Vyštudoval síce priemyselný dizajn, ale venuje sa hlavne kresbe. Jeho najobľúbenejším motívom sú príroda a hory, v ktorých nachádza inšpiráciu. Láske k prírode učí prostredníctvom umenia aj iných ľudí. V rozhovore Peter Kováč prezradí nielen to, ako sa dostal k umeniu a čo tvorí, ale porozpráva aj o svojom vzťahu k prírode.
Venuješ sa kresbe, maľbe, grafike, ale aj dizajnu, ktorý si vyštudoval. Ako si sa však dostal k výtvarnému umeniu?
K výtvarnému umeniu ako takému, som sa dostal ešte na základnej škole, kde som si veľa kreslieval po zošitoch. Začalo ma to veľmi fascinovať, tak som sa prihlásil do ZUŠ-ky, kde som si uvedomil, že ma to baví, že mi to ide akosi samo. No je potrebné spomenúť aj to, že starý otec bol vynikajúci stolár a tým, že sme od malička pobehovali v dielni a hrávali sa aj v takom prostredí, nepochybne to zanechalo u mňa nezmazateľnú stopu. Veľkou inšpiráciou, ktorá ma dostala k výtvarnému umeniu, bola určite i vtedajšia graffiti scéna a subkultúra. Tým, že som vtedy začínal aj so skateboardingom, tak som v tej partií našiel veľmi zručných umelcov. Toto ma následne ešte viac uistilo v tom, že týmto umeleckým a kreatívnym smerom mám ísť. Následne ma zobrali na Školu úžitkového výtvarníctva v Ružomberku, kde som sa začal naplno rozvíjať.
Študoval si priemyselný dizajn na Univerzite Tomáša Baťu v Zlíne. Vo svojej tvorbe sa mu venuješ aj dnes. Aké predmety vyrábaš?
Áno, po strednej škole som sa na druhýkrát dostal do Zlína na dizajn. Tento moment si veľmi vážim, pretože to bol môj veľký sen, a o to bol potom väčší, keď to vyšlo až na druhý krát :). Otvorilo mi to veľmi veľa nových pohľadov na dizajn, ale aj na umeleckú činnosť ako takú.
Počas štúdia priemyselného dizajnu som si uvedomil, že ma viac baví produktový dizajn, kde sa viac dáva dôraz na jedinečnosť predmetu / produktu, ako na masovú výrobu. Tým pádom som si začal viac uvedomovať, že môj dizajn chcem skôr posúvať týmto smerom. Na vysokej škole som toho vytvoril veľa, ale prevažne to boli len koncepty, ako hotové produkty. Za ten čas som veľmi vďačný, najmä však za možnosť spoznať super ľudí, profesorov a učiteľov, ktorí boli na veľkej profesionálnej úrovni. Následne, až o pár rokoch neskôr, som sa dostal k potrebe vytvoriť niečo jedinečné a produktové. Prvou takou mojou väčšou prácou boli hrebene a ihlice do vlasov z dreva . S touto prácou som sa naplno stotožnil, pretože to bolo to moje „pravé orechové“. Tento projekt som vytvoril v rámci absolventskej práce počas doplnkového štúdia na Škole úžitkového výtvarníctva pod vedením Vladimíra Lofaja, ktorý je nielen učiteľ, ale aj môj kamarát.
Aké materiály pri dizajne preferuješ?
Preferujem hlavne prírodné materiály, veľmi sa mi páči práca s drevom.
S dizajnom ide ruka v ruke najprv návrh daného predmetu, ktorý zväčša vzniká v digitálnej forme. Asi je zrejmé, že práca s počítačom ťa ovplyvnila, a ty si sa začal venovať digitálnej maľbe. Čo v nej zobrazuješ?
Moje návrhy vznikajú najprv na papieri, aspoň ja to takto mám, že najprv si niečo navrhnem, a následne sa po dôkladnej kresebnej návrhovej rešerši ohľadom tvaru a materiálov pustím priamo do tvorby s materiálom, prípadne sa niektoré návrhy vytvoria aj v digitálnej forme ako 3D model.
Digitálnu kresbu a maľbu som využíval už pri dizajne, ale vždy ma veľmi fascinovalo tvoriť v digitálnej podobe, portréty a také bežné námety. Po ukončení vysokej školy som mal množstvo času popri hľadaní práce, tak som začal vytvárať nové veci, hlavne v digitálnej forme.
Tvorba sa čas od času líši, ale hlavne zobrazujem ľudí, kamošov, horskú tematiku, sem tam aj niečo zo zvieracej ríše, či bežné veci.
Najviac však u teba dominuje kresba. Aké motívy v nej stvárňuješ?
Áno kresba je pre mňa alfou omegou, je to vec, v ktorej sa cítim najlepšie, a všetko ňou aj začína :). Motívy, ktoré stvárňujem, tých je veľa. Nedá sa povedať, že by niečo dominovalo, pretože som dlhé roky zdokonaľoval dizajnovú kresbu a pomedzi to na odreagovanie som si kreslieval portréty, či len také všelijaké pocitové čmáranice. Momentálne však v mojej tvorbe dominujú motívy hôr, a prirodzene ľudská figúra, či portrét.
Teraz tvoríš i grafiku. Na linorytoch znázorňuješ tvoj obľúbený motív – hory. Nachádzajú sa na tvojich grafikách a kresbách nejaké konkrétne hory?
S tradičnou grafikou a linorytom som sa stretol ešte na strednej škole, no odvtedy som sa tomu nevenoval, až doteraz. Napadlo mi pár horských motívov zvečniť práve pomocou tejto krásnej techniky. Väčšinou moje témy zdobí fantázia, no inšpiráciu načerpávam, keď sa v horách pohybujem. Nájdu sa aj konkrétne hory a kopce, ako napríklad Ostrý Roháč v Západných Tatrách, Tre Cime v Dolomitoch ale aj napríklad Cerro Torre v Patagónii.
Tematiku prírody, hôr a zvierat si zhmotnil aj do návrhov potlačí pre značku Lowearth, ktorá vyrába tričká a mikiny šetrné k životnému prostrediu. Ako si sa dostal k tomuto projektu?
Na tento konkrétny projekt ma oslovil môj kamarát Dávid Kršík, ktorý ešte s Veronikou Thotovou rozbiehali tento koncept. Požiadal ma, či by som s nimi mohol spolupracovať a vytvoriť návrhy/ dizajny na tričká s témou hory, príroda, zvieratá na Slovensku. Vznikli tak tri dizajny, kde je zobrazená sova, včela a štylizácia Jastrabej veže pri Zelenom plese s plesnivcom.
Tvoja tvorba vychádza z tvojich zážitkov a z aktuálnej situácie, ktorú prežívaš. Najviac sa snažíš zachytiť svoje záľuby. Nimi sú turistika, horolezectvo, či skateboarding, teda hlavne aktivity súvisiace s horami a prírodou. Kam najradšej chodievaš na turistiku, alebo liezť na skaly?
Je to tak, moja tvorba sa točí momentálne okolo hôr, skál, a podobne. Prirodzene tam, kde často chodím, sa to stáva aj najlepšou a najväčšou inšpiráciou. Niekedy ma moja tvorba ešte viac prinúti ísť opäť do hôr, či na skaly, aby som si ešte viac uvedomoval tú silu, ktorú človeku hory dávajú, a mohol si tak odniesť z nich aj viac pokory a vďačnosti pre svoj život.
Celé Slovensko je nádherné, no tento rok mi veľmi učarovali Západné Tatry. Keďže som z Liptova a je to tu všetko na skok do krásnych hôr, tak som sa snažil vidieť vrcholy a doliny, v ktorých som ešte nebol. Liezť chodíme s kamošmi hlavne v okolí Ružomberka, ako napríklad v Liskovej, Bešeňovej, no boli sme aj v Dreveníku pri Spišskom hrade. No najviac mi asi učarovalo lezenie na Komjatnej :).
Keďže máš rád prírodu, čo sa odráža aj v tvojich dielach, ruka v ruke s ňou ide i jej ochrana. Je ochrana prírody aj v tvojom spektre záujmov? Ako sa ju snažíš ochraňovať?
Snažím sa hlavne správať v prírode zodpovedne. Kde-tu zoberiem nejaké odpadky z lesa, no hlavne si ju vážim, lebo viem, že bez nej by sme tu neboli. Snažím sa recyklovať. Keď sú nejaké petície, či platformy, ktoré sa snažia ochraňovať našu prírodu, tak ich veľmi rád podporím. Príroda, hory, rieky, zvieratá – toto všetko by nám nikdy nemalo byť ľahostajné, pretože veľakrát sami zabúdame, že toto spoločenstvo ide ruka v ruke. Keď sa naruší, veľmi nás to zabolí.
V súčasnosti pôsobíš ako učiteľ na ZUŠ-ke v Ružomberku. Napĺňa ťa práca s deťmi? Snažíš sa im tiež ukázať vzťah k prírode prostredníctvom umenia?
Práca z deťmi je náročná, ale aj krásna zároveň, pretože ťa to núti stále sa vzdelávať a tvoriť aj svoje veci. Ja to skôr beriem ako poslanie, lebo niečo tým deťom odovzdávaš, chceš ich nejakým smerom posúvať. Človek vie pri tom aj skvele vypnúť od bežného života :). Čo sa týka prírody a jej samotnej ochrany, tak určite sa snažíme recyklovať materiál, s ktorým pracujeme, vytvárať z neho opäť niečo zaujímavé a jedinečné.
Pracovali sme na témach z oblasti prírody a životného prostredia, vytvorili sme veľa prác súvisiacich s touto tematikou, no najmä vždy som rád, keď je priestor na diskusiu ohľadom týchto dôležitých tém.
Čo plánuješ vo svojej tvorbe v budúcnosti?
Momentálne plánujem skrátka len tvoriť a posúvať sa takto ďalej. Čas všetko prinesie :). Teraz nad tým nerozmýšľam, chcem len proste vytvárať. Ako každý mám určité sny a ciele, ale tie ostávajú zatiaľ ukryté len vo mne ;).
Hlavne by som chcel poďakovať životu, že mám tento dar, ľudom, kamarátom, rodine, jednoducho všetkým, ktorí ma podporujú.
Peter Kováč (1990, Ružomberok)
Je slovenský výtvarník.
Absolvoval odbor priemyselný dizajn na Univerzite Tomáša Baťu v Zlíne, ktorý ukončil bakalárskym titulom.
Peter Kováč sa vo svojej tvorbe venuje najmä zobrazovaniu prírody a hôr. Využíva techniku kresby, grafiky a digitálnej maľby. Nie je mu cudzí ani dizajn, kde preferuje prírodné materiály.
V súčasnosti pôsobí ako učiteľ na Súkromnej základnej umeleckej škole v Ružomberku.
