Vo svojej tvorbe sa venuje zobrazovaniu krajiny. Svoju lásku k prírode sa snaží aj mimo umenia ďalej posúvať ľuďom. Skrz značku Fleurust – horské tričká motivuje ľudí, aby pomocou nich spoznávali slovenské hory. V Kvetúlku zas zachraňuje nechcené a zanedbané rastliny, ktoré ošetruje a hľadá im nový domov. Zároveň edukuje ľudí, ako sa o rastliny starať. Monika Orémusová v rozhovore porozpráva o svojej maliarskej tvorbe, ako sa spolu s kamarátkou dostala k dizajnu tričiek, ale aj ako založila Kvetúlok, prvý útulok pre rastliny na Slovensku.
Vo svojej tvorbe sa venuješ krajinomaľbe nielen ako nadčasovému fenoménu v dejinách umenia, ale aj krajine, ako súčasti ľudského bytia v období globálnej krízy spojenej s odcudzením sa prírode. Ako na to poukazuješ vo svojich dielach? Čo je ich hlavnou myšlienkou a cieľom?
Mojim hlavným ideovým zámerom je prebudenie túžby súčasného pozemšťana po spojení sa s vlastnými koreňmi, evolučnou prapamäťou života a pitvanie osobnej mytológie pretavenej cez fenomén krajinomaľby.
Venujem sa vzťahu človeka k uctievaniu prírodného kultu. Chcem poukázať na umelo vytvorený mýtus človeka ako pána tvorstva. Kriticky sa pozastavujem nad jeho obsesívnou túžbou ovládať svet.
V tomto prípade vyľudnená elementarizovaná krajina symbolizuje vyhynutie ľudstva na etickej úrovni. Vyzýva teda k civilizačnej transformácii vedomia. Prázdno zároveň otvára možnosti imaginácii. Tvorba novej imaginárnej krajiny predstavuje opak procesu aktuálnej degradácie životného prostredia.
Ideologicky sa opieram o autorov so záujmom o mysticizmus, holizmus, či spirituálne chápanie sveta, napr. Josefa Váchala, Jiřího Zemáneka, Miloša Šejna, Marka Pogačnika a mnohých ďalších.
Čím ťa zaujala práve krajinomaľba? Aký máš vzťah k prírode?
Krajinomaľbaje hľadanie svojho pôvodu, hranice skutočného a hľadaného. Jemne pulzujúca deliaca rovina medzi tu a tam. Snaha odvážneho nomáda pitvať vrstvy Zeme, vrstvy našej kolektívnej pamäte a svojej osobnej histórie.
Od mala som veľa cestovala. Najmä po krajinách, kde je citeľný najmenší zásah človeka do jej charakteru – vyľudnené skalnaté, či piesočnaté púšte, oblasti s minimom vegetácie.
Hľadanie prázdna otvára možnosti tvorby nového, imaginatívneho vnútorného priestoru.
Kdesi hlboko pociťujem na takýchto miestach prepojenie s vlastnými koreňmi a predkami.
Maľuješ viac v plenéri alebo v ateliéri? Čo preferuješ?
V plenéri si zaznamenávam vizuálne vnemy do denníka, či fotoaparátu. V ateliérovom priestore to potom pretavujem to väčších formátov. Prvotný zážitok teda prejde sitom času. Čím sa obraz viackrát interpretuje, tým väčšmi sa deformuje a nabaľuje.
Ako vznikajú tvoje diela? Aké techniky využívaš okrem maľby?
Interpretujem krajinu prostredníctvom kresebného a maliarskeho média. Strategicky využívam techniku koláže a šablóny – ako prostriedky vyjadrujúce metaforické zastieranie, či mixáž. Vrstvenie ako vo Photoshope mi umožňuje rozanalyzovať plány dopodrobna. Môžem tak racionálne ukladať kontrastne divoké „útržky“ divokej krajiny.
Tvorila si na tematickom plenéri inšpirovanom čínskou tušovou maľbou, kde si dva dni na veľkú rolku papiera maľovala netradičnými maliarskymi nástrojmi. Priblížiš túto akciu bližšie?
Išlo o vymanenie sa z akademického priestoru inštitúcie. Taktiež som si chcela otestovať schopnosti v netradičnom formáte a ešte netradičnej technike akčnej maľby metlou. Európske umenie je zväčša orientované horizontálne, východné zas naopak. Vertikalita formátu mi otvorila dovtedajšie vnímanie skladby a kompozície obrazu. Fyzická kvalita diela nadobudla charakter efemérnej štruktúry. Vystihla moment, v ktorom bola vytvorená.
S grafičkou a kamarátkou Dianou Čižmárovou ste vytvorili značku Fleurust – horské tričká. Dnes máte v ponuke na SAShE okrem tričiek širokú paletu produktov. Aká je myšlienka tejto značky? Môžeš predstaviť dizajn Fleurust?
Tlačíme motív slovenských hôr na oblečenie z fair wear textilu, bavlnené nákupné tašky, zápisníky a voľné grafické listy. Začalo to ako mimoškolská aktivita. Dnes máme rozbehnutú značku so širokou paletou horských námetov.
Tradičnou technikou linoryt sa snažíme vyhnúť pokušeniu sériovej tlače. Každý kus z našej dielne je originál, ktorý sa nikdy neopakuje. Obhajujeme ideu slow fashion a podporujeme fair wear industry.
Značkou chcete podporiť ľudí, aby viac chodili na slovenské hory a lepšie ich spoznali. Chodievaš taktiež na turistiku? Kam? Aké miesta sú tvojmu srdcu najbližšie?
Tak samozrejme osobné stretnutie s horami je nevyhnutné a nenahraditeľné. Milujem najmä okolie odkiaľ pochádzam. Najviac určite Kľak, kde som bola nespočetne mnohokrát. Nepotrebujem ale monumentálnu nadmorskú výšku, aby som zažila spojenie s „nekonečnosťou“. Keď napríklad cestujem po krajine medzi Prievidzou a Martinom, berie mi to dych.
S prírodou úzko súvisí jej ochrana. Ako prispievaš k ochrane životného prostredia?
Mala som to šťastie, že som sa narodila ľuďom, ktorí žijú láskou k planéte. Je mi prirodzené v každom jednom momente konať v súlade s presvedčením a ideou „ďakujem, že môžem žiť“.
Pri každom projekte to nejak prirodzene vystane. V mojom bežnom živote sa snažím svoju uhlíkovú stopu čo najviac redukovať. Stravujem sa rastlinne, separujem odpad, nenakupujem oblečenie inde ako v second-hande. Väčšinu zariadenia v byte i v práci máme z bazárov alebo od koša. Snažím sa veci upcyklovať a dávať im druhú šancu. Vždy, keď sme v detstve prechádzali okolo skládky smetí, prežívala som úzkosti. Nezvládam súčasný trend materialistického honobenia majetku. Dávam prednosť minimalizmu.
Tu sa dostávam k projektu, ktorý si založila v roku 2020, a to Kvetúlok. Vymyslela si a zrealizovala útulok pre izbové rastliny. Ako tento nápad vznikol? Popíš jeho históriu od prvej rastlinky, až kam sa táto inštitúcia posunula dnes.
Nápad k jeho vytvoreniu sa zrodil spontánne. Do súčasnej podoby sa vykryštalizoval za cca polrok od myšlienky. Priateľ jedného dňa vyslovil názov Kvetúlok. Ako partia sme mali chuť venovať sa pestovaniu izbových rastlín. Ja som tomu len dala terajšiu formu a priestor.Prvým impulzom bolo, keď nám počas karantény pred dverami nechal majiteľ priestorov 6 kochlíkov s prezimovanými muškátmi s odkazom, že jeho žena sa o ne postarať nemôže. Tak sme to skúsili my.Zdokumentovala som to, pridala na sociálne siete. Ľuďom sa to páčilo a motivovalo nás to k ďalším podobným zákrokom. Začali sme revitalizovať zanedbané rastliny. Robíme to aj dnes. Odvtedy sa vytvorila celkom pekná komunita milovníkov rastlín, nielen spomedzi miestnych, ale aj v rámci Slovenska. Kvetúlok je našim dennodenným poslaním.
Aké služby Kvetúlok ponúka?
Človek nám môže priniesť kúsky, o ktoré sa už nevládze postarať. Nachádzame nejaké rastliny pri košoch, taktiež chodíme po rastliny do veľkoobchodov a predajní, ktoré by boli zlikvidované. Po adekvátnej revitalizácii a liečbe putujú na adopciu. To znamená, že im hľadáme nový domov. Niečo ako second-hand.
Poskytujeme poradenstvo, priamu liečbu od škodcov, stráženie rastlín. Organizujeme tematické workshopy a prednášky na témy z tejto oblasti.
Kto spolupracuje s tebou v Kvetúlku? Kde ho môžeme nájsť?
Aktuálne môj priateľ a kamaráti z OZ Ateliér Strop. Chodí nám pomáhať aj jedna mladá dobrovoľníčka. Nachádzame sa v budove na Námestí SNP 9, v srdci Banskej Bystrice. Občas pracujeme ako pojazdná záchranka.
Aké rastliny sa najčastejšie objavujú v Kvetúlku? Aká je alebo bola vaša najvzácnejšia rastlina?
Odhadujem, že nám už rukami prešlo cez 1000 kusov za tak krátky čas. A je to naozaj pestrá škála druhov. Neustále sa učíme. Najčastejšie sú to asi orchidey, dracaeny, fikusy, čínske ruže, hoye, monstery a begónie. Najviac si vážime veľké rastliny s úctyhodným vekom, ktoré nám tvoria atmosféru priestoru.
Ktorá izbová rastlina je tvoja najobľúbenejšia? Koľko rastlín vlastníš v súkromí?
Moja zbierka sa tak nejak stráca pri tom počte rastliniek, o ktoré sa staráme. Aktuálne vyrábame poličku len pre ne, na čo sa nesmierne teším. Lebo aj keď bývajú naše dni hektické, milujem, keď sa môžem zastaviť a vyhradiť si čas na svoje lásky, na tvorenie množiarničiek a podobne. Snažím sa, aby mi to neprerástlo cez hlavu a stále bolo aj mojim koníčkom.Každý mesiac sa môj apetít mení, takže ťažko sa označuje jedna najobľúbenejšia. Dnes je to asi Spathiphyllum Variegata, spomedzi približne 60 členov súkromnej zbierky.
Kvety z Kvetúlku sa zúčastnili aj na site-specific v Kláštore v Štiavnických Baniach a to v inštalácii „Aby všetci jedno boli…(Jn 17,21)“.
Rastlinná site-specific inštalácia vznikla na margo mojej diagnózy AOFR – „Akútna Obsesívna Fascinácia Rastlinami“ a reaguje na priestor, kde sa tvorivý pobyt odohrával. Opustené a schátrané miestnosti si priam pýtali zelenú. V kúpeľňovom priestore som nasimulovala rast exteriérového brečtanu do interiéru cez okno, až do niekdajšej vane, ktorú si rastlina „osvojila“ a vykúpala sa v nej. Použila som zrkadlový odraz, ktorý mal ilustrovať hladinu vody. Súčasťou boli aj rastlinky patriace Kvetúlku. Za ten mesiac, čo tam žili sa im dokonca riadne polepšilo.
Výstupom pobytu boli aj maliarske zobrazenia vegetácie postupne prerastajúcej opustenú architektúru s názvom „Alma veget“.
Viac o dielach, ktoré vytvorila Monika Orémusová počas rezidencie Kláštor Opening, si môžete prečítať v reportáži Kláštor Opening 2020 a výstava Misia: Priestor tu.
Aké plány máš do budúcna čo sa týka Kvetúlku, dizajnu Fleurust a tvojej tvorby?
Všetky sny, ktoré som ešte nedávno mala, sa mi aktuálne plnia. Vďaka Kvetúlku a doučovaniu kresby mám možnosť dnes rozbiehať vlastnú rastlinnú dielňu s názvom Kvetáreň. Okrem pestovania a predaja exotických raritnejších druhov rastlín sa Kvetáreň snaží podporovať miestnych tvorcov a organizovať umelecké aktivity pod záštitou rastlín.
Horské tričká tiež prežívajú svoj rozmach. Ľudia ich berú ako teplé rožky. Keďže sa nám veľmi darí, a času mám stále menej, musela som projekt Horské tričká prenechať svojej kolegyni.Čím ďalej, tým menej mám chuť cestovať. Začínam pociťovať potrebu byť na Slovensku, podporovať našu kultúru, živiť ju.
Plánuješ kvety z Kvetúlku viac využívať vo svojej tvorbe?
To, čo každý deň robím v našich ateliéroch je pre mňa tvorba. Spájať organické umenie prírody a remeslo – teda človeka.
Na záver sa ťa ešte opýtam. Ako si sa dostala k výtvarnému umeniu? Akým témam a technikám si sa venovala v minulosti?
Pamätám si moju babku Agátu, moju veľkú umelkyňu. Prvá mi dala do ruky štetec. Naučila ma hre na klavír. Ten som si umiestnila najbližšie – priamo do priestorov Kvetárne, aby mi pripomínal moje korene. Takže určite vďačím najmä jej za ukázanie smeru a otvorenie tejto kapitoly.
V minulosti som si prešla všetkými základnými žánrami a technikami – portrét, zátišie, maľba nahého tela, grafika, fotografia, atď. Keď som pocítila v rukách istotu, krajinomaľba si podmanila moje srdce na dosť dlhé obdobie. To, čo bolo predtým, chápem len ako cestu k tomu, kde som dnes.
Monika Orémusová (1992, Bojnice)
Je slovenská umelkyňa a maliarka.
Bakalárske štúdium absolvovala na AU v Banskej Bystrici v Ateliéri kresby pod vedením doc. Štefana Balázsa, ArtD., akad.mal, a v Otvorenom ateliéri maľby pod vedením Mgr. art. Rastislava Podobu, ArtD.. Následne v roku 2016 ukončila magisterské štúdium na Katedre maľby, v Ateliéri klasických maliarskych disciplín pod vedením prof. Ľudovíta Hološku, akad. mal..
Počas štúdia absolvovala niekoľko študijných pobytov v zahraničí (Poľsko, Česko).
Na konte má niekoľko kolektívnych a samostatných výstav na Slovensku a v Poľsku.
Zúčastnila sa viacerých kurzov a workshopov, napr. FIGURAMA, kde v rokoch 2012 a 2013 bola aj ocenená.
Monika Orémusová sa vo svojej tvorbe venuje krajinomaľbe a zobrazovaniu krajiny, ako súčasti ľudského bytia v období globálnej krízy spojenej s odcudzením sa prírode.
Spolu s Dianou Čižmárovou vytvorili značku Fleurust – horské tričká. Pomocou klasickej techniky linorytu tlačia motívy slovenských hôr na oblečenie z fair wear textilu.
Je zakladateľkou Kvetárne – rastlinnej dielne a Kvetúlku – útulku pre izbové rastliny, kde okrem záchrany rastlín, poskytujú pestrú paletu služieb ako poradenstvo, priamu liečbu od škodcov, stráženie rastlín, organizovanie tematických workshopov a prednášok na témy z tejto oblasti. Kvetúlok a Kvetáreň sa nachádzajú v Banskej Bystrici, ale pracujú aj ako pojazdná záchranka v rámci Slovenska.
Momentálne žije, pracuje a tvorí v Banskej Bystrici.
