila aj funkciu rozostupov medzi našimi návštevníkmi v ďalších dňoch, a na vernisáži.

Viac o dielach, ktoré vytvoril Jakub Cmarko počas rezidencie Kláštor Opening, si môžete prečítať v reportáži Kláštor Opening 2020 a výstava Misia: Priestor tu.

Kláštor Opening, Kláštor Hieronymitánov Štiavnické Bane
Jakub Cmarko, Great Audience, 2020, inštalácia, nájdené fotografie, priestory kinosály, Kláštor Hieronymitánov, Štiavnické Bane (foto: archív Jakub Cmarko)

Keď už spomíname workshopy a sympóziá, máš ich na konte niekoľko, nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Ktorý z nich sa ti vryl do pamäti najviac a najradšej naň spomínaš?

Každé sympózium má vždy niečo do seba, ale ak by som mal vybrať jedno, tak je to mesačná stáž v Sculpture Trails Outdoor Museum v americkej Indiane. Táto stáž sa venuje odlievaniu do liatiny. Keďže ako technik na AU vediem náš vlastný workshop odlievania liatiny po technologickej stránke, ako skúsenosť to bolo nezameniteľné. Ja som bol hlavne súčasťou realizačného tímu, kde sme umelcom, ktorí sa po týždni striedali, odlievali sochy do liatiny. Samozrejme súčasťou stáže bola aj moja vlastná realizácia, ktorá sa stala súčasťou expozície múzea. Bola to nezameniteľná skúsenosť, pretože sme odlievali sochy obrovských rozmerov. Stretla sa tam úžasná skupina ľudí, od ktorých sa bolo možné naučiť široké spektrum techník, od výroby modelu, cez formovanie a odlievanie, až po konečnú finalizáciu objektu – jeho inštaláciou v exteriéroch múzea. Zároveň som participoval na programe Scuplture in public places, kde sme umiestňovali zachránené sochy z anglického Museum of Steel Sculpture po niekoľkých okresoch štátu Indiana.

Na výstave Zo železa oceľ si už úplne upustil od klasickej sochy a pracuješ s nájdenými oceľovými plechmi – teda skôr s materiálom v priestore. O čom pojednávala výstava? Čo ťa viedlo k takejto zmene v tvojej tvorbe?

Táto výstava bola po dlhom čase prvou samostatnou výstavou. Pracoval som tu hlavne s priestorom a inštaláciou. Používal som tu len nájdené objekty – staré plechy. Každý plech sám o sebe obsahoval faktúru, ktorá bola jedinečná, ako maľba. Súčasťou bola taktiež zvuková stopa, nahrávaná priamo na konkrétnych plechoch. Vibrácia, ktorá hovorila akoby o podstate materiálu, bola hlasom materiálu. V inej miestnosti sme vytvorili, v korelácii s klenbovým priestorom, až sakrálny priestor, kontemplatívny, oltárny, no zároveň pripomínajúci krajinomaľbu. To všetko bolo súčasťou nájdených faktúr na povrchu plechov. Tá zmena v mojej tvorbe vychádza z môjho poznania, kedy pre mňa zobrazovaná figurálna socha založená na štúdii, alebo stiahnutí odtlačku z figúry, prestáva byť správna, stáva sa popisnou. Preto začínam pracovať s médiom inštalácie, nájdeným objektom, na ktorom je badateľná stopa človeka. Samotná inštalácia však vychádza z mierky človeka. Neustále pracujem s tým, ako inštalácia ovplyvňuje diváka a jeho zmysly, ako ovplyvňuje jeho pohyb v priestore a čase.

Výstava Zo železa oceľ, Laboratórium Výrobné Družstvo
Výstava Zo železa oceľ, 2020, Laboratórium Výrobné Družstvo, Banská Bystrica (foto: Jakub Cmarko)

Čomu sa momentálne venuješ a čo plánuješ do budúca?

V súčasnosti sa venujem popri práci v škole projektu Rozkvet Gallery a neziskovej organizácií UM, pre ktorú sme od marca 2020 našli funkčné priestory v Banskej Bystrici. Prevádzkujeme tu ateliérové priestory pre umelcov a v rámci schodiska a chodieb začína fungovať Rozkvet Gallery, ako priestor na vystavovanie mladých začínajúcich umelcov. Spolu s Magdalénou Masárovou pracujeme na niekoľkých spoločných výstavných a prezentačných projektoch.

Jakub Cmarko

Jakub Cmarko (1990, Bojnice)

Je slovenský umelec a sochár.

Absolvoval AU v Banskej Bystrici, kde v r. 2014 ukončil bakalárske štúdium na Katedre sochárstva, v Ateliéri figurálneho prejavu pod vedením doc. Petra Gáspára, akad. soch. a následne v r. 2016 magisterské štúdium, v Ateliéri voľného figurálneho prejavu pod vedením prof. Jerzyho Fobera, akad. soch. a doc. Petra Gáspára, akad. soch..

Zúčastnil sa niekoľkých workshopov, sympózií a stáží nielen na Slovensku, ale aj v Srbsku, USA a Poľsku.

Na konte má niekoľko samostatných a kolektívnych výstav na Slovensku, v Česku, Poľsku, Srbsku a USA.

Je členom Centra nezávislého vizuálneho umenia UM, n.o., organizácie zameranej na tvorbu a prezentáciu súčasného vizuálneho umenia.

Jakub Cmarko vo svojej súčasnej tvorbe upustil od klasickej sochy. Prešiel od štúdia významového detailu na figurálnej soche až k práci s médiom inštalácie a nájdeným objektom, na ktorom je badateľná stopa človeka. Používa najmä kovové materiály ako železo, bronz, hliník, ktoré kombinuje aj s inými materiálmi.

V súčasnosti pôsobí ako technik na Katedre sochárstva AU v Banskej Bystrici.

Traveller, 2015, zváraná oceľ, drevo, 70 x 70 x 250 cm (foto: archív Jakub Cmarko)

Obrázok 1 z 21

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Scroll to Top