Galériu Nedbalka som navštívila počas jesene roku 2021, keď v nej prebiehala vtedy aktuálna výstava Maľba 2021. Samozrejme, keď som už túto galériu v hlavnom meste navštívila, nemohla som si nechať ujsť jej stálu expozíciu zameranú na diela velikánov slovenského umenia.
O Galérii Nedbalka
Galéria Nedbalka prezentuje v stálych expozíciách vývin slovenského umenia – moderny. Nachádzajú sa tu diela slovenských velikánov od konca 19. storočia po začiatok 21. storočia. V galérii možno vidieť prevažne maľby, ale zastúpené je tu i sochárske umenie, či grafika. V súčasnosti má zbierka galérie okolo 1000 umeleckých diel. Okrem stálych expozícií, ktoré obývajú štyri poschodia, organizuje Galéria Nedbalka i krátkodobé výstavy.
História Galérie Nedbalka
Galéria Nedbalka patrí medzi mladšie galérie na Slovensku. Vznikla v októbri 2012, kedy otvorila svoje brány verejnosti.
Vzniku galérie predchádzal nákup umeleckých diel, ktoré začali zbierať traja filantropi: manželia Miroslava a Peter Paškovci a Artúr Bartoška. S víziou spropagovať slovenskú výtvarnú kultúru sa im podarilo zozbierať také množstvo kvalitných diel približujúcich najdôležitejšie etapy slovenského výtvarného umenia, že vytvorili kolekciu. Veľké množstvo prác si žiadalo aj patričný priestor. Ten našli rovno v centre Bratislavy, v historickej budove na Nedbalovej ulici, ktorá bola práve po rekonštrukcii.
Budova na Nedbalovej 17, kde sídli v súčasnosti Galéria Nedbalka, je kultúrnou pamiatkou a zároveň je i súčasťou historického jadra štátnej mestskej pamiatkovej rezervácie Bratislava. Jedná sa o obytný meštiansky dom nájomného charakteru, ktorý je umiestnený v radovej zástavbe Nedbalovej ulice.
Prvý písomný záznam týkajúci sa parcely, kde dnes stojí Nedbalka, sa viaže k roku 1430. Objekt Nedbalova 17 bol postavený začiatkom 19. storočia v klasicistickom slohu. V tomto storočí sú ako majitelia uvádzaní Josef Stöger (1878) a neskôr obchodník s kamenným uhlím Adolf Heck s manželkou Annou (1890 – 1894). Na parcele sa v tom čase nachádzal obytný dom, ku ktorému patrili dva dvory a hospodárska budova. V druhej polovici 19. storočia bol objekt prestavaný a nadstavený o jedno poschodie, pričom prízemie bolo upravené na reštauračné priestory.
V roku 1905 sú ako vlastníci domu uvedení Josef a Anton Tafelmayerovci. Posledným známym majiteľom objektu bol Jozef Pahr, ktorý sa v roku 1911 uvádza ako hostinský. V roku 1928 žiadal stavebný úrad o povolenie nadstaviť druhé poschodie. Projekt nadstavby a úprav, ktorý vypracoval významný bratislavský architekt a staviteľ Alexander Feigler, sa zachoval v Archíve mesta Bratislavy. V roku 1930 boli v reštauračných miestnostiach objektu vykonané úpravy podľa projektu architekta Antonína Bartoša. Cieľom adaptačných prác bolo zmodernizovanie jedálenských priestorov a výčapu s kuchyňou. Od roku 1940 prevádzkoval reštauráciu Vincent Zapletal. Po prevrate v roku 1948 bol objekt zoštátnený a pridelený firme NARRA, n. p.. Od roku 1950 bola nájomníkom objektu (vtedy Nedbalova 25) Vesna, n. p., ktorá tu mala závodnú jedáleň. Minimálna údržba domu spôsobila jeho celkové chátranie. Už v päťdesiatych rokoch 20. storočia sa preto uvažovalo o celkovej asanácii objektu.
Začiatkom 90-tych rokov sa začala realizovať celková rekonštrukcia objektu, ktorý mal slúžiť ako Objekt devízového úseku Slovenskej štátnej sporiteľne. Realizáciu rekonštrukcie a dostavby budovy na Nedbalovej 17 mali na starosti architekti Viktória Cvengrošová a Virgil Droppa. V roku 1995 získali títo architekti Cenu Dušana Jurkoviča za rekonštrukciu a dostavbu vtedajšej pobočky Slovenskej sporiteľne. Budova na Nedbalovej 17 bola od pôvodného majiteľa odkúpená v roku 2011 s myšlienkou zriadiť v nej umeleckú galériu pre širokú verejnosť. Slovenská sporiteľňa, a. s. tak po dobudovaní svojej novej modernej centrály uvoľnila objekt, ktorý objavil staviteľ Maroš Búci. Ten organizačne zastrešil celú rekonštrukciu vrátane kolaudácie a získania povolenia na užívanie stavby. Projektovú štúdiu a realizačné projekty zmeny účelu využitia a komplexnej rekonštrukcie objektu riešil tím projektantov pod vedením architektky Jarmily Kusej. Po rekonštrukcii objekt už disponoval bezbariérovým prístupom do všetkých priestorov.
Architektonické riešenie interiéru pripomína Guggenheimovo múzeum v New Yorku a totožné je aj jeho poslanie – preto sa Galéria Nedbalka zvykne nazývať aj „slovenským Guggenheimom“. Koncepciu stálej expozície vytvorila historička umenia Zsófia Kiss-Szemán, ktorá bola zároveň kurátorkou prvej výstavy diel Stanislava Filka. Galéria okrem stálej expozície pravidelne realizuje výstavy súčasných slovenských výtvarníkov. Od roku 2013 každoročne hostí i súťaž Maľba – Cenu Nadácie VÚB za maliarske dielo pre mladých umelcov do 35 rokov. Nedbalka sa zapája taktiež do novších festivalov súčasného umenia, akými sú napríklad Socha a objekt, alebo Biela noc. O odborné vedenie galerijných projektov sa starajú externí spolupracovníci, ktorí pôsobia ako hosťujúci kurátori a autori katalógov, či monografií umelcov.
Kde sa Galéria Nedbalka nachádza a ako sa sem dostať
Galéria Nedbalka sa nachádza v hlavnom meste Slovenskej republiky. Zrekonštruovaná historická budova galérie stojí v srdci Bratislavy, v Starom meste, na Nedbalovej ulici. Počas mojej návštevy ulicu, na ktorej sídli Nedbalka, zdobili dáždniky, čo bol originálny záchytný bod, ako galériu v zástavbe budov nájsť.
Do hlavného mesta ide množstvo dopravných spojení, či už z rôznych kútov Slovenska, ale i zahraničia. Čo sa týka Galérie Nedbalka, cesta k nej od Hlavnej vlakovej stanici trvá peši necelú polhodinu, od Autobusovej stanici na Mlynských Nivách cca 20 minút. Ak sa rozhodnete využiť mestskú dopravu, na výber máte električky, či trolejbusy. Najbližšie zástavky mestskej dopravy v okolí galérie sú Centrum, Rajská, Jesenského, Poštová, či Kapucínska. Od nich je to už len pár minút peši do galérie. Cestu autom v tomto prípade určite neodporúčam, keďže nájsť parkovanie v okolí môže zabrať viac času, ako iné spomínané spôsoby dopravy.
Keďže som v Bratislave v čase mojej návštevy Galérie Nedbalka pobudla niekoľko dní, využila som spojenie mestskej dopravy, kde som vystupovala na zastávke Rajská. Od nej to bolo necelých 10 minút pomalšej chôdze centrom Bratislavy, kým som sa ku galérii dostala.
Vstupné a otváracie hodiny Galérie Nedbalka
V čase mojej návštevy som si kúpila lístok do stálej expozície, ktorý stál 5eur. V cene vstupného som mala nárok aj na kávu, alebo čaj v kaviarni galérie. Vstup na aktuálnu výstavu Maľba 2021 bol voľný.
Cenník v skratke:
Stála expozícia a aktuálna výstava:
dospelí – 5€
dôchodcovia nad 62 rokov, študenti VŠ, SŠ s platným ISIC alebo EURO 26 – 3€
Aktuálna výstava:
dospelí, dôchodcovia nad 62 rokov, študenti VŠ, SŠ s platným ISIC alebo EURO 26 – 2€
držitelia preukazu sprievodcu cestovného ruchu (len so skupinou 5 a viac osôb), pedagogický sprievod (len so skupinou 5 a viac študentov), deti do 6 rokov, vozičkári a ZŤP – vstup zdarma
Komentované prehliadky:
aktuálna výstava každú nedeľu o 15.00 v slovenčine – v cene vstupenky
výklad k stálej expozícii v slovenskom jazyku – 10€
výklad k stálej expozícii v anglickom jazyku (na objednávku) – 20€
Fotografovanie: bez blesku, súkromné – zdarma, až na pár výnimiek.
Otváracie hodiny:
Od utorka do nedele: od 13:00 – 19:00
Prehliadka v Nedbalke
Po zaplatení vstupného na recepcii nachádzajúcej sa na prízemí Galérie Nedbalka, som sa vydala na odporúčanie pracovníka galérie na najvrchnejšie poschodie, kde sa nachádza stála expozícia s názvom Zrod výtvarnej moderny na Slovensku. Od nej som následne postupovala smerom nadol – od najstaršieho slovenského umenia k tomu najmladšiemu.
Zrod výtvarnej moderny na Slovensku
Vchádzam na štvrté poschodie, kde sa nachádza expozícia Zrod výtvarnej moderny na Slovensku. Očaruje ma tu architektonické riešenie galérie – jej kruhové riešenie interiéru, kde sú po obvode umiestené obrazy. S týmto architektonickým riešením, ktoré je pre Galériu Nedbalka typické, sa stretávam následne aj na ďalších podlažiach galérie.
Na tomto konkrétnom poschodí nachádzam diela z prelomu 19. a 20. storočia, prevažne s tematikou krajinomaľby, no nájdu sa tu i zaujímavé figurálne kompozície v maľbách rozprávajúcich príbehy. Práve v tomto období sa začína formovať na našom území nový pohľad na umenie. Napríklad stúpenec barbizonskej školy a impresionizmu Ladislav Medňanský patril k najvýznamnejším krajinárom svojej doby, ale nebol mu cudzí ani expresívny figurálny prejav. Tu však jeho tvorbu reprezentujú najmä tajomné krajinomaľby. Bohaté zastúpenie malieb v tejto expozícii má Dominik Skutecký, ktorého prezentujú živé figurálne kompozície a príbehy zo života mešťanov, či medených hámroch. Zastúpenie tu má aj poetická krajina v podaní Edmunda Gwerka, či impresionistická príroda v podaní Želmíry Duchajovej-Švehlovej – ženy, ktorá sa zapísala medzi prvé slovenské výtvarníčky.
Na štvrtom poschodí Galérie Nedbalka nájdete diela od umelcov ako: Ladislav Medňanský, Dominik Skutecký, Edmund Gwerk, Peter Július Kern, Anton Jaszusch, Zoltán Palugyay, Gustáv Mallý a Želmíra Duchajová-Švehlová.
Výtvarná moderna Slovenska
Od Zrodu výtvarnej moderny na Slovensku prechádzam na tretie poschodie k Výtvarnej moderne Slovenska. Na tomto poschodí ma už okrem maliarskeho umenia víta i sochárske.
Nachádzajú sa tu diela z medzivojnového obdobia. V tejto expozícii prevažujú figurálne motívy s rôznorodým výtvarným prejavom – expresívne ťahy prevládajú nad realistickým podaním, no objavujú sa tu i náznaky kubizmu. Odzrkadľuje to aj vtedajšiu dobu, keď umelci hľadali v období neustálych zmien vlastnú cestu. Vznikli tak dva protikladné prúdy. Jeden nadväzoval na tradíciu. Druhým bola moderna. Najvýraznejšími umelcami tejto doby boli so svojimi charakteristickými rukopismi a myšlienkami Ľudovít Fulla a Mikuláš Galanda.
Na treťom poschodí Galérie Nedbalka sa nachádzajú diela vystavujúcich umelcov ako: Janko Alexy, Jakub Bauernfreund, Miloš Alexander Bazovský, Martin Benka, Ladislav Čemický, Ľudovít Fulla, Mikuláš Galanda, Jan Hála, Vincent Hložník, Cyprián Majerník, Gustáv Mallý, Ester Martinčeková-Šimerová, Ján Mudroch, Andrej Nemeš, František Reichentál, Arnold P. Weisz-Kubínčan, Imrich Weiner-Kráľ a Ján Želibský.
Skupina Mikuláša Galandu
Opúšťajúc Výtvarnú modernu Slovenska sa dostávam ku Skupine Mikuláša Galandu, ktorá sídli na druhom poschodí. Taktiež sa tu okrem malieb objavujú aj sochárske diela, ale na rozdiel od realistických sôch na predchádzajúcom poschodí, sú tieto sochy výrazne poznačené modernou.
V expozícii s názvom Skupina Mikuláša Galandu vidieť výrazné diela autorov neskoršej moderny, ktorí sa sformovali do skupiny hlásiacej sa k tradícii moderny medzivojnového umenia. Skupina je známa pod menom Galandovci. Skupina Mikuláša Galandu, alebo Galandovci oficiálne fungovala od roku 1957, kedy prvýkrát spoločne vystavovali v Žiline, až do roku 1968, v ktorom mali poslednú spoločnú výstavu v Berlíne. Po represáliách a vylúčení zo Zväzu slovenských výtvarných umelcov, sa dočkali rehabilitácie až po roku 1989. Napriek tomu, že skupinu spájali rovnaké myšlienky, či názor na umenie, ich tvorba bola výsostne individualistická.
Na druhom poschodí Galérie Nedbalka sú diela vystavujúcich umelcov ako: Andrej Barčík, Vladimír Kompánek, Rudolf Krivoš, Milan Laluha, Milan Paštéka, Andrej Rudavský, Ivan Štubňa a Pavol Tóth.
Osobnosti a fenomény
Od Skupiny Mikuláša Galandu sa dostávam k poslednej stálej expozícii na prvom poschodí s názvom Osobnosti a fenomény. Nachádzam tu diela významných osobností výtvarnej scény súčasného umenia od druhej polovice 20. storočia až dodnes. Maľby a sochy tejto expozície sú výrazne individualistické. Rôznorodý umelecký prejav, technika, či tematika boli protipólom k vtedajšiemu socialistickému realizmu, čo rozhodne obohatilo vtedajšiu umeleckú scénu.
Na prvom poschodí Galérie Nedbalka sa nachádzajú diela od vystavujúcich umelcov ako: Július Bártfay, Marián Čunderlik, Milan Dobeš, Rudolf Fila, Stano Filko, Ladislav Guderna, Ján Ilavský, Michal Jakabčic, Július Jakoby, Viera Kraicová, Peter Matejka, Ester Martinčeková-Šimerová, Ján Mudroch, Endre Nemes, Imrich Weiner-Král‘, Ernest Zmeták, Albín Brunovský a Viera Žilinčanová.
Prízemie
Na prízemí sa v Galérii Nedbalka striedajú krátkodobé výstavy. V čase mojej návštevy, tam sídlila výstava Maľba, kde som si mala možnosť pozrieť diela finalistov súťaže Maľba roka 2021, ktorú zriaďuje Nadácia VÚB. Z výstavy Maľba som vám už priniesla samostatnú reportáž (reportáž z výstavy Maľba roka 2021 si môžete prečítať tu), takže podrobnosti o výstave tu vynechám.
Záver
A moje dojmy z návštevy galérie? Tie boli vynikajúce. Galéria Nedbalka, ktorú som navštívila v jednu pochmúrnu jesennú nedeľu, ma v prvom rade prekvapila svojim dokonalým architektonickým riešením interiéru skrývajúcim sa za pomerne nenápadnou fasádou zrekonštruovanej historickej budovy mestskej zástavby. Interiér budovy má jedinečnú atmosféru a ponúka tak z každého uhlu nový zážitok prezerania si vystavených diel. Za zmienku stoja aj detaily, ktoré dopĺňajú celkový dojem z architektonického riešenia galérie. Nimi sú napríklad zaujímavo riešené výťahy, ktoré ilustrujú v momente, ako vstúpite na dané poschodie, obsah expozície, na ktorú je dané poschodie zamerané.
Prehliadku v Galérii Nedbalka som si tentokrát zvolila bez sprievodcu, kedy som si vlastným tempom prechádzala stále expozície a následne výstavu Maľba. Z informačných tabúľ umiestnených na každom poschodí som sa dozvedela čo-to o slovenskej moderne – o jej začiatkoch, formovaní, rozkvete, až po súčasnosť. Oceňujem popisky na informačných tabuliach aj v anglickom jazyku, ktoré si môžu prečítať zahraniční návštevníci majúci možnosť dozvedieť sa tak o histórii slovenského umenia. Nie všade sú dvojjazyčné popisky samozrejmosťou.
Taktiež oceňujem koncept galérie, ktorý poskytuje návštevníkovi pozrieť si nielen diela slovenských velikánov, ale v cene lístka je taktiež čaj alebo káva, ktorú si môže návštevník dopriať v kaviarni, ktorá sa nachádza v galérii. Galéria tak myslí nielen na pitný režim návštevníka, ale aj na čas, kedy si môže návštevník pri teplom nápoji oddýchnuť, spracovať informácie a obrazy o videných dielach. Ak miesto navštívi dvojica, či skupina, tí tu nájdu miesto, kde môžu polemizovať o umení. Kaviareň, okrem spomínaných nápojov, má v ponuke aj iné druhy nápojov, či niečo na zahryznutie, no za to si už človek musí priplatiť.
Návštevu hodnotím pozitívne, keďže som sa dozvedela zas niečo nové o slovenskom umení v stálych expozíciách, kde som videla naživo maľby a sochy osobností slovenského umenia. Taktiež som videla vtedy prebiehajúcu výstavu Maľba, kde som mala možnosť vidieť to najlepšie zo súčasného slovenského umenia. Zároveň som si medzi prezeraním diel chvíľu oddýchla v kaviarni Galérie Nedbalka. Pre všetky vyššie spomenuté dôvody, vám toto architektonicky a umelecky zaujímavé miesto určite odporúčam navštíviť.
Zoznam bibliografických odkazov:
O galérii Nedbalka, [cit. 2022-03-05]. URL: < https://www.nedbalka.sk/o-nas/>.
Príbeh galérie, [cit. 2022-03-05]. URL: <https://www.nedbalka.sk/pribeh-galerie-nedbalka/>.
