Začiatkom októbra sa mi podarilo navštíviť niekoľko výstav v Bratislave. K jednej z nich patrila výstava Lukáš Karaba a Celestína Minichová: Hemženie na pomedzí svetov, ktorej kurátorkou bola Maja Štefančíková. Výstava začala vernisážou a performance dňa 10.9.2025 o 12.00 najprv pre študentov a neskôr o 18.00 pre verejnosť. Výstava Hemženie na pomedzí svetov prebiehala do stredy 15.10.2025 v Galérii Sumec nachádzajúcej sa v Škole dizajnu v Bratislave.
Prečítajte si retrospektívny návrat na výstavu Lukáš Karaba a Celestína Minichová: Hemženie na pomedzí svetov, kde sa dozviete viac o samotnej výstave, jej autoroch a o Galérii Sumec v Bratislave.
O výstave Lukáš Karaba a Celestína Minichová – Hemženie na pomedzí svetov
V hlavnej úlohe hmyz
Keď som prišla na prvé poschodie Školy dizajnu, kde sa Galéria Sumec nachádza, uvidela som výstavu Hemženie na pomedzí svetov pozostávajúcu z niekoľkých skupín inštalácií vytvorených z prírodnín a rôznych cudzích prvkov ako napríklad roxorové tyče. Tieto mikro ostrovčeky sa snažili napodobniť alebo preniesť prostredie a trajektórie, v ktorých žije jedna z najväčších skupín živočíchov zastúpených na našej planéte – hmyz. Konkrétne výstava Lukáš Karaba a Celestína Minichová – Hemženie na pomedzí svetov sa venovala potočníkovi (Trichoptera) a májke fialovej (Meloe violaceus).
Taktiež sa tam nachádzalo performatívne puzdro tvorené prevažne z roxorových tyčí, do ktorého mohol návštevník vliezť, aby si mohol vyskúšať schránku, akú si vie vytvoriť napríklad potočník. Na okamih tak teda zažiť a pocítiť, aké je to byť potočníkom, ktorého prístrešok je tak stiesnený, aby sa vedel ochrániť pred okolitým svetom.
Vo videoeseji prehrávanej na dvoch obrazovkách zas bolo ukázané stelesnenie sa Lukáša Karabu s májkou fialovou pomocou performatívnej hry v prírodnom prostredí.
Potočník a májka fialová
Keďže výstava bola venovaná týmto dvom zástupcom zo skupiny hmyzu, je na mieste ich aj náležite v skratke predstaviť.
Kým potočník je radený do skupiny vodného hmyzu príbuzného motýľom, májka fialová sa radí medzi chrobáky. Tieto dva odlišné druhy hmyzu s úplne iným kolobehom života a cieľom spája však jedna vlastnosť – prežiť.
Životný cyklus potočníka zahŕňa štyri štádiá: vajíčko, larvu, kuklu a dospelého. Pritom prechádza obrovskou metamorfózou, keď prvé tri štádia cyklu potočníka sú vodné, zatiaľ čo dospelí jedinci sú suchozemskí. Vo fáze larvy sú nesmierne užitoční svojou citlivosťou na znečistenie, preto sa pokladajú za celosvetového indikátora kvality vody. V tejto fáze sa živia najmä vodnými riasami. Taktiež produkujú hodvábnu niť, ktorú však používajú na ochranu tela či stavbu prenosných prístreškov vytvorených z rôznych nájdených materiálov – napr. semien suchozemských rastlín alebo slimačích ulít.
Naopak májka fialová žiaľ nemá až takú prospešnú funkciu. Jej životný cyklus pozostáva zo štyroch štádií: vajíčka, larvy (ktorá má tiež štyri štádiá), kukly a dospelého jedinca. Samička májky vie naklásť až 10 000 vajíčok, z ktorých sa vyliahnu larvy – triungulinovia. Tí sa šplhajú do kvetov jarných rastlín, kde čakajú na správneho hostiteľa. Ak ho nenájdu včas – zahynú, preto samičky kladú tak veľa vajíčok a v konečnom dôsledku je májok fialových relatívne málo. Avšak aký je ten správny hostiteľ? Včela. Na ňu sa larva zachytí a nechá sa zaniesť do jej hniezda. V prvom štádiu larva zje včelie vajíčko a potom sa premení do druhého štádia, živiaceho sa včelími zásobami. Skoro sa zmení na larvu tretieho štádia, v ktorom taktiež prezimuje. Na jar vstúpi do štvrtého štádia, kedy sa zakuklí a premení sa v dospelého chrobáka. Okrem toho, že larvy parazitujú na včelách, dospelá májka fialová v prípade ohrozenia vylučuje aj jedovatú tekutinu.
Pohľad do iného sveta inými očami
Hmyz je vo všeobecnosti ľuďmi často prehliadaný živočích, v mnohých prípadoch dokonca považovaný (častokrát neprávom) za nepriateľa človeka – škodcu. Väčšinou sa ho boja, keď im vletí do príbytku a preto veľakrát hmyz z neho nevyviazne živý. Ak sa ľudia chodia do prírody prechádzať, viac ich zaujíma flóra alebo väčšie živočíchy ako spomínaný hmyz. Pre bežného človeka je len málo prospešných druhov – asi najviac len včely. Avšak nevedomky, každý hmyz má svoju funkciu v prírode, či už väčšiu alebo menšiu. Preto by sme mu mali venovať pozornosť.
Jeden z vystavujúcich – Lukáš Karaba sa hmyzu venuje posledné roky v rámci umelecko-vedeckého prístupu. Na jednej strane ho subjektívne pozoruje, na strane druhej sa stáva preňho médiom. Pozorovaním hmyzu, jeho potrieb prichádza k spomaleniu a rôznym úvahám, ktoré sú vysvetlené v texte Fabulačná povaha bytosti, ktorá sa nechala viesť dopĺňajúcom performatívnu časť zachytenú vo videu. Zároveň sa približuje viac k prírode a jej ochrane, vďaka uvedomeniu si ekosystémov, v ktorých hmyz žije a potrebuje ich pre život. Napríklad lúka, les, či záhrada sú domovom pre mnoho druhov hmyzu. Toto prostredie spoločne zdieľajú.
Keď život človeka nie je vzdialený od iného živočíšneho druhu
Základným spoločným stavebným prvkom medzi človekom a hmyzom na výstave Hemženie na pomedzí svetov bolo telo. Táto schránka tu bola využitá pomocou performance, kedy Celestína Minichová na vernisáži uskutočnila vystúpenie, kde sa na okamih pokúsila stať sa potočníkom, vyskúšať si bytie v puzdre – prenosnom prístrešku, kde sa ako kukla schováva, chráni pred okolitým svetom. Druhá performance, kde sa telo stalo len médiom na priblíženie sa májky fialovej, bola realizovaná Lukášom Karabom prezentovaná v prehrávajúcom sa videozázname. Tu však zašiel ďalej a pripevnil na seba veľkú čiernu loptu, ktorá mala symbolizovať veľké bruško májky fialovej.
Ďalšie spoločné atribúty alebo vzťahovosť viažuce sa na život medzi človekom a hmyzom možno vyčítať zo samotnej výstavy Hemženie na pomedzí svetov: chuť žiť a cieľ prežiť, boj s každodennými prekážkami a rôznymi situáciami, osobný priestor na život… Našlo by sa ich určite ešte niekoľko, no už tieto spomenuté nás uisťujú v tom, že človek nie je jediná bytosť s právom na živom.
V neposlednom rade spomína Lukáš Karaba vo svojom texte aj hru, ktorá nie je činnosťou spojená len s človekom, ale aj s rôznymi živočíšnymi druhmi. Hoci sa hra nemusí zdať ako činnosť prospešná či funkčná, opak je pravdou. Pomocou hry môže jedinec alebo skupina zažiť nové situácie obohacujúce život, naučiť sa novým zručnostiam alebo vytvoriť si nové vzťahy s okolím. Hra otvára predstavivosť. Tá umožňuje najmä človeku lepšie sa vcítiť do iných bytostí. Inštalácia výstavy Hemženie na pomedzí svetov sa tak snažila priniesť človeku nielen kúsok z prírody a prostredia hmyzu bližšie k nemu, ale taktiež pomocou predstavivosti a hry scitlivieť, vnímať i na prvý pohľad nebadateľný život okolo nás.
O vystavujúcich Hemženie na pomedzí svetov
Lukáš Karaba
Lukáš Karaba (1994) je slovenský umelec. V rokoch 2013-2018 absolvoval bakalárske štúdium na Fakulte architektúry VUT Brno. Následne študoval na VŠVU v Bratislave, kde v rokoch 2019-2023 absolvoval bakalárske štúdium na Katedre vizuálnej komunikácie a v rokoch 2023-2025 na Katedre intermédiá v Ateliéri vvv magisterské štúdium. Medzitým absolvoval pár študijných stáží. Na konte má zväčša niekoľko skupinových výstav na Slovensku a v Česku.
Vo svojej intermediálnej tvorbe sa venuje výskumnej práci v oblasti ontológie a entomológie, ktorú spája s vizuálnym rozprávaním príbehov s hlbokým zameraním na pochopenie neľudských perspektív. Cez makro objektív sa sústreďuje predovšetkým na svet hmyzu a na budovanie si vzťahov s týmto druhom aj pomocou performance. Taktiež pracuje ako grafický dizajnér.
Celestína Minichová
Celestína Minichová (2001) je slovenská umelkyňa. V rokoch 2020-2024 absolvovala bakalárske štúdium na Katedre intermédií v Ateliéri vvv na VŠVU v Bratislave. V súčasnosti, od roku 2024 pokračuje v magisterskom programe MA Expanded Scenography Research na HKU v holandskom Utrechte. Na konte má zväčša niekoľko skupinových výstav a performance na Slovensku, v Česku, Rakúsku, Holandsku, Taliansku, Chorvátsku, Srbsku, v Izraeli a v USA.
Vo svojej tvorbe sa venuje predovšetkým performance, scénografii a umeleckému výskumu zameranému na performativitu, site-specific prístupy a poetiku jazyka v rôznych podobách. Pracuje s princípom otvorenosti – pripúšťa možnosť zlyhania a návratu k témam, ktoré ju dlhodobo oslovujú. Neustále sa ich snaží dekódovať a skúmať ich rozličné podoby pomocou vzťahov. Jej hlavný záujem smeruje k expandujúcim formám scénografie a tvorbe príbehov, ktoré vznikajú v kontexte súčasného sveta poznačeného klimatickou krízou.
O Galérii Sumec
Galéria Sumec sídli v Škole dizajnu – Súkromnej škole umeleckého priemyslu Bohumila Baču, na Ivanskej ceste 21, v Bratislave. Hoci sa nachádza v priestoroch chodby na prvom poschodí školy, tak okrem študentov je otvorená aj pre širokú verejnosť. Od svojho založenia v roku 2001 Galéria Sumec odprezentovala desiatky samostatných a kolektívnych výstav, site-specific projektov a preformance. Okrem toho sa venuje vydávaniu bulletinov, tlači risografií k jednotlivým výstavám, organizuje komentované prehliadky, diskusie a prezentácie vystavujúcich. Výstavný program galérie sa zameriava na prezentáciu tvorby najmä slovenských autorov a autoriek z oblasti súčasného umenia.
Záver
Hoci pre mňa ako človeka navštevujúceho Bratislavu sporadicky bolo trošku mätúce nájsť vstup do budovy Školy dizajnu, kde je Galéria Sumec (navigácia mi ukazovala síce budovu školy, ale nie vchod do nej), nakoniec sa mi podarilo do budovy vstúpiť a výstavu Hemženie na pomedzí svetov nachádzajúcu sa na prvom poschodí navštíviť. Galériu Sumec, ktorej je venovaný priestor na rozsiahlejšej chodbe na prvom poschodí, som navštívila prvýkrát. Na strane jednej však musím povedať, že pre diváka zvonku, ktorý ju navštívil ráno počas vyučovacích hodín, bol zážitok z výstavy rušivejší kvôli prítomnosti miestami prechádzajúcich študentov z učební. Avšak na druhej strane oceňujem myšlienku založenia Galérie Sumec v budove školy, kde môžu študenti prichádzať priamo do kontaktu s „umením z vonku“. Výstavy tak majú každý deň pred očami, môžu ich dôkladne skúmať, zamýšľať sa nad nimi. Vzniká, tu však otázka, či týmto spôsobom budú mať chuť navštevovať výstavy mimo školy. Odpoveď na ňu nie je jednoznačná. Tí, ktorí výstavy nenavštevujú, prídu minimálne tu do kontaktu so súčasnou (nielen) slovenskou umeleckou scénou, alebo ich to naopak môže motivovať navštevovať výstavy aj v iných galériách.
A teraz k výstave Hemženie na pomedzí svetov. Samotná výstava mala zaujímavú myšlienku poukázať na život hmyzu s rôznymi prekážkami a adaptáciou na okolité prostredie ako i asociácie na život človeka, ktorý je tiež o neustálom prispôsobovaní sa. Ukázala, že človek tu nie je jediný živý tvor. Dávala dôraz na menej viditeľné živočíchy v prírode, ktoré sú často človekom prehliadané, ale sú pritom jej plnohodnotnými členmi. Tým pádom priblížila diváka viac k prírode a biotopu vybraného hmyzu.
Výstava Hemženie na pomedzí svetov pozostávala nielen z inštalácie prírodnín kombinovaných s inými prvkami ako napríklad roxorové tyče a performatívneho púzdra, ale takisto z videoeseje Fabulačná povaha bytosti, ktorá sa nechala viesť Lukáša Karabu, prehrávajúcej sa na dvoch obrazovkách, a taktiež rovnomenného textu, ktorý nielen dovysvetlúvaval video, ale zachytával myšlienkový vývoj tejto práce a pozorovania hmyzu.
Spoločný projekt Celestíny Minichovej a Lukáša Karabu: Hemženie na pomedzí svetov tak ponúkol aj iný pohľad, ako ľudský, na spleť vzťahov v prírode založený na rôznych procesoch odohrávajúcich sa medzi faunou a flórou.
